Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-91-2020.pdf
PDF · 85.93 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/91/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho č. 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: U. X., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX naposledy trvale bytom O. XXX/X, XXX XX K. O. B., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 44/08, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3.877,05 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/193/2008 - 28 zo dňa 23. apríla 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju poľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a zároveň uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnej exekúcii sa vymáha nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Súdny exekútor postúpil včas podané doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený v doplnení uviedol, že dňa 29.09.2005 uzavrel ako veriteľ s povinným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol povinnému úver vo výške 3.187,01 Eur, za poskytnutie kotrého sa ten zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 1.593,50 Eur. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy. Z formulárovej zmluvy vyplýva, že oprávnený uzatvoril zmluvu s povinným, ktorý je v zmluve označený ako fyzická osoba bližšie identifikovaná rodným číslom. Právny vzťah založený touto zmluvou je vzťahom spotrebiteľským. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a teda nemohol ani vydať samotný rozhodcovský rozsudok. V predmetnej exekúcii bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku 17 zmluvných dojednaní, ktoré mali byť prílohou Zmluvy. Tieto podmienky však nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán, pričom platne možno dojednať rozhodcovskú doložku ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Oprávnenému nič nebránilo, aby text návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej doložky, ktorá v sebe obsahuje tak zásadný právny záväzok účastníkov, zahrnula do samostatnej zmluvy a dal klientovi na výber, či súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej doložky, alebo nie. V konaní zároveň nebolo preukázané, že by bola
rozhodcovská doložka uzavretá vo vzájomne vymenených listoch. Táto písomná forma uzavretia rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na charakter všeobecných obchodných podmienok vylúčená. V predmetnom právnom vzťahu rozhodcovský súd neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetne spotrebiteľskej zmluve. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak faktického nerovného stavu medzi zmluvnými stranami. Rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu neurčitého počtu. Súd prvej inštancie je toho názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktoré je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Povaha samotnej zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol oprávneným vopred pripravený a možno len veľmi ťažko predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Dojednanie takejto rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka a tiež smernice Rady č. 93/13/EHS. S prihliadnutím na vyššie uvedené tak súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa ustanovení zákona, kedy bez akéhokoľvek odôvodnenia opätovne preskúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy (vo forme rozhodcovskej doložky), hoci na základe rovnakého rozhodcovského rozsudku bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie potvrdzuje súd prvej inštancie splnenie všetkých zákonných podmienok v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval oprávnený za arbitrárne a pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné. Zmluva jednoznačne spĺňa požiadavku na dokument podpísaný zmluvnými stranami, ktorý obsahuje rozhodcovskú doložku. Zmluva a zmluvné dojednania sú na jednom liste papiera a dokument s rozhodcovskou doložkou je podpísaný. Podpis je na prvej strane zmluvy a zo strany povinného sú naviac podpísané aj zmluvné dojednania. Pripojenie súhlasu na zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami počnúc správnosťou údajov v označení strán a končiac potvrdením toho, k čomu sa chce konajúca osoba zaviazať. Rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Na základe uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rovnako žiadal náhradu trov konania.
4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ,,CSP").
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP a 380 ods. 2 CSP zrušil a v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 08.02.2008 bol doručený súdnemu exekútorovi návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 16.02.2008 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom, je rozhodcovský rozsudok č. RK-210/07- EK zo dňa 30.04.2007 vydaný v konaní pred rozhodcom U. W. M. so sídlom M. X, XXX XX V., ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 13.06.2007 a vykonateľnosť dňa 19.06.2007. Súd prvej inštancie dňa 21.02.2008 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Následne odvolaním napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju . Oprávnený podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie.
9. Odvolací súd má ďalej z obsahu predloženého súdneho spisu, v zmysle výsledku lustrácie v Registri obyvateľov preukázané, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Z úradného záznamu zažurnalizovaného na č. l. 69 súdneho spisu vyplýva, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, dedičské konanie po povinnom
bolo vedené Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 1D/33/2012 a bolo zastavené uznesením zo dňa 08.02.2013 z dôvodu nemajetnosti povinného. Odvolaním napadnuté uznesenie bolo vydané dňa 23.04.2018. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie zistil, že povinný zomrel a zisťoval výsledok dedičského konania po zomrelom povinnom po vydaní rozhodnutia, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
10. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku; účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
11. Podľa § 161 ods. 1 CSP; ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
12. Podľa § 62 CSP; ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 63 ods. 1 a 2 CSP; ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. (1) V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. (2)
14. V zmysle citovaného ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku je zrejmé, že účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Na to, aby sa v konaní pokračovalo s iným subjektom než je ten, kto vystupuje v konaní v pozícii oprávneného či povinného, je nevyhnutné, aby nastala právna skutočnosť, s ktorou právny poriadok spája relevantné právne účinky (napr. prevod alebo prechod povinnosti z exekučného titulu, zánik účastníka konania a pod.).
15. Ustanovenie § 63 CSP upravuje situácie, ak dôjde od začatia konania až do jeho právoplatného skončenia, teda počas prebiehajúceho súdneho konania, k smrti fyzickej osoby, ktorá je stranou v konaní. V zmysle tohto ustanovenia súd rozhodne buď o zastavení konania, alebo o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami fyzickej osoby, ktorá stratila procesnú subjektivitu. V prejednávanom prípade, z obsahu predloženého súdneho spisu a lustrácií súdu prvého stupňa vyplýva, že povinný zomrel dňa 26.09.2012 (t.j. pred rozhodnutím súdu prvej inštancie), dedičské konanie bolo vedené pred Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 1D/33/2012, a zrejme nie je právny nástupca, s ktorým by súd mohol pokračovať v konaní (konanie o dedičstve zastavené v dôsledku nemajetnosti zomrelého povinného).
16. Súd prvej inštancie konal ako s účastníkom konania s fyzickou osobou, ktorá nemala procesnú subjektivitu. Odvolací súd preto odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1, písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd postupoval podľa § 380 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Keďže k zrušeniu rozhodnutia došlo pre nedodržanie procesných podmienok konania, odvolací súd sa meritórne s podaným odvolaním nemohol nezaoberať.
17. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP a Exekučného poriadku a prihliadne na vyššie uvedené skutočnosti.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov X:X. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).