Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5Csp-122-2019.pdf
PDF · 105.92 KB
No categories available
5Csp/122/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: K. T., L.. XX.XX.XXXX, J. W. P. XXXX/X, XXX XX C., o zaplatenie sumy vo výške 15 097,74 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 14.11.2019 Okresným súdom Banská Bystrica sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celkom 15 097,74 eur s príslušenstvom. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že dňa 11.03.2015 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Žalobca na základe zmluvy poskytol žalovanej úver vo výške 15 000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v splátkach vo výške podľa zmluvy. Žalovaná svoj záväzok zo zmluvy splatila len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v časti „zaplatené splátky“ listiny „aktuálny stav úveru“. Žalobca po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 15.08.2016 započítal všetky platby žalovanej na istinu, čo vyplýva z uplatneného nároku v tejto žalobe. Žalovanej tak vznikla povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi úroky, úroková sadzba je v zmluve dojednaná vo výške 12,9 % ročne. Žalobca si návrhom uplatňuje istinu, úroky z omeškania a zmluvné úroky do dátumu vyhlásenia predčasnej splatnosti, ku ktorej došlo dňa 15.08.2016, ktoré sú uplatňované formou vyčíslenia v sume 796,62 eur, ako aj úroky z omeškania z dlžnej istiny odo dňa 16.28.2016, teda odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru až do zaplatenia istiny.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 21Up/507/2019 zo dňa 16.05.2019, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podala v zákonnej lehote žalovaná odpor. Žalovaná v podanom odpore predmetnú pohľadávku poprela do čo dôvodu a výšky, vzniesla námietku premlčania a poukázala na ust. § 299 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého, súd platobný rozkaz nevydá, ak ide o spotrebiteľský spor a zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že tvrdenia žalovanej považuje za neodôvodnené, má za to, že nárok nie je premlčaný a poukazuje najmä na tú skutočnosť, že žalovaná svoje tvrdenia nijako nepreukázala. Žalovaná sa do omeškania dostala pre splátku splatnú dňa 20.04.2016. Žalobca po uplynutí troch mesiacov upozornil žalovanú na omeškanie sa so splátkou viac ako tri mesiace a dňa 15.08.2016 pristúpil k zosplatneniu úveru. Uvedenú skutočnosť oznámil žalovanej výzvou zo dňa 15.08.2016, pričom má za to, že všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula dňa 20.04.2019. Žalobca taktiež nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a nakoľko žalovaná nešpecifikovala konkrétne ktoré zmluvné podmienky považuje za neprijateľné, žalobca nemá možnosť vyjadriť sa k nim konkrétne.
4. Žalovaná sa k podaniu žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 02.01.2020 v ktorom uviedla, že podľa rozpisu platieb, ktorý žalobca k žalobe pripojil, je zrejmé, že do omeškania sa dostala už pri jedenástej splátke, splatnej dňa 20.02.2016, ktorú uhradila len vo výške 19,04 eur, teda nie v dohodnutej výške 237,- eur, pričom ani platbu v nasledujúci mesiac za mesiac február 2016 nedoplatila. Žalovaná poukázala na ust. § 565 Občianskeho zákonníka a uviedla, že pokiaľ by išlo o splátku splatnú ku dňu 20.02.2016, ktorú nezaplatila v riadnej výške, trojročná premlčacia doba celého zosplatneného dlhu uplynula dňa 20.02.2019, t.j. skôr ako bola podaná žaloba. Ku vzneseniu námietky premlčania žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/262/2018 zo dňa 13.12.2018.
5. Žalobca sa k podaniu žalovanej vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.01.2020, pričom uviedol, že s tvrdeniami žalovanej nesúhlasí, nakoľko predmetná pohľadávka bola zosplatnená pre splátku splatnú dňa 20.04.2016, a teda žaloba bola podaná v lehote. Nakoľko sa žalovaná ocitla v omeškaní so splácaním svojich záväzkov, žalobca listom zo dňa 19.07.2016 upozornil žalovanú, že pohľadávka je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti a v prípade, ak nedôjde k úhrade omeškanej splátky, banka je oprávnená vyhlásiť úver predčasne splatným. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila, žalobca tak listom zo dňa 15.08.2016 zaslal žalovanej výzvu na úhradu dlžnej sumy s tým, že zároveň vyhlásil predčasnú splatnosť pohľadávky v celom rozsahu. Dňa 26.02.2020, teda po vyhlásení rozsudku vo veci samej, žalobca predložil súdu ďalšie vyjadrenie v ktorom doplnil, že veriteľ nemá zákonnú povinnosť vykonať zosplatnenie pre prvú nezaplatenú splátku, tak ako interpretuje žalovaná. Ďalej uviedol, že žalobca nemá povinnosť zosplatniť úver pre prvú nezaplatenú splátku, zosplatnenie je možné vykonať až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a zároveň za podmienky, že žalobca upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, pričom žalobca zosplatnil pohľadávku pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.04.2016. Dňa 26.02.2020, teda po vyhlásení rozsudku vo veci samej, žalobca predložil súdu ďalšie vyjadrenie v ktorom uviedol, že veriteľ nemá zákonnú povinnosť vykonať zosplatnenie pre prvú nezaplatenú splátku, tak ako interpretuje žalovaná.
6. Žalovaná podaním zo dňa 10.02.2020 predložila súdu na podporu svojej argumentácie rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 6Csp/95/2019 zo dňa 12.11.2019, kedy poukázala najmä na odsek 13 jeho odôvodnenia a zároveň uviedla, že ani v podaniach žalobcu a v jeho prílohách tento nekonkretizoval, pre ktorú splátku pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti. V podaní zo dňa 20.07.2016 je uvedené, že ku dňu 19.07.2016 je pohľadávka žalobcu viac ako tri mesiace po splatnosti, keďže dátum splatnosti bol k 20-temu dňu v mesiaci, splátka za júl 2016 nemohla byť predmetom tejto výzvy, nakoľko jej splatnosť nastala až po 19.07.2016. Výraz viac ako tri mesiace k 19.07.2016 znamená, že nemohlo ísť o začiatok tejto lehoty k 21.04.2016.
7. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 5Csp/122/2019 - 138 zo dňa 12.02.2020, ktorým vo výroku I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14 169,81 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 680,56 eura a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 14 169,81 eura od 16.08.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo výroku II. vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a vo výroku III. žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č. k. 7CoCsp/42/2020 - 189 zo dňa 21.10.2020, ktorý rozsudok tunajšieho súdu vo výrokoch I. a III. zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a vo výroku II. ponechal rozsudok tunajšieho súdu nedotknutý. 8. Dňa 13.11.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou. Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka. Veriteľ môže požiadať o zaplatenie
celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká, ak však veriteľ toto právo uplatní, trojročná doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ toto práve nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto, ďalšiu splátku. Žalovaná bola v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. ku dňu 15.08.2016 v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace, zároveň žalovaná bola podaním zo dňa 20.07.2016 upozornená v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, na omeškanie presahujúce tri mesiace a na oprávnenie veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade, ak žalovaná neuhradí omeškané splátky. Dňa 15.08.2016 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť, keďže právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru zaniká splatnosťou najbližšej nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nesplnenie inej splátky, než tej, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala, t.j. splátky splatnej dňa 20.07.2016. Žalobca považuje za nesprávny výklad druhej vety ust. § 103 Občianskeho zákonníka, kedy žalovaná má za to, že za nesplnenú splátku v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať splátku, ktorá predchádza vyhláseniu mimoriadnej splatnosti po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Žalobca má za to, že oprávnenie právneho predchodcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.03.2016, zaniklo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka splatnosťou ďalšej splátky úveru. Ak právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 15.08.2016, tak toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 od. 9 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.07.2016. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 15.08.2016 tak začala plynúť odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, v posudzovanom prípade odo dňa 21.07.2016 a uplynula by najneskôr dňa 21.07.2019, žalobca tak vyhlásil mimoriadnu splatnosť pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.07.2016. Žalobca poukázal na niektoré rozhodnutia krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15CoCsp/13/2020 zo 25.05.2020, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/141/2017 zo 28.03.2018, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/13/2018 zo 26.09.2018. 9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 09.12.2020, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, a to a to advokátska koncipientka na základe substitučných splnomocnení zo dňa 04.12.2020. Žalobca a žalovaná sa pojednávania nezúčastnili. Žalovaná má doručenie predvolania riadne vykázané, bola predvolaná z adresy trvalého bydliska. Na pojednávanie sa neospravedlnila, žalobca bol volaný cestou svojho právneho zástupcu. Súd tak vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovanej. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu z februára 2020, naďalej trvá na svojich tvrdeniach a žiada, aby jeho žalobe bolo vyhovené. 10. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi pripojenými do spisu, a to zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX, obchodnými podmienkami, všeobecnými obchodnými podmienkami, predpisom splátok k zmluve o úvere, výpisom z úverového účtu, zoznamom platieb, upozornením a výzvou na úhradu dlžnej sumy, predžalobnou výzvou, špecifikáciou vyčíslených zmluvných a sankčných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, obsahom odporu proti platobnému rozkazu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 12.03.2015 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca žalovanej poskytol úver vo výške 15 000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 108 mesačných splátkach vo výške 237,- eur mesačne, so splatnosťou k 20. dňu v mesiaci. Žalovaná si svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej Zmluvy o úvere neplnila riadne a včas, t.j. v súlade so Zmluvou a podmienkami k zmluve a dostala sa do omeškania. Žalobca listom zo dňa 20.07.2016 žalovanú upozornil, že ku dňu 19.07.2016 je pohľadávka viac ako tri mesiace po lehote splatnosti a vyzval ju na úhradu dlžných splátok v dodatočne poskytnutej lehote na plnenie s tým, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy dôjde k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok. Žalovaná dlžnú sumu ani v dodatočne poskytnutej lehote neuhradila. Žalobca tak listom zo dňa 15.08.2016 žalovanej oznámil, že úver zosplatnil. Žalovaná ani po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru dlžnú sumu neuhradila. 11. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 13. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. 14. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 15. Podľa čl. VI, bod 6.8 Obchodných podmienok k predmetnej Zmluve o úvere, ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky alebo jej časti, banka je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. V prípade omeškania dlžníka s platením splátok je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný, ak je dlžník v omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením splátky a banka upozornila dlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. 16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
21. Súd sa v intenciách uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoCsp/42/2020 zo dňa 21.10.2020 zaoberal námietkou premlčacia žalovanej ako aj jej obranou, zosplatnením pohľadávky v zmysle ust. § 53 ods. 9, § 565 a 103 Občianskeho zákonníka, splatnosťou splátok, omeškaním zo strany žalovanej a splátkami, ktoré boli výzvou žalobcu zo dňa 20.07.2016 započítané ako omeškané splátky. V danom smere súd konštatuje, že bez akýchkoľvek pochýb, je Zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 12.03.2015 uzavretá Zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 15 000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 237,- eur po dobu 108 mesiacov. V zmysle stavu úveru ku dňu 31.03.2019 je zrejmé, že žalovaná sa so splácaním predmetného úveru dostala do omeškania. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu vzniesla námietku premlčania nároku uplatneného žalobcom podanou žalobou s prihliadnutím na to, že svoj záväzok plniť riadne a včas prestala plniť pri 11. splátky, splatnej dňa 20.02.2016.
22. Z prehľadu splátok a úhrad, resp. zo stavu úveru ku dňu 31.03.2019 a zo Zmluvy vyplýva, že prvá splátka bola splatná 20.04.2015 a dátum každej ďalšej splátky bol ku 20. dňu v mesiaci. Žalovaná splátky splatné dňa 20.04.2015, 20.05.2015, 20.06.2015, 20.07.2015, 20.08.2015, 20.09.2015, 20.10.2015, 20.11.2015, 20.12.2015, 20.01.2016 riadne a včas uhradila. Splátku splatnú dňa 20.02.2016 žalovaná uhradila len čiastočne vo výške 19,04 eur, avšak dňa 07.03.2016 uhradila sumu vo výške 10,24 eur a dňa 21.03.2016 uhradila sumu vo výške 277 eur, pričom uvedené žalobca započítal na splátku splatnú dňa v mesiaci február 2016, v dôsledku čoho bola splátka splatná dňa 20.03.2016 uhradená len vo výške 29,28 eur, teda nebola uhradená v plnej sume, t.j. riadne a včas. V súvislosti so zosplatnením úveru, súd konštatuje, že zmluvné strany si možnosť zosplatnenia úveru dohodli v samotnej zmluve, resp. v čl. VI., bod 6.8 Obchodných podmienok, pričom žalobca dodržal zákonný postup podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže žalovanú upozornil listom zo dňa 20.07.2016 na to, že je ku dňu 19.07.2016 je pohľadávka v omeškaní viac ako tri mesiace a zároveň ju upozornil na to, že pokiaľ v stanovenej lehote neuhradí dlžnú sumu, pristúpi k predčasnému zosplatneniu úveru, čo napokon aj realizoval dňa 15.08.2016. Z ust. § 53 ods. 9 Občianske zákonníka je zrejmé, že veriteľ môže uplatniť právo vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka, najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, teda musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď veriteľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Súd má za to, že žalobca tak v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, pre splátku splatnú v mesiaci marec 2016. V súvislosti s ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka sa však zákonodarca nedostatočne vysporiadal s kogentnou úpravou, ktorá je zakotvená v poslednej vete ust. § 565 Občianske zákonníka, v zmysle ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky. Vzhľadom na uvedené malo ust. § 53 ods. 9 Občianske zákonníka ustanoviť, že posledná veta v ust. § 565 Občianske zákonníka sa na tieto prípade nevzťahuje, ako aj to, dokedy teda veriteľ môže uplatniť toto právo, nakoľko poslednú vetu ust. § 565 za tohto legislatívneho stavu pri spotrebiteľských zmluvách nemožno použiť (Plank. K. a kol., Občianske právo s vysvetlivkami 1. až 4. Zväzok (komentár), Wolters Kluwer s.r.o., 2009).
23. Súd zastáva názor, že v zmysle ust. § 103 Občianske zákonníka, trojročnú premlčaciu dobu je potrebné počítať od zročnosti splátky splatnej v mesiaci marec, t.j. odo dňa 20.03.2016 s ktorou bola žalovaná v omeškaní viac ako tri mesiace, čo znamená, že premlčacia doba uplynula dňa 20.03.2019. Žaloba teda bola podaná po jej uplynutí, a preto je pohľadávka v celom rozsahu premlčaná. Uvedenému napokon zodpovedá aj text výzvy zo dňa 20.07.2016 , v ktorej veriteľ sám uviedol, že žalovanú upozorňuje, že ku dňu 19.07.2016 je pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o úvere viac ako tri mesiace po lehote splatnosti, čo znamená, že v danom prípade mohlo ísť len o splátku splatnú dňa 20.03.2016. Účelom ustanovenia § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka je, aby veriteľ pri omeškaní dlžníka nebol pasívny a aby v čas využil svoje právo na zosplatnenie úveru. Súd tak posudzoval začiatok plynutia premlčacej doby podľa ust. 103 Občianskeho zákonníka, t.j. odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, v dôsledku ktorej bol žalobca oprávnený pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Splatnosť splátky splatnej v mesiaci marec 2016 nastala 20.03.2016. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu uplatneného žalobcom podanou žalobou, tak uplynula dňa 20.03.2019, pričom žaloba bola v zmysle potvrdenia o prijatí návrhu na začatie konania Okresným súdom Banská Bystrica prijatá dňa 18.04.2019. Nárok uplatnený žalobcom podanou žalobou je tak v celej výške premlčaný.
Súd pre úplnosť uvádza, že žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru v súlade s ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka, avšak k uplatneniu nároku na súde došlo po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej dobe. Súd v zmysle uvedeného žalobu žalobcu zamietol.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP, a žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech, nakoľko súd žalobu žalobcu zamietol, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva voči žalobcovi v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.