Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Co-7-2020.pdf
PDF · 125.85 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a členov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Jozefa Šuleka v spore žalobkyne Ing. K. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. O., A. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1, IČO: 36 860 654, proti žalovanému E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. J. XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Ondrej Polák, s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Železničná 90/12, IČO: 47 248 432, o uloženie povinnosti zabrániť stekaniu dažďových vôd z rodinného domu, o odstránenie múrika a o vzájomnej žalobe žalovaného o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12. novembra 2019, č. k. 6C/101/2016-184 takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva v rozsahu 100%.
Žalovaný m á n á r o k voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobe o uloženie povinnosti zabrániť stekaniu dažďových vôd a k žalobe o odstránenie betónového múrika v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie vo výroku I. vzájomnú žalobu žalovaného o určenie vlastníckeho práva zamietol. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník. Vo výroku II. žalobu o uloženie povinnosti žalovanému zabrániť stekaniu dažďových vôd zamietol. Žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalobkyňa povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník. Vo výroku III. súd prvej inštancie žalobu žalobkyne o odstránenie múrika zamietol. Žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalobkyňa povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť a/ zabrániť stekaniu dažďových vôd z jeho rodinného domu súpisné číslo 134 na parcelu KN C č. XXX/X, k.ú. Y. J., a b/ odstrániť múrik na danej parcele, do 15
dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný sa vzájomnou žalobou domáhal určenia, že parcela KN C č. XXX/X o výmere 15 m2, k.ú. Y. J., zapísaná na LV č. XXXX, je jeho výlučným vlastníctvom. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prvom rade bolo potrebné vyriešiť, ktorá zo strán sporu je vlastníkom spornej parcely KN C č. 387/1, k. ú. Y. J.. V súčasnosti je na liste vlastníctva č. 1265, k. ú. Y. J. ako výlučná vlastníčka danej parcely evidovaná žalobkyňa, pričom žalovaný sa vzájomnou žalobou domáha určenia, že je to práve on, kto je vlastníkom danej parcely vo výmere 15m2. Je notorietou, že v prípade, ak na liste vlastníctva figuruje ako vlastník nehnuteľnosti niekto iný ako ten, kto sa dovoláva určenia vlastníckeho práva, má ten, kto tvrdí, že je vlastníkom (v tomto prípade žalovaný) oproti tomu, kto je ako vlastník nehnuteľnosti evidovaný (v tomto prípade žalobkyni) naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva (§ 137 písm. c/ CSP), a určovacia žaloba je procesne vhodným inštitútom, ktorý spor medzi stranami sporu rieši, nakoľko odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že na mieste, kde v súčasnosti stojí betónový múrik s plotom, stál drevený plot, ktorý bol postavený v roku 1934 na základe dohody uzavretej medzi právnym predchodcom žalobkyne J. J. a právnymi predchodcami žalovaného. Existenciu tohto plota žalovaný opakovane tvrdil od počiatku sporu, a to nielen v písomných vyjadreniach, ale i v rámci vyjadrení na pojednávaniach, resp. obhliadke. Toto tvrdenie žalovaného potvrdili svedkyne C. E. i I. C., pričom žalobkyňa toto tvrdenie žalovaného nepoprela ani ústne ani písomne. Jediný, kto existenciu dreveného plota popieral, bol svedok I. J.; v tomto smere však súd jeho výpovedi neuveril. Svedok I. J. totiž nevedel dôveryhodne vysvetliť, na základe čoho v 80-tych rokoch minulého storočia určil miesto, kde postavil betónový plot (keďže tvrdil, že plot staval sám a sám otcovi žalovaného oznámil, že na konkrétnom mieste bude betónový plot stavať). Je teda zrejmé, že v stave, v akom to je v súčasnosti (teda podľa hranice vyznačenej v teréne najskôr dreveným plotom a následne plotom s betónovým múrikom), užívali pozemky právni predchodcovia žalobkyne i žalovaného. Toto užívanie pozemkov v rámci hranice vymedzenej v roku 1934 dreveným plotom potom potvrdzuje, že medzi právnymi predchodcami strán sporu existovala dohoda o tom, že hranica medzi ich pozemkami je práve na mieste postaveného dreveného plota. Existenciu tejto dohody potvrdzuje nielen to, že právni predchodcovia strán sporu v určitom momente na určitom mieste postavili plot, ale nakoniec aj to, že počas nasledujúcich viac ako 70 rokov (od roku 1934 do roku 2012, keďže bolo preukázané, že od roku 2012 začalo dochádzať k nezhodám medzi žalovaným a otcom žalobkyne ohľadne vlastníckeho práva k danému pozemku) túto hranicu nikto nespochybňoval. Podľa názoru súdu boli splnené všetky predpoklady na to, aby v zmysle uhorského práva, resp. stredného Občianskeho zákonníka právni predchodcovia žalovaného vydržali časť pôvodnej pkn parcely č. XXX/X v Y. J. (bolo preukázané, že parcela KN C č. XXX/X, k. ú. Y. J. o výmere 15 m2 bola pôvodne vedená ako pozemno- knižná parcela č. XXX/X v pkn vložke 5), a to smerom od dreveného plota (v súčasnosti od betónového múrika) k rodinnému domu, resp. pozemku žalovaného (v ďalšom texte aj ako „vydržaná časť parcely“). Právni predchodcovia žalovaného - rodičia vydržali vlastníctvo k vydržanej časti parcely k 01.01.1961 (vydržacia doba začala plynúť v roku 1934 a podľa obyčajového práva by uplynula o 32 rokov, t. j. v roku 1966; vzhľadom na prechodné ustanovenie § 566 stredného Občianskeho zákonníka však došlo k skráteniu tejto vydržacej doby a táto uplynula už 01.01.1961). Skutočnosť, že rodičia žalovaného vydržali vlastnícke právo k vydržanej časti parcely však ešte neznamená, že jej vlastníkom sa automaticky následne stal žalovaný. Na to, aby sa žalovaný stal vlastníkom bolo potrebné, aby táto bola prejednaná v dedičskom konaní po jeho právnych predchodcoch, k čomu evidentne nedošlo. Na druhej strane nemožno opomenúť to, že žalovaný zdedil parcelu KN C č. XXX, k. ú. Y. J., pričom v teréne zjavne parcela KN C č. XXX tvorí s vydržanou časťou parcely súvislý celok, ktorý bol v prírode ohraničený dreveným plotom postavený v roku 1934, resp. v súčasnosti plotom s betónovým múrikom postaveným v roku 1985. Vzhľadom na výmeru vydržanej časti parcely - menej ako 15m2 - podľa názoru súdu tieto okolnosti dôvodne vzbudili v žalovanom presvedčenie, že je vlastníkom aj tejto vydržanej časti parcely. Žalovaného v tom, že aj predmetná časť mu patrí, nepochybne utvrdzovala aj tá skutočnosť, že v minulosti vnímal to, že právni predchodcovia žalobkyne akceptovali tú skutočnosť, že túto časť zemského povrchu držali právni predchodcovia žalovaného (nebolo preukázané, že by medzi nimi boli nejaké nezhody ohľadne vlastníckeho práva k danej časti). Pretože žalovaný držal túto časť nerušene počas doby 10 rokov /od roku 1978 do roku 1988 - § 135a ods. 1 v spojení s § 507a ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník úč. od 1.4.1983/, súd dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky vyžadované zákonom na vydržanie. Pokiaľ žalobkyňa spochybňovala dobromyseľnosť žalovaného poukazovaním na to, že tento sa vyjadril v tom zmysle, že je ochotný odkúpiť parcelu od otca žalobkyne, podľa názoru súdu túto okolnosť sotva možno pripísať na ťarchu žalovaného, najmä za situácie, že v tom čase - v roku 2012 - už dávno uplynula vydržacia doba a žalovaný už v tom čase bol vlastníkom danej časti parcely KN C č. XXX/X v smere od betónového múrika k domu, resp. pozemku žalovaného. Žalovaný tiež v tom čase nemusel vedieť, že predmetnú časť pkn parcely 158/1
smerom od múrika k domu, resp. pozemku žalovaného vydržali najskôr jeho rodičia a že následne ju vydržal aj on. Táto vedomosť o splnení podmienok vydržania nie je podmienkou na vydržanie. Keďže si v tom čase žalovaný nemusel uvedomovať, že je vlastníkom tejto časti titulom vydržania, jeho ponuku na odkúpenie tejto časti nemožno vnímať ako dôkaz jeho nedobromyseľnosti. Ako je zrejmé zo znaleckého nákresu Ing. Skušeka zo dňa 12.04.2017, resp. znaleckého plánu zo dňa 07.10.2016, parcela KN C XXX/X, k. ú. Y. J. ako časť zemského povrchu sa nachádza nielen v časti od betónového múrika smerom k domu žalovaného č. XXX, ale i pod betónovým múrikom s plotom, ktorý je na znaleckom nákrese Ing. Skušeka vyznačený žltou farbou, resp. v určitej časti i v časti od betónového múrika smerom k parcele KN C č. XXX/X, a tiež sa nachádza pozdĺž parcely č. XXX, ktorá je vo vlastníctve C. E.. V konaní bolo preukázané, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k parcele KN C č. XXX/X, k.ú. Y. J. v rozsahu od betónového múrika smerom k domu, resp. pozemku žalovaného č. XXX. Jedná sa však len o časť parcely KN C č. XXX/X, nie o celú parcelu o výmere 15m2. Žalovaný na jednej strane tvrdil, že je vlastníkom parcely od betónového múrika smerom k domu, že toto považuje za svoje vlastníctvo, na druhej strane podal vzájomnú žalobu, ktorá smerovala k určeniu vlastníckeho práva k celej parcele o výmere 15 m2 (teda aj k tej časti parcely, ktorá je zastavaná betónovým múrikom, resp. ktorá sa nachádza aj v časti od betónového múrika smerom k parcele KN C č. XXX/X, a tiež aj k tej časti parcely, ktorá je súbežne k parcele č. 390 - viď znalecký nákres Ing. Skušeka čl. 61 vpravo dole, resp. znalecký plán zo dňa 07.10.2016). Keďže zo strany žalovaného neboli produkované dôkazy, na základe ktorých by súd mohol vyhovieť žalobe čiastočne, teda čo do určenia vlastníckeho práva k tej časti parcely KN C č. XXX/X, k. ú. Y. J. od betónového múrika smerom k rodinnému domu, resp. pozemku žalovaného, súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Zo znaleckého náčrtu Ing. D. zo dňa 12.04.2017 v spojení s geometrickými plánmi D. Brtiša č. 134/2009 a Ing. Štefana Jantoša č. 86/2011 vyplýva, že múrik oplotenia, odstránenia ktorého sa žalobkyňa v tomto konaní domáha, je postavený na parcele KN C č. XXX/X, k.ú. Y. J., a to v časti od betónového múrika smerom k domu, resp. pozemku žalovaného. Ako už bolo konštatované vyššie, vlastníkom tejto časti parcely KN C č. XXX/X je žalovaný, preto súd žalobu žalobkyne o odstránenie múrika oplotenia zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Keďže žalobkyňa nie je vlastníčkou tej časti parcely KN C XXX/X, k. ú. Y. J., na ktorej je postavený múrik oplotenia, nemôže sa ani domáhať jeho odstránenia. Také právo prináleží vlastníkovi veci v zmysle § 126 OZ. Ďalším nárokom, ktorého sa žalobkyňa domáhala, bolo uloženie povinnosti žalovanému zabrániť stekaniu dažďových vôd z rodinného domu. Žalobkyňa tvrdila, že dažďová voda, ktorá steká z rodinného domu žalovaného č. XXX, pôsobí na betónový múrik, ktorý podmýva a týmto sa múrik znehodnocuje. Žalovaný toto tvrdenie popieral - na pojednávaní uviedol, že keď prší, voda nepadá na múrik ale 5, resp. 6 cm vedľa múrika. Aktívnu legitimáciu na podanie danej žaloby žalobkyňa má, nakoľko túto by mala či už v prípade, že by bola výlučnou vlastníčkou (tvrdila, že múrik staval jej otec), ako aj v prípade, že by bola iba spoluvlastníčkou tohto múrika (žalovaný tvrdil, že betónový múrik staval spolu s otcom žalobkyne), nepreukázala však, že by voda zo strechy domu č. 134 patriaceho žalovanému padala na tento múrik a zároveň že by práve toto padanie dažďovej vody spôsobovalo deštrukciu, poškodzovanie múrika. Na posúdenie uvedeného treba totiž odborné znalosti, pričom žalobkyňa takéto dokazovanie osobou, ktorá má takéto odborné znalosti, nenavrhla. Zo strany žalobkyne nebolo dostatočne preukázané, že voda zo strechy domu, ktorý je vo vlastníctve žalovaného, padá na betónový múrik a že práve táto padajúca voda zo strechy domu žalovaného je príčinou poškodzovania múrika. Len samotné fotografie, prípadne obhliadka na mieste samom, resp. výpovede svedkov, ktorí nie sú osobami s odbornými znalosťami, toto nepotvrdzujú. Súd preto žalobu o tomto nároku zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a to tak, že zaviazal neúspešnú stranu sporu k povinnosti nahradiť úspešnej strane sporu trovy konania v rozsahu 100 % tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a žalovaný.
3. Žalobkyňa podala odvolanie proti výroku II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie a žiadala, aby odvolací súd jej žalobným návrhom o zabránenie stekania dažďových vôd a o odstránenie betónového múrika z parc. KN C 387/1 pri miestnej ceste k. ú. Y. Breznica vyhovel a priznal jej náhradu trov konania. C. za to, že súd prvej inštancie podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodila, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v bodoch 44. až 45. v rozpore so zisteným skutkovým stavom ustálil, že vlastníkom spornej parcele KN C XXX/X má byť žalovaný, pričom mu priznáva naliehavý právny záujem a že z dokazovania je zrejmé, že tam, kde stojí betónový múrik stál predtým drevený plot, že tento bol postavený v roku 1934 na základe dohody
uzavretej medzi právnym predchodcom žalobkyne J. J. a právnymi predchodcami žalovaného. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zdôvodnil tiež tým, že toto tvrdenie žalovaného mali potvrdiť svedkyne C. E. a I. C. a že ona ako žalobkyňa tieto ich tvrdenia nepoprela, a to ani ústne a ani písomne. Žalobkyňa uviedla, že tieto svedkyne nevypovedali pravdivo. I. C. je narodená v roku XXXX, a preto jej tvrdenie na súde bolo v tom zmysle, že neuvádzala rok 1934, ale že údajne v 30tych rokoch minulého storočia, keď mala jej babka stavať drevenicu, v ktorej býva žalovaný, tak že J. J., ktorý nebol jej príbuzný, vlastnil pozemok, ktorý vlastní teraz ona a že súhlasil s dreveným oplotením, keď sa drevenica stavala a že dala k tomuto podpisy. Tiež tvrdila nepravdu, že v roku 1985 jej brat - žalovaný spolu s otcom žalobkyne I. J. mali stavať spolu betónové oplotenie a že obaja spoločne financovali materiál a že aj spoločne na ňom pracovali. Ďalej vypovedala nepravdu, že od roku 1985 jej otec a ani žalobkyňa spornú parcelu neužívali. Zámenu pozemkov nevedela vysvetliť, len uviedla, že J. J. zamenil s právnymi predchodcami žalobkyne pozemok, ktorý vlastní žalobkyňa, v ktorom roku to malo byť nevie, nevedela sa vyjadriť, čo mali dostať jej právni predchodcovia. Nevedela ani číslo pozemku, ani čo vlastnil J. J., avšak všeobecne uviedla, že susedný pozemok. Jej otec I. J. uviedol, že múrik oplotenia robil sám, zabezpečil si stĺpiky aj pletivo a potvrdil, že žalovaný chcel uvedenú spornú parcelu o výmere 15m2 odkúpiť. Jej otec múrik staval v roku 1984, nikto mu nepomáhal. Svedkyňa C. E., sestra žalovaného uviedla, že si pamätá, že jej brat - žalovaný a jej otec mali spoločne budovať betónový múrik asi pred 31 rokmi, že spoločne kupovali materiál na betónový múr a že ho stavali na tom istom mieste, ako bol predtým drevený plot, že nikdy neboli spory ohľadne hranice. Aj táto svedkyňa nevypovedala pravdu o spoločnom financovaní a budovaní oplotenia, tiež nevypovedala pravdu, že to bolo asi pred 31 rokmi, keď to bolo v roku 1984. Súd prvej inštancie na základe tohto vyhodnotil výpoveď jej otca ako nevierohodnú a výpovede žalovaného a jeho sestier ako vierohodné s tým, že žalobkyňa ich tvrdenia nepoprela. Žalobkyňa poukázala na to, že vlastníctvo nadobudla dobromyseľne v zmysle § 70 katastrálneho zákona, jej otec uvedený pozemok nadobudol na základe vydržania, a preto uvedený rozsudok súdu prvej inštancie je pre ňu prekvapením tak, ako bol zaujatý názor, pričom očakávala rozhodnutie v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ako je nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018. Mala za to, že žalovaný nepreukázal svojím tvrdením a ani jeho sestry poctivý spôsob nadobudnutia, nepreukázal žiadnu zámenu, a to preto, že jeho tvrdenia a tvrdenia jeho sestier sú vymyslené. Žiadala odvolací súd, keďže jej vlastníctvo je nesporné, aby v napadnutých výrokoch zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a uložil povinnosť žalovanému zabrániť stekaniu dažďových vôd a odstrániť betónový múrik, ktorý sa nachádza na jej pozemku.
4. Žalovaný podal odvolanie proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd jeho vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva zamietol a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keď mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že vzájomnou žalobou žiadal určiť, že sporná plocha, t. j. parc. KN C č. XXX/X k. ú. Y. J. je jeho výlučným vlastníctvom. Poukázal na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí vzájomnej žaloby odôvodnil tým, že vzájomnou žalobou sa domáhal vlastníctva k celej parcele č. 387/1 o výmere 15m2, ale súd by mohol takejto žalobe vyhovieť len čiastočne a vraj v tomto smere neboli z jeho strany produkované dôkazy, na základe ktorých by súd mohol vzájomnej žalobe vyhovieť. Súd poukázal na to, že vydržaním nezískal celú plochu parcely č. XXX/X, pretože časť tejto parcely je zastavaná betónovým múrom, časť tejto parcely sa nachádza za betónovým múrom smerom k parcele č. XXX/ X a časť tejto parcely susedí s parcelou č. XXX, ktorá nie je jeho vlastníctvom. Súd prvej inštancie v tomto smere vychádzal zo znaleckého nákresu Ing. Skušeka zo dňa 12. apríla 2017. Názor súdu prvej inštancie v tejto časti nepovažuje za správny. Poukázal v tomto smere na vzájomný návrh zo dňa 27.05.2016, v ktorom uviedol, že považuje za nevyhnutné vykonať ohliadku na mieste samom, pribrať do konania znalca z odboru zememeračstva, vypracovať geometrický plán, ktorý zobrazí spornú plochu, vysvetlí, ako táto plocha vznikla a kde sú jej hranice. Súd prvej inštancie nenariadil znalecké dokazovanie, resp. znalcovi uložil povinnosť vypracovať len znalecký nákres. Z tohto znaleckého nákresu zo dňa 12.04.2017 usúdil, že by mal byť vlastníkom celej parcely č. XXX/X, pretože celá táto parcela sa nachádza buď za múrom smerom k jeho domu - k parcele č. XXX resp. je týmto múrom zastavaná. Zo znaleckého nákresu nie je dostatočne jasné, či parcela č. XXX/X tvorí určitú plochu za betónovým múrom smerom k parcele č. XXX/X a v akom rozsahu susedí s parcelou č. XXX. Vychádzal z toho, že pokiaľ parcela č. XXX/X sa nachádza za betónovým múrom smerom k parc. č. XXX/X, ide o celkom nepatrnú časť v rozsahu niekoľko cm2 a to isté platí aj o ploche parcely č. XXX/X, ktorá susedí s parcelou č. XXX. Predpokladal, že v takomto prípade ide o prípustnú toleranciu. Uviedol, že v konaní tvrdil, že jeho vlastníctvo sa nachádza od tohto betónového múra smerom do jeho parcely. Neriešil,
na ktorej parcele sa nachádza betónový múr, pretože to nevedel. Je problematické určiť, komu patrí vlastníctvo k pozemku pod betónovým múrom. Môže patriť rovnako jemu, ako aj žalobkyni. Asi by bolo spravodlivé rozhodnúť tak, že mu patrí plocha parc. č. XXX/X v takom rozsahu, ako je na znaleckom nákrese zo dňa 12.04.2017, vyznačená a ohraničená červenými čiarami. Považoval za neúčelné a nehospodárne, aby kvôli niekoľkým centimetrom štvorcovým bol vypracovaný geometrický plán, ktorý by stál niekoľko sto eur. Pokiaľ mal súd prvej inštancie názor, že mu vydržaním pripadlo vlastníctvo len časti parcely č. XXX/X, mohol ho na to upozorniť a navrhol by dôkaz. Zastával názor, že v konaní dostatočne preukázal vzájomnú žalobu v tom smere, že vydržaním získal vlastníctvo celej parcely č. XXX/X a súd mal jeho vzájomnej žalobe vyhovieť.
5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. napadnutých žalobkyňou podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si v týchto častiach náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvej inštancie v častiach, týkajúcich sa výrokov napadnutých odvolaním žalobkyne riadne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je v súlade so zákonom. Vo výroku III. bola žaloba žalobkyne o odstránenie múrika zamietnutá. Súd prvej inštancie správne konštatuje, že tento múrik, ktorý žalobkyňa žiada odstrániť sa nachádza na parcele KN C č. XXX/X, ktorá je jeho vlastníctvo na základe vydržania. Žalobkyňa teda nie je vecne legitimovaná domáhať sa, aby tento múrik odstránil. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby žalobkyne vo výroku I. o uloženie povinnosti zabrániť stekaniu dažďových vôd, uviedol, že žaloba je založená len na tvrdení žalobkyne, ktoré spochybnil a odmietol. Žalobkyňa svoje údajné právo ničím nedoložila a nepreukázala, a preto musela byť jej žaloba v tejto časti zamietnutá. Tento názor súdu prvej inštancie je logický a správny. Ani v odvolaní žalobkyňa neuvádza žiadne konkrétne argumenty, ani pochybenia súdu prvej inštancie, pre ktoré by mal byť rozsudok v tejto časti nesprávny a pre ktoré by ho mal odvolací súd zmeniť.
7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia vo veci samej, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobkyne a žalovaného dodáva nasledovné:
9. Predmetom konania je žaloba žalobkyne o uloženie povinnosti žalovanému zabrániť stekaniu dažďových vôd z jeho rodinného domu súp. č. XXX k. ú. Y. J. na parc. KN C č. XXX/X a odstránenie múrika (múrika oplotenia) z parcele KN C č. 387/1 k.ú. Y. Breznica.
XX. Žalovaný sa vzájomnou žalobou proti žalobkyni domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom parcely KN C č. XXX/X o výmere 15 m2 k. ú. Y. J., zapísanej na LV č. XXXX.
11. Pre posúdenie opodstatnenosti uplatnenej žaloby žalobkyne o zdržanie sa zásahov do jej vlastníckeho práva bolo podstatné v danej veci rozhodnúť o dôvodnosti vzájomnej žaloby žalovaného o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V súčasnosti je na LV č. XXXX k. ú. Y. J. zapísaná ako výlučná vlastníčka danej parcely žalobkyňa, pričom žalovaný dôvodil, že nadobudol vlastnícke právo k KN C parcele č. XXX/X o výmere 15 m2 titulom vydržania.
12. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí vzájomnej žaloby žalovaného o určenie vlastníckeho práva, súd prvej inštancie po doplnení dokazovania v zmysle pokynov odvolacieho súdu
dospel k správnemu záveru, že žalovaný splnil všetky podmienky na vydržanie časti KN C parcely č. XXX/X k. ú. Y. J., a to v rozsahu od betónového múrika smerom k rodinnému domu, resp. pozemku žalovaného parc. č. XXX. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že v roku 1934 právni predchodcovia strán sporu uzavreli ústnu dohodu o hranici medzi ich pozemkami, na hranici postavili plot a dohodli sa, že tento plot bude tvoriť vlastnícku hranicu medzi ich pozemkami. Od roku 1934 do roku 2012 právni predchodcovia strán sporu, resp. následne strany sporu spornú parcelu nerušene užívali v hraniciach vytýčených týmto plotom, pričom plochu smerom od betónového plotu k rodinnému domu súp. č. XXX považoval žalovaný za svoje vlastníctvo. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný nadobudol vlastnícke právo k časti parcely č. XXX/X (k ploche smerom od betónového múrika k rodinnému domu resp., pozemku žalovaného parcele č. XXX) titulom vydržania podľa § 135a ods. 1 v spojení s § 507a ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pričom odvolací súd v tomto odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 45. až 50.. Žalovaný sa však v žalobnom petite domáhal určenia vlastníckeho práva k celej KN C parcele č. XXX/X o výmere 15 m2, na druhej strane v konaní tvrdil, že je vlastníkom časti parcely od betónového múrika smerom k domu. Vzájomnej žalobe žalovaného o určenie vlastníckeho práva však nebolo možné ani čiastočne vyhovieť, nakoľko zo strany žalovaného neboli v prvoinštančnom konaní produkované dôkazy a táto procesná nečinnosť žalovaného musela viesť súd k zamietnutiu vzájomnej žaloby.
13. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 153 CSP ods. 1, podľa ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Podľa ods. 3, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
14. Odvolací súd uvádza, že súd môže vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu a proces dokazovania podľa Civilného sporového poriadku je vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania a koncentračnej zásade, takže súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu, ktorá sa presúva na procesné strany. Obsah rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť strany sporu tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena a aj nositeľa dôkazného bremena. Pokiaľ strana sporu nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Nová práva úprava postupu súdu v procese dokazovania sa výrazne odlišuje od právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku. Podľa novej právnej úpravy súd zásadne môže vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu.
15. V danej veci žalovaný v podanej vzájomnej žalobe dôvodil, že plochu na časti KN C parc.č. XXX/ X, k.ú. Y. J. smerom od betónového plotu k jeho domu súp. č. XXX považuje za svoje vlastníctvo, nakoľko túto plochu nadobudol podľa § 134 Občianskeho zákonníka vydržaním (č. l. 16 spisu), na druhej strane sa však žalobným petitom domáhal určenia vlastníckeho práva k celej KN C parc.č. 387/1 o výmere 15 m2. Na základe návrhu strán sporu súd prvej inštancie ustanovil vo veci znalca Ing. Františka Skušeka uznesením zo dňa 8. júna 2016, č. k. 6C/101/2016-2016, ktorému uložil povinnosť stotožniť KN C parc.č. XXX/X a parc.č. XXX k. ú. Y. J.. Následne súd prvej inštancie vykonal ohliadku na mieste samom za účasti strán sporu a znalca Ing. Skušeka, ktorý dňa 07.10.2016 vypracoval znalecký plán (č. l. 39 spisu), ku ktorému bol znalec Ing. Skušek vypočutý na pojednávaní dňa 10.11.2016. Na základe návrhu strán sporu súd nariadil znalcovi vyhotoviť znalecký nákres. Zo znaleckého nákresu Ing. Skušeka zo dňa 12.04.2017 (č.l. 61 spisu) a ďalšej ohliadky na mieste samom za účasti znalca a aj strán sporu bolo zrejmé, že KN C parcela č. XXX/X k. ú. Y. J. ako časť zemského povrchu sa nachádza nielen v časti od betónového múrika smerom k domu žalovaného súp. č. XXX, ale i pod betónovým múrikom s plotom, ktorý je na znaleckom nákrese Ing. Skušeka vyznačený žltou farbou, resp. v určitej časti i v časti od betónového múrika smerom k parcele KN C č. XXX/X a tiež sa nachádza pozdĺž parcely č. XXX, ktorá je vo vlastníctve tretej osoby C. E.. Po takto vykonanom dokazovaní v
tomto štádiu konania bolo potrebné na vyčlenenie spornej časti plochy, ku ktorej sa žalovaný domáhal vzájomnou žalobou určenia vlastníckeho práva navrhnúť dôkaz - nariadenie znaleckého dokazovania za účelom vyhotovenia geometrického plánu, v ktorom by znalec geodeticky zameral spornú plochu a vyznačil ju v geometrickom pláne, ktorý by bol podkladom k zápisu vlastníckeho práva žalovaného do katastra nehnuteľností. Žalovaný súdu prvej inštancie takýto návrh na vykonanie dôkazu nepodal, na pojednávaní dňa 18.01.2018 uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Táto procesná nečinnosť žalovaného mala potom za následok zamietnutie vzájomnej žaloby. Tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní, že súd prvej inštancie ho mohol na uvedenú skutočnosť upozorniť a navrhol by tento dôkaz, bolo potrebné vyhodnotiť ako neopodstatnené. Žalovaný bol zastúpený advokátom, v zmysle § 160 ods. 1, 3 písm. b) CSP súd poučovaciu povinnosť nemal, nakoľko by týmto poučením porušil zásadu rovnosti strán v spore. Za tohto stavu boli preto odvolacie námietky žalovaného nedôvodné.
16. Ďalším predmetom preskúmania odvolacím súdom bol rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., ktorými súd zamietol žalobu žalobkyne o uloženie povinnosti žalovanému zabrániť stekaniu dažďových vôd z jeho rodinného domu súp. č. XXX k. ú. Y. J. na parcelu KN C č. XXX/X a o odstránenie múrika z parc. KN C č. XXX/X k. ú. Y. J.. 17. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo výrokovej časti III. o zamietnutí žaloby o odstránenie betónového múrika na tom právnom závere, že múrik oplotenia sa nachádza na časti parcele KN C č. XXX/X k. ú. Y. J., ktorá časť parcele je vo vlastníctve žalovaného na základe vydržania. Žalobkyňa teda nie je aktívne legitimovaná domáhať sa odstránenia múrika, nakoľko nie je vlastníčkou tej časti parcely KN C č. XXX/X, na ktorej je postavený múrik oplotenia, preto jej žalobu v tejto časti zamietol.
18. Odvolací súd vyslovený právny názor súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne domáhať sa žalobou odstránenia múrika z KN C parcele č. XXX/X považuje za vecne správny. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o vydržaní vlastníckeho práva žalovaného k časti KN C parcele č. XXX/X (v rozsahu od betónového múrika smerom k domu, resp. pozemku žalovaného parc. KN C č. XXX/X) na základe správnej aplikácie a interpretácie zákonných ustanovení, v súlade s judikatúrou súdov a s jeho záverom o splnení podmienok vydržania žalovaným sa odvolací súd stotožňuje. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že právni predchodcovia strán sporu uzavreli v roku 1934 dohodu o určení hranice medzi pozemkami s tým, že na dohodnutej hranici postavili drevený plot (neskôr betónový múrik) a počas nasledujúcich 70. rokov (od roku 1934 do roku 2012) nehnuteľnosti nerušene užívali. Žalovaný bol v dobrej viere, že mu nehnuteľnosť v časti od betónového múrika k jeho pozemku parcele č. 389 vlastnícky patrí, keď takto užívali nerušene parcelu už jeho rodičia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v bodoch 45. - 50. podrobne uviedol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, pričom výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP a dospel k správnym zisteným skutkovým zisteniam. Odvolacie námietky žalobkyne o nesprávnom vyhodnotení svedeckých výpovedí svedkýň I. C. a C. E. nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Žalobkyňa v konaní nepreukázala žiadne nezhody medzi jej právnymi predchodcami a žalovaným resp. jeho právnymi predchodcami o užívaní spornej parcele od roku 1934 až do roku 2012, nerozporovala tvrdenia svedkýň o dohode právnych predchodcov strán sporu ohľadne postavenia plotu v roku 1934, ktorým určili hranicu medzi pozemkami. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní ďalej namietala jednostranné hodnotenie dôkazov súdu prvej inštancie v prospech žalovaného, odvolací súd konštatuje, že táto námietka neobstojí. Podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie v danej veci je v súlade s obsahom spisu, ako aj so zásadami formálnej logiky. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s požiadavkami podľa § 220 ods. 2 CSP. Skutočnosť, že žalobkyňa sa s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o nesprávnom hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie.
19. Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokovej časti II., ktorým súd zamietol žalobu žalobkyne o uloženie povinnosti žalovanému zabrániť stekaniu dažďových vôd z jeho rodinného domu súp. č. XXX k. ú. Y. J. na parcelu KN C č. XXX/X, súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie, že by voda zo strechy domu č. 134 patriaceho žalovanému padala na tento múrik a že by práve toto padanie dažďovej vody
spôsobovalo poškodzovanie múrika. Konštatoval, že na posúdenie tvrdení žalobkyne treba odborné znalosti, pričom žalobkyňa takéto dokazovanie osobou, ktorá má takéto odborné znalosti nenavrhla.
20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvej inštancie vo výrokovej zamietajúcej časti II., ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v tejto časti v zmysle § 387 ods. 2 CSP. Na posúdenie tvrdení žalobkyne, či dažďová voda, ktorá steká z rodinného domu žalovaného podmýva betónový múrik a tento znehodnocuje, bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré však žalobkyňa nenavrhla. Procesná nečinnosť žalobkyne v tomto smere má pre ňu negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov dokazovania, ktoré viedli v konečnom dôsledku k zamietnutiu žaloby. Žalobkyňa svoje tvrdenia ničím nedoložila a nepreukázala, preto súd prvej inštancie v tejto časti správne postupoval, keď žalobu žalobkyne zamietol. Ani v odvolaní žalobkyňa neuvádza žiadne konkrétne argumenty, ani pochybenie súdu prvej inštancie v tomto smere, pre ktoré by mal byť rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti nesprávny.
21. Odvolacie námietky žalobkyne vyhodnotil preto odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaného o určenie vlastníckeho práva, preto jej odvolací súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný vo vzťahu k žalobe žalobkyne o uloženie povinnosti zabrániť stekaniu dažďových vôd a o odstránenie betónového múrika, preto mu odvolací súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
23. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).