Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7Csp-96-2020.pdf
PDF · 104.29 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/96/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35910739, so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava-Ružinov, právne zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47255706, Michalská 14, 811 03 Bratislava- Staré Mesto proti žalovanému: Q. D., N.. X.X.XXXX, S. XX/XX, S., o zaplatenie 299,75 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu 299,75 Eur a úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 299,75 Eur od 27.4.2020 do zaplatenia.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 9. 4. 2020 na upomínací súd v Banskej Bystrici domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 299,75 eur s prísl. titulom náhrady škody a zároveň požadoval plnú náhradu trov konania.
2. V odôvodnení žaloby uviedol, že je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete vrátane technologických objektov - regulačných staníc zemného plynu, zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, zabezpečuje pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Predmetom podnikania žalobcu je okrem iného i distribúcia plynu.
3. Ďalej uviedol, že na určenie množstva plynu odobratého odberateľmi sú rozhodujúce údaje o spotrebe zemného plynu zaznamenané určenými meradlami. Ak sa na odbernom mieste meradlo nenachádzalo, alebo sa na odberné miesto hľadí akoby sa na ňom meradlo nenachádzalo, platí, že plyn, ktorý odberateľ odobral, nedodal do siete žiadny z dodávateľov zemného plynu, ale išlo o plyn patriaci prevádzkovateľovi siete.
4. V prípade odberu plynu, ku ktorému dochádzalo bez platne uzavretej zmluvy o jeho dodávke logicky nemôže plyn, ktorý takýto odberateľ odobral, patriť žiadnemu dodávateľovi zemného plynu (pozn. keďže neexistovala zmluva o dodávke zemného plynu, žiaden dodávateľ ani nemohol predpokladanú spotrebu daného odberateľa prevádzkovateľovi siete oznamovať - nominovať). Plyn, ktorý takýto odberateľ odobral teda patrí prevádzkovateľovi distribučnej siete. V prípade odberu nemeraného plynu je situácia rovnaká. Vyššie uvedené rovnako platí aj v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a/alebo odberu plynu meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Dôležitá je v tejto súvislosti skutočnosť, že pri porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii alebo pri neoprávnenom zásahu do meradla, zaniká v zmysle ustanovenia § 15 odsek 6 zákona č. 142/2000 Z.z. platnosť jeho úradného overenia a údaj o spotrebe zemného plynu indikovaný takýmto meradlom nemôže byť použitý v obchodnom styku. Z údajov plynomera nie je teda možné zistiť to, koľko metrov kubických zemného plynu odobral daný odberateľ a dodávateľ zemného plynu fakturuje odberateľovi dodanie 0 m3 zemného plynu.
5. Pokiaľ však odberateľ plyn odoberal a s poukazom na vyššie uvedené tento nepatril jeho dodávateľovi zemného plynu (čoho dôkazom je skutočnosť, že dodávateľ plynu odberateľovi vyfakturoval za rozhodné obdobie spotrebu 0 m3), plyn ktorý odberateľ spôsobom podľa ustanovenia § 82 odsek 1 písm. d) a/alebo ustanovenia § 82 odsek 1 písm. c) zákona o energetike odobral, bol opäť plynom, ktorý do siete dodal jej prevádzkovateľ, t.j. žalobca, za účelom zabezpečenia riadneho fungovania tejto siete. Odobraním tohto plynu tak došlo k zmenšeniu majetkovej sféry na strane žalobcu, pričom v zmysle ustanovenia § 81 zákona o energetike je nárok na zaplatenie takto odobratého plynu považovaný za nárok na náhradu škody.
6. Skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej siete je aktívne legitimovaným na uplatnenie si nároku na náhradu škody v prípade odberu podľa ustanovenia § 82 odsek 1 zákona o energetike, vyplýva z ustanovenia § 82 odsek 2 zákona o energetike. V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované subjekty, ktorým patrí oprávnenie prislúchajúce povinnosti odberateľa nahradiť škodu, v tomto ustanovení zakotvenej.
7. Žalobca ďalej uviedol, že pri kontrole odberného miesta na ul. S. XX/XX, S. (meno odberateľa Q. D.) dňa 16. 11. 2018 bol zistený odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy. Pri ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovaného zaznamenaný stav 56.092 m3. Pri kontrole dňa 16. 11. 2018 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 56.605 m3.
8. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi vznikla škoda neoprávneným odberom plynu, ktorú žalobca dňa 21. 11. 2018 vyčíslil na sumu 299,75 eur. Zároveň vystavil žalovanému daňový doklad pod č. 9000307036 na sumu 299,75 eur, ktorú žalovaný žalobcovi v čase splatnosti nezaplatil.
9. Nakoľko žalovaný si svoju povinnosť riadne a včas zaplatiť žalobcom vyúčtovanú škodu žalobcovi nesplnil, dostal sa do omeškania, preto sa žalobca okrem dlžnej istiny domáhal zaplatenia ročných úrokov z omeškania vo výške 5 % odo dňa 27. 4. 2020.
10. Spolu so žalobou predložil žalobca dôkazné listiny, a to daňový doklad č. 9000307036, vyúčtovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu a výpočet škody vypracovaný ku dňu 16. 11. 2018 technikom riadenia odpočtov.
11. Upomínací súd vydal dňa 29. 4. 2020 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odôvodnený odpor, v ktorom navrhoval, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania. V odôvodnení odporu uviedol, že žalobca nepreukázal doručovanie vyúčtovania škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, na základe ktorého si svoj nárok uplatnil a vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že s ním nemal uzavretú žiadnu zmluvu na odber zemného plynu. Túto mal uzavretú so spoločnosťou Innogy Slovensko, s. r. o., ktorá ho z dôvodu neplatenia odpojila od dodávky zemného plynu. On napriek tomu zemný plyn odoberal, načo dodávateľ prišiel, no aby odberné miesto mohol znova zapojiť a dodávať im zemný plyn, musel uhradiť všetky podlžnosti, ktoré boli v sume okolo 1.000 EUR. Dlžnú sumu vyplatila jeho manželka v pobočke Innogy Slovensko s.r.o. v Poprade, a to v dvoch splátkach vo výške 600 EUR a 400 EUR. Následne uzatvorila novú zmluvu na odber zemného plynu so spoločnosťou Innogy Slovensko s.r.o. a na základe nej doteraz zemný plyn odoberajú. Žalovaný ďalej k tomu uviedol, že ak by všetky podlžnosti na jeho odbernom mieste neboli vyplatené, neboli by znovu zapojení a neuzatvorili by novú zmluvu o dodávke zemného plynu.
12. Z vyššie uvedených dôvodov má žalovaný zato, že nárok žalobcu nie je dôvodný, nakoľko nie je mysliteľné, aby dvakrát platil platbu za odber a potom ešte aj pokutu za neoprávnený odber plynu.
13. Pokiaľ on zaplatil podlžnosť spoločnosti Innogy Slovensko, s. r. o., má zato, že táto sa mala dohodnúť s distribučnou spoločnosťou, aby bol vyriešený aj jej nárok na zaplatenie pokuty. Za distribúciu on neplatí zvlášť a nemá so žalobcom samostatnú zmluvu, ale len zmluvu s dodávateľom plynu a tá si už platby spojené s distribúciou, resp. inými službami, rieši ako so svojimi zmluvnými partnermi. Z uvedených dôvodov má zato, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný a žiada od neho duplicitnú platbu a žiadnym spôsobom nepreukázal, že si uňho reálne nejaký nárok uplatňoval. V závere uviedol, že nakoľko si žalobca uplatňuje nárok zo závislej zmluvy, ktorou je zmluva o dodávke plynu, tá je zmluvou spotrebiteľskou, preto naňho dopadá plná ochrana spotrebiteľa.
14. K odporu predložil dôkazné listiny, a to Zmluvu o združenej dodávke plynu uzavretú medzi spoločnosťou Innogy Slovensko, s. r. o. a B. D.N., na trvalom pobyte Hlavná 87/94, Hrabušice zo dňa 19. 11. 2018.
15. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu poukázal na ustanovenia § 59 ods. 1, 2 zákona č. 155/2005 Z. z. o energetike, k čomu uviedol, že vzťah medzi ním a žalovaným sa netýka dodávky plynu, teda uplatnený nárok nevyplýva zo zmluvného práva, ale ide o nárok na náhradu škody podľa citovaných zákonných ustanovení. S poukazom na uvedené a z dôvodov, že žalobca neuzatvára zmluvy o dodávke plynu s odberateľom plynu, nemožno teda posudzovať vzťah medzi stranami sporu ako zmluvný a nemožno naňho aplikovať ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Zopakoval, že tak, ako uviedol v odôvodnení žaloby, podanou žalobou si uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu škody, a to z dôvodu mimozmluvnej zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu titulom nároku za neoprávnene odobratý zemný plyn, a to za obdobie od 13. 10. 2018 do 16. 11. 2018. Uviedol, že žalovaný v odpore predložil Zmluvu o združenej dodávke zemného plynu uzatvorenú so B. D., N.. XX. X. XXXX, A. S. XX/XX, S. a medzi obchodnou spoločnosťou Innogy Slovensko, s. r. o., ktorá bola uzavretá dňa 19. 11. 2018, z čoho je evidentné, že na danom odbernom mieste (na ktorom býva aj žalovaný - manžel B. D.) dňa 18. 11. 2018 a pred týmto dátumom nebola uzavretá zmluva o dodávke zemného plynu. Uviedol, že žalovaný nijakým spôsobom nespochybňuje skutočnosť, že na predmetnom odbernom mieste sa nachádzalo meradlo - plynomer, ktorého účelom je zaznamenávanie spotreby zemného plynu a nespochybňuje, že v období od 13. 10. 2018 do 16. 11. 2018 bol vlastníkom nehnuteľnosti na predmetnom odbernom mieste, kde dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu. K tomu predložil výpis z LV č. XXX v kat. území S., okres Spišská Nová Ves. Z uvedeného výpisu z LV vyplýva, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti, kde dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu a v konaní je žalovaný aj v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka (právny úkon týkajúci sa spoločnej veci), z ktorého sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
16. K vyjadreniu žalovaného ohľadom uhradenia dodaného zemného plynu za uvedené dlžné obdobie, ktoré mal údajne žalovaný uhradiť spoločnosti Innogy Slovensko, s. r. o., navrhol, aby súd vyžiadal od menovaného dodávateľa zúčtovacie faktúry týkajúce sa obdobia od 13. 10. 2018 do 16. 11. 2018 a zúčtovacie faktúry obdobia pred a po neoprávnenom odbere zemného plynu s podrobným rozpisom položiek k jednotlivým zúčtovacím faktúram.
17. Žalovaný sa k stanovisku žalobcu k odporu písomne, ani iným spôsobom nevyjadril.
18. Spoločnosť Innogy Slovensko, s. r. o. na vyžiadanie súdom v písomnom vyjadrení uviedla, že 1. 4. 2012 bola uzatvorená Zmluva o združenej dodávke zemného plynu týkajúcu sa odberného miesta Hrabušice, na ul. Hlavná 87/94. Dňa 3. 10. 2018 spoločnosti SPP distribúcia (žalobcovi) zaslali žiadosť o odpojenie odberného miesta z dôvodu neplatenia. Dňa 13. 10. 2018 došlo k odpojeniu odberného miesta zo strany spoločnosti SPP distribúcia. Dňa 20. 10. 2018 bolo odoslané odstúpenie od zmluvy o dodávke plynu odberateľovi. Dňa 8. 11. 2018 došlo k ukončeniu zmluvy o združenej dodávke zemného plynu a 9. 11. 2018 k demontáži meradla plynu. Ďalej uviedli, že na dotknutom odbernom mieste k 8. 11. 2018 bol konečný stav meradla vo výške 56.092 m3. Nová zmluva pre dotknuté odberné miesto bola uzatvorená dňa 19. 11. 2018. V závere uviedli, že výpočet spotreby zemného plynu za obdobie od 13. 10. 2018 do 16. 11. 2018, ako aj vyjadrenie k dôvodom a spôsobe výpočtu zemného plynu, je v kompetencii spoločnosti SPP distribúcia. V závere uviedli, že Jozef Zeman bol ich zákazníkom od 1. 4.
2012 do 8. 11. 2018, k čomu predložili vyúčtovacie faktúry za obdobie od 19. 6. 2017 do 18. 6. 2018 a faktúru ukončeného odberu za obdobie od 19. 6. 2018 do 8. 11. 2018.
19. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 9. 12. 2020, ktorého sa strany sporu nezúčastnili, svoju neúčasť písomne neospravedlnili.
20. V zmysle ustanovení § 180 C.s.p. súd pojednával za neprítomnosti strán sporu.
21. Prevedeným dokazovaním za použitia dôkazných listín predložených žalobcom na výzvu súdu spoločnosťou Innogy Slovensko, s. r. o. a dôkaznej listiny predloženej žalovaným - Zmluvy o združenej dodávke plynu so B. D., súd zistil tento skutkový stav:
22. Dňa 21. 11. 2018 vyúčtoval žalobca žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu spoločnosťou SPP - distribúcia, a. s., ku ktorému dochádzalo na odbernom mieste S. XX/XX, S., a to v období od 13. 10. 2018 do 16. 11. 2018. Z dôkazných listín a písomného vyjadrenia spoločnosti Innogy Slovensko, s. r. o. súd vzal za preukázané, že v uvedenom období dochádzalo k odberu zemného plynu na predmetnom odbernom mieste bez zmluvy, pričom výška dodaného plynu bola zistená na základe odpisu meradla technikom riadenia odpočtov SPP - distribúcia, a. s. na príslušnom meradle. Žalovaný je v konaní správne označený, nakoľko podľa predmetného vyúčtovania a predošlých zmlúv uzavretých s dodávateľom plynu bol na odbernom mieste uvádzaný Q. D.. Až následne 19. 11. 2018 bola nová zmluva spísaná s jeho manželkou B. D.. Výšku spôsobenej škody žalovaný vypočítal v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, pričom dlh bol vypočítaný na sumu 299,75 eur, z čoho hodnota zemného plynu je vo výške 230,56 eur a náklady zisťovania vo výške 69,19 eur. V konaní nebolo sporné tvrdenie žalobcu, čo žalovaný ani nepopieral, že za predmetné dlžné obdobie dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu. Žalovaným nebola rozporovaná ani výška vypočítanej škody v zmysle § 82 Zákona o energetike. Sporné bolo tvrdenie žalovaného v odpore, že žalovaný mal vyplatením dlhu pôvodnému dodávateľovi - spoločnosti Innogy Slovensko, s. r. o. zaplatiť aj pokutu resp škodu, ktorej úhradu si mal žalobca zmluvne dojednať so spoločnosťou Innogy Slovensko, s. r. o. Z uvedeného dôvodu mala byť sporná aj aktívna vecná legitimácia. Za týmto účelom súd v konaní viedol dokazovanie.
23. Podľa § 49 odsek 6 písmeno d) Zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike „ Prevádzkovateľ prepravnej siete je povinný zabezpečovať prepravu plynu a s tým súvisiace podporné služby“.
24. Podľa § 49 odsek 6 písmeno i) Zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike „Prevádzkovateľ prepravnej siete je povinný zabezpečiť meranie prepravovaného plynu vrátane jeho vyhodnocovania a na požiadanie predkladať namerané údaje účastníkom trhu s plynom“.
25. Podľa § 49 odsek 6 písmeno j) Zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike „Prevádzkovateľ prepravnej siete je povinný zabezpečovať vyvažovanie prepravnej siete a zúčtovanie vyvažovania prepravnej siete v súlade s objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnými pravidlami,,.
26. Podľa § 72 odsek 8 Zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike „Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontrolovať dodržiavanie technických podmienok podľa § 19 a dodržiavanie pravidiel trhu s plynom pri pripojení a prevádzke odberných plynových zariadení, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení, ako aj dodržiavanie podmienok zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.“
27. Podľa § 73 odsek 4 Zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike „Odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v termíne dohodnutom s prevádzkovateľom distribučnej siete.“
28. Podľa § 73 odsek 5 Zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike „Odberateľ plynu je povinný udržiavať pripojené odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi distribučnej siete v lehote do 90 dní odo dňa vyžiadania technické údaje a revízne správy odberného plynového zariadenia; ak nepredloží požadované údaje a správy v lehote 90 dní, považuje sa jeho odberné plynové zariadenie za technicky nevyhovujúce.“
29. Podľa § 82 odsek 1 Zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike „Neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,
30. Podľa § 82 odsek 2 Zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike „Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.“
31. Podľa § 82 odsek 3 Zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike „Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).“
32. Podľa § 82 odsek 4 Zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike „Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.“
33. Podľa ustanovenia § 559 odsek 1 Občianskeho zákonníka: „Splnením dlh zanikne“.
34. Podľa ustanovenia § 559 odsek 2 Občianskeho zákonníka: „Dlh musí byť splnený riadne a včas.“
35. Prevedeným dokazovaním súd vzal za preukázané, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný. Žalobca predložil súdu relevantné dôkazy preukazujúce, že v období od 13. 10. 2018 do 16. 11. 2018 dochádzalo na odbernom mieste S. XX/XX M. S. k neoprávnenému odberu plynu, čo žalovaný v konaní ani nerozporoval. Takýto odber plynu je v zmysle ustanovení § 82 Zákona o energetike považovaný za neoprávnený odber, v danom prípade ide o nárok na náhradu škody podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom v zmysle § 59 ods. 1 písm. d/, teda v danom prípade vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa netýka dodávky plynu titulom zmluvného vzťahu teda spor nie je spotrebiteľským sporom. Žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá bola zákonne vypočítaná v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z. Žalovaný výpočet výšky žiadnym relevantným spôsobom nerozporoval. Žalovaný sa mylne domnieva, že úhrada predmetnej škody má byť zrealizovaná „zmluvným vzťahom medzi žalobcom a dodávateľom plynu (spoločnosť innogy Slovensko, s. r. o)“, čo je nesprávne a zákonne nepodložené tvrdenie. V danom prípade sa nejedná o pokutu, ktorú by mal žalobca zaplatiť dodávateľovi plynu, a je to škoda, ktorá vznikla neoprávneným odberom plynu za predmetné dlžné obdobie. Faktúry predložené spoločnosťou Innogy Slovensko, s. r. o. sú vyúčtovacími faktúrami za obdobia mimo neoprávneného odberu plynu, takže pokiaľ ich žalovaný dodatočne uhradil, nedošlo k zaplateniu plynu za dlžné obdobie, ktorej platby sa žalobca v tomto konaní domáha. Uvedené vyplýva aj s písomného stanoviska zmluvnej spoločnosti a dôkazných faktúr vystavených za spotrebu plynu len v rámci zmluvného obdobia.
36. K uvedenému súd poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov SR, ktoré k obdobným sporom sa už vyjadrili a ktoré predmetnú problematiku riešili (rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. 10. 2013 sp. zn. 41Cob/122/2013, Krajského súdu v Trenčíne z 28. 3. 2017 sp. zn. 5Co/169/2016, Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. 5. 2017 sp. zn. 10Co/92/2017, uznesenie NS SR v konaní 7Cdo/201/2014).Po vyššie uvedenom posúdení skutkového stavu súd žalobe v časti zaplatenia istiny v celom rozsahu vyhovel.
37. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
38. Podľa § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
39. Žalobca v konaní nepredložil dôkaz, ktorým by preukázal doručenie vyúčtovania škody žalovanému ani predžalobnú výzvu, čo však nie je dôvodom na zamietnutie žaloby. Nedôvodná je aj námietka žalobcu o nedostatočnej aktívnej vecnej legitimácii. Nakoľko žalovaný nepristúpil k zaplateniu dlžnej sumy ani po prevzatí platobného rozkazu, súd priznal žalobcovi ním požadovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne a to odo dňa prevzatia platobného rozkazu, teda od 13. 5. 2020, nie od 27. 4. 2020, ako žalobca predmetnou žalobou požadoval. V prevyšujúcej časti, teda v časti zvyšných úrokov súd žalobu zamietol.
40. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. Žalobca mal čo do istiny 299,75 eur a v prevažnej časti príslušenstva plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.