Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15T-95-2020.pdf
PDF · 77.41 KB
Case nature
Area
Subarea
15T/95/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Miroslav Majerník na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.12.2020 v Rožňave, takto
rozhodol:
Obžalovaný J. X., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom R. XX
uznáva sa za vinného, že
v období najmenej od mája 2019 do 16.07.2020 v obci R., okres N. v rodinnom dome č. 53, pod vplyvom alkoholu opakovane najmenej dvakrát do týždňa slovne a fyzicky napádal svoju družku P. X., tým spôsobom, že jej vulgárne a hrubo nadával, udieral ju do oblasti tváre, kopal ju do rôznych častí tela, vyhrážal sa jej zabitím, v jednom prípade ju pri útoku porezal na krku žiletkou a spôsobil jej tak dve tržné rany, tiež ju v jednom prípade pichol nožom do oblasti ľavého hrudníka, pričom naposledy dňa 16.07.2020 v neskorých večerných hodinách v čase okolo 23,15 hod. opätovne pod vplyvom alkoholu, potom ako si išiel spolu s poškodenou ľahnúť spať, začal bezdôvodne poškodenú udierať päsťami do oblasti tváre a hlavy, vyhrážal sa jej zabitím, priložil jej otvárací nožík ku krku a spôsobil jej reznú ranu na krku, poškodená P. X. zo strachu o svoj život vybehla z domu, kde obžalovaný v agresívnom správaní pokračoval až do príchodu príslušníkov polície, pričom týmto útokom spôsobil poškodenej pomliaždenie hrudníka vľavo, podkožný hematóm v sedacej oblasti a povrchovú reznú ranu na krku vľavo s predpokladanou dobou liečenia do 10 dní,
teda
úmyselne blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie, bitím, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu,
čím spáchal
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona
za to mu ukladá:
Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona (§ 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona), § 39 ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsiatich) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona trest prepadnutia veci 1 ks otvárací nôž, nezistenej značky o celkovej dĺžke 15 cm.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Obžalovaný J. X. na hlavnom pojednávaní pred súdom vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku. Súd položil obžalovanému nasledovné otázky a to či rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, či rozumel právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Obžalovaný na všetky vyššie uvedené otázky odpovedal kladne.
Súd prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní (výpoveďami svedkov, znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi), ako aj kladnými odpoveďami obžalovaného na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku a súhlasným stanoviskom prokurátora. Dokazovanie bolo na hlavnom pojednávaní vykonané listinnými dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výške ukladaného trestu.
Z listinných dôkazov týkajúcich sa osoby obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 11x súdne trestaný, predovšetkým pre menej závažnú majetkovú trestnú činnosť. Naposledy bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 1T/103/2015 zo dňa 27.07.2015 zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Tr. zák., ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Poslednýkrát bol vo výkone trestu odňatia slobody po rozhodnutí trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 3T/167/2013 zo dňa 18.11.2013, kedy bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s tým, že trest vykonal dňa 12.03.2018.
Zo spisove´ho materia´lu mal su´d preuka´zane´, zˇe obžalovaný nemá záznam v registri priestupkov.
Obžalovaný nie je z miesta bydliska bližšie charakterizovaný.
Dňa 17.07.2020 bola Obvodným oddelením PZ Š. spísaná zápisnica o vydaní veci, podľa ktorej obžalovaný dobrovoľne vydal pre účely trestného konania: 1 ks otvárací nôž, nezistenej značky o celkovej dĺžke 15 cm.
Podľa § 268 ods. 2 Tr. por., súd so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal znalecký posudok MUDr. H. E., podľa záverov ktorého sa zistila u obžalovaného závislosť na alkohole - 3. vývojové štádium podľa Jelíneka. Pod vplyvom alkoholu sa môže opakovane dopustiť trestných činov, preto znalkyňa odporučila ochrannú ústavnú protialkoholickú liečbu.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu prihliadal súd najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. vyhodnotil súd ako poľahčujúcu okolnosť. Na skutočnosť, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený prihliadol súd ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák.
Pokiaľ ide o druh a výšku uloženého trestu súd aplikoval stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky SR zo 27.06.2017, sp. zn. Tpj/55/2016 (Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť
aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.) a per analogiam po použití § 39 ods. 4 Tr. zák. mimoriadne znížil trest odňatia slobody avšak nie maximálne o 1/3 pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby ale o šesť mesiacov a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsiatich) mesiacov. Súd vzhľadom k bohatej kriminálnej histórii obžalovaného nepovažoval za dôvodné zníženie trestu o maximálnu hodnotu 1/3, teda a to 12 mesiacov. Nemožno opomenúť, že obžalovaný bol viacnásobne vo výkone trestu odňatia slobody a ani táto skutočnosť ho neodradila od páchania ďalšieho protiprávneho konania, pričom k páchaniu trestného činu v predmetnej dobe došlo len niečo viac ako rok od vykonania trestu. K zvoleniu postupu týkajúcemu sa mimoriadneho zníženia trestu má súd za potrebné poukázať na postoj obžalovaného počas pojednávania, ktorý okrem vyhlásenia, že je vinný a svoje konanie úprimne ľutuje predniesol, že sa to už nestane. Prípadné uloženie vyššieho trestu by bolo vo vzťahu k obžalovanému kontraproduktívne a mohlo by spôsobiť ešte väčšie narušenie osobnosti obžalovaného ako tomu je už v súčasnosti. Je nevyhnutné zvýrazniť, že k spáchaniu trestného činu došlo pod vplyvom alkoholu, pod ktorým sa podľa znaleckého posudku u obžalovaného vyhrocujú jeho akcentované črty osobnosti a dopúšťa sa trestných činov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň vzhľadom k zisteniu týkajúcemu sa vydanej veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci, ktorej vlastníkom sa zo zákona stáva štát. Prihliadajúc na závery znaleckého posudku znalkyne z odboru psychiatria mal súd za to, že v súlade s § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona bolo potrebné obžalovanému uložiť aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.