Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_5Co-167-2019.pdf
PDF · 103.95 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/167/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobkyne: M. E., narodená XX. XX. XXXX, bytom Z. XX, J., t.č. Y. 6, J., proti žalovanému: F.. K. E., narodený XX. XX. XXXX, bytom Z. XX, J., zastúpený JUDr. Štefanom Mišovičom, advokátom so sídlom v Nitre, Jána Mrvu 22, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17. apríla 2019 č. k. 9C/129/2014-375, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nitra) rozsudkom zo dňa 17. 04. 2019 č. k. 9C/129/2014-375 pri právnom posúdení prejednávanej veci podľa § 143 ods. 1, § 148 ods. 1, 3, § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), § 187 ods. 1, 2, § 191 ods. 1 a § 215 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“) z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného, prikázal všetky hnuteľné veci tak ako sú špecifikované v rámci výrokovej časti I. rozsudku, do výlučného vlastníctva žalobkyne.
2. Do výlučného vlastníctva žalovaného z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného súd prikázal bytovú nehnuteľnosť spolu s priľahlými pozemkami, bližšie špecifikovanú v rámci výrokovej časti II. rozsudku. Hodnotu danej bytovej nehnuteľnosti určil súd v sume 73.700 eur, vychádzajúc pritom zo znaleckého posudku.
3. V rámci výroku III predmetného rozsudku bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni na úplné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej iba „BSM“) vyrovnávací podiel v sume 32 060,29 eura, pričom prvú splátku v sume 15 000 eur žalovaný zaplatí žalobkyni do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zvyšnú sumu 17 060,29 zaplatí žalobkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok III. rozsudku).
4. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd podľa § 257 CSP tak, že stranám sporu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. V predmetnom spore aplikoval súd ust. § 257 CSP vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré vzhliadol súd v tom, že rozhodnutie v konaní o vyporiadanie BSM je v záujme oboch sporových strán. Každá zo strán mohla začať konanie podaním žaloby, avšak súd v danej veci nie je viazaný žalobným návrhom (výrok IV. rozsudku).
5. O poplatkovej povinnosti strán sporu rozhodol súd podľa § 2 ods. 1 písm. b/ a § 7 ods. 8 zák. č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch tak, že žalobkyňa (výrok V. rozsudku) a žalovaný (výrok VI. rozsudku) sú povinní zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM (každý z nich) vo výške 1 111 eur na účet OS Nitra,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súdny poplatok súd určil ako 3 % z vyporiadaných hodnôt spolu v sume 74 090,78 eura, čo predstavovalo výšku súdneho poplatku 2 222,70 eura, pričom na žalobkyňu a žalovaného po zaokrúhlení pripadá suma po 1 111 eur (2 222 : 2).
6. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia vo veci samej, súd prvej inštancie uviedol, že predmetom BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní tohto druhu zisťuje predovšetkým rozsah spoluvlastníctva, ďalej cenu vecí a v tomto smere platí zásada, že je potrebné vychádzať z tej ceny, ktorú majú všetky veci v čase vyporiadania. Nie je rozhodujúca cena, za ktorú sa vec nadobudla, prípadne cena, ktorú mala vec v čase zániku BSM. Pri vyporiadaní BSM sa vychádzalo zo zásady rovnosti podielov. V rámci vyporiadania BSM však nemožno vykonať vzájomné vyúčtovanie celého spotrebného spoločenstva manželov. Nemožno sa domáhať napr. náhrady nákladov vynaložených na nákup vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe iba jedného z manželov, s výnimkou prípadov, že išlo o náklady na nadobudnutie vecí toho charakteru v neprimeranej hodnote. Zo sporu o vyporiadanie BSM nemožno urobiť vyúčtovací spor, v ktorom by sa vyhľadávali všetky výdavky (živobytie, hygienické a čistiace prostriedky, opravy a pod.) toho spotrebného spoločenstva, v ktorom by sa riešila ich prípadná refundácia v konečnom vyporiadaní BSM.
7. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že manželstvo strán sporu zaniklo ich rozvodom dňa 13. 07. 2011, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok OS Nitra č. k. 14C/35/2011-16 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co/232/2011-37. Týmto dňom zaniklo aj BSM, pričom medzi stranami sporu nedošlo k vyporiadaniu ich BSM mimosúdnou cestou. Prvoinštančný súd v rámci konania o vyporiadanie BSM ustálil majetok strán sporu zdieľajúci režim BSM, tak ako sú tieto veci špecifikované v rámci výrokovej časti predmetného rozsudku. Hnuteľné veci sú zakomponované do výrokovej časti I. rozsudku a nehnuteľné veci sú špecifikované v rámci výrokovej časti II. rozsudku. Do tohto súhrnu (masy BSM) súd zaradil aj deväť kusov listinných akcií od spoločnosti Majetkový holding, a.s., ktoré boli v priebehu konania vyhlásené za neplatné. S poukazom na ust. § 150 OZ sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké a každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Z výpovedí strán sporu bolo preukázané, že v byte nikto z bývalých manželov od rozvodu ich manželstva nebýval. Napriek tvrdeniu žalobkyne, že je bezdomovkyňou, súd uviedol, že táto je okrem iného podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. H., a to pozemkov spolu s rodinným domom zapísaných na LV č. XXXX. Okrem toho žalobkyňa vlastní ako výlučná vlastníčka byť č. 10 na štvrtom poschodí, vchod č. 0.10 bytového domu so súp. č. 461, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX pre kat. úz. J.. I keď žalobkyňa pôvodne navrhla prikázať byt do jej vlastníctva, počas konania svoj názor zmenila a súhlasila s tým, aby bol byt prikázaný žalovanému.
8. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré žalobkyňa navrhla vyporiadať, súd aj s poukazom na to, že žalovaný k zoznamu týchto vecí námietky nemal, tieto zahrnul do masy BSM (ich zoznam považoval za nesporný) všetky tieto hnuteľné veci prikázal výlučne žalobkyni. Žalovaný o tieto veci záujem neprejavil a ani po zániku manželstva v predmetnom byte ani on nebýval. Žalúzie do okien súd nevyporiadaval, pretože podľa znaleckého posudku predloženého žalobkyňou boli tieto žalúzie súčasťou ocenenia bytu.
9. Nehnuteľnú vec - byt č. 3 prikázal súd žalovanému. Cena (zostatková hodnota) tohto bytu bola ohodnotená tromi znaleckými posudkami, pričom prvý z nich pod č. 51/2017 dňa 15. 05. 2017 vypracoval znalec Ing. Ján Chovanec s určením ceny bytu ku dňu 13. 07. 2011 (právoplatnosť rozvodového rozsudku strán sporu) v sume 51 200 eur. Súd pri vyporiadaní nevychádzal z tejto hodnoty (sumy), pretože v tomto druhu konania platí zásada o potrebe vychádzania z tej ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania. Z vykonaného dokazovania je ďalej zrejmé, že hodnota daného bytu bola určovaná ďalšími znaleckými posudkami vypracovanými v roku 2017. Žalovaný nerozporoval posudok č. 84/2017 vypracovaný znalcom Ing. Ľubošom Fuskom dňa 11. 09. 2017, ktorým bol dvojizbový byt č. 3 ku dňu 11. 09. 2017 ohodnotený na sumu 73 700 eur. Preto pri určení ceny bytu súd aj vychádzal zo sumy 73 700 eur. Súd na námietky žalobkyne z roku 2018 ohľadne neaktuálnosti určenej ceny bytu znalcom Ing. Ľubošom Fuskom neprihliadal. Práve v dôsledku správania sa žalobkyne nebolo možné daný spor ukončiť skôr a to preto, že táto neustále menila zoznam hnuteľných vecí, ktoré žiadala vyporiadať. Konanie žalobkyne súd vyhodnotil ako účelové a to aj v záujme jeho predĺženia z dôvodu, že cena predmetného bytu bude postupom času stúpať. Ak žalobkyňa tvrdila, že znalecký posudok znalca Ing. Fusku, ktorý inak sama predložila, už nie je aktuálny, mala predložiť nový znalecký posudok a tým preukázať svoje tvrdenie. Podľa fotografií, ktoré tvoria súčasť príloh vypracovaných znaleckých
posudkov, je možné vidieť, že byt nie je prerobený a nachádza sa v pôvodnom stave. Uvedené tvrdil aj samotný znalec Ing. Fuska vo svojom znaleckom posudku pri popise bytu, z ktorého vyplýva, že byt je v pôvodnom stave, a sú v ňom vyhotovené iba hladké omietky. Okná sú pôvodné drevené a zdvojené, v miestnostiach je PVC. Byt má sanitárne jadro (kúpeľňu a WC) z umakartu, je dlhodobo neužívaný, z čoho možno vyvodiť záver, že jeho cena 73 700 eur jej aj v čase rozhodovania súdu aktuálna. Ak súd vychádza z tejto ceny, zdieľa ten záver, že žiadna zo strán nie je zvýhodnená oproti druhej strane. Ide o reálnu cenu, a to s poukazom na aktuálny stav a popis bytu. Z dostupných informácií na internete zistil súd, že najväčší nárast cien bytov nastal v druhej polovici roku 2016 a v prvej polovici roku 2017 nastal cenový pokles. Investícia automobilky Jaguár Land Rover zdvihla najskôr v Nitre ceny nehnuteľností, ale už začiatkom roku 2018 sa celá situácia upokojila a reality tak dosiahli svoj cenový strop. Práve tieto skutočnosti mali vplyv na to, že súd vychádzal z ceny bytu zistenej v septembri 2017.
10. Napriek tomu, že strany sporu predmetný byt neužívali od rozvodu, bolo potrebné hradiť základné platby a náklady za byt, ktoré hradil výlučne žalovaný, ako bolo vykonaným dokazovaním preukázané. Tvrdenie žalobkyne, že realizácia týchto platieb bola výlučnou záležitosťou žalovaného neobstojí, pretože v užívaní jej nikto nebránil. Na základe uvedeného všetky výdavky žalovaného vyhodnotil súd ako opodstatnené (dôvodné) a zohľadnil ich pri určení výšky vyrovnávacieho podielu. Preto je žalovaný s poukazom na ust. § 150 OZ oprávnený požadovať, aby sa mu za obdobie od 14. 07. 2011 do marca 2019 uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Žalovaný za uvedené obdobie vynaložil finančné prostriedky na udržanie spoločných nehnuteľností v celkovej výške 9 970,20 eura (9 248,10 + 127,30 + 594,80) vychádzajúc pritom z jednotlivých dokladov o zaplatení predložených žalovaným. Žalovaný má potom nárok, aby sa z vyrovnávacieho podielu BSM, ktorý pripadne na žalobkyňu, odpočítala polovica nákladov vynaložených žalovaným na udržanie spoločných nehnuteľností, t. j. suma 4 985,10 eura. V súvislosti so započítaním vynaložených nákladov žalovaného súd poukazuje aj na to, že sa musia vyporiadať aj investície, ktoré boli vynaložené na nehnuteľnosť stranami sporu od času zániku BSM až ku dňu rozhodovania súdu. Aj keď zánikom manželstva zaniklo BSM aj k nehnuteľnosti - bytu, do jeho vyporiadania rozhodnutím súdu však stále ide o nehnuteľnosť patriacu obidvom bývalým manželom, a preto je potrebné všetky investície alebo nevyhnutné výdavky vyporiadať analogicky podľa § 150 OZ (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/2735/2007).
11. Poslednou položkou tvoriacou masu BSM, ktorú bolo potrebné vyporiadať, predstavovalo deväť kusov listinných akcií od spoločnosti Majetkový holding, a.s. Vzhľadom k tomu, že v roku 2018 boli tieto listinné akcie vyhlásené za neplatné, bola žalovanému vyplatená ich predajná cena v celkovej sume 384,48 eura. Z uvedeného vyplýva, že súčasťou vyporiadania sa stala i suma 390,78 eura (383,48 eura + 6,30 eura) ako hodnota akcií patriacich do BSM v čase jeho zániku.
12. Žalobkyňa v spore súdu nepreukázala, že by ňou tvrdené skutočnosti ohľadne investovania sumy 1.000.000,- Sk (33 194 eur) z jej výlučného majetku do spoločného majetku mala byť v tomto prípade v jej prospech započítaná. Neuniesla vlastne dôkazné bremeno, ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, v danom prípade žalobkyne, táto následne dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej v jej neprospech.
13. Pri správnom vyporiadaní BSM je potrebné ustáliť tzv. masu BSM, do ktorej je potrebné započítať nielen spoločne nadobudnuté veci, ale aj aktíva a pasíva. Vykonaným dokazovaním v tejto veci (spore) bolo zistené, že celková hodnota vecí patriacich do BSM predstavuje sumu 74 090,78 eura (byt prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného v hodnote 73 700 eur + predajná cena akcií a dividendy v hodnote 390,78 eura). Okrem toho súd zaradil do masy BSM aj hodnotu hnuteľných vecí uvedených vo výrokovej časti I. rozsudku, avšak vzhľadom na nepatrnú hodnotu týchto vecí súd neurčoval ich zostatkovú hodnotu. Od celkovej hodnoty BSM odpočítal súd náklady, ktoré zaplatil žalovaný na udržanie spoločného majetku v sume 9 970,20 eura. Vyrovnávací podiel, ktorý je povinný zaplatiť žalovaný žalobkyni predstavuje sumu 32 060,29 eura a súd ho vypočítal tak, že od podielu žalobkyne, ktorý predstavuje z masy BSM sumu 37 045,39 eura (74 090,78 : 2) odpočítal sumu 4 985,10 eura ako polovicu z nákladov, ktoré za žalobkyňu zaplatil žalovaný za účelom udržania nehnuteľnosti (bytu). Vzhľadom k uvedenému bolo namieste, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 32 060,29 eura z dôvodu rovnosti podielov oboch strán sporu na ich spoločnom a zároveň aj vyporiadanom majetku. S poukazom na ust. § 232 ods. 3 CSP súd zaviazal žalovaného na vyplatenie podielu žalobkyni v dvoch častiach, pričom sumu 15 000 eur zaplatí žalovaný žalobkyni do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a zvyšnú časť, t. j. 17 060,29 eura zaplatí žalovaný žalobkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
14. O žalobnom nároku žalobkyne ohľadne priznania nemajetkovej ujmy prvoinštančný súd vôbec nerozhodoval, pretože sa nikdy nestal predmetom daného konania výlučne sa týkajúceho iba vyporiadania BSM strán sporu.
15. Proti tomuto rozsudku v častiach jeho výroku I., II., III. a V. podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie voči častiam výroku IV. a VI. nepodáva.
16. Nesúhlasí s tým, aby hnuteľné veci (spálňa Edita, nábytok v detskej izbe Polo, malý prenosný TV zn. Sony, spálňová zostava Roldor, vstavaná šatníková skriňa Roldor, luster v kuchyni, 2x luster v izbe, chladnička, práčka, okrúhly stôl, 5 ks stoličiek, nástenné hodiny, 3 ks garníže, záclony, 2x váľanda, písací stolík, otáčacia stolička a stolík) pripadli do jej výlučného vlastníctva. Pri ostatných hnuteľných veciach uvedených v bode I. súhlasí s pridelením do jej výlučného vlastníctva.
17. Pokiaľ ide o bod II. výroku napadnutého rozsudku, tak nesúhlasí s hodnotou bytu v sume 73 700 eur, ktorá bola síce určená v znaleckom posudku znalca Ing. Fúsku ku dňu 11. 09. 2017, ale k rozhodnutiu vo veci došlo až 17. 04. 2019, t. j. viac ako 1,5 roka od vyhotovenia daného znaleckého posudku. Medzitým však v meste Nitra došlo k nárastu cien nehnuteľností o niekoľko percent. K svojmu znaleckému posudku zabezpečí aj doplnok k znaleckému posudku, ktorý bude jej tvrdenie potvrdzovať. Takisto nesúhlasí ani s výškou sumy 32 060,29 eura, ktorú jej má žalovaný vyplatiť a to z dôvodu namietanej výšky ceny bytu. Súd prvej inštancie v rámci vyporiadania ich BSM vôbec nevyporiadal majetkový podiel žalovaného, ktorý mal tento vo forme akcií v spoločnosti Majetkový holding, a.s.
18. Vo vzťahu k bodu V. výrokovej časti rozsudku žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí so zaplatením súdneho poplatku za vyporiadanie BSM v sume 1 111 eur na účet OS Nitra preto, že uznesením OS Nitra sp. zn. 9C/129/2014-240 zo dňa 17. 08. 2017 bola oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku za návrh v konaní. Zastáva však názor, že jej malo byť priznané oslobodenie od súdneho poplatku aj za samotné vyporiadanie BSM, nakoľko jediným zdrojom jej príjmu bol príspevok za starostlivosť o ťažko zdravotne postihnutú osobu.
19. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyne uviedol, že navrhuje odvolaciemu súdu , aby zamietol odvolanie žalobkyne smerujúce proti rozsudku OS Nitra o dňa 07. 04. 2019 sp. zn. 9C/129/2014 v celom rozsahu. Jeho podiel akcií v spoločnosti Majetkový holding, a.s. bol súdom vyporiadaný v rámci tohto konania na základe ním predložených dokladov o vedení účtu. K časti výroku V. napadnutého rozsudku sa nevyjadruje, pretože ide o výlučne právo súdu rozhodnúť o zaplatení súdneho poplatku.
20. Žalobkyňa od podania svojho návrhu na vyporiadanie BSM zbytočne predlžovala konanie svojimi ospravedlneniami neprítomnosti na pojednávaniach, na ktorých sa žalovaný a jeho právny zástupca riadne zúčastňovali. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa takýmto spôsobom konania iba zbytočne marila konanie vo veci, aby mohla donekonečna zvyšovať cenu predmetného bytu.
21. V doplnení odvolania, ktoré žalobkyňa podala na súde prvej inštancie dňa viac ako dva mesiace po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty, poukazovala na podané čestné vyhlásenia, ktoré zostali bez povšimnutia, pričom prosí, aby ich súd zaradil do rozdelenia BSM. Po rozvode bola asi 3x v byte na ohliadke so znalcom a nadobudla dojem, že tam niekto býval. Financie získané predajom zdedenej nehnuteľnosti použila na všetky potreby pre všetkých členov rodiny včetne aj osobných potrieb žalovaného. Počas trvania manželstva sa stala skutočnou obeťou domáceho násilia, pričom žalovaný jej násilie odôvodňoval tým, že mal zlé detstvo, a preto musí žalobkyňu zničiť. Cena bytom neustále narastá a jej vyhlásenia sú nemenné.
22. Spolu s doplnením dôvodov podaného odvalia žalobkyňa dňa 03. 07. 2020 doručila prvoinštančnému súdu aj doplnok znaleckého posudku č. 55/2019 vypracovaný znalcom Ing. Ľubošom Fuskom, ktorý ku dňu 11. 06. 2019 určil všeobecnú hodnotu k bytu č. 3 nachádzajúcom sa na Z. ulici č. XX v kat. úz. J. v sume 80 800 eur.
23. Žalobkyňa v písomnej odpovedi na vyjadrenie žalovaného k jej odvolaniu uviedla, že žije na dlh, je bezdomovec a na žalovaného podala už niekoľko trestných oznámení. Žiada jej odvolanie spolu s celou spisovou dokumentáciou prehodnotiť tak, aby súd prihliadol pri rozhodovaní okrem iného na jej čestné vyhlásenia, dary a zisk z predaja nehnuteľností. Žalovaný odmietol platiť výživné na manželku po rozvode. Navrhuje odvolaciemu súdu, aby jej odvolanie uznal v plnom rozsahu a rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 17. 04. 2019 sp. zn. 9C/129/2014 v plnom rozsahu zrušil a vydal nový rozsudok v mene Slovenskej republiky pod sp. zn. 9C/129/2014.
24. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu s prihliadnutím na ust. § 379 písm. a/ a c/ a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd dospel k tomu záveru, že napadnutý prvoinštančný rozsudok je potrebné v celom jeho rozsahu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.
25. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. V prejednávanej veci odvolací súd v súvislosti so skúmaním dôvodnosti podaného odvolania žalobkyne zo dňa 30. 04. 2019 smerujúce proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 07. 04. 2019 č. k. 9C/129/2014-375 zvolil procesný postup podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP z nasledovných dôvodov:
a/ Súd prvej inštancie súvislosti s prerozdelením masy BSM strán sporu a s tým súvisiacim pridelením bytu č. 3, nachádzajúceho sa na Z. ulici č. XX v J., do výlučného vlastníctva žalovaného, vychádzal z neaktuálnej hodnoty ceny tohto bytu v sume 73 700 eur, vychádzajúc pritom zo znaleckého posudku č. 84/2017 vypracovaného znalcom Ing. Ľubošom Fuskom dňa 11. 09. 2017, ktorú hodnotu ceny bytu znalec určil k dátumu vypracovania znaleckého posudku, t. j. ku dňu 11. 09. 2017. Vzhľadom na dátum vyporiadavania majetku prvoinštančným súdom, t. j. dňa 17. 04. 2019, odvolací súd poznamenáva, že odo dňa ohodnotenia predmetného bytu až do vyporiadania zostatkovej hodnoty (ceny) tohto bytu ubehlo viac ako 1,5 roka, čo spôsobilo, že takto zistená cena bytu sa stala neaktuálnou a tým aj pre žalobkyňu neakceptovateľnou, na čo vo svojom odvolaní okrem iného aj správne poukázala. V ďalšom konaní bude potrebné zo strany prvoinštančného súdu zabezpečiť dodatok k znaleckému posudku vypracovaný znalcom Ing. Ľubošom Fuskom, ktorý v ňom opätovne určí zostatkovú hodnotu (cenu) predmetného bytu k určitému dátumu s tým, že časový rozptyl medzi ohodnotením ceny bytu k určitému dátumu a dátumom vyporiadania hodnoty tohto bytu súdom by nemal byť dlhší ako 1,5 mesiaca. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že mu je známe to, že žalobkyňa ešte prvoinštančnému súdu dňa 03. 07. 2019 predložila znalecký posudok znalca Ing. Ľuboša Fusku č. 55/2019, v ktorom menovaný znalec určil všeobecnú hodnotu predmetného bytu v sume 80 800 eur ku dňu vypracovania znaleckého posudku, t. j. 11. 06. 2019. Odvolací súd vzhľadom na skladbu nápadu, jeho počet a poradie vybavovania jednotlivých vecí napadnutých do odvolacieho senátu vytýčil termín vereného vyhlásenia rozsudku na deň 09. 12. 2020, čo spôsobilo, že vzhľadom na časový odstup od posledného istenia ceny bytu do rozhodovania odvolacieho súdu takisto ubehla doba dlhšia ako 1,5 roka, čo vlastne spôsobilo nemožnosť rozhodnutia
odvolacieho súdu podľa § 388 CSP, bez toho, že by dal vypracovať nový znalecký posudok alebo dodatok k pôvodnému posudku znalca Ing. Ľuboša Fusku.
b/ Z hľadiska náležitého odôvodnenia rozsudku v zmysle § 220 ods. 2 CSP, odôvodnenie napadnutého rozsudku postráda taký odsek, v ktorom by prvoinštančný súd vysvetlil svoj špecifický postup spočívajúci v tom, prečo vlastne hnuteľné veci v byte sa nachádzajúce, t. j. bytové zariadenie neprikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorému bol prikázaný aj byt, pričom v tomto byte sa aj väčšina týchto vecí podľa vyjadrenia strán aj nachádza. Vzhľadom na stanovisko žalovanej prezentované v jej odvolaní spočívajúce v tom, že táto má záujem iba o časť tam špecifikovaných hnuteľných vecí, bude povinnosťou prvoinštančného súdu tieto veci v ďalšom konaní proporcionálne rozdeliť a v prvom rade brať zreteľ na tie veci nachádzajúce sa v byte, ktorý bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného.
c/ V rámci výrokovej časti I. napadnutého rozsudku súd zahrnul všetky hnuteľné veci tvoriace masu BSM strán tohto sporu, avšak neštandardne týmto veciam neurčil žiadnu zostatkovú hodnotu. Z obsahu spisu nevyplýva, že strany by sa dohodli na nulovej hodnote týchto vecí a prípadne ak sa tak dohodnú, musí to vyplývať aj z výrokovej časti rozsudku. Za predpokladu nedosiahnutia dohody v naznačenom smere súd bude akceptovať zostatkové hodnoty hnuteľných vecí tak, ako ich uviedla žalobkyňa.
27. Pokiaľ ide o zrušené časti výroku napadnutého rozsudku V. a VI., tak odvolací súd tu zvolil procesný postup okrem ust. § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP aj s prihliadnutím na ust. § 389 ods. 2 CSP.
28. Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
29. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).