Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1PP-184-2020.pdf
PDF · 83.26 KB
Case nature
Area
Subarea
1PP/184/2020
Uznesenie
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom v trestnej veci odsúdeného Z. X., narodeného XX. decembra XXXX vo K., bytom V. rad XXX/X, K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom („ÚVTOS Dubnica nad Váhom"), na verejnom zasadnutí konanom v ÚVTOS Dubnica nad Váhom 9. decembra 2020 rozhodujúc o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, takto
rozhodol:
Podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku s použitím § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona návrh odsúdeného Z. X., narodeného XX. decembra XXXX na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z a m i e t a .
odôvodnenie:
17.8.2020 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného Z. X. na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený v jeho návrhu dôvodil, že je presvedčený, že spĺňa formálnu podmienku ako aj materiálne podmienky podmienečného prepustenia podľa §66 ods. 1, písm. b) Tr. zákona. Ďalej uvádza, že vo výkone trestu dostatočne preukázal polepšenie a je rozhodnutý v budúcnosti viesť riadny život.
Súd zistil, že Z. X. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica 0T 12/2018 z 05.06.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 5To 90/2018 z 02.10.2018 za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody 2 mesiace so zaradením do minimálneho stupňa stráženia. Výkon trestu odňatia slobody nastúpil 18.01.2019. Tento vykonal dňa 17.03.2019. Následne nastúpil na výkon trestu odňatia slobody 5 mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Zvolen 0T 74/2018 z 03.10.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici 5To 4/2018 z 12.02.2019 za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.. Tento vykonal 15.08.2019. Následne nastúpil na výkon trestu odňatia slobody 18 mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica 0T 19/2016 z 09.03.2016 za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0T 19/2016 z 08.04.2019 (ktorým bolo vyslovené, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil). Predpokladane má odsúdený tento trest odňatia slobody vykonať dňa 15.02.2021. Po vykonaní uvedeného trestu odsúdený nastúpi na výkon úhrnného trestu odňatia slobody 15 mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Zvolen 0T 134/2018 z 15.03.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 4To/106/2019 z 06.11.2019 tiež za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.. Predpokladane má odsúdený trest vykonať dňa 19.04.2022.
Z hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom vyplynulo, že odsúdený je ženatý, má ukončené stredné odborné vzdelanie s maturitou. Pred výkonom trestu bol živnostník. Do výkonu
väzby bol dodaný 25.12.2018 do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, kde začal 18.01.2019 vykonávať trest. Správanie mal na požadovanej úrovni, vo voľnom čase sa zúčastňoval vychádzok, pracovne bol nezaradený, kontakt s príbuznými nadviazal formou korešpondencie a telefonovania. 19.03.2019 bol premiestnený do ÚVTOS Dubnica nad Váhom. Po absolvovaní pobytu na nástupnom oddiele, kde sa oboznámil s časovým rozvrhom dňa a ústavným poriadkom, bol umiestnený do kolektívu odsúdených s diferenciačnou skupinou "B". Na podmienky výkonu trestu v ÚVTOS Dubnica nad Váhom sa adaptoval bez problémov. Interné predpisy má osvojené, k personálu sa správa prevažne slušne, pokyny a nariadenia rešpektuje. Zaznamenaný bol negatívny poznatok, keď sa správal drzo a arogantne v ambulancii pre odsúdených. Poriadok v osobných veciach si udržiava. Záťažové situácie zvláda prijateľným spôsobom, v kolektíve odsúdených ide o sebavedomého jedinca, ktorý si vie povedať svoj názor. K trestnej činnosti zaujíma nekritický postoj, nakoľko páchanie trestnej činnosti popiera, alebo svoje konanie racionalizuje a bagatelizuje. Voľný čas využíva zmysluplne. Zúčastňuje sa celoústavných aktivít kultúrno-osvetovej činnosti, športuje, číta dostupnú literatúru s využitím ponuky ústavnej knižnice, sleduje televízne vysielanie a počúva rozhlas. Pracovne zaradený je na pracovisku s dohľadom v ústave. Na začiatku bol zaznamenaný negatívny poznatok, keď bol upozornený na povinnosť rešpektovať pokyny vedúceho pracovnej skupiny odsúdených. Po upozornení sa podobné správanie neopakovalo. Na pracovisku sa správa slušne a dosahuje požadované pracovné výsledky. Za svoj prístup k plneniu pracovných povinností bol jedenkrát disciplinárne odmenený. V rámci činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného sa pravidelne zapája do činností v rámci sektoru, ktoré sú zamerané na udržanie poriadku a čistoty. Kontakt nadviazal a udržiava s manželkou a deťmi. Na kontaktovanie využíva všetky zákonné formy. Manželka ho podporuje aj materiálne zasielaním balíkov a finančných prostriedkov. Doposiaľ bol jedenkrát disciplinárne odmenený, disciplinárny trest nevykazuje. Program zaobchádzania je zameraný najmä na bezvýhradné dodržiavanie a rešpektovanie interných predpisov, budovanie kritického postoja k páchaniu trestnej činnosti, riešenie záťažových situácií spoločensky prijateľným spôsobom, zmysluplné využívanie voľného času, dosahovanie požadovaných pracovných výsledkov, zapájanie do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného a udržiavanie kontaktov s primárnou rodinou. Stanovené ciele programu zaobchádzania plní čiastočne v oblasti edukácie, nakoľko páchanie trestnej činnosti popiera, alebo svoje konanie racionalizuje a bagatelizuje. Ostatné časti plní. Riziko sociálneho zlyhania odsúdeného je hodnotené ako stredné. Resocializačná prognóza je vyhodnotená ako menej priaznivá. Rizikovými faktormi u odsúdeného sú opakované páchanie trestnej činnosti, voči ktorej je nekritický a dlhy. Záverom hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom konštatuje, že odsúdený síce čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie avšak neodporúča jeho podmienečné prepustenie.
Z odpisu registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ celkom 13- krát prejednávaný súdom v trestnom konaní, a to pre rôznorodú trestnú činnosť. Odsúdený už v minulosti bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, a to viackrát (2-krát pred aktuálne vykonávanými trestami), pričom z výkonu trestu odňatia slobody bol aj podmienečne prepustený, a to vo veci Okresného súdu Zvolen 2T 10/2003. Tiež je zrejmé, že z týchto 13-tich vecí sa celkom až 8-krát jednalo o prečiny marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., tj. druhovo rovnakú trestnú činnosť..
Zástupca ÚVTOS Dubnica nad Váhom na verejnom zasadnutí uviedol, že od vypracovania hodnotenia nedošlo k žiadnym zmenám.
Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol: „Navrhujem žiadosť odsúdeného zamietnuť. Poukazujem jednak na závery hodnotenia ústavu, z ktorého vyplýva, že ústav neodporúča podmienečné prepustenie. Ďalej poukazujem na skutočnosť, že u odsúdeného nebola splnená materiálna podmienka týkajúca sa záruky v tom smere, že by v budúcnosti viedol riadny život, čo odôvodňujem obsahom z odpisu RT, kedy odsúdený spáchal trestnú činnosť rovnakého charakteru napriek tomu, že v minulosti bol za takúto trestnú činnosť odsúdený aj vo forme nepodmienečného trestu, ktorý však u menovaného nemal žiadny prevýchovný účinok, a preto možno konštatovať, že materiálna stránka rozhodujúca ako jeden z aspektov nebol splnená.“
Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol : „Ja chcem návrh doplniť v tom smere, že sa budem vyhýbať akýmkoľvek konfliktom so zákonom alebo iným situáciám, ktoré by mohli nastať. Ľutujem všetko čo sa stalo, neuvedomil som si to. Počas výkonu trestu som mal čas to prehodnotiť. Trvám na tom čo som uviedol, že budem dodržiavať zákon a viesť riadny život. Pokiaľ ide o konflikt na zdravotnom
stredisku, tam poukazujem, že išlo o nedorozumenie. Boli sme zavolaní, aby sme išli do ambulancie, nikto sa nepostavil, nereagoval, tak som sa postavil ja a vstúpil som do ambulancie, bol som vybavený a potom nastal konflikt s referentom, že ako som si dovolil vstúpiť do ambulancie. Aj na pracovisku išlo o nedorozumenie, zviezlo sa to na mňa. Nekomentoval som to. Ja k poslednému odsúdeniu chcem dodať, že ja som za volantom nesedel, vozidlo bolo moje a tak som si to „zlízol“. K mnohosti mojich odsúdení za marenie rozhodnutia poukazujem, že mal som SZČO, kde bola zahrnutá doprava, snažil som sa vždy niekoho zamestnať, aby prevádzkoval vozidlo buď so mnou alebo samostatne. Stali sa prípady, keď som sa napr. staral o jednu pani, vozil som jej nákupy, stravu a šofér mi ušiel od auta, tak som chcel auto presunúť inam, tak ma chytila hliadka. To chcem uviesť ako príklad. Mám za to, že som nie úmyselne a stále porušoval predpisy, ale v daných situáciách sa to stalo. Za tie skoro dva roky som mal možnosť si uvedomiť a popremýšľať nad tým ako sa správať ďalej ako sa zariadiť v živote, aby nedošlo k opakovaniu chýb. Podotýkam, že pri žiadnom konflikte nebola iná trestná činnosť ani násilie. V prípade podmienečného prepustenia môžem sľúbiť, že trestná činnosť sa nebude opakovať.“
Predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1, Tr. zák. je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to že: 1. odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody (formálna podmienka), 2. vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie (prvá materiálna podmienka) a 3. môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, tj. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy (druhá materiálna podmienka). § 66 ods. 1 Tr. zák. pritom vyjadruje najmä požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného (dve materiálne podmienky), ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a ktorá pritom musí vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného. Očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.
Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistil, že u odsúdeného bola síce splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody) a i prvá materiálna podmienka sa javí ako splnená, rozhodne ale u neho nebola splnená materiálna podmienka druhá. Na tomto základe preto dospel k záveru, že jeho návrh nebol s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný. Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie všetkých troch vyššie uvedených podmienok.
Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uložených trestov odňatia slobody.
Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukázal plnením svojich pracovných aj mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody polepšenie, tak v danom prípade sa táto podmienka tiež javí ako splnená. Treba však dať do pozornosti, že aj v tomto smere sú u odsúdeného zaznamenané dva negatíve poznatky, keď v prvom prípade sa drzo a arogantne správal v ambulancii pre odsúdených a v druhom prípade bol upozornený na rešpektovanie pokynov vedúceho pracovnej skupiny odsúdených. Prihliadol však súd na to, že po disciplinárnej intervencii sa podobné konanie u odsúdeného neopakovalo a tento postupne získal aj disciplinárnu odmenu, ako aj na to, že zvyšok hodnotenia týkajúci sa plnenia predpisov povinností vo výkone trestu odňatia slobody vyznieva pozitívne, v prospech odsúdeného.
Splnená však nebola dôsledne tretia z citovaných podmienok, ktorou je dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode tj. neexistencia rizika jeho recidívy. V prípade odsúdeného je podľa názoru súdu s prihliadnutím k jeho trestnej minulosti riziko recidívy veľké. V tejto súvislosti poukazuje súd ale neprihliadol na hodnotenie ústavu, z ktorého vyplynulo, že resocializačná prognóza odsúdeného je hodnotená ako menej priaznivá, a to na základe stredného rizika sociálneho zlyhania,
keď je zrejmé, že v hodnotení rizika sociálneho zlyhania bolo odsúdenému udelených celkom bodov 6, čo predstavuje dolnú hranicu stredného rizika sociálneho zlyhania. Odčítaním „diskriminačne“ udeleného bodu za pohlavia v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou tunajšieho súdu i súdu sťažnostného sa odsúdený dostane na bodov 5, čo predstavuje dolnú hranicu nízkeho rizika sociálneho zlyhania. Smerodajným v tomto smere pre súd boli pri tomto závere ďalšie konštatované rizikové faktory, a to opakované páchanie (aj druhovo rovnakej) trestnej činnosti, voči ktorej je odsúdený navyše nekritický. Odsúdenému totiž v minulosti bola viackrát daná možnosť preukázať jeho polepšenie, boli mu uložené podmienečné aj nepodmienečné tresty odňatia slobody. Ich uloženia sa však zjavne minuli ich účelu, keď odsúdený sa opakovane dopúšťa najmä druhovo rovnakej trestnej činnosti, pričom od jej páchania ho neodradila ani hrozba premeny trestu podmienečného na nepodmienečný.
Súd sa preto vzhľadom na vyššie uvedené stotožnil s hodnotením ÚVTOS Dubnica nad Váhom, ktorý neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť. Súd ďalej dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu na podmienečné prepustenie súd primárne musí vychádzať zo záverov hodnotenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, pretože iba osoby podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného, môžu podať objektívny obraz o stupni nápravy.
Prihliadajúc na všetky vyššie uvedené zistenia a úvahy súd návrh odsúdeného zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok. Sťažnosť nemôže podať ten, kto sa práva na jej podanie výslovne vzdal.