Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23P/32/2024

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. T., B.. XX.XX.XXXX, toho času bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa matky: U. G., G.. G., B.. XX.XX.XXXX, O. X. H. T. XXXX/X, X., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Margaréta Chlebová, so sídlom Pod Vtáčnikom 3, Bratislava, a otca: H. T., B.. XX.XX.XXXX, O. X. I. XXXX/XX, X., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej O., B.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia.

II. Neodkladné opatrenie sa nariaďuje do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. .

III. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.02.2024 sa navrhovateľka (ďalej aj ako „matka“) domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletú O. do osobnej starostlivosti matky, upravil styk maloletej s otcom každý nepárny víkend v sobotu a v nedeľu od 10:00 hod. do 19:00 hod., za prítomnosti starých rodičov maloletej a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 350 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

2. Navrhovateľka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s otcom maloletej aktuálne nežijú v spoločnej domácnosti, matka sa spolu s maloletou odsťahovala k svojej mame. Otec sa k matke často správal agresívne, ohrozoval ju a navyše nadmieru požíval alkoholické nápoje, a to v blízkosti maloletej dcéry. Vzhľadom na uvedené má matka dôvodnú obavu o maloletú dcéru, aby v starostlivosti otca nedošlo k zraneniu alebo ublíženiu maloletej. Otec svoje agresívne emócie prejavuje v blízkosti maloletej, pričom nevie ovládať svoje správanie, nepredvída následky svojho konania, z čoho má matka opodstatnený strach. Matka má dôvodnú obavu ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletú, vzhľadom na nezodpovedné konanie otca a tiež jeho agresívne správanie. Maloletá je aktuálne v sústavnej starostlivosti matky, ktorá sa jej naplno venuje. Otec sa s maloletou aktuálne stretáva za prítomnosti svojich rodičov, nepravidelne cez víkendy. Otec na výživu maloletej neprispieva žiadnou sumou. Matka vyčíslila mesačné náklady na maloletú na sumu 550,- eur, pričom pozostávajú z nákladov na bývanie 150,- eur, stravu 150,- eur, potraviny pre batoľatá 30,- eur, umelé mlieko 30,- eur, ošatenie

a obuv 50,- eur, zdravotná starostlivosť 5,- eur, lieky a vitamíny 10,- eur, hygiena 30,- eur, plienky 70,- eur, rozvoj schopností detí 15,- eur, oslavy 10,- eur. Matka má zo, že vzhľadom na uvedené skutočnosti, príslušnú právnu úpravu, ustálenú judikatúru a predovšetkým s ohľadom na najlepší záujem maloletej je nevyhnutná potreba autoritatívneho rozhodnutia súdu v danej veci. Nakoľko úprava rodičovských práv a povinností ohľadne styku s maloletou a výške výživného nie je nijako upravená, pričom matka má dôvodnú obavu o starostlivosť o maloletú, nastala potreba naliehavej úpravy týchto rodičovských práv a povinností maloletej. Má za to, že je daný naliehavý právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia v zmysle .

3. Matka na tunajšom súde podala aj návrh vo veci samej, ktorým sa domáha rovnako zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti, úpravy styku maloletej s otcom a určenia vyživovacej povinnosti. Toto konanie je vedené pod sp. zn. .

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka pripojila fotokópiu rodného listu maloletej, pokladničné bloky preukazujúce výdavky na ošatenie, obuv, stravu maloletej, lekársku starostlivosť a vitamíny maloletej, predpis zálohových platieb vystavený na meno matky navrhovateľky.

5. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo stavu zisteného z obsahu spisu, a to najmä z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, návrhu vo veci samej sp. zn. a k nim pripojených listinných dôkazov, pričom prihliadol na všetko, čo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vyšlo najavo.

6. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len "") podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len "") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.

Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ""), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "") súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.21. Podľa rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

7. Z citovaného ustanovenia , ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia, vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Z citovaného ustanovenia, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej.

8. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavky rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie ( ). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava ( ods., 1,2 , ,,CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.

9. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov

konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.

10. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (či neodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu).

11. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení . V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého dieťaťa, s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia.

12. Neodkladné opatrenie má len dočasnú povahu, preto je možné nariadiť ho len do splnenia podmienok pre konečné rozhodnutie súdu, pričom v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( ) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení o rodine.

13. Po preštudovaní spisového materiálu, oboznámení sa s návrhom matky maloletej a k návrhu pripojených listinných dôkazov, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že v danom prípade je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný len čiastočne.

14. Z obsahu podaného návrhu je zrejmé, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželmi, taktiež nežijú v spoločnej domácnosti ako partneri. Matka býva spolu s maloletou u svojej matky pani V. G. P. X.. Matka sa domáha zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, prostredníctvom neodkladného opatrenia, a to aj napriek tomu, že maloletú v osobnej starostlivosti fakticky má. Maloletá s matkou v súčasnosti býva. Zároveň matka neuviedla žiadnu takú skutočnosť, ktorá by čo i len náznakom nasvedčovala tomu, že otec maloletej sa tomuto faktickému stavu bráni, resp. že existuje nejaká závažná skutočnosť, ktorá ohrozuje záujem maloletej v takom smere, že by bolo nutné dočasne upraviť pomery maloletej neodkladným opatrením v otázke zverenia maloletej jednému z rodičov. Z návrhu matky taktiež nevyplýva, že by otec požadoval resp. že by mal záujem o zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení . V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. V prejednávanej veci nebola zo strany matky preukázaná naliehavá potreba upraviť pomery účastníkov konania formou neodkladného opatrenia, a to zverením maloletého dieťaťa súdnym rozhodnutím do jej osobnej starostlivosti bez vykonania náležitého dokazovania. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov formou neodkladného opatrenia bez toho, že by boli osvedčené výnimočné dôvody a obava o život a zdravie dieťaťa, by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv druhého rodiča, zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým a mohlo by tak prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Z návrhu matky nevyplýva, že práva a záujmy maloletej sú bezprostredne ohrozené. Matka v návrhu síce uvádza, že otec sa správal agresívne, avšak nie vo vzťahu k maloletej, ale agresívne prejavy smeroval voči matke maloletej. Súd opakovane uvádza, že matka vo svojom návrhu neuvádza, že by sa otec domáhal osobnej starostlivosti o maloletú resp. že by nejakým spôsobom bránil alebo znemožňoval výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa. Súd v tomto smere nevzhliadol žiadnu bezprostredne hroziacu ujmu, ktorej by mala byť maloletá vystavená v prípade jej nezverenia do osobnej starostlivosti matke neodkladným opatrením. Až v konaní vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré na tunajšom súde prebieha

pod sp. zn. , bude dostatočný priestor na preukázanie všetkých sporných skutočností a na vykonanie dokazovania a zistenie skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia, pokiaľ ide o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, súd teda návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, čo sa týka zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti zamietol.

15. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou, taktiež možno vychádzať z vyššie uvedeného a zároveň súd dopĺňa, že matka nijakým spôsobom neosvedčila, že je v záujme maloletej upraviť jej styk s otcom, resp. že záujem maloletej vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov v tomto smere, hoc aj spôsobom navrhnutým matkou. Matka v návrhu uvádza, že otec sa s maloletou aktuálne stretáva, síce na nepravidelnej báze, ale styk sa realizuje. Súd nepovažuje za vhodné upraviť styk maloletej s otcom, bez vykonania náležitého dokazovania, obzvlášť s poukazom na tvrdenia matky o agresívnom a nestabilnom správaní otca. Nariadenie neodkladného opatrenia je dočasná úprava, prichádzajúca do úvahy v prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych, resp. už hroziacich zásahov do záujmov maloletého dieťaťa. Súd však z podaného návrhu matky ani z pripojených listinných dôkazov nemal za preukázané, že v prejednávanej veci takáto ujma hrozí. Súd v predmetnej veci poukazuje aj na , podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba však zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V tomto konkrétnom prípade mal súd za to, že na vydanie neodkladného opatrenia ohľadom úpravy styku maloletej s otcom neboli splnené podmienky. Neodkladným opatrením súd upraví styk rodiča, ktorému druhý rodič neumožňuje styk s dieťaťom v rozsahu, aby nedošlo k odcudzeniu dieťaťa a rodiča, v rozsahu primeranom dennému režimu dieťaťa a jeho rodičov. V predmetnej veci však matka styku otca s maloletou nebráni, ako už bolo vyššie uvedené, otec sa s maloletou, síce nepravidelne, ale stretáva. Rodičovské práva a povinnosti k maloletej majú obaja rodičia, rovnako právom maloletého dieťaťa je, aby malo zabezpečený pravidelný kontakt s oboma rodičmi, čo v danom prípade vyhodnotené a doposiaľ preukázané skutkové okolnosti spĺňajú. V prípade, že jeden z rodičov by druhému zjavne upieral kontakt s maloletým dieťaťom, že tento by nebol ani v minimálnej miere, boli by splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, kde by sa úpravy styku domáhal v tomto prípade práve otec. Súd teda aj návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia čo do úpravy styku zamietol.

16. Podľa ustanovenia , neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

17. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením ( ) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená, a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, finančne podieľal na jeho výžive. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Navrhovateľ musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v kontexte potreby uloženia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere.

18. Súd poukazuje na skutočnosť, že neodkladným opatrením možno uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Pod pojmom nevyhnutná miera treba mať na mysli takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Ako už bolo uvedené, súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje na základe neúplného dokazovania, resp. na základe tvrdení navrhovateľa.

19. Matka vo svojom návrhu vyčíslila mesačné výdavku na maloletú O. vo výške 550,- eur (bývanie 150,- eur, strava 150,- eur, potraviny pre batoľatá 30,- eur, umelé mlieko 30,- eur, ošatenie a obuv 50,- eur, zdravotná starostlivosť 5,- eur, lieky a vitamíny 10,- eur, hygiena 30,- eur, plienky 70,- eur, rozvoj schopností detí 15,- eur, oslavy 10,- eur). Matka v návrhu vo veci samej uviedla, že jej aktuálny mesačný príjem pozostáva z rodičovského príspevku a prídavkov na maloletú, spolu vo výške

405,20 eur. Matka doložila potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku a prídavkov na maloletú. Príjem otca podľa tvrdenia matky predstavuje okolo 1000,- eur mesačne. Matka aktuálne býva spolu s maloletou u svojej matky V. G.. Matka na preukázanie mesačných výdavkov na maloletú predložila pokladničné bloky, ktorými preukazovala náklady na stravu, ošatenie, obuv či voľnočasové aktivity maloletej. Pokiaľ ide o výdavky na bývanie, matka predložila predpis mesačnej zálohovej úhrady a platobný doklad na úhradu plynu, oba tieto doklady sú však vystavené na meno Helena Ronecová (matka navrhovateľky). Z predložených dokladov nevyplýva, v akej miere a či vôbec sa matka na úhrade týchto nákladov podieľa. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza len z tvrdení navrhovateľa, bez možnosti druhého rodiča k tvrdeniam navrhovateľa sa vyjadriť. Neodkladné opatrenie preto nemožno nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Na druhej strane však súd musí brať do úvahy aj najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý v sporoch rodinnoprávnej agendy je nutné zohľadňovať v prvom rade a taktiež je nutné mu podriadiť všetko ostatné. Súd konštatuje, že aj bez náležitého osvedčovania výdavkov na maloletú možno objektívne zhodnotiť, že nevyhnutné mesačné výdavky na maloleté dieťa vo veku dvoch rokov pozostávajú z výdavkov na stravu, ošatenie, hygienu a lekársku starostlivosť, pričom je nevyhnutné, aby sa na pokrývaní výdavkov podieľali obaja rodičia. príjem matky aktuálne predstavuje len rodičovský príspevok a prídavky na maloletú, v celkovej výške 405,20 eur mesačne. Otec, podľa tvrdenia matky, na výživu maloletej neprispieva vôbec, s maloletou sa stretáva cez víkendy, nepravidelne, a teda aj osobnú starostlivosť o maloletú vo väčšinovej miere vykonáva matka. Na základe uvedeného teda možno dospieť k záveru, že keby súd dočasne neupravil pomery nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by uložil otcovi platiť na maloletú výživné v nevyhnutnej miere, mohlo by dôjsť k ohrozeniu zabezpečenia základných potrieb maloletej O.. Neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, ktoré má slúžiť len na zabezpečenie tých najnevyhnutnejších potrieb dieťaťa, ide o prežitie dieťaťa. Súd preto pristúpil k určeniu vyživovacej povinnosti vo výške 150,- eur, pretože túto sumu považoval súd za zodpovedajúcu pojmu „výživné v nevyhnutnej v miere“. Súd bral do úvahy výdavky, ktoré objektívne matka vynaložiť musí a ktoré maloletá nevyhnutne potrebuje k svojmu životu, a to konkrétne výdavok stravu, umelé mlieko, plienky, ošatenie a obuv hygienu a zdravotnú starostlivosť. Súd však považoval aj tieto nevyhnutné výdavky, matkou vyčíslené na sumu 380,- eur, za nadhodnotené, najmä pokiaľ ide o výdavok na ošatenie a obuv (50,- eur mesačne), hygienu (30,- eur mesačne) a stravu (180,- eur mesačne), a to najmä s prihliadnutím na vek maloletej. Súd si ustálil výšku nevyhnutných mesačných výdavkov na dvojročné dieťa na sumu približne 280,- eur mesačne. Súd zároveň dodáva, že sa jedná o také výdavky, ktoré aj pri náležitom dokazovaní nie je nutné preukazovať napríklad pokladničnými blokmi či výpismi z účtu, nakoľko súd si vie tieto nevyhnutné a pre život potrebné výdavky ustáliť aj sám, a to pri zohľadnení aktuálnych cien v hospodárstve, veku dieťaťa a jeho objektívnych potrieb. Súd nezohľadnil mesačný výdavok na bývanie, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, nemal za preukázané, či sa matka na jeho úhrade podieľa a ak áno, v akej výške, rovnako súd nezohľadnil výdavky na rozvoj a schopnosti dieťaťa a na oslavy narodenín a menín, nakoľko ich v kontexte charakteru inštitútu neodkladného opatrenia nepovažoval za nevyhnutné. Súd považoval za súladné s najlepším záujmom maloletej pristúpiť k určeniu výživného neodkladným opatrením, v nevyhnutnej miere, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, kde prebehne riadne dokazovanie, prostredníctvom ktorého sa budú zisťovať majetkové pomery oboch rodičov, ako aj výdavky na maloletú, na základe čoho bude určená vyživovacia povinnosť v súlade s platnými právnymi predpismi.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (, ).