Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/43/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého L. T., narodeného XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov: matky C.. K. Y., G.., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom I. XXX, právne zastúpenej JUDr. Jurajom Macíkom, advokátom, so sídlom Petelenova 4, Banská Bystrica a otca C.. G. T., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J. XX, J. J., toho času L. P. E. XX, J. J., právne zastúpeného JUDr. Martinom Žilkom, advokátom, so sídlom Cementárenská 17, Banská Bystrica, o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci nezhody rodičov pri príprave maloletého na budúce povolanie, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -109 z 22. októbra 2020, takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že otec C.. G. T., nar. XX. XX. XXXX, je povinný dočasne strpieť prijatie maloletého L. T., nar. XX. XX. XXXX do Základnej školy s materskou školou I. XXX, XXX XX I..

II. Poučuje otca, že môže podať na Okresný súd Banská Bystrica návrh na rozhodnutie o tom, že maloletý bude navštevovať základnú školu v J. J. a súčasne otca poučuje, že následkom úspechu s návrhom bude zrušenie neodkladného opatrenia podľa .

III. Toto neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Prvoinštančný súd takto rozhodol o návrhu, ktorým matka žiadala nariadiť neodkladné opatrenie ukladajúce otcovi povinnosť dočasne strpieť prijatie maloletého do Základnej školy s materskou školou v I.. Prvoinštančný súd po právnej stránke vychádzal z ust. a (ďalej len „“) a uviedol, že svojou podstatou ide o otázku majúcu svoj podklad v ust. Zákona o rodine. V súdenej veci prípadná zmena základnej školy maloletého je spojená i so zmenou jeho bydliska a to je už podstatnou zmenou v živote dieťaťa, ktorú je potrebné riešiť podaním návrhu vo veci samej a nie o nej rozhodovať neodkladným opatrením. Nedôvodnosť návrhu videl následne okresný súd v neosvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov maloletého uvádzajúc, že jeho právo na plnenie si školskej dochádzky nie je ohrozené, keďže navštevuje základnú školu v J. Y., ktorú vybrali obaja rodičia. Hoci je v záujme maloletého navštevovať základnú školu v mieste jeho bydliska, je sporným kde toto miesto je, pretože matka sa síce s maloletým na jar presťahovala v súvislosti s pandémiou COVID-19 z J. J. do I., išlo ale len o stav prechodný a ak svoje rozhodnutie následne zmenila na trvalé presťahovanie sa, otec s tým už nesúhlasil. Matka pritom mohla situáciu riešiť skôr a nečakať na začatie

školského roku. Neuviedla ani, aký vplyv má aktuálne na maloletého každodenné cestovanie do školy, pričom zmenou školy maloletého v súčasnej dobe by bolo otcovi sťažené (resp. znemožnené) uplatnenie práva na styk v rozsahu ako to navrhoval svojim návrhom podaným vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, resp. domáhanie sa zverenia do striedavej osobnej starostlivosti. Po skončení prvej vlny pandémie sa matka sama rozhodla žiť v I. a ak potom oproti jej právu na súkromie a rodinný život stojí právo maloletého na rovnocennú starostlivosť zo strany oboch rodičov, nie je v záujme maloletého meniť miesto výkonu školskej dochádzky počas školského roka neodkladným opatrením v situácii, kedy ešte nebolo rozhodnuté o zverení maloletého v prebiehajúcom konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, v ktorom bolo nariadené znalecké dokazovanie. Rozhodnutie o zmene školy vyžaduje rozsiahlejšie dokazovanie presahujúce rámec konania o neodkladnom opatrení a preto prvoinštančný súd návrh zamietol zdôrazňujúc, že vždy je prioritným záujem maloletého dieťaťa.

3. V zákonnej lehote podala proti uzneseniu odvolanie matka, ktorá žiadala zmeniť napadnuté uznesenie a neodkladné opatrenie naradiť.

4. Matka v odvolaní označila napadnuté uznesenie za arbitrárne, nedostatočne zdôvodnené a založené na nesprávnych skutkových zisteniach a na nesprávnom právnom posúdení veci.

5. V prvom rade zdôraznila, že je rodičom, s ktorým maloletý žije od svojho narodenia v spoločnej domácnosti a tento stav je dlhodobo zavedený a akceptovaný i otcom, ktorý aj v ním podanom návrhu v prebiehajúcom konaní sp. zn. žiada, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti. Pobyt maloletého u nej je teda dlhodobou záležitosťou, pretože obaja spolu s otcom maloletého žili do decembra 2015 v byte v J. J., následne už len s maloletým bývala u svojich rodičov v J. J. v ich domácnosti a aktuálne býva s maloletým a so svojim manželom v nadštandardnom rodinnom dome v I., kde sa rozhodla žiť trvalo. Je tak prirodzené, že sa tým zmenil aj obvyklý pobyt maloletého, k čomu došlo zákonným spôsobom a nebol na to potrebný súhlas otca v zmysle ust. § 35 Zákona o rodine. Okresný súd mal tak prioritne prihliadať na to, ako bola skutočne upravená starostlivosť o maloletého bez ohľadu na to, či išlo o neformálnu rodičovskú dohodu alebo súdnu úpravu tejto otázky a preto nie je pravdou, že by bola spornou otázka bydliska maloletého - týmto je obec I., v ktorej má spolu s maloletým nahlásený od 28. 09. 2020 aj trvalý pobyt. Okresný súd správne uviedol, že je v záujme maloletého navštevovať základnú školu v mieste jeho bydliska. Tou je v zmysle uvedeného Základná škola s materskou školou I. č. XXX ako tzv. spádová škola v zmysle a o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a preto je podľa matky plne legitímne, aby ju maloletý aj skutočne navštevoval. Toto by bolo najvhodnejším riešením sledujúcim záujem maloletého z dôvodu, že súčasné dochádzanie do ZŠ X v J. J. predstavuje denne trasu 2 x 50 km, dôsledkom čoho je zvýšená vyčerpanosť a nesústredenie sa maloletého. Zmena školy maloletému umožní absolvovať vzdelávanie v prostredí a kolektíve, v ktorom je už v rámci obce integrovaný a takisto mu umožní viac sa venovať aj mimoškolským aktivitám. V súvisiacom konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností nebol zatiaľ vypracovaný znalecký posudok a tak konanie bude zrejme pokračovať ešte značný čas. Preto nie je dôvodné čakať na jeho skončenie ale je nevyhnutné pristúpiť k zmene základnej školy, ktorú maloletý navštevuje vzhľadom na osvedčenie toho, že došlo k zmene obvyklého aj trvalého pobytu maloletého, ktorý si má plniť školskú dochádzku na základnej škole v obvode, v ktorom má trvalý pobyt a záujem maloletého je dotknutý tým, že denne dochádza do školy vzdialenej 50 km. Podľa matky sa nariadením neodkladného opatrenia nepriaznivo nezasiahne ani do práva otca na styk s maloletým, ktorý je aktuálne upravený neodkladným opatrením, pretože dochádzanie maloletého na styk s otcom nepredstavuje záťaž v porovnaní s denným cestovaním na výučbu. Matka tak vyslovila názor, že dostatočne preukázala naliehavú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.

6. Otec vo vyjadrení k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a vo vyjadrení k jej odvolaniu potvrdil, že do decembra 2015 žili v spoločnej domácnosti. Presťahovanie matky spolu s maloletým do I. v marci 2020 bral ako dočasné a preto bol zaskočený, keď ho potom informovala o zmene trvalého pobytu žiadajúc zároveň o súhlas so zmenou základnej školy maloletého. Odpísal jej, že nesúhlasí so zmenou trvalého pobytu maloletého ani so zmenou školy, pretože to skomplikuje ich vzájomný kontakt. Matka zmenila svoje trvalé bydlisko i trvalé bydlisko maloletého bez toho, že by ho o tom vopred informovala, čo zapadá do toho, že vo všetkých otázkach týkajúcich sa maloletého rozhoduje sama nehľadiac na neho ako na druhého rodiča. Maloletý sa narodil a vyrastal v J. J. a preto nie je pre neho dobré, aby bol vytrhnutý zo známeho prostredia len kvôli rozhodnutiu matky, ktorá pritom môže bývať v J. J. či už v rodinnom dome svojich rodičov alebo v byte, ktorý spoločne obývali do konca roku 2015. Jej

presťahovanie je podľa neho urobené iba so zámerom, aby ešte viac prišiel už o i tak sporadický kontakt so synom, ktorého sa musí domáhať neodkladnými opatreniami, resp. výkonom rozhodnutia. Žiadal preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť zdôrazňujúc, že až po vyriešení otázky osobnej starostlivosti o maloletého (a styku s ním) bude možné objektívne rozhodnúť o prípadnej zmene školy.

7. Svoje písomné stanovisko k veci zaslal aj kolízny opatrovník konštatujúc, že rodičia sa naďalej podrobujú poradenskému procesu. Vzhľadom na pretrvávajúci rodičovský konflikt je ich komunikácia stále hlboko narušená. Vyslovil názor, že nakoľko v súvisiacom konaní prebieha znalecké dokazovanie a nebolo ešte rozhodnuté o výchovnom prostredí maloletého, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala matka predčasne.

8. Na podklade matkou podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a (t. j. bez viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi) a bez nariadenia pojednávania ( a contrario) uznesenie prvoinštančného súdu podľa zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

9. V prvom rade musí odvolací súd skonštatovať, že vzhľadom na matkou podaný návrh postupoval okresný súd správne, pokiaľ v zmysle ust. skúmal osvedčenie toho, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery maloletého a jeho rodičov neodkladným opatrením. Označené ust. použiteľné v zmysle aj v rámci mimosporového procesu totiž určuje, že neodkladné opatrenie možno nariadiť vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V prejednávanom prípade nešlo o návrh matky založený na obave z ohrozenia exekúcie, ale na tom, že aktuálna situácia neznesie odklad a je potrebné ju akútne riešiť formou neodkladného opatrenia. Správnym bolo aj východisko okresného súdu založené na tom, že podstata súdenej veci je upravená v ust. Zákona o rodine, ktoré v prípade nezhody rodičov o podstatnej veci týkajúcej sa výkonu rodičovských práv a povinností oprávňuje jedného z nich žiadať o rozhodnutie súd. Naostatok správne prvoinštančný súd z hľadiska posudzovania stavu veci zohľadňoval ako prvoradý záujem maloletého, lebo niet pochýb, že aj v prípade rozhodovania neodkladným opatrením je záujem maloletého dieťaťa prvoradým kritériom pri rozhodovaní (článok 5 prvá veta Základných zásad Zákona o rodine). Prvoinštančný súd však nedostatočne zhodnotil aktuálny stav vo väzbe na ním práve zdôrazňovaný záujem maloletého.

10. Treba pripomenúť, že zo zákonnej úpravy neodkladných opatrení vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je (okrem iného) bezodkladná úprava pomerov účastníkov ( ), pričom právo, ktorému sa má poskytnúť ochrana formou neodkladného opatrenia nemusí byť nepochybne preukázané, musí však byť osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Z právnej úpravy neodkladných opatrení je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť promptnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či úprava sleduje legitímny cieľ. Neodkladné opatrenie kvôli potrebe úpravy vzťahov medzi účastníkmi nariaďuje súd aj vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, keď je potrebné dočasne (spravidla do rozhodnutia vo veci samej) upraviť pomery k maloletému dieťaťu. Legitímnym cieľom odôvodňujúcim takúto úpravu pomerov k maloletému dieťaťu je jednoznačne už spomínaný záujem maloletého a niet pochýb, že záujem dieťaťa je prvoradým kritériom pri rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú (čo vyplýva z článku 5 prvej vety Základných zásad Zákona o rodine).

11. Odvolací súd z obsahu spisu predovšetkým konštatuje aj otcom potvrdenú skutočnosť, že maloletý od narodenia žije spolu s matkou. Do konca roku 2015 tvorili aj s otcom spoločnú domácnosť a odvtedy len pokračuje stav, že je to matka, ktorá sa o maloletého osobne stará. V tomto smere potom aj otec rešpektoval túto skutočnosť už len tým, že pokiaľ aj inicioval začatie konania vedeného aktuálne na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, navrhol podaným návrhom zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky (hoc pri pomerne širokom styku trvajúcom cca 5 dní každé dva týždne so špecifickou úpravou styku počas sviatkov a prázdnin). Faktom tak je, že otec neuvažoval v čase kedy matka s maloletým bývali v G. J. o tom, že by on namiesto matky prevzal osobnú starostlivosť o maloletého a toho dôkazom je

napokon aj skutočnosť, že rodičia v uvedenom konaní ohľadne tejto otázky uzavreli na pojednávaní okresného súdu dňa 16. 07. 2019 dohodu o zverení maloletého matke (č. l. 60 spisu). Problematickým bolo „iba“ stretávanie sa otca s maloletým a na to následne reagovalo aj zadanie otázok ustanovenej znalkyni, ktorá nemá riešiť otázku komu maloletého zveriť, ale posúdiť, či je vhodná zmena výchovného prostredia.

12. Tieto okolnosti považoval odvolací súd za rozhodujúce, pretože ak je to matka, ktorá podľa doterajších výsledkov konania prichádza do úvahy ako ten z rodičov, ktorý sa naďalej má o maloletého osobne starať, tak to potom z pohľadu odvolacieho súdu relativizuje pomerne nezodpovedný krok matky, ktorá bez akejkoľvek súčinnosti s otcom zmenila v septembri 2020 natrvalo bydlisko svoje a tým aj maloletého (vrátane následnej zmeny administratívneho trvalého pobytu oboch) do obce I.. Odvolací súd takéto počínanie matky nijak neschvaľuje a považuje ho za nesúladné s ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého rodičovské práva patria obom rodičom. Matke v tomto smere odvolací súd prízvukuje, že rodičovské práva a povinnosti môže vykonávať iba jeden z rodičov jedine v prípadoch predpokladaných v § 28 ods. 3 Zákona o rodine (čo nebol prejednávaný prípad) a teda rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine zostávajú zachované obidvom rodičom tak po prípadnom rozhodnutí súdu o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, ako aj v prípade, že sa dieťa nachádza na základe rodičovskej dohody v osobnej starostlivosti len jedného z nich (ako v tomto prípade). Treba teda vychádzať z toho, že aj za situácie, kedy je maloletý v starostlivosti matky, zostávajú otcovi zachované rodičovské práva podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, keď možno hovoriť iba o obmedzení čo do rozsahu osobnej starostlivosti. Právo zastupovať maloletého a rozhodovať o všetkých otázkach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností prislúcha stále obidvom rodičom a to v rovnakom rozsahu. Tým, že je maloletý aktuálne v starostlivosti matky, táto nezískala kompletný „nárok“ na neho a nemôže svojvoľne a v rozpore s vôľou druhého rodiča - otca rozhodovať v otázkach týkajúcich sa maloletého (ako to mylne uvádzala aj v odvolaní). Zákonnými zástupcami maloletého sú obaja rodičia, ktorí vo všetkých veciach týkajúcich sa maloletého majú rozhodovať spoločne. Pokiaľ sa rodičia nedohodli na podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností, majú možnosť podľa § 35 Zákona o rodine domáhať sa na súde, aby o spornej otázke rozhodol. Otázku výberu školského zariadenia maloletého dieťaťa možno zaradiť do kategórie podstatných vecí súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností a preto ak vznikla situácia ohľadne nezhody, či po presťahovaní má maloletý navštevovať tak ako doteraz základnú školu v J. J. alebo v I., kde aktuálne s matkou býva, bolo treba túto otázku vyriešiť hoc aj neodkladným opatrením. Odvolací súd sa nestotožňuje s okresným súdom v tom, že by bolo treba rozhodnutie prijať meritórnym rozhodnutím po podrobnom preverení skutočného stavu veci, rovnako ako sa nestotožňuje s kolíznym opatrovníkom v tom, že matkou podaný návrh bol predčasným.

13. Odvolací súd následne zvážiac záujem maloletého z hľadísk ako tieto demonštratívne vymenúva čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine dospel k záveru, že nemôže byť maloletému na ujmu to, že matka nerešpektovala rodičovské práva otca ako druhého rodiča a presťahovala sa do M., v dôsledku čoho je teraz maloletý odkázaný na denné dochádzanie (vozenie) do základnej školy v J. J.. Odvolací súd si vie predstaviť rozumnejší spôsob trávenia času maloletým ako pomerne dlhé a zbytočné cestovanie do školy, pokiaľ tento má v J. možnosť navštevovať základnú školu ako to vyplynulo z matkou doložených dôkazov. Z konania je súčasne zrejmé, že maloletý v menovanej obci trávi už pomerne dlhý čas od jari tohto roku a tak nemožno sa stotožniť s otcom, že by mal maloletý svoje zázemie a väzby jedine v W. L.. Inak povedané, prostredie menovanej obce nie je pre maloletého novým, takým v ktorom by sa ocitol „zo dňa na deň“, ale už dlhšiu dobu sa v ňom pohybuje a je mu známe, má tu aj kamarátov a časť rodiny. Nemožno tak dať za pravdou otcovi, že by súčasný stav bolo možné označiť za (náhle) vytrhnutie maloletého z doterajšieho prostredia. Ak sa potom maloletý aj sám pred kolíznym opatrovníkom (jeho správa zo dňa 18. 11. 2020) vyjadril, že by chcel navštevovať základnú školu v I., odvolací súd nenašiel pádny (a racionálny) argument na zdôvodnenie toho, že by maloletý aj naďalej mal denne navštevovať základnú školu v J. J. bývajúc pritom v I.. Isteže sú do istej miery pochopiteľnými obavy, resp. výhrady otca v tom smere, že môže dôjsť k zredukovaniu vzájomného kontaktu, zo spisu však odvolaciemu súdu vyplýva, že nie je to vzdialenosť bývania maloletého, ale skôr jeho nechuť stretávať sa s otcom, ktorá spôsobuje, že otec je s maloletým menej než by chcel. V tomto smere potom skutočne len znalecké dokazovanie nariadené v konaní sp. zn. zrejme určí, čo je toho pravou príčinou (či prístup maloletého alebo konanie matky, ako v tomto videl problém otec maloletého).

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že majúc na zreteli prioritne záujem maloletého bude pre neho lepšie, ak bude navštevovať základnú školu v I. a preto zmenil uznesenie okresného súdu a nariadil matkou požadované neodkladné opatrenie, ktoré bude trvať do právoplatného skončenia konania sp. zn. . Odvolací súd je totiž toho názoru, že aktuálne je treba školu maloletého riešiť v závislosti od aktuálneho výchovného prostredia maloletého a nie naopak. Matka teda dostatočne osvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a preto odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a požadované neodkladné opatrenie nariadil podľa ust. v spojení s ust. vyhovejúc tým podanému návrhu. Pretože odvolací súd je súčasne toho názoru, že nariadené neodkladné opatrenie aktuálne vyriešilo problém v súvislosti so školou maloletého a teda predstavuje trvalú úpravu tejto otázky, neuložil matke povinnosť podávať návrh vo veci samej ( ). Súčasne ale odvolací súd v zmysle ust. a poučil otca o tom, že môže podať návrh na rozhodnutie o tom, že maloletý má navštevovať základnú školu v J. J. a že vyhovenie takémuto návrhu môže podľa viesť k zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia. Odvolací súd ešte poznamenáva, že posledným zákonným spôsobom určeným bydliskom maloletého v čase začatia konania bola J. J. a preto je z hľadiska posudzovania miestnej príslušnosti právne bezvýznamné, že matka s maloletým začala následne bývať v obci I. (k tomu porovnaj napr. Zborník smerníc, uznesení, rozborov a zhodnotení súdnej praxe NS 1965 - 1967, zv. I., vydal NS ČSSR nákladom ŠEVT, Praha 1986, s. 54, kde sa uvádza, že kritériá pre založenie miestnej príslušnosti zákon stanovuje jednoznačne a nie je preto správne, aby sa súd považoval sa príslušný už preto, že sa do jeho obvodu presťahovala matka s maloletým bez dohody obidvoch rodičov dieťaťa. Nemožno síce výnimočne vylúčiť, že k dohode rodičov o bydlisku maloletého dieťaťa môže dôjsť aj inak než výslovným prejavom vôle. Tak to však bude len vtedy, keď z okolností prípadu a zo správania rodičov je súhlas so zmenou bydliska dieťaťa úplne nepochybný.).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).