Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10C-104-2020.pdf
PDF · 82.67 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/104/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: LK Sales Consulting, s.r.o., IČO: 46 836 250, so sídlom Tomášikova 3/A, 821 01 Bratislava, v zastúpení: BBLegal s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 58, 821 05 Bratislava, proti odporcovi: F. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Ľ. XXXX/X, XXX XX B., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 05.12.2020 domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil odporcovi zdržať sa akéhokoľvek konania alebo nekonania, ktorým by nadobudol vlastníckeho alebo užívacie právo k pozemku XXXXX/X. Navrhovateľ súčasne žiadal, aby odporca bol zaviazaný na úhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Navrhovateľ vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uviedol, že dňa 27.08.2015 začalo na tunajšom súd konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli v tom čase v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a odporkyne (spoluvlastnícky podiel 1/2). Dňa 02.08.2019 uzavrel navrhovateľ a odporkyňa Dohodu o súdnom zmieri, predmetom ktorej bola vzájomná dohoda strán sporu o zrušení ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a jeho nasledovnom vyporiadaní. Dňa 27.08.2019 tunajší súd vydal v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/356/2015 rozhodnutie, ktorým navrhovaný zmier schválil. Súčasťou uzavretej Dohody o súdnom zmieri bol aj záväzok odporkyne, že sa zdrží užívania (okrem iného aj) pozemku parc. č. XXXXX/X o výmere 321m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúceho sa v okrese B. D., obec B. - mestská časť J., katastrálne územie Z. a evidovaného na liste vlastníctva č. XXX (ďalej v texte aj "pozemok XXXXX/X"), ktorého vlastníkom je Hlavné mesto SR Bratislava a taktiež aj akéhokoľvek konania alebo nekonania, ktorým by nadobudol vlastnícke alebo užívacie právo k pozemku XXXXX/X. Pozemok XXXXX/X je priľahlý k pozemkom, ktoré nadobudol navrhovateľ v dôsledku zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 27.08.2020 mu bol dourčený list Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zo dňa 24.08.2020, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že odporkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou pozemku XXXXX a pozemku XXXXX/X a požiadala Hlavné mesto SR Bratislavu o predaj pozemku XXXXX/X. Odporkyňa však žiadnym spôsobom navrhovateľa o tomto svojom zámere vopred neinformovala. Navrhovateľ opakovane vyzýval odporkyňu, aby v zmysle zásady pacta sunt servanda zobrala späť svoju žiadosť o predaj pozemku XXXXX/X. Odporkyňa žiadnym spôsobom nereagovala, preto sa zástupca navrhovateľa obrátil listom zo dňa 31.08.2020 na Hlavné mesto SR Bratislavu s požiadavkou, aby žiadosti odporkyne o odkúpenie pozemku XXXXX/ X nebolo vyhovené z dôvodu, že pozemok XXXXX/X tvorí spolu s ďalšími pozemkami vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy jedinú prístupovú cestu motorovým vozidlom k Pozemku XXXXX/X a pozemku XXXXX/X, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve D.. E. A. (jediného spoločníka a konateľa
navrhovateľa). V prípade, ak by sa odporkyňa stala výlučnou vlastníčkou pozemku XXXXX/X, bol by D.. E. A. nedôvodne zamedzený prístup na Pozemok XXXXX/X a pozemok XXXXX/X motorovým vozidlom. Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy odpovedal navrhovateľovi listom zo dňa 10.09.2020, v ktorom mu oznámil, že ním uvádzané dôvody, pre ktoré by nemalo byť žiadosti odporkyne o odkúpenie pozemku XXXXX/X vyhovené, považuje Hlavné mesto SR Bratislava za neopodstatnené, pretože prístup k pozemkov vo vlastníctve D.. E. A. má viesť cez pozemok parc. č. XXXXX/X o výmere 896 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, nachádzajúci sa v okrese B. D., obci B.- mestská časť J., k.ú. Z., evidovanom na liste vlastníctva č. XXX, na ktorom sa nachádza verejná komunikácia. Hlavné mesto SR Bratislava ďalej poukázalo na to, že odporkyňa má pozemok XXXXX/X oplotený a platí odplatu za jeho užívanie. S poukazom na vyššie uvedené je navrhovateľ toho názoru, že mu bude bránený prístup k pozemku vo vlastníctve D.. E. A., pričom navrhovateľ podľa svojho tvrdenia vyčerpal všetky možné prostriedky, ktorými by mohol dosiahnuť dodržanie záväzku odporkyne a preto je v tomto prípade potrebný zásah zo strany súdu. Navrhovateľ súčasne uvádza, že uložené obmedzenie spočívajúce v zdržaní sa akéhokoľvek konania alebo nekonania, ktorým by odporkyňa nadobudla vlastnícke alebo užívacie právo k pozemku XXXXX/X nebude zasahovať nad nevyhnutnú mieru do výkonu jej práv, pretože sama odporkyňa takýto záväzok bezvýhradne prijala.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), "Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.".
4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, "Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.".
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, "Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.".
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, "Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.".
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, "Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.".
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, "V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.".
9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, "K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.".
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, "Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.".
11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, "Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.".
12. Podľa § 228 ods. 1 CSP, "Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.".
13. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo existencia obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje
hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia, nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín, teda procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) má v tomto smere len navrhovateľ. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.
14. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať odporcu.
15. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané, pretože nie sú splnené podmienky pre ktoré by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu a rovnako tak navrhovateľ nepreukázal existenciu bezprostredne hroziacej ujmy alebo, resp. a ani obavu, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené.
16. Navrhovateľ síce opísal skutkový stav, čim si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z C.s.p., avšak ako jediný dôvod na vydanie neodkladného opatrenia uviedol skutočnosť, že odporkyňa vedome a bezdôvodne porušila svoju povinnosť, pričom zodpovedajúca náprava z jej strany nebola do dnešného dňa vykonaná. Súčasne konštatoval, že u odporkyne možno konštatovať absolútnu absenciu rešpektu voči právnemu poriadku SR, vrátane jeho právnych princípov. Uvedené dôvody však v danom prípade neobstoja najmä z dôvodov, ktoré súd bližšie vysvetľuje v bode 18 a nasl. tohto rozhodnutia- dodržiavanie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov je možné vynucovať prostredníctvom neodkladného opatrenia iba v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, za existencie ďalších podmienok, ako napríklad neodvrátiteľná hrozba vzniku škody, čo v danom prípade súd nepovažoval za splnené.
17. Súd ďalej z opatrnosti skúmal aj ďalšie dôvody, ktoré navrhovateľ nepriamo uviedol vo svojom návrhu a ktoré vyplývali z príloh priložených k návrhu. V prvom rade súd skúmal, či je naplnený aspoň jeden zo základných predpokladov, ktoré musia byť splnené na vydanie neodkladného opatrenia, teda či v danom prípade existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a/alebo či existuje obava, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. Potreba bezodkladnosti úpravy pomerov medzi stranami nie je preukázaná, nakoľko, aj podľa informácii, ktoré navrhovateľovi uviedol Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy, aj podľa informácii uvedených v katastri nehnuteľnosti je zrejmé, že prístup D.. E. A. na svoj pozemok bude mať riadne zabezpečený po verejnej prístupovej komunikácii- pozemku parc. č. XXXXX/X o výmere 896 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, nachádzajúcom sa v okrese B. D., obec B.- mestská časť J., k. ú. Z., evidovanom na liste vlastníctva č. XXX. Z uvedeného dôvodu súd považuje námietku navrhovateľa týkajúcu sa zabezpečenia prístupu na svoj pozemok za neopodstatnenú.
18. Rovnako súd nemal za preukázanú ani druhú podmienku, ktorá musí byť splnená na to, aby súd mohol vydať neodkladné opatrenie. Navrhovateľ súdu neuviedol, v čom konkrétne videl existenciu obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, čím túto skutočnosť súdu neosvedčil. Taktiež súd konštatuje, že uvedená situácia síce môže evokovať možnosť, že v prípade kúpy predmetného pozemku odporkyňou príde k situácii, že odporkyňa vedome poruší zmluvný záväzok vyplývajúci z Dohody o súdnom zmieri, avšak v tejto súvislosti súd uvádza, že neodkladné opatrenie,
ako bolo uvedené už vyššie, a ako to vyplýva aj zo samotného názvu, slúži na odvrátenie bezprostredne hroziacej ujmy a nie na zabezpečenie plnenia povinnosti vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov. Na zabezpečenie plnenia či už riadnych alebo sankčných povinnosti vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov právny poriadok pamätá (napríklad vo forme skrátených druhov konaní, alebo vo forme riadneho sporového konania, prípadne následne exekučného konania) a preto nie je vhodné ani účelné nahrádzať tieto druhy konania neodkladným opatrením. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že v Dohode o súdnom zmieri absentujú sankčné ustanovenia, ktoré by zabezpečovali jej vynútiteľnosť. A rovnako, ako je to v prípade vynucovania zmluvných záväzkov, je to aj v prípade absencie sankčných ustanovení, teda ani sankčné ustanovenia nemôžu byť nahrádzané využívaním právneho inštitútu neodkladného opatrenia. Nemožnosť využitia právneho inštitútu neodkladného opatrenia pri vynucovaní sankčných ustanovení zo zmluvných záväzok nemôže byť sama o sebe považovaná za ohrozenie výkonu exekúcie súdneho rozhodnutia, pretože sa to prieči samotnému účelu neodkladného opatrenia. Z vyššie uvedených dôvodov je súd toho názoru, že v danom prípade nie je splnená ani táto podmienka.
19. Súd má za to, že zvolený postup navrhovateľa (v podobe návrhu na vydanie neodkladného opatrenia) nebol vhodný jednak z dôvodu absencie podmienky bezodkladnosti úpravy vzťahov, jednak z dôvodu neexistencie, resp. neosvedčenia obavy, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený a jednak z dôvodu, že navrhovateľ dostatočne súdu nepreukázal, že mu v rámci daného zmluvného vzťahu bezprostredne hrozí ujma (súd nespochybňuje teoretickú možnosť vzniku škody na strane navrhovateľa, avšak hroziacu ujmu súd nepovažuje ani za bezprostrednú, ani za ťažko nahraditeľnú).
20. Po dôkladnom preskúmaní obsahu súdneho spisu a na základe vyššie uvedených skutočností je možné ustáliť, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a súd preto rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
21. Keďže súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, odporca by mal mať nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech. Avšak vzhľadom na to, že odporcovi trovy konania nevznikli a vzhľadom na štádium súdneho konania ani vzniknúť nemohli, súd mu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.