Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/165/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou v právnej veci navrhovateľky: V. V., N.. XX.XX.XXXX, A. D. X, A., zastúpená advokátskou kanceláriou Lányiová s.r.o., so sídlom Nám sv. Michala 11, Hlohovec proti odporcovi: W. V., N.. XX.XX.XXXX, A. T. XX, A., zastúpený advokátkou Mgr. Andreou Rusnákovou so sídlom Advokátska kancelária Zelemová & Stankovianska, združenie, Heydukova 16, Bratislava o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu: C. V., N.. XX.XX.XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov konania V.. V. V., rodenej B., nar. XX.XX.XXXX a V.. W. V., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A. - T., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á dz a.

II. Súd zveruje maloletú C. V., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

III. Otec je povinný platiť výživné na maloletú C. V., nar. XX.XX.XXXX vo výške 280,- € mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc doručením tohto rozsudku.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou C. V., nar. XX.XX.XXXX nasledovne:

- s výnimkou sviatkov a školských prázdnin každý nepárny kalendárny týždeň v roku v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec si mal. C. prevezme a odovzdá v určenom čase v mieste bydliska matky.

Počas sviatkov a školských prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s mal. Tamarou nasledovne:

- počas letných školských prázdnin od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod., a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod.,

- počas jarných školských prázdnin určených Ministerstvom školstva SR pre A. kraj v každom nepárnom kalendárnom roku od soboty predchádzajúcej jarným prázdninám od 09.00 hod. do nasledujúcej soboty do 19.00 hod.,

- počas Veľkonočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 09.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod.,

- počas vianočných školských prázdnin v každom párnom kalendárnom roku v čase od 22.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 09.00 hod. a od 02.01. nasledujúceho roka od 09.00 hod. do 07.01. do 19.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku v čase od 25.12. od 09.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 09.00 hod.

Miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa bude miesto bydliska matky.

Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi odovzdať v stanovený čas.

V. Obaja rodičia budú maloletú C. V., nar. XX.XX.XXXX zastupovať a spravovať jej majetok.

VI. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.10.2019 domáhala, rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu narodenému z manželstva na čas po rozvode manželstva. V návrhu uviedla, že účastníci manželstvo uzavreli po jedenapolročnej známosti zo vzájomnej citovej náklonnosti. Manželstvo považovala za harmonické a šťastné , až do júla 2019, kedy jej manžel oznámil, že sa chce rozviesť. Manžel sa následne odsťahoval, najskôr k svojim rodičom a následne k priateľke. Počin manžela predstavoval pre navrhovateľku a ich spoločnú dcéru šok, ťažko sa so situáciou vyrovnávali. Časom sa dozvedela, že manžel svoj odchod plánoval už niekoľko mesiacov vopred, napriek tomu, že v novembri 2018 prekonal dva infarkty. Od odchodu manžela so spoločnej domácnosti manželia spolužitie neobnovili, žiadnej z nich nemá záujem zotrvať v takomto nefunkčnom zväzku.

2. Navrhovateľka žiadala zveriť maloletú C. V., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do svojej osobnej starostlivosti, otca zaviazať povinnosťou platiť na dcéru výživné vo výške 370 €, styk otca s dcérou neupraviť.

3. Manžel vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí, nie však s dôvodmi tak, ako ich uviedla navrhovateľka. Potvrdil, že s manželkou si zo začiatku rozumeli, nezhody začali vznikať približne 1/2 roka po narodení dcéry. Najskôr to bolo z dôvodu, že navrhovateľka nemala v obľube svokru, neskôr začala manželovi vyčítať, že jej nepomáha v domácnosti, že nie je použiteľný pre život, je sebecký, arogantný a neschopný postarať sa o dcéru. Jej tvrdenia neboli však pravdivé. O dcéru sa staral od jej narodenia, zabezpečoval zdroj príjmu, pretože navrhovateľka nepracovala až do nástupu dcéry na základnú školu. Reakcie manželky považoval za neprimerané, neadekvátne, dúfal však, že postupom času sa ich vzťahy napravia, k čomu však nedošlo. Postupom času bola vzájomná komunikácia čoraz zložitejšia, nastalo citové odcudzenie. Manželku označil za autoritatívny a manipulatívny typ, vždy musela mať pravdu. Problémy v manželstve narastali a manžel začal uvažovať o odchode z domácnosti. Vyvrcholením všetkých stresov a rodinného napätia bolo, že dňa 31.10.2018 prekonal dva infarkty myokardu. Od 31.10.2018 do 31.08.2019 bol práce neschopný. Po dlhej a zrelej úvahe sa napokon v júni 2019 rozhodol opustiť spoločnú domácnosť. V tom čase nemal žiadnu mimomanželskú známosť.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, prednesom ich právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov a to najmä rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami o osobných a majetkových pomeroch manželov, ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovné:

5. Z obsahu rodného listu súd zistil, že matkou maloletej C. V., nar. XX.XX.XXXX je V. V., nar. XX.XX.XXXX a otcom W. V., nar. XX.XX.XXXX. Na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k dcére na čas po rozvode manželstva pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX, ktoré konanie ku dňu rozhodovania nebolo právoplatne skončené.

6. Navrhovateľka sa na pojednávaní súdu pridržiavala písomne podaného návrhu. Uviedla, že ich manželstvo si dlhodobo neplní svoje funkcie, od leta 2019, kedy sa manžel zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Od tejto doby manželské spolužitie neobnovili, o čo ona už záujem za takejto situácie ani nemá. Poukázala na to, že manžel v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľku a jej maloletým dieťaťom, pričom má podozrenie, že otcom dieťaťa je jej manžel. Dcéra nevie otcovi jeho

odchod od nich zabudnúť, je zatrpknutá, odmieta otca navštevovať v domácnosti, kde žije jeho priateľka. Bezprostredne po odchode býval manžel v rodičovskom byte, vtedy dcéra k otcovi chodievala aj na celý víkend. Od doby, čo sa presťahoval k svojej priateľke dcéra k nemu chodiť odmieta. Navrhovateľka manželovi aj dohovárala, aby si záležitosti zabezpečil tak , že by počas stretnutí s dcérou bol v byte svojich rodičov a tak sa mohol plno venovať len C., čo manžel neakceptoval. Navrhovateľka sa medzičasom aj s dcérou presťahovala k svojmu priateľovi, ktorého si dcéra obľúbila, priateľ sa venuje kynológii, dcéra ma rada zvieratá a tým si ju získal. Aj ona dcéru postupne zoznamovala so svojim priateľom. Skutočný príjem z podnikateľskej činnosti matka deklarovala sumou 1 200 €. Dňa 18.12.2019 uzavrela s Poštovou banku a s., úverovú zmluvu na sumu 19.400 € z dôvodu, že manžel prestal splácať hypotéku na byt, preto ho musí splácať celý sama v mesačnej splátke po 254 €. Vzhľadom na výšku príjmu otca navrhovala, aby mu súd uložil povinnosť platiť na dcéru výživné vo výške 370 € mesačne. Matka predložila súdu lekárske správy podľa ktorých má polyp na hrubom čreve.

7. Manžel na pojednávaní súdu potvrdil, že manželstvo si neplní svoje funkcie, dôvody rozvratu manželstva videl v iných okolnostiach ako navrhovateľka. Uviedol, že krátko po narodení dcéry mu manželka začala vyčítala, že viac času venuje svojim rodičom ako jej a dieťaťu. Nemala blízky vzťah so svokrou, čo tiež ich manželstvu neprispievalo. Svoju manželku označil za autoritatívnu a manipulantívnu osobnosť. Napriek dvom infarktom, ktoré prekonal v roku 2018 pracuje ako operátor letovej prevádzky, predtým pracoval v dvojzmenných prevádzkach, po infarkte pracuje iba v denných zmenách. Potvrdil, že býva s priateľkou a jej 4-ročným synom v spoločnej domácnosti. Priateľke prispieva na spoločnú domácnosť sumou 250 € mesačne, má zvýšené výdaje za lieky, na ktoré si mesačne dopláca sumou asi 200 €, vlastné motorové vozidlo nevlastni, používa auto rodičov - 10 ročný Hyundai, rodičia majú ďalšie vozidlo A.. Obaja sú dôchodcovia. Okrem maloletej Tamary iné deti nemá. Nie je otcom dieťaťa svojej priateľky. Nečerpá žiadne úvery ani pôžičky. Trval na úprave styku s dcérou , výživné navrhoval platiť vo výške 150 € mesačne.

8. Navrhovateľka žiadala, aby súd na čas po rozvode manželstva zveril maloletú C. do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal povinnosťou platiť na dcéru výživné vo výške 370 € a jeho styk s dcérou bude upravený nasledovne: s výnimkou sviatkov a školských prázdnin každý nepárny kalendárny týždeň v roku v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec si mal. C. prevezme a odovzdá v určenom čase v mieste bydliska matky. Počas sviatkov a školských prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s mal. C. nasledovne: počas letných školských prázdnin od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod., a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod., počas jarných školských prázdnin určených Ministerstvom školstva SR pre A. kraj v každom nepárnom kalendárnom roku od soboty predchádzajúcej jarným prázdninám od 09.00 hod. do nasledujúcej soboty do 19.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 09.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod., počas vianočných školských prázdnin v každom párnom kalendárnom roku v čase od 22.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 09.00 hod. a od 02.01. nasledujúceho roka od 09.00 hod. do 07.01. do 19.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku v čase od 25.12. od 09.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 09.00 hod. Miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa bude miesto bydliska matky. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi odovzdať v stanovený čas. Obaja rodičia budú maloletú C. V., nar. XX.XX.XXXX zastupovať a spravovať jej majetok.

9. Otec súhlasil s navrhovanou úpravou rodičovských práv a povinností k maloletej C., okrem výšky výživného, ktoré považoval za neprimerane vysoké. Poukázal na to, že jeho príjmy mu umožňujú platiť výživné maximálne vo výške 150 €, čo považuje aj za sumu primeranú veku dieťaťa a jeho potrebám. Poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, keď ešte v čase keď žili s manželkou v spoločnej domácnosti prekonal dňa 31.10.2018 dva infarkty, následne bol hospitalizovaný od 31.10.2018 do 31.08.2019 (t.j. 10 mesiacov), kedy poberal nemocenské dávky vo výške 973 € mesačne. Od 01.09.2019 nastúpil do práce, jeho čistý mesačný príjem predstavuje 1 649 €. Od júla 2019 platí na dcéru výživné vo výške 150 € mesačne a takouto výškou výživné navrhuje prispievať na svoju dcéru aj v ďalšom období.

10. Mesačné výdaje na maloletú C. matka vyčíslila nasledovne: školské pomôcky, výlety - 20 €, strava

- 150 €, oblečenie -70 €, obuv - 35€, doplnky výživy - 20 €, kultúrne podujatia - 30 €, hygiena - 20 €, okuliare - 34 €, krúžok - jazda na koni - 50 €, športové oblečenie na krúžok - 30 €, vreckové - 20 €, mobilný telefón - 10 €, doučovanie matematika, SJ, AJ - 80 €.

11. Matka má mesačné výdaje spojené so splátkou hypotéky za byt - 184 €, Orange internet - 25 €, platby spojené s užívaním bytu - 160 €, plyn - 5 €, RTVS - 4,80 €, pohonné hmoty - 100 €, úrazové poistenie maloletej - 170 € /rok, poistenie bytu - 55,38 €/rok, úrazové poistenie matky - 149,49 €, povinné zmluvné poistenie - 117,24 €/rok, havarijné poistenie 241,06 €/rok

12. Z obsahu listinných dôkazov súd ďalej zistil, že matka žije s dieťaťom v A. na D. L..Č.. X v trojizbovom byte, ktorý nadobudli manželia do podielového spoluvlastníctva - matka v podiely X/X, otec v X/X (manželia uzavreli dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva).

13. Z obsahu daňového priznania matky súd zistil, že za rok 2018 predstavovali príjmy z jej podnikateľskej činnosti 13 260 € a výdavky 9 629 €. Výsledok podnikateľskej činnosti bol 3 631 €. V roku 2019 vykazovala matka z podnikateľskej činnosti príjmy vo výške 28 490 € a výdaje vo výške 19 792 €. Čistý ročný zisk tak predstavoval 8 697 €. Matka iný zdroj príjmu nemá.

14. Z obsahu potvrdenia o zárobku otca súd zistil, že je zamestnaný u zamestnávateľa: R. W. B. B. T. Š..W... Do marca 2020 predstavoval jeho príjem v priemere 2 285 €, od marca 2020 sa jeho príjem v dôsledku znížil na sumu v priemere 1 740 €, čo otec dovodil jednak Corona-krízou a tiež tým, že zo zdravotných dôvodov pracuje už len v denných zmenách. V období od 01.08.2019 do 31.08.2019 a od 21.03.2020 do 31.05.2020 poberal dávky nemocenského poistenia. Otec iný zdroj príjmu nemá.

15. Zo zhodného tvrdenia účastníkov konania mal súd preukázané, že v čase podania návrh na súd si otec platil vyživovaciu povinnosť k dcére v pravidelných mesačných platbách po 150 €.

16. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

17. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania si neplní základné funkcie dané Zákonom o rodine. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, neposkytujú si pomoc a oporu, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, v ktorom by vychovávali svoje maloleté deti. Vzhľadom na to, že ani jeden z účastníkov konania nemal záujem zotrvať v nefunkčnom zväzku, neexistuje nádej, že by sa ich nezhody mohli urovnať a že by mohlo dôjsť k obnoveniu ich manželského spolužitia. Súd preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.

18. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode ( ).

19. Podľa § 24 ods. 1,2 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa § 24 ods. 2, 3,4,5 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa

vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5,6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

20. Otázka zverenia maloletej C. do osobnej starostlivosti matky nebola v tomto prípade sporná. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, nakoľko pre zdravý vývoj osobnosti dieťa nevyhnutne potrebuje vzor (výchovu má určovať psychický zdravší rodič), vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov, či kontinuita prostredia. Súd konštatuje, že maloleté dieťa býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá zabezpečuje o svoju dcéru osobnú starostlivosť. K osobnej starostlivosti matky neboli žiadne výhrady. Matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývinu dieťaťa, preto súd rozhodol, tak, že zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke.

21. Styk otca s maloletou C. súd upravil v zmysle návrhu matky, ktorý návrhu odsúhlasil aj samotný otec.

22. Zastupovaní a správe majetku maloletej súd rozhodol tak, že zastupovať maloletú C. a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, nakoľko zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý rodič samostatne, v iných podstatných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo patrí obom rodičom.

23. Právna úprava Zákona o rodine vychádza zo zásady, že autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností resp. ak uzavretá dohoda nie je v záujme

maloletého dieťaťa a umožňuje rodičom, ktorí spolu nežijú, kedykoľvek sa o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností dohodnúť. Matka sa domáha v konaní autoritatívneho rozhodnutia súdu, ktorým dôjde de facto iba k potvrdeniu stavu, ktorý v súvislosti so starostlivosťou o dcéru už existuje - pokiaľ sa týka zverenia dieťaťa do jej starostlivosti, ktorý stav ani otec ani matka nenamietali. V priebehu konania dospeli rodičia ku konsenzu v časti o zverenie dieťaťa do starostlivosti matky, v časti o úprave styku, tak ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku ako aj v časti o správe majetku dieťaťa. Spornou bola otázka primeranej výšky výživného, ktorým mal otec prispievať na maloletú.

24. Pokiaľ ide o výšku výživného 370 €, na platenie ktorého navrhovala matka zaviazať otca súd uvádza nasledovné: Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzakladenejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti- deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti, ako fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor a podobne. Možnosti rodiča taktiež ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pre posúdenie povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného aj jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvo získaných vedomostí a pracovných skúseností. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

25. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal najmä z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, prihliadal na ich nevyhnutné výdavky a odôvodnené potreby maloletej C.. Súd vychádzal z príjmu otca 1 700 € a príjmu matky 1 200 € mesačne, keď žiaden z nich nemá ďalšie vyživovacie povinnosti ani iný zdroj príjmu. Obaja si delia náklady na bývanie s novými partnermi. C. je vo veku 12 rokov, má vadu zraku (krátkozrakosť) a okrem bežných výdavkov a poplatkov spojených s návštevou základnej školy, navštevuje kurz jazdy na koni, za ktorý matka platí 50 € mesačne a doučovanie z troch predmetov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, avšak výška výživného musí byť primeraná. Ak matka žiadala priznať na dcéru výživné vo výške 370 € mesačne, takéto výživné súd považoval za premrštené a neadekvátne jednak veku dieťaťa a jeho potrebám. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine o tom, že obaja rodičia sú povinní pokryť finančné náklady spojené s výchovou o maloletú. Teda rovnako ako otec aj matka je povinná sa podieľať finančne na výchove dieťaťa, po zohľadnení jej osobnej starostlivosti o dcéru. Súd má za to, že výživné vo výške 280 € mesačne odzrkadľuje možnosti, schopnosti otca ako i majetkové pomery oboch rodičov, ich životnú úroveň, na ktorej sa má podieľať aj dieťa v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to výškou príjmu, mesačných nákladov, vlastníctvom nehnuteľností, hnuteľných vecí väčšej hodnoty, či položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón atď. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové prípadne aj majetkové možnosti dané okrem iného fyzickým stavom, nadaním, či pracovnými skúsenosťami. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že otec dosahoval v predchádzajúcom období síce vyšší zárobok z dôvodu, že v tom čase mu zdravotný stav umožňoval pracovať v dvojzmennej prevádzke, po vážnych kardiovaskulárnych problémoch ( prekonal dva infarkty ) je pochopiteľné, že začal pracovať už iba v denných zmenách. Pokles zárobku je podmienený jeho zdravotným stavom , zo subjektívneho hľadiska bol teda nevyhnutný a akceptovateľný. Treba si uvedomiť aj ďalšiu skutočnosť, a to, že potreby maloletej sa budú plynutím rokov zvyšovať, jednak z dôvodu zmeny jej záujmov, zvýšením výdajov spojených so štúdiom na strednej škole, vysokej škole. Pri každej zmene pomerov na strane dieťaťa môže matka požiadať o zvýšenie výživného. Ak by za danej situácie, pri veku dieťaťa 12 rokov a viac

- menej bežných výdajoch súd stanovil výživné vo výške 370 €, kladie si otázku, akú výšku výživného

by matka požadovala od otca ak by dcéra začala navštevovať strednú , či vysokú školu. Súd teda určil výživné otcovi vo výške 280 € mesačne a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

26. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (, ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska ( Zákona o rodine Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( ).