Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-77-2019.pdf
PDF · 128.55 KB
No categories available
9C/77/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: G.. F. Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX A. N., zast. Mgr. Helena Farkašová, advokátka, so sídlom Žerotínova bašta 1, Nové Zámky: proti žalovanej: F.. N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/A, XXX XX A. N., právne zastúpená Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova 9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, v mene ktorej koná advokát JUDr. Tatiana Timoranská, o vydanie bezdôvodného obohatenia, zaplatenia 9.052,20 eur, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 5,741,88 eur z a s t a v u j e .
II. Súd vracia žalobcovi zaplatený súdny poplatok v sume 344,50 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124. so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovanej súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobu doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.12.2019 domáhal od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia zaplatením sumy 9.052,20,- eur a v prípade úspechu priznania nároku na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil notárskou zápisnicou č. N 603/2016, NZ 19438/2016, NCRls 19999/2016 spísanou dňa 31.05.2016 pred notárom JUDr. Petrom Danczim, podľa ktorej strany sporu uzatvoril Dohodu o zúžení obsahu a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa predmetnej dohody nadobudol žalobca do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností Nové Zámky, katastrálneho odboru, kat. územia Nové Zámky, obec Nové Zámky na LV č. 5610, a to pozemky parc. č. 7487/2, 7487/3 vytvorené Geometrickým plánom a stavbu so súp. č. 622 na parc. č. 7487/2. Dňa 28.06.2016 bolo manželstvo žalobcu so žalovanou právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 11P/140/2016-39, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.07.2016. Dňa 24.03.2017 žalobca uzatvoril so žalovanou Dohodu o odstúpení od Dohody o zúžení rozsahu a vyporiadaní BSM a Dohodu o vyporiadaní BSM manželov, v zmysle ktorej sa strany sporu dohodli o odstúpení od Dohody o zúžení rozsahu a vyporiadaní BSM manželov z 31.05.2016, čím sa dohoda od počiatku zrušila. Zároveň uzatvorili novú Dohodu o vyporiadaní BSM. V zmysle novej dohody čl. IV., bod 2, písm. a) žalobca prevzal do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. území Nové Zámky na LV č. 5610 Okresný úrad Nové Zámky, katastrálneho odboru, spolu s garážou a letnou kuchyňou so súp. č. 9768, postavený na parcele č. 7483/6. V období od 01.06.2016 žalovaná spolu s mal. deťmi obývala nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu, vyššie citované, zapísané na LV č. 5610,
kat. územia Nové Zámky. Žalovaná sa z predmetnej nehnuteľnosti vysťahovala dňa 11.08.2017, keď zápisnične odovzdala žalobcovi nehnuteľnosť. V období od 01.06.2016 do 11.08.2017 všetky náklady súvisiace s užívaním nehnuteľnosti hradil žalobca. Tieto náklady sa týkali spotreby elektrickej energie, spotreby vody, internetu + TV a do žalovanej sumy žalobca započítal aj mesačný nájom za užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalovanou po 500,- eur v období od júna 2016 do augusta 2017.
2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prostredníctvom právnej zástupkyne elektronickým podaním doručeným súdu dňa 22.04.2020. Navrhovala žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že nárok žalobcu považovala v celom rozsahu za premlčaný a zároveň vzniesla námietku premlčania. Vznesenú námietku premlčania voči nároku žalobcu odôvodnila podľa ust. § 107 odsek 1 Občianskeho zákonníka, kde sa nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Poukázala na to, že nehnuteľnosť, v ktorej spoločne ako manželia bývali užívala spolu s mal. deťmi, ktoré boli ich spoločnými deťmi a Dohody, ktoré žalobca v žalobe uviedol riešili vysporiadanie spoločného majetku a žalobca mal od počiatku vedomosť o tom, dokedy a na základe akej právnej skutočnosti žalovaná nehnuteľnosť s deťmi užívala. Nárok žalobcu považovala za premlčaný najneskôr dňa 11.08.2019, lebo žalovaná odovzdala žalobcovi kľúče od nehnuteľnosti dňa 11.08.2017 a žaloba bola podaná žalobcom na tunajší súd po uplynutí premlčacej doby dňa 10.12.2019. Bez ohľadu na vznesenú námietku premlčania sa vyjadrila aj k veci samej a uviedla, že sú dané dôvody na zamietnutie žaloby aj z iných dôvodov. Čo sa týka spotreby elektrickej energie v sume 2.052,20 eur uviedla, že ich zaplatenie žalobca nepreukázal a okrem toho tieto energie nespotrebovala žalovaná sama, ale spolu s dvoma deťmi, pričom netreba opomenúť skutočnosť, že obaja rodičia majú k deťom rovnakú vyživovaciu povinnosť a rovnako musia zabezpečiť aj ich náklady na bývanie. Žalovaná namietala výšku náhrady za užívanie nehnuteľnosti mesačne vo výške 500,- eur, keď túto považovala za nepreukázanú a neadekvátnu a tvrdenie žalobcu o výške náhrady za užívanie s poukazom na obvyklé nájomné nepovažovala za dôkaz o reálnej výške bezdôvodného obohatenia. Okrem toho uviedla, že nehnuteľnosti užívala nie bez právneho dôvodu, ale do uzavretia Dohody o BSM zo dňa 24.03.2017 z titulu, že bola rovnako ich vlastníčkou ako žalobca. Keďže nehnuteľnosť patrila do BSM strán sporu a následne po tomto dni nehnuteľnosť užívala z dôvodu, že jej právo užívania vyplývalo z čl. IV. bod 7 Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 24.03.2017, podľa ktorého sa z nehnuteľnosti bola povinná vysťahovať až do 30 dní po tom, čo žalobca splnil podmienky dohody. Žalobca splnil podmienky dohody až mesiaci august 2017, na základe čoho žalovaná 11.08.2017 odovzdala žalobcovi kľúče od nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov nepovažovala užívanie nehnuteľnosti za bezdôvodné. Žalovaná uviedla, že reálne predmetnú nehnuteľnosť neužívala od mája 2017, lebo žalobca napriek skutočnosti, že v dome bývala podľa dohody s mal. deťmi strán sporu dal odpojiť elektrickú energiu v dome a reálne tak znemožnil žalovanej a deťom dom užívať.
3. Po tomto vyjadrení, ktoré súd uznesením zo dňa 06.05.2020 pod sp. zn. 9C/77/2019-70 doručil žalobcovi a vyzval ho, aby sa vyjadril k replike žalovanej, sa žalobca vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 22.05.2020, kde uviedol, že sa v plnej miere pridržiava žaloby, ktorú podal na tunajší súd 10.12.2019. Mal za to, že dôkazy, ktoré predložil k žalobe preukazujú oprávnenosť jeho nároku s poukazom na ust. § 107 odsek 2 OZ. 4. Žalobca dňa 17.07.2020 doručil súdu prostredníctvom už zvolenej právnej zástupkyne podanie s názvom „Zmena petitu žaloby“, z ktorého obsahu vyplýva, že čiastočne zobral späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 5.741,88 eur, a v tejto časti žiadal konanie zastaviť s odôvodnením, že predmetnú nehnuteľnosť žalovaná užívala do 11.08.2017 a za obdobie od 25.03.2017 do 11.08.2017 všetky náklady súvisiace s prevádzkou nehnuteľnosti uhrádzal žalobca v pravidelných mesačných platbách, a to náklady za elektrickú energiu vo výške 214,- eur mesačne (máj - august 2017) a 42,68 eur (započítanie preplatku), teda spolu 684,64 eur, internet + TV spolu 250,14 eur, vodné a stočné 85,10 eur a takto spolu náklady súvisiace s prevádzkou predmetnej nehnuteľnosti predstavovali za toto obdobie sumu 1.019,92. Uviedol, že všetky náklady uhrádzal sám a preukázal to výpismi zo svojho účtu. S poukazom na to, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená nájomná zmluva o nájme predmetnej nehnuteľnosti, žalobca si uplatnil cenu obvyklého nájomného v uvedenej lokalite vo výške 500,- eur za obdobie 25.03.2017 do 11.08.2017, čo predstavuje sumu 2.290,40 eur, a zároveň navrhol aby súd pripustil zmenu petitu žaloby, podľa ktorej bude žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi 3.310,32 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
5. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 5.741,88 eur zastavil podľa ust. § 145 odsek 2 C.S.P., keď žalobca zobral späť žalobu v časti pred otvorením pojednávania, bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu a nebol k tomu potrebný súhlas žalovanej, vzhľadom na to, že súd pojednávanie vo veci samej neotvoril. Čo sa týka pripustenia zmeny petitu žaloby súd nebol povinný o nej rozhodnúť samostatným uznesením a to v súlade s ust. § 141 C.S.P.
6. Súd doručil podanie žalobcu zo dňa 15.07.2020 právnej zástupkyni žalovanej s výzvou, aby sa k nemu vyjadrila v lehote 15 dní. Právna zástupkyňa žalovanej elektronickým podaním doručeným súdu dňa 03.08.2020 sa vyjadrila k tomuto podaniu s tým, že naďalej navrhovala žalobu v celom rozsahu zamietnuť s poukazom na to, že aj takto zmenený nárok žalobcu považuje naďalej za premlčaný, aj keď z jeho podania vyplýva, že rozsah uplatneného nároku upravil v časti týkajúcej sa počiatku obdobia, od ktorého si nárok uplatňuje, avšak svoje nároky si uplatňuje za obdobie do 11.08.2017. Ak by aj boli nároky žalobcu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia dané a dôvodné, premlčali by sa 11.08.2019, pričom žaloba bola podaná na tunajší súd 10.12.2019. Okrem toho sa pridržiavala v celom rozsahu svojej predchádzajúcej argumentácie a písomného vyjadrenia. V prípade úspechu navrhovala priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.
7. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán sporu, výpoveďou žalobcu a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: žalobou, notárskou zápisnicou N 603/2016, NZ 19438/2016, NCRIs/2016 zo dňa 31.05.2016 ohľadom dohody o zúžení rozsahu a vyporiadaní BSM manželov, geometrickým plánom č. 1910/08, dohodou o odstúpení od dohody o zúžení rozsahu a vyporiadaní BSM manželov, a dohodou o vyporiadaní BSM manželov zo dňa 24.03.2017, rozsudkom OS NZ sp. zn. 11P/140/2016-39 o rozvode manželstva strán sporu, kópiou potvrdenia banky o pohyboch na účte žalobcu, detailom bankovej operácie na účte žalobcu, výpisom z LV č. 5610 kat. územia Nové Zámky, vyjadrením žalovanej k návrhu, oznámením o splatení účelového splátkového úveru zabezpečeného nehnuteľnosťou zo dňa 03.08.2017, oznámením o prerušení distribúcie elektriny, zápisnicou o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti, predpisom mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu 01.03.2017, vyjadreniami žalobcu zo dňa 22.05.2020 a 24.06.2020, zmenou petitu žaloby žalobcu a čiastočným späťvzatím žaloby žalobcu, vyúčtovacou faktúrou za elektrinu, vyúčtovacou faktúrou za vodné a stočné, vyjadrením právnej zástupkyne žalovanej k zmene petitu žaloby a zistil tento skutkový a právny stav:
8. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že na podanej žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 10.12.2019, ako aj samotnej zmeny petitu, ktorou čiastočne žalobca zobral späť nárok trvá a navrhla, aby žalovaná bola zaviazaná k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 3.310,32 eur titulom bezdôvodného obohatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poukázala na to, že žalovaná v predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve žalobcu bývala v období od 25.03.2017 do 11.08.2017. Žalovaná si mala byť vedomá toho, že býva v nehnuteľnosti, ktorej nie je vlastníčkou a že tam zadarmo bývať nemôže. Medzi stranami sporu nebola uzavretá nájomná zmluva. Žalobca už v novembri 2016 oznámil žalovanej emailovou správou, aby sa podieľala na prevádzkových nákladoch súvisiacich s bývaním v nehnuteľnosti, v jeho výlučnom vlastníctve. Dohodou o vyporiadaní BSM manželov zo dňa 24.03.2017 čl. VI. bod 3 je uvedené, že ku dňu podpisu tejto Dohody o vyporiadní BSM účastníci voči sebe nemajú žiadne nároky vyplývajúce z plnení v súvislosti s prevádzkou nehnuteľnosti a práve z tohto dôvodu právna zástupkyňa uviedla, že došlo k zmene petitu žaloby s tým, že do 24.03.2017 si žalobca v zmysle Dohody nebude nárokovať na režijné náklady, pretože podpísal Dohodu a súhlasil s ňou a táto Dohoda a v nej uvedené podmienky sa viažu ku dňu uzatvorenia tejto Dohody 24.03.2017. Čo sa týkalo vznesenej námietky premlčania žalovanou, uviedla, že nárok uplatnený za obdobie od 25.03.2017 do 11.08.2017 nie je premlčaný s poukazom na ust. § 107 odsek 2 OZ, keď mala za to, že nárok v tomto prípade sa premlčí do 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo, lebo zo strany žalovanej podľa jej názoru išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, lebo vedela, že býva v nehnuteľnosti, ktorej nie je výlučnou vlastníčkou a bola vyzvaná, aby tieto prevádzkové náklady platila v polovici. Na záver potom ako súd vyjadril svoj predbežný právny názor o tom, že nárok žalobcu považuje za premlčaný uviedla, že trvá napriek tomuto názoru súdu na podanej žalobe a v prípade úspechu si uplatnila nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
9. Žalobca uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podanej žaloby, ako aj čiastočného späťvzatia žaloby a zmeny žalobného petitu, ako aj prednesu svojej právnej zástupkyne. Poukázal na to, že
so žalovanou uzavrel ústnu dohodu o tom, že žalovaná bude hradiť náklady za bežnú prevádzku nehnuteľnosti v polovici do 01.12.2016, lebo vtedy ešte strany sporu nevedeli, či sa dom predá alebo nepredá, a napokon došlo k zmene oproti tomu, čo sa dohodli spoločne v notárskej zápisnici dňa 31.05.2016, a potom uzavreli novú Dohodu o vyporiadaní BSM v Advokátskej kancelárii Timoranská & Štofková, s.r.o. dňa 24.03.2017 a zrušili Dohodu o zúžení majetku BSM a prvú Dohodu o vyporiadaní BSM, ktorá bola obsiahnutá v notárskej zápisnici zo dňa 31.05.2016. Nová dohoda bola uzatvorená tak ako bola a nevedel sa žalobca vyjadriť, prečo opomenuli uviesť do tejto dohody aj náklady súvisiace s bývaním v nehnuteľnosti a nesúhlasil s tým, čo uviedla žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe, že by sa tieto náklady mali kompenzovať výživným, lebo výživné podľa jeho názoru nemôže byť súčasťou nákladov na energie za užívanie nehnuteľnosti. Uviedol tiež, že z internetu zistil, že žalovaná od februára 2017 je vlastníčkou bytu a aj z týchto dôvodov žalobca trval na žalobe a na tom, aby mu žalovaná vrátila peniaze, ktoré on zaplatil titulom energií, ktoré všetky boli vedené na jeho meno a on ich platil. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania žalovanou, túto nepovažoval za dôvodnú.
10. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich písomných vyjadrení, ktoré vo veci podala a naďalej považuje nárok uplatnený žalobcom za premlčaný, k otázke náhrady za užívanie nehnuteľnosti uviedla, že vzhľadom na podpísanú dohodu zo dňa 24.03.2017 nemohlo dôjsť u žalovanej k bezdôvodnému obohateniu, lebo žalovaná mala právny dôvod na užívanie nehnuteľnosti v súlade s dohodou s vlastníkom ju bola oprávnená užívať. Jednoznačne sa vyjadrila, že všetky tie nároky, ktoré si žalobca uplatnil aj po čiastočnom späťvzatí žaloby aj po zmene petitu žaloby považovala s určitosťou za premlčané podľa ust. § 107 OZ. V prvom rade poukázala na to, že podľa tohto zákonného ustanovenia premlčacia doba je dvojročná a začína plynúť odo dňa, kedy oprávnený subjekt sa dozvie, že sa niekto na jeho úkor bezdôvodne obohatí. Okrem toho pri bezdôvodnom obohatení sa vždy musí uplatniť ako prvá subjektívna premlčacia lehota. Odsek 2 objektívnu premlčaciu lehotu je možné uplatniť len vtedy, keď sa z objektívnych dôvodov nestihla uplatniť subjektívna dvojročná lehota. Okrem toho poukázala na to, že žalobca so žalovanou komunikoval počas obdobie, keď žalovaná s deťmi v nehnuteľnosti bývala, vedel o tom, že žalovaná tam býva spolu s deťmi v súlade s dohodou, ktorú spoločne uzavreli a vedel aj to, že za túto nehnuteľnosť neplatila a žalobca na pojednávaní potvrdil, že najmladšiu platbu za energie mal z augusta 2017 resp. o jej nezaplatení sa dozvedel v auguste resp. v septembri 2017. Všetky ostatné platby sú staršie. Z týchto dôvodov mala za to, že nárok uplatnený žalobcom sa premlčal v septembri 2019. Navrhovala preto aby súd ďalej vo veci nekonal a vyjadril sa, či nárok považuje za premlčaný resp. nie. V prípade úspechu navrhla priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi s odôvodnením, že zastavenie konania zapríčinil sám, nešlo o situáciu, kedy by k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie sa žalovanej a z uvedeného dôvodu by žalovanej prináležala náhrada trov konania aj zo zastavenej časti konania.
11. Vykonaným dokazovaním a to listinnými dôkazmi, ktoré strany sporu predložili súd zistil notárskou zápisnicou č. N 603/2016, NZ 19438/2016, NCRls 19999/2016, že strany sporu počas trvania manželstva uzavreli Dohodu o zúžení rozsahu a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 31.05.2016.
- z geometrického plánu č. 96/08 vyhotoveného 02.12.2008 súd zistil, že nehnuteľnosť na parc. č. 7487/1 o výmere 748 m2, zastavaná plocha bola týmto geometrickým plánom rozdelená na 3 parcely, a to parc. č. 7487/1 o výmere 682 m2 zastavané plochy, parc. č. 7487/3 o výmere 61 m2 zastavané plochy a parc. č. 7487/4 o výmere 5 m2 zastavané plochy s tým, že vlastníkom týchto parciel sa stal žalobca.
- z Dohody o odstúpení od Dohody o zúžení rozsahu a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 24.03.2017 súd zistil, že bývalí manželia po rozvode manželstva uzavreli predmetnú dohodu, čím anulovali predchádzajúcu notársku zápisnicu z 31.05.2016 a to Dohodu o zúžení rozsahu a vyporiadaní BSM manželov, lebo od nej odstúpili podľa § 48 OZ a zároveň uzatvorili novú Dohodu o vyporiadaní BSM, podľa ktorej právo užívania nehnuteľnosti žalovanou vyplývalo z čl. IV. bod 7, podľa ktorého sa žalovaná zaviazala o splnení podmienky obsiahnutej v bode 5 a 6 čl. IV vysťahovať sa z nehnuteľnosti v lehote 30 dní odo dňa splnenia povinnosti podľa predchádzajúceho bodu. Za deň vysťahovania sa podľa tejto dohody považoval deň, kedy žalovaná priamo alebo prostredníctvom splnomocnenej advokátskej kancelárii oznámi emailom žalobcovi, že sa z nehnuteľnosti vysťahovala a odovzdala kľúče. V zmysle bodu 5 čl. IV. žalobca sa titulom úplného vyporiadania BSM zaviazal zabezpečiť takú zmenu záväzkov popísaných v čl. III. bod 2, že žalovaná nebude z týchto záväzkov zaviazaná ako dlžníčka, spoludlžníčka ani ručiteľka, teda nebude uvedená ako povinná z vyššie uvedených záväzkov. Splnenie tejto povinnosti bolo výlučnou zodpovednosťou žalobcu. Z bodu 6 čl. IV. vyplýva, že žalobca sa zaviazal k povinnosti podľa predchádzajúceho bodu
splniť v lehote do 3 mesiacov odo dňa podpisu tejto dohody. Za deň splnenia povinnosti podľa tohto bodu sa považoval deň, kedy žalobca preukáže žalovanej platnú a účinnú zmenu úverových zmlúv v súlade s touto dohodou alebo predčasné splatenie popísaných úverov. Z čl. VI. bod 3 jednoznačne vyplýva, že strany sporu vyhlásili, že svoje BSM považujú touto dohodou za úplne vyporiadané a to s prihliadnutím aj na prípadné nároky vyplývajúce z toho, čo každý z účastníkov z vlastného vynaložil na spoločný majetok, ako aj na to, čo sa zo spoločného vynaložilo na výlučný majetok každého z účastníkov a vyhlásili, že nemajú voči sebe žiadne ďalšie nároky z titulu vyporiadania BSM, alebo plnení v súvislosti s prevádzkou nehnuteľnosti podľa čl. III. bod 1 písm. a) tejto dohody.
- z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky 11P/140/2016-39 zo dňa 28.06.2016 vyplýva, že manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené predmetným rozsudkom a súd schválil dohodu rodičov o úprave práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode, v zmysle ktorej mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky - žalovanej a žalobca ako otec detí bol zaviazaný k povinnosti prispievať na ich výživu po 250,- eur mesačne. Zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok boli zaviazaný obaja rodičia.
- z kópie výpisu z účtu z internet bankingu, ktorý predložil žalobca za obdobie od 01.06.2016 do 31.08.2017 súd zistil, aké platby žalobca vykonával v súvislosti s energiami za predmetnú nehnuteľnosť. Detailom pohybu z Tatra banky a.s. žalobca preukázal že dňa 07.07.2017 vyplatil cez internetbanking sumu 213,52 eur za spotrebu vody.
- z výpisu z LV č. 5610 kat. územia Nové Zámky, obec Nové Zámky, okres Nové Zámky súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, titulom ktorých uplatnil svoj nárok v predmetnom konaní.
- z oznámenia o splatení Účelového splátkového úveru zabezpečeného nehnuteľnosťou súd zistil, že žalovaná týmto preukázala, že banka jej oznámila že ku dňu 25.07.2017 boli vyrovnané všetky jej záväzky z úverového vzťahu s Tatra bankou v zmysle Zmluvy o účelovom splátkovom úvere zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti.
- z Oznámenia o prerušení distribúcie elektriny vyplýva, že žalobca odo dňa 10.05.2017 dal vykonať ukončenie odberu elektrickej energie na nehnuteľnosti, v ktorej bývala žalovaná spolu s deťmi.
- zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti zo dňa 11.08.2017 vyplýva, že žalovaná predmetnú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu odovzdala žalobcovi spolu s kľúčmi a ovládacím zariadením od nehnuteľnosti a žalobca nehnuteľnosť od žalovanej prevzal spolu s kľúčmi, a podľa ktorej žalobca prehlásil, že svojim podpisom prehlasuje, že voči stavu nehnuteľnosti nemá žiadne námietky.
- z predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platnej od 01.03.2017 súd zistil, že žalovaná vykonávala platby pre Bytkomfort s.r.o. Nové Zámky mesačne vo výške 60,- eur za vodné a stočné, osvetlenie spoločných priestorov do fondu údržby a opráv a príspevku na správu Bytkomfortu, s.r.o.
- z vyúčtovacej faktúry ZSE, a.s. súd zistil, že žalobca mal preplatok na spotrebe elektrickej energie od 18.02.2016 do 17.02.2017 vo výške -171,32 eur.
- z faktúry za vodné a stočné súd zistil, že žalobca zaplatil Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., odštepnému závodu Nové Zámky sumu 213,52 eur za prvý polrok 2017.
- z emailovej komunikácie, ktorú predložil žalobca z č. l. 119 - 123 vyplýva, že od 10.11.2016 do 16.12.2016 komunikoval takýmto spôsobom so žalovanou a žiadal ju, aby platila v polovici náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti.
12. Podľa ustanovenia § 451 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. odsek 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
13. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1, 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. odsek 2) najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
14. Súd prvej inštancie sa v prvom rade vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania žalovanou, ktorú vzniesla už vo svojom prvom písomnom vyjadrení k žalobe prostredníctvom právnej zástupkyne
dňa 22.04.2020 a následne sa tejto námietky premlčania pridržiavala aj po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom a zmene petitu žaloby, keď namietala nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu, lebo ho považovala za premlčaný podľa ust. § 107 odsek 1 OZ. 14.1 Súd na pojednávaní konanom dňa 09.12.2020 po prednesoch právnych zástupcov a podrobnom vypočutí žalobcu prerušil pojednávanie uznesením na 10 minút, aby sa vyjadril, či považuje nárok uplatnený žalovanou za premlčaný, alebo nie, a aby týmto vyriešil ako predbežnú otázku premlčanie a pokiaľ bude mať za to, že nárok je premlčaný, nie je potrebné, aby prejednával a rozhodoval o merite veci. Po krátkej prestávke súd prvej inštancie uznesením pokračoval v pojednávaní a vyslovil svoj názor ohľadom vznesenej námietky premlčania žalovanej, ktorú vyhodnotil za dôvodnú a nárok žalobcu oznámil stranám sporu a právnym zástupcom, že považuje za premlčaný, a preto nebude ďalej vec prejednávať a rozhodovať v merite.
15. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 odsek 1 tretia veta OZ). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania, vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. Premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je normatívne konštruované rovnako ako premlčanie práva na náhradu škody. Počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovený na okamih získania subjektívnej vedomosti oprávneného o tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo, a kto sa na jeho úkor obohatil. Oba predpoklady musia byť splnené súčasne a až týmto časovým okamihom dochádza k zrodu žalobného práva oprávneného. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo.
16. S poukazom na vyššie uvedené sa súd v plnom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou právnej zástupkyne žalovanej týkajúcej sa vznesenej námietky premlčania, lebo v danom prípade je potrebné na nárok bezdôvodného obohatenia aplikovať v rámci premlčania ustanovenie § 107 odsek 2 OZ. Toto ustanovenie explicitne ustanovuje premlčaciu dobu 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobca dôvodí tým, že svoj nárok si uplatňuje od uzavretia Dohody o vyporiadaní BSM, teda od 24.03.2017 do 11.08.2017, lebo od tohto obdobia nehnuteľnosť, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve užívala žalovaná spolu so spoločnými deťmi pochádzajúcimi z manželstva a nepodieľala sa na úhradách spojených s užívaním nehnuteľnosti, teda nákladov za elektrickú energiu vo výške 214,- eur mesačne za obdobie máj - august 2017 a 42,68 eur preplatku, ktorý vznikol za toto obdobie, spolu v sume 684,68 eur za užívanie internet + TV ,spolu 250,14 eur, vodné a stočné 85,10 eur, spolu za toto obdobie tieto náklady 1.019,92 eur, a okrem toho nájomné za obdobie od 25.03.2017 do 11.08.2017 mesačne vo výške 500,- eur spolu za sporné obdobie v sume 2.290,40 eur. Zároveň tento nárok odôvodňuje tým, že sporné obdobie 5 mesiacov je obdobím, kedy v nehnuteľnosti žalovaná s deťmi bývala, a že žalobca mal so žalovanou ústnu dohodu o tom, že žalovaná bude hradiť náklady na prevádzku nehnuteľnosti do 01.12.2016, ale neskôr došlo k zmene, pretože došlo k zrušeniu pôvodnej Dohody o zúžení rozsahu a vyporiadaní BSM a k uzavretiu novej Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 24.03.2017. Zároveň však uviedol, že v tejto novej dohode ako účastníci zmluvného vzťahu opomenuli uviesť, kto bude hradiť náklady za užívanie nehnuteľnosti pokiaľ v nej býva a nesúhlasil s jej tvrdením, že by sa to malo kompenzovať výživným. Zároveň nesúhlasil so vznesenou námietkou premlčania žalovanou, lebo v novembri 2016 oznámil emailovou správou žalovanej, aby sa podieľala na prevádzkových nákladoch súvisiacich s užívaním nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve. Zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti zo dňa 11.08.2017 jednoznačne vyplýva, že v tento deň žalovaná odovzdala nehnuteľnosť žalobcovi spolu s kľúčmi a ovládacím zariadením a práve toto je rozhodujúcim dátumom pre posúdenie, či je nárok
premlčaný, alebo nie je. V prípade, ak by boli nároky žalobcu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia dôvodné a dané, premlčali by sa 11.08.2019 a žalobu žalobca podal na tunajší súd dňa 10.12.2019. Samotný žalobca na pojednávaní konanom dňa 09.12.2020 uviedol, že najmladšiu platbu týkajúcu sa nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti mal z augusta 2017, resp. o nezaplatení tejto najmladšej platby sa dozvedel v auguste 2017. Nie je možné súhlasiť s právnou argumentáciou právnej zástupkyne žalobcu, že nárok nie je premlčaný z dôvodu, že je potrebné na neho aplikovať ust. § 107 odsek 2 OZ, lebo podľa jej názoru a žalobcu, zo strany žalovanej išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, lebo vedela, že býva v nehnuteľnosti, ktorej nie je vlastníčkou, a že bola vyzvaná, aby tieto prevádzkové náklady čo i len v polovici platila, lebo objektívna premlčacia lehota v zmysle odseku 2 teda trojročná a desaťročná sa môžu uplatniť len vtedy, keď by dotyčný nestihol z objektívnych dôvodov subjektívnu dvojročnú lehotu a keď by išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie resp. konanie zo strany žalovanej, čo v danom prípade je možné absolútne vylúčiť. Vzhľadom na podpísanú Dohodu o vyporiadaní BSM zo dňa 24.03.2017 nemohlo na strane žalovanej dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, lebo žalovaná mala právny nárok a dôvod na užívanie predmetnej nehnuteľnosti v súlade s Dohodu zo dňa 24.03.2017, a to v čl. IV. bod 7, ktorý nadväzuje na splnenie bodov 5 a 6, ale aj s poukazom na čl. VI. bod 3, ktorý článok svedčí o vyhlásení účastníkov zmluvného vzťahu, že nemajú voči sebe ďalšie nároky alebo plnenia v súvislosti s prevádzkou nehnuteľnosti podľa čl. III. bod 1 písm. a) tejto dohody, a okrem toho žalovaná listinným dôkazom z č. l. 59 spisu preukázala, že od 01.03.2017 už vykonávala platby mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu na Komárňanskej ulici 61/A mesačne vo výške 60,- eur, z čoho je možné konštatovať, že v predmetnej nehnuteľnosti nebývala a nezdržovala sa. Podstatné však je, že v rámci Dohody o vyporiadaní BSM sa účastníci dohodli, že žalovaná sa z nehnuteľnosti vysťahuje až po splnení podmienok obsiahnutých v bode 5 a 6 čl. IV., podľa ktorých sa žalobca zaviazal zabezpečiť určitú zmenu záväzkov, podľa ktorých nebude žalovaná zaviazaná k plateniu žiadnych úverov, ktoré im vznikli počas trvania manželstva a zároveň žalobca sa zaviazal k povinnosti splniť túto podmienku v lehote od 3 mesiacov odo dňa podpisu tejto Dohody a následne po preukázaní splnenia si povinností žalobcom sa mala žalovaná vysťahovať z nehnuteľnosti do 30 dní a do tej doby mala právo v nehnuteľnosti bývať spolu so svojimi deťmi. Čiže nie je možné vôbec hovoriť o tom, že nehnuteľnosť žalovaná spolu s deťmi užívala bez právneho dôvodu. Súd považoval za potrebné zdôrazniť aj to, že žalobca si svoju povinnosť podľa Dohody o vyporiadaní BSM v čl. IV. bod 5 a 6 splnil až vtedy, keď žalovaná dostala oznámenie od banky o splatení Účelového splátkového úveru z č. l. 53 dňa 03.08.2017 a od tohto dátumu mala 30 dní na to, aby sa z nehnuteľnosti vysťahovala a ona tak urobila dňa 11.08.2017. Jej platné užívanie nehnuteľnosti jednoznačne vyplývalo z čl. IV. bod 7 Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 24.03.2017. Právny titul na užívanie nehnuteľnosti teda vyplýva z toho, že nehnuteľnosti patrili do BSM a po uzavretí Dohody o vyporiadaní BSM právny titul užívania vyplýva zo samotnej dohody. Žalobca tak, ako súd vyššie uviedol až v mesiaci august 2017 podmienky na vysťahovanie sa žalovanej z nehnuteľnosti splnil na základe čoho žalovaná mu 11.08.2017 odovzdala kľúče od nehnuteľnosti. Zároveň z čl. VI. bod 3 dohody vyplýva, že touto dohodou si strany sporu vysporiadali aj nároky, ktoré súviseli s prevádzkou nehnuteľnosti. Až Dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa 24.03.2017 bolo dohodnuté, že nehnuteľnosť - rodinný dom pripadne do výlučného vlastníctva žalobcu, do tej doby boli spoločnými vlastníkmi obaja. Od uzavretia Dohody o vyporiadaní BSM bola žalovaná oprávnená nehnuteľnosť užívať podľa uzavretej dohody o vyporiadaní BSM do dňa vykonania zmien na úveroch tak, aby žalovaná zo spoločných úverov nebola zaviazaná. Sama žalovaná potvrdila, že nehnuteľnosť reálne neužívala od mája 2017.
17. Z vyššie uvedeného je preto potrebné konštatovať, že nárok uplatnený žalobcom je premlčaný, lebo žalobca si svoje nároky uplatňuje za obdobie do 11.08.2017 a pokiaľ by boli dané tieto nároky, ktoré aj tak nie sú dané s poukazom na vyššie uvedené, premlčali by sa najskôr 11.08.2019, pričom žaloba bola podaná žalobcom dňa 10.12.2019, teda po uplynutí premlčacej doby, v súlade s ust. § 107 odsek 1 OZ. Odsek 2 nie je možné na daný prípad vôbec aplikovať. U žalovanej nešlo o žiadne úmeselné bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že bezdôvodné obohatenie ani preukázané nebolo. Žalovaná nehnuteľnosť neužívala bez právneho dôvodu a samotná doba užívania závisela od žalobcu, lebo lehota na vysťahovanie žalovanej z nehnuteľnosti bola naviazaná na splnenie povinnosti žalobcu zabezpečiť takú zmenu v úverových vzťahoch, aby žalovaná nebola zaviazaná zo spoločných úverov. Preto súd žalobu vo zvyšku zamietol.
18. Súd výrokom II. vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok v sume 344,50 eur, podľa § 11 ods. 3, 4, 6 zák. o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v znení platných zmien a doplnkov prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, lebo žalobca zaplatil s podaním žaloby na základe výzvy súdu súdny poplatok v sume 543,- eur a zobral späť žalobu
v časti o zaplatenie sumy 5.741,88 eur, preto mu súd vrátil krátený súdny poplatok o sumu 6,70 eur podľa odseku 4, ktorý predstavuje sumu 344,51 eur (6 % zo sumy 5.741,88 eur) a zaokrúhlením tejto sumy v súlade s § 7a odsek a), súd dostáva sumu 344,50,- eur, ktorú vráti žalobcovi, prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 odsek 1 a § 256 odsek 1 C.S.P. vzhľadom na to, že pôvodne sa žalobca podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodné obohatenia zaplatením sumy 9.052,20 eur a po tom, ako sa žalovaná vyjadrila k žalobe prostredníctvom právnej zástupkyne a vzniesla námietku premlčania voči celému nároku žalobcu, žalobca zobral späť žalobu v časti 5.741,88 eur, teda zastavenie konania zapríčinil sám, nešlo v danom prípade o situáciu, kedy by k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovanej, a preto žalovanej prináleží náhrada trov konania aj zo zastavenej časti konania, preto má 100 % úspech voči žalobcovi a nie iba pomerný, podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).