Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9C-100-2020.pdf
PDF · 87.79 KB
Case nature
Subarea
9C/100/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: P. E., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom N. X/ A, XXX XX B., proti žalovanému: 1. Blackside, a.s., IČO: 48 191 515, so sídlom Plynárenská č. 7/A, 821 09 Bratislava, 2. Blackside, a.s., IČO: 48 191 515, so sídlom Plynárenská č. 7/A, 821 09 Bratislava, 3. F. H., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom T. X, XXX XX Q.Š. Z. V., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Súd odporcovi v 1., 2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.11.2020 domáhal, aby súd zakázal odporcovi v 3. rade nakladať s nehnuteľnosťami, a to parcelami registra C
- č. XXXXX/X s výmerou 80m2- druh pozemku: záhrada,
- č. XXXXX/X s výmerou 130m2- druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a stavbami so súpisným číslom:
- XXXXX rodinný dom N. X/A, postaveným na parcele č. XXXXX/X,
- XXXXX rodinný dom N. X/A postavený na parcele č. XXXXX/X, ktoré sú evidované katastrálnym odborom Okresnému úradu Bratislava na liste vlastníctva č. XXX, okres Bratislava II, obec: Bratislava- m. č. Ružinov, katastrálne územie Trnávka, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o žalobe o neplatnosti dražby.
2. Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že žalovaný v 1. a 2. rade, porušili ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj „zákon č. 527/2002 Z.z.“), čím on ako navrhovateľ bol dotknutý na svojich právach (v návrhu uviedol, že išlo o vlastnícke právo, právo na zákonný postup pri procese dražby, právo na informácie o dražobnom procese a právo na splnenie dlhu), avšak podrobne tieto skutočnosti uvedie až v žalobe o neplatnosť dražby. Potrebu neodkladnosti úpravy pomerov strán odôvodnil potrebou zachovania stavu existujúceho v čase uplatnenia nároku do skončenia konania vo veci samej. Ďalej sa v návrhu vyjadroval k priebehu dražby, kde uviedol, že žalovaný 1 začal s výkonom záložného práva a poveril odporcu v 2. rade (ktorý je tou istou osobou ako odporca v 1. rade) vykonaním dražby. Odporca v 1. rade navrhol dražbu len na niektoré z nehnuteľnosti (do dražby nezahrnul stavbu so súpisným číslom XXXX), ktoré však tvoria jeden vzájomne sa dopĺňajúci komplex. V uvedenom konaní odporcu v 1. a 2. rade videl navrhovateľ taktiku, ako ho má odporca v 1. a 2. rade pripraviť o celý majetok. Tento svoj názor odôvodnil tým, že stavby sú dispozične riešené tak, že obidva rodinné domy (so súp. č. XXXX aj so súp. č. XXXX1) sú v spoločnom dvore, pričom stavba so súp. č. XXXX je postavená ďalej vzadu a nie je do nej prístup z ulice, len cez spoločný dvor, teda cez pozemok s par. č. XXXXX/X. Zároveň obidve stavby majú spoločnú vodovodnú a kanalizačnú prípojku, rovnako elektrina aj plyn sú riešené v časti spoločne, keďže ide o jeden celok s viacerými obytnými jednotkami. Na základe uvedeného navrhovateľ považuje
celé toto konanie za netransparentné, čím v konečnom dôsledku došlo k zníženiu reálnej hodnoty nedraženej nehnuteľnosti. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 21.11.2020 sa dohodol so odporcom v 1. rade, že ak v deň konania dražby (teda 23.11.2020) zloží odporcovi v 1. rade sumu vo výške 70 000,- €, odporca v 1. rade upustí od vykonania dražby. Avšak v deň konania dražby odporca v 1. rade oznámil navrhovateľovi, že je v karanténe a stretnutie ohľadne podpísania zmluvy zrušil, čím navrhovateľ podľa svojho vyjadrenia, nemohol zložiť odporcovi v 1. rade sumu vo výške 70 000,- €. Za ďalší nedostatok dražby navrhovateľ považuje skutočnosť, že táto bola realizovaná počas výnimočného stavu, keď sa nemohli organizovať hromadné podujatia v počte nad 6 osôb, čím malo prísť k obmedzeniu osôb na dražbe. Navrhovateľ vo svojom návrhu taktiež spochybňuje aj spôsob doručovania písomnosti, keď tvrdí, že má vedomosť, že minimálne jedna z písomností súvisiacich s dražbou bola prevzatá cudzou osobou, ktorá nebola na preberanie pošty splnomocnená a dokonca nemá v mieste bydliska navrhovateľa ani len trvalý pobyt. Navrhovateľ rovnako namieta aj spôsob určenia hodnoty draženej nehnuteľnosti.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“.
4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, „Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“.
8. Podľa § 326 ods. 2 CSP, „K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.“.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, „Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.“.
10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“.
11. Podľa § 228 ods. 1 CSP, „Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.“.
12. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľom reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo existencia obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia, nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou
riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín, teda procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) má v tomto smere len žalobca. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.
13. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.
14. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané, pretože súd nemal za dostatočne preukázané, v resp. osvedčené podmienky pre ktoré by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu a rovnako tak nemal osvedčenú ani neexistenciu obavy, že by bola exekúcia v budúcnosti ohrozená. Inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti slúži na ochranu aktuálne ohrozených práv, tzn. pri takej náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné a z uvedeného dôvodu nevhodné. V danom prípade sa navrhovateľ domáha, aby súd uložil odporcovi v 3. rade, teda vydražiteľovi, zákaz nakladať s vydraženým majetkom. („t.j. predať, vypratať, prenajať tretím osobám, založiť v prospech tretích osôb, zdržať s akýchkoľvek úkonov spojených s prerušením dodávky elektriny, plynu, vody a zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich proti nerušenému výkonu práva užívať vydraženú nehnuteľnosť (napr. poškodenie zámkov, nasťahovanie tretích osôb a podobne)“), a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh najmä tým, že odporcovia v 1. a 2. rade porušili ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. a potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán odôvodnil iba konštatovaním, že existuje potreba zachovania stavu existujúceho v čase uplatnenia nároku do skončenia konania vo veci samej, avšak toto konštatovanie žiadnym spôsobom neodôvodnil.
15. Súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ vo svojom návrhu síce uvádza skutočnosti, ktoré do istej miery môžu navodzovať presvedčenie o čiastkových pochybeniach pri vykonaní dražby, avšak týmito skutočnosťami nemôže byť odôvodnené vydanie neodkladného opatrenia, ktoré má zaviazať tretiu osobu- vydražiteľa, ktorá v dobrom úmysle vydražila nehnuteľnosť (o dobromyseľnosti dražobníka sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak). Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza taktiež skutočnosti, ktoré môžu navodzovať vznik sťaženého užívania jeho nehnuteľnosti (ktorá nebola predmetom dražby), avšak vzhľadom na okolnosti prípadu, teda že išlo o dražbu vykonanú z dôvodu dlhu navrhovateľa, súd taktiež zastáva názor, že zo strany odporcu v 1. a 2. rade došlo k legitímnemu postupu pri výkone záložného práva (vykonaniu dražby, ktorej cieľom malo byť uspokojenie dlhu) a nie k zásahu do navrhovateľom uvádzaných práv (vlastnícke právo, právo na zákonný postup pri dražbe, právo na splnenie dlhu a pod.). Tvrdenie navrhovateľa, že pri realizácii dražby došlo k tak pochybeniam, ktoré mali za následok zásah do práv navrhovateľa, súd nemá za osvedčené.
16. Súd taktiež považuje za potrebné uviesť aj skutočnosť, že navrhovateľ mal vedomosť o pripravovanej, ako aj o prebiehajúcej dražbe, avšak aj napriek tomu nevyužil možnosti, ktoré mu ponúka zákon č. 527/2002 Z.z. a neinicioval (resp. nepreukázal súdu, že inicioval) vykonanie kontroly dodržiavania podmienok organizovania a priebehu dražby. Rovnako tak doposiaľ nepodal žalobu vo veci samej, ktorou by sa domáhal určenia neplatnosti dražby. A to všetko opomenul aj napriek tomu, že sa opakovane domáha ochrany svojich práv prostredníctvom vydania neodkladného opatrenia (na skutkovo totožnom základe sa navrhovateľ v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 14C/98/2020 domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by bol žalovaný v 1. rade povinný zdržať sa výkonu dražby predmetných nehnuteľností a žalovaný v 2. rade by bol povinný zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k vykonaniu dražby predmetných nehnuteľností). Ako bolo uvedené už vyššie (bod 12 a nasl. tohto rozhodnutia), neodkladné opatrenie môže súd vydať iba
po splnení, resp. osvedčení určitých podmienok a v danom prípade súd nemal tieto podmienky za preukázané, resp. osvedčené.
17. Argumenty navrhovateľa o tom, že jediný prístup na jeho pozemok je iba cez vydražený pozemok (parc. č. XXXXX/X), teda pozemok, ktorý je už vo vlastníctve vydražiteľa, súd považuje za zavádzajúce, pretože z údajov zistených v katastri nehnuteľností súd zistil, že je možné sa dostať na pozemok parc. č. XXXXX aj po pozemku vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, parc. č. XXXXX. Súd síce nemá vedomosť v akom stave sa predmetný pozemok nachádza, avšak skúmanie tejto skutočnosti nie je a nemôže byť realizované v konaní o neodkladnom opatrení. Súd má pochybnosť aj o napojení predmetných nehnuteľnosti na jeden prívod médií, pretože takéto napojenie viacerých nehnuteľností nie je podľa názoru súdu vhodné a s poukazom na povoľovacie konania nevyhnutné pri stavbe nehnuteľnosti, ako aj s poukazom na možnosti dodávky médií, má súd pochybnosť aj o technickej možnosti takéhoto riešenia. Z uvedeného dôvodu nemá súd uvedené tvrdenia navrhovateľa za preukázané, resp. osvedčené. Z povahy samotnej veci vyplýva, že navrhovateľovi nehrozí ujma bezprostredne (resp. navrhovateľ súdu nepreukázal potenciálny vznik bezprostrednej ujmy v takom rozsahu, aby bolo dôvodné vydanie neodkladného opatrenia), pretože navrhovateľ súdu nepreukázal aká ujma mu hrozí, v akej výške alebo v akom rozsahu. Z uvedeného dôvodu nemožno hovoriť o vzniku ujmy (keďže ju nie je možné žiadnym spôsobom definovať) a už vôbec nie je možné hovoriť o bezprostrednosti ujmy.
18. Súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť aj na skutočnosť, že ak by došlo k vydaniu neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, odporcovi v 3. rade by bolo zakázané nakladať, ako aj užívať vydraženú nehnuteľnosť, čo by mohlo znamenať zásah do práv a oprávnených záujmov vydražiteľa. K uvedenému záveru došiel súd najmä z dôvodu, že navrhovateľ, ako dlžník porušil svoju povinnosť (splatiť dlh), a na základe porušenia svojej povinnosti došlo k vykonaniu dražby. Táto dražba má slúžiť na uspokojenie nárokov veriteľa. A tretej osobe- vydražiteľovi nemôže byť táto situácia na ujmu, pretože dobromyseľne nadobudol majetok, ktorý môže zákonným spôsobom užívať. Ak by súd vydal neodkladné opatrenie v navrhovanom znení, toto neodkladné opatrenie by limitovalo odporcu v 3. rade- vydražiteľa nad nevyhnutnú mieru a súčasne by bolo v nepomere k poskytnutej ochrane navrhovateľa. Takýto záver treba, podľa názoru súdu, odmietnuť. Ak sa preukáže, že v procese dražby došlo k takým pochybeniam, ktoré odôvodňujú určenie jej neplatnosti, tak v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. zaniknú účinky príklepu ku dňu príklepu. Z uvedených dôvodov, súd v tomto prípade považuje za vhodnejšie poskytnúť ochranu odporcovi v 3. rade, t.j. dobromyseľnému vydražiteľovi pred navrhovateľom, t.j. dlžníkom.
19. Súd však týmto nechce spochybniť práva navrhovateľa ako účastníka dražby domáhať sa zákonného priebehu dražby, avšak k takémuto postupu nemôže navrhovateľ využívať právny inštitút neodkladného opatrenia (bez splnenia ďalších podmienok na jeho vydanie). Taktiež súd prízvukuje, že toto rozhodnutie nemôže byť vnímané ako predbežný názor súdu na konanie vo veci samej. Súd však považuje za vhodné a účelné (vzhľadom na to, že na vydanie neodkladného opatrenia nie sú splnené zákonné podmienky) takéto rozhodnutie vydať v rámci sporového konania po vykonanom dokazovaní a nie v rámci konania o neodkladnom opatrení, kde súd dokazovanie nevykonáva a rozhoduje iba na základe skutočnosti tvrdených navrhovateľom.
20. Po dôkladnom preskúmaní obsahu súdneho spisu a na základe vyššie uvedených skutočností je možné ustáliť, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a preto súd rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
21. Keďže súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, odporcovia by mal mať nárok na náhradu trov konania, pretože mali vo veci plný úspech. Avšak vzhľadom na to, že odporcom trovy konania nevznikli a vzhľadom na štádium súdneho konania ani vzniknúť nemohli, súd im nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.