Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoCsp/21/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Jozefa Šuleka v spore žalobcu Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Žilina, Pri Rajčianke č. 8591/4B, IČO: 51 865 467, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Petržalka, Pajštúnska 5, proti žalovaným 1/ I. Q., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. nad L. XXX, 2/ C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Y. 1, 3/ C. E., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., G. XXX/XA, o zaplatenie 108,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní pôvodne žalovanej I., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. nad L. č. XX proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. júna 2020, č. k. -239 takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania z m e ň u j e tak, že žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

Žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie. Výrokom II. rozhodol, že žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia 108,93 eur s príslušenstvom titulom nezaplatených faktúr za dodávku elektriny. Podaním doručeným súdu 20.2.2020 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny 108,93 eur späť z dôvodu čiastočnej úhrady pohľadávky. Podaním doručeným 2.6.2020 zobral žalobu aj v časti o zaplatenie zvyšnej časti príslušenstva späť, keďže aj zostávajúca časť pohľadávky bola zaplatená. Právne vec súd posúdil podľa , , . Súd uviedol, že dispozícia so žalobou patrí medzi základné procesné oprávnenia žalobcu. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila, súd konanie zastavil. Právo niektorej zo strán sporu na náhradu trov civilného sporového konania je pri zastavení konania založené podľa . Keďže k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku úkonov vykonaných žalovanou (postupné splácanie dlžnej sumy), zavinenie na zastavení konania možno pričítať žalovanej. Preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie pôvodná žalovaná Jarmila Hupková. Namietala, že nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie trov. Uviedla, že okrem dôchodku nemá žiadny iný príjem, pričom dôchodok jej stačí len na pokrytie nákladov súvisiacich s poskytovaním sociálnej služby. Z dôchodku v sume 543,- € platí úhradu za sociálnu službu v sume 520,- € mesačne. Má náklady aj na lieky od 10 do 20 € mesačne. Blízka rodina neprejavuje záujme jej pomôcť so životnou situáciou a sama ju do tejto situácie dostala. Žiadala o zrušenie uloženej povinnosti nahradiť trovy konania.

3. Žalobca sa k odvolaniu pôvodnej žalovanej písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu výroku II. podľa a (ďalej len „“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. je potrebné podľa zmeniť tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

5. Odvolaním bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania. Výrok I. o zastavení konania odvolaním napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť, a preto ho odvolací súd nepreskúmaval.

6. Žalobca v podaní zo dňa 13.11.2020 k písomnej výzve odvolacieho súdu podľa k možnej aplikácii ustanovenia uviedol, že súd pri rozhodovaní o trovách konania pri zastavení konania musí prihliadať na zavinenie strán sporu na tomto zastavení. V prípade, že zastavenie konania zavinila žalovaná svojím správaním po dôvodne podanej žalobe, je povinná nahradiť trovy konania žalobcovi. V uvedenom prípade uhradila žalovaná sumu 131,94 Eur (istina + úrok z omeškania) až po podaní žaloby (aj napriek viacerým pokusom žalobcu o mimosúdne vyriešenie sporu, najmä pokus o zmier), preto je nepochybné, že zastavenie konania zapríčinila žalovaná. Mal zato, že v uvedenom prípade nie je splnený predpoklad na aplikáciu ustanovenia , a teda neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Trovy konania, ktoré vo veci vynaložil žalobca, sú nepochybne účelne vynaložené trovy konania a sú nevyhnutne potrebné na dosiahnutie úspechu v tejto veci. Žalovaný v tejto súvislosti v prvom rade poukázal na to, že takto vynaložené trovy konania tvoria náklady, ktoré by neboli vznikli v prípade, ak by žalovaný uhradil uplatnené vyúčtované splatné faktúry riadne a včas. Súd bol povinný prihliadať aj na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu nároku na súde a k ich postoju v konaní

7. Po podaní odvolania žalovaná zomrela dňa 30.07.2020. Odvolací súd uznesením č. k. -260 zo dňa 02. novembra 2020 rozhodol o pokračovaní konania s dedičmi žalovanej, a to so žalovanými 1/, 2/, 3/. Zároveň odvolací súd vyzval žalobcu a žalovaných 1/, 2/, 3/ podľa k možnej aplikácii ustanovenia . K vyššie uvedenej výzve odvolacieho súdu sa vyjadril iba žalobca tak ako je uvedené vyššie, pričom s aplikáciou ustanovenia nesúhlasil.

8. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Zmyslom a účelom náhrady trov v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane sporu náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon ( a SR). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok a skôr reštriktívne. Takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa . Dôvody hodné osobitného zreteľa sú dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

10. Odvolací súd posúdením skutočností majúcich vplyv na rozhodnutie podľa , a teda rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi z dôvodov hodných osobitného zreteľa vychádzajúc z okolností konkrétneho prípadu dospel k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti pre takéto rozhodnutie.

11. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia . Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zo zásady zavinenia a s tým spojenej zodpovednosti za zastavenie konania, keď bolo preukázané, že pôvodná žalovaná po podaní žaloby zaplatila žalobcom uplatnený nárok, čo viedlo žalobcu k späťvzatiu žaloby. Za takejto situácie pôvodná žalovaná zavinila zastavenie konania. Zavinenie zastavenia konania je však subjektívnou skutočnosťou, ktorú nie je možné po strate subjektivity pôvodnej žalovanej z dôvodu jej smrti preniesť na jej nástupcov. Dedičia po pôvodnej žalovanej nespôsobili, že by k zastaveniu konania došlo v dôsledku ich činnosti, či správania.

Predovšetkým to neboli žalovaní 1/, 2/, 3/, ktorý by po podaní žaloby plnili žalobou uplatnený nárok. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné rozlišovať nároky z nezaplatených pohľadávok, pri ktorých do dlhov vstúpili dedičia poručiteľa od procesných nárokov zo zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 9. 2011, sp. zn. ). Dedičom ako právnym nástupcom pôvodnej žalovanej nie je možné takúto sankčnú náhradu trov konania uložiť, keďže by to v dôsledku ich nezavineného konania išlo proti podstate a zmyslu zásady zavinenia pri náhrade trov konania. Odvolací súd tak dospel k záveru, že v preskúmanej veci vzhľadom na okolnosti prípadu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia .

12. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. podľa zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa spojení s , . V predmetnej veci odvolací súd zmenil výrok II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, avšak nie v dôsledku skutočností uvádzaných v odvolaní pôvodnej žalovanej, ale pre aplikáciu ex offo ustanovenia potom, čo vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa. Preto v danej veci v odvolacom konaní nebolo možné konštatovať, že by boli úspešní žalovaní 1/, 2/, 3/ a ani žalobca. Odvolací súd preto žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).