Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-60-2020.pdf
PDF · 100.74 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/60/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci navrhovateľa: H. Č., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. A. F. XXX, zastúpený: JUDr. Viera Caková, advokátka, Rázusova 6, Trnava, o rozvod manželstva so X. Č., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. A. F. XXX, t. č. bytom X.Á. A. F. XXX, zastúpená: JUDr. Barbora Petrovič, advokátka, Hlavná 44, Trnava, a o úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: Y. Č., nar. XX. XX. XXXX, W. J. P., zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov uzatvorené dňa XX. XX. XXXX v S., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu S., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX, r o z v á d z a .
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledujúceho znenia:
Maloletá Y. Č. sa s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku z v e r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej Y. sumou 220 Eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Styk matky s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 06. 11. 2020, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 06. 11. 2020, sa manžel (otec) domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a to zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej Y. sumou vo výške 220 Eur mesačne, bez úpravy styku.
2. Manželka, ktorá návrh na rozvod nepodala (ďalej len „manželka“), sa k návrhu nevyjadrila.
3. Procesný opatrovník sa k návrhu nevyjadril.
4. Súd vykonal dokazovania oboznámením sa s návrhom otca a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, najmä čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXX a č. XXXX, potvrdeniami o výške príjmu manžela, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o zvýšení invalidného dôchodku, daňovým priznaním k dani z príjmov
fyzickej osoby za rok 2019, sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 19P/47/2020-34 zo dňa 02. 11. 2020, lustráciami účastníkov konania v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, výpismi z účtu manžela, vyjadrením právnych zástupcov účastníkov konania na pojednávaní, výsluchom manželka a manželky na pojednávaní, pričom súd pojednával v neprítomnosti procesného opatrovníka, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 26. 08. 2000, u oboch ide v poradí o prvé manželstvo. Obaja účastníci sú štátni občania Slovenskej republiky, národnosť majú slovenskú. Posledné spoločné bydlisko mali na adrese X.Á. A. F. XXX. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa - Y. Č., nar. XX. XX. XXXX, a plnoletý syn H. Č., nar. XX. XX. XXXX.
6. Manželka poberá peňažný príspevok na opatrovanie, ktorého výška za obdobie január až jún 2019 činil 369,36 Eur mesačne, za obdobie júl 2019 až jún 2020 činil 430,35 Eur mesačne a za obdobie od júla 2020 doposiaľ tento činí 476,74 Eur.
7. Manžel je od 09. 07. 2018 zamestnancom zamestnávateľa H. Ž., spol. s. r. o., pričom jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie január až október 2020 predstavuje 898,16 Eur. Je tiež poberateľom invalidného dôchodku vo výške 310,90 Eur.
8. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 súd zistil, že úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov otca činí 16.259,81 Eur, z toho úhrn poistného 1.690,79 Eur. Manžel zo živnosti dosiahol príjem celkom 5.824,98 Eur, výdavky predstavovali 3.634,83 Eur, preukázateľne zaplatené poistné z príjmov činí 139,84 Eur.
9. Z rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 19P/47/2020-34 zo dňa 02. 11. 2020, právoplatného dňom 18. 11. 2020, je zrejmé, že maloletá Y. Č. bola na čas do rozvodu zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi súd uložil povinnosť s účinnosťou od 24. 09. 2020 prispievať na výživu maloletej sumou 220 Eur mesačne, so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
10. Právna zástupkyňa manžela na pojednávaní uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava podaného návrhu. Navrhovateľ za žiadnych okolností nemieni obnoviť manželské spolužitie, ani navštíviť žiadnych odborníkov vo veci vzťahu manželov. V prípade rozvodu manželstva navrhuje schváliť uzavretú rodičovskú dohodu.
11. Právna zástupkyňa manželky na pojednávaní uviedla, že manželka s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, navrhuje schváliť rodičovskú dohodu. Namieta výdavky manžela, kde medzi výdavkami uvádza aj platenie výživného a na už plnoletého syna napriek neodkladnému opatreniu neuhradil výživné tak, ako mu to ukladá súdne rozhodnutie. K príjmu manžela uviedla, že má príjem aj z prevádzkovania pohostinstva, avšak manželka súhlasí s určením výživného v sume 220 Eur.
12. Manžel v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že zo začiatku bolo manželstvo harmonické, kríza v manželstve začala pred 9 rokmi, keď manželka mala priateľa. Dôvodom rozpadu manželstva bola manželkina nevera. S manželkou mali nezhody aj pokiaľ išlo o výchovu detí, starostlivosť o domácnosť a zamestnanie. V spoločnej domácnosti nežijú od augusta 2020, spoločne nehospodária. Obnovenie manželského spolužitia nie je možné. K manželke nič necíti, je to pre neho cudzí človek. Nežije s nikým v spoločnej domácnosti. Pracuje u zamestnávateľa H. Ž., spol. s r. o., jeho čistý priemerný mesačný príjem je 898,16 Eur. Je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 310,90 Eur. Má tiež príjem zo živnosti, podniká v oblasti gastronómie a jeho mesačný príjem zo živnosti je 200 Eur. Iný príjem nemá. Poberá prídavky na deti, ale tieto preposiela na účet matke. Mesačné výdavky na domácnosť predstavujú plyn 141 Eur, voda 20 Eur, hypotéka 300 Eur, leasing 128 Eur, poistenie nehnuteľnosti 11 Eur, výživné na maloletú 220 Eur a výživné na syna 200 Eur, t. j. spolu 1.020 Eur. Má tiež vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi H., vyživovacia povinnosť bola určená súdom vo výške 200 Eur. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. V deň, keď manželka odišla zo spoločnej domácnosti, vyčítal manželke, že obslúžila partiu na jej účet, lebo nemajú toľko peňazí na rozdávanie, vyčítal to manželke, ktorá proti nemu poštvala syna, ktorý ho dobil. Počul ruchy z dediny, že manželka má nejakú známosť.
13. Manželka v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že si myslí, že celé manželstvo bola chyba a už by sa nevydala. Vydávala sa tehotná a bola rada, že je tehotná. Myslí si, že v manželstve robili všetko spolu, pokiaľ manžel nebol operovaný a nešiel do kúpeľov. Nevie, čo bolo dôvodom rozpadu manželstva, prečo ich manžel vyhnal, lebo to, čo povedal, nie je pravda. Nie je pravda, že by bola manželovi neverná. V súčasnosti inú známosť nemá. Manžel bol prvý a posledný, s kým sa intímne stýkala, a to prisahá. Po tom všetkom už k manželovi lásku necíti, ale má ho rada ako otca svojich detí, odpor k nemu necíti. K dňu, keď odišla zo spoločnej domácnosti, uviedla, že manžel týždeň vedel o rozlúčke s pánom farárom, prišla večer domov so susedmi a to, že zobrala prvú rundu v krčme, robil to aj manžel a bola to úcta hlavne k stálym zákazníkom. Potom, čo zákazníci odišli, manžel vulgárne nadával na jej osobu, počuli to obe deti, ktoré prišli z podkrovia do krčmy. Manžel sa pred deťmi vyjadril, že on už takto žiť nechce, „páľte všetci do p...“, ja vás živiť nebudem“. Na to sa ho syn opýtal, či má zase vypité, vtedy manžel zaútočil na syna, syn si ju zastal. Syn stál za ňou, manžel sa zahnal, ona sa uhla a udrel syna a potom syn udrel otca nechtiac, zdvihol ruku, lebo si myslel, že ide udrieť ju. Manželka sa na pojednávaní vyjadrovala k ďalším dôvodom rozvodu uvádzaným v návrhu manžela, pričom uviedla, že svojím rodičom sa venovala iba doobeda, keď bol manžel v práci. V tom čase bola ona v práci, pretože otca opatruje. Nie je pravda, že by boli deti ňou ovplyvnené. Manžel ponižoval svojho syna a nemôže sa čudovať, že k nemu majú taký vzťah, aký majú. Syn a ona vždy na každej akcii pomáhali manželovi s krčmou. Toto je vďaka za to, že sa starala aj o svojho otca, počas pobytu manžela v nemocnici tohto navštevovala a starala sa popritom o deti, tiež poskytovala manželovi po operácii potrebnú starostlivosť. Ona má svedomie čisté. Naopak, počas jej zdravotných problémov jej manžel lásku neprejavoval. Manželovi v krčme vypomáhala v rozsahu pol na pol. Tržby v pohostinstve boli asi 3.000 Eur mesačne, tieto peniaze sa stále točili. Manžel zaútočil na ňu aj na syna, aj pred manželstvom. Zaháňal sa na ňu, hodil po nej mobil. Manžel tiež pil počas manželstva, aj päťkrát do týždňa. Žije v spoločnej domácnosti s deťmi a s rodičmi, ktorý sú dôchodcovia. Jej otec poberá starobný dôchodok vo výške 400 Eur a matka má dôchodok nižší, výšku uviesť nevie. Pracuje tak, že opatruje svojho otca, ktorý je na vozíku a poberá príspevok na opatrovanie vo výške 476,74 Eur. Iný príjem nemá. Rodinné prídavky poberá otec. Náklady na domácnosť sú strava 195 Eur, elektrina (preddavok je nastavený na 30 Eur na 2 osoby, t. č. žije spolu 5 osôb), úver 100 Eur, oblečenie 30 Eur, hygienické potreby 30 Eur, vodné a stočné 20 Eur, digi TV 12,90 Eur. Maloletá Y. má 13 rokov, je žiačkou 8. ročníka základnej školy, jej zdravotný stav je dobrý. Občas má problém s močovými cestami a má atopický ekzém, s čím sú spojené výdavky na probiotiká a výživové doplnky. Pred COVID-19 chodila na doručovanie z matematiky raz do týždňa, s čím bol spojený výdavok vo výške 14 Eur/hodina, a na angličtinu raz do týždňa 9 Eur/hodina. Výdavky na maloletú predstavujú strava 240 Eur, hygienické a čistiace prostriedky 50 Eur, školské potreby, ZRPŠ, knihy, kultúrne podujatia, mimoškolské aktivity 100 Eur, mobil 15 Eur, angličtina 40 Eur, zubná hygiena 20 Eur, oblečenie 80 Eur, lieky a vitamíny, probiotiká 15 Eur, vreckové 20 Eur. Tiež má vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi Radovanovi, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti.
14. Podľa § 18 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
15. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
17. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
19. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia po rozvode.
20. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
21. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
25. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
29. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
30. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Zákona č. 160/015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
32. Zákon o rodine zakotvuje základné osobné práva a povinnosti manželov, ktoré vznikajú uzavretím manželstva. Tieto mravné a etické postuláty, ktoré vo svojej podstate charakterizujú vzťah manželov a ich spolužitie, zakotvil zákonodarca ako povinnosti. Ich porušenie môže spôsobiť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia a na ich porušenie súd obligatórne prihliada pri posudzovaní mieru rozvratu vzťahov medzi manželmi. Postavenie obidvoch manželov je rovnoprávne a pri uzavieraní manželstva, za jeho trvania, ako aj pri rozvode majú manželia rovnaké práva a povinnosti občianskoprávnej povahy medzi sebou a vo vzťahu ku svojim deťom.
33. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného a harmonického spolužitia. V rodinnom prostredí by mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva.
34. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rozvod manželstva by mala byť krajná a posledná možnosť riešenia rozvratu vzťahov medzi manželmi, ku ktorej by mal súd pristúpiť len vtedy, ak sú na to splnené podmienky.
35. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva, a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Zákon predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva a rodiny založenej manželstvom.
36. Podľa názoru súdu je manželstvo účastníkov nefunkčné a neplní svoj spoločenský účel, je len formálnym zväzkom.
37. Súd mal teda za preukázané, že manželstvo účastníkov dlhšiu dobu neplní svoje funkcie, od augusta 2020 nežijú v spoločnej domácnosti ani spoločne nehospodária. Manželia nemajú záujem zachovať manželstvo a vylúčili možnosť jeho obnovy. Manžel k manželke nič necíti, je to pre ňu cudzí človek. Manželka má manžela rada ako otca svojich detí, odpor k nemu necíti. Súd potom dospel k záveru, že rozvrat v manželstve je trvalý a hlboký, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia s perspektívou do budúcnosti, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo vo výroku I. tohto rozsudku rozviedol.
38. Nakoľko súd manželstvo účastníkov rozviedol, bolo potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
39. Súd po oboznámení sa so všetkými listinnými dôkazmi a po vypočutí manžela (otca) a manželky (matky) dospel k záveru, že rodičovská dohoda o zverení maloletého dieťaťa, zastupovaní maloletého dieťaťa a správe jeho majetku, výške vyživovacej povinnosti, bez úpravy styku otca s maloletým dieťaťom je v súlade so zákonom a v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, a preto rodičovskú dohodu na pojednávaní vo výroku II. rozsudku schválil. Vzhľadom k osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa, ktorú táto riadne vykonáva, je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, keď obaja rodičia bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Výživné vo výške 220 Eur mesačne na maloleté dieťa, na ktorom sa rodičia dohodli, považuje súd za primerané jednak vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, jej vek a jednak vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Keďže rodičia úpravu styku otca s maloletým dieťaťom nenavrhli, súd tento neupravil.
40. Uvedená úprava práv a povinností bola rodičmi potvrdená vo forme rodičovskej dohody, pričom táto rodičmi uzavretá dohoda ohľadom úpravy výkonu ich práv a povinností k maloletému dieťaťu je v súlade so zákonom a v záujme maloletého dieťaťa, a preto ju súd vo výroku II. tohto rozsudku schválil.
41. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
42. Podľa 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku III. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti výroku II. tohto rozsudku nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 CMP).
Proti výrokom I. a III. rozsudku môžu podať rodičia a proti výrokom I., II., a III. rozsudku môže podať procesný opatrovník odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak podané odvolanie zo strany manžela a manželky nebolo právne účinné, nakoľko títo sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.