Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-3C/51/2014

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v spore žalobkyne E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. V., X. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Magdalénou Kuciaňovou, advokátkou so sídlom Piešťany, Nitrianska 5, proti žalovanému L.P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. V., X. XXX/XX, zastúpenom JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova 3, o zriadenie vecného bremena, takto

rozhodol:

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Súd priznáva štátu voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

IV. Súd priznáva štátu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

odôvodnenie:

(1.) Žalobkyňa sa podanou žalobou tunajšiemu súdu dňa 10.04.2014 domáha zriadenia vecného bremena.

(2.) Dňa 19.06.2020 doručila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu tunajšiemu súdu podanie označené ako „späťvzatie žaloby“, na základe ktorého zobrala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu uzatvorenia mimosúdnej dohody medzi stranami sporu. Zároveň žiadala, aby súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd výzvou zo dňa 20.07.2020 vyzval žalovaného na oznámenie, či súhlasí so späťvzatím žaloby a zastavením konania. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 19.08.2020 súdu oznámil, že so späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasí a žiada, aby súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

(3.) Podľa (ďalej len „“), žalobca môže vziať žalobu späť.

(4.) Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

(5.) Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

(6.) Dispozícia so žalobou patrí medzi základné procesné oprávnenia žalobcu. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu voči súdu, aby sa o jeho žalobe nekonalo a nerozhodovalo. Procesným dôsledkom späťvzatia žaloby je zastavenie konania.

(7.) Žalobkyňa vzala žalobu účinne späť, preto bolo potrebné konanie vo veci zastaviť. Žalovaný so späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasil. Z vyššie uvedených dôvodov súd konanie podľa zastavil.

(8.) Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(9.) Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

(10.) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd musí v zmysle rozhodnúť o nárokoch strán na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , vzhľadom na vyriešenie sporu uzatvorením mimosúdnej dohody a neuplatnenie si nároku na náhradu trov konania žiadnou zo strán tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, že konanie bolo zastavené z dôvodu uzatvorenia mimosúdnej dohody medzi stranami sporu a v prejednávanej veci tak neboli dané podmienky pre posudzovanie procesného zavinenia strán na zastavení konania.

(11.) Podľa , ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

(12.) Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(13.) V konaní boli vykonané znalecké dokazovania za účelom posúdenia zriadenia vecného bremena. Uznesením tunajšieho súdu č.k. -425 zo dňa 29.09.2020 bolo znalcovi Ing. Ivane Bendovej priznané znalečné vo výške 547 €. Z predmetného znalečného bola suma 427,47 € vyplatená z rozpočtových prostriedkov štátu. Štátu tak v rámci predmetného konania vznikli trovy v súvislosti s vykonaným dokazovaním. Pri rozhodnutí o nároku štátu na náhradu trov konania súd vychádzal z ustanovenia . Vzhľadom na uzatvorenie mimosúdnej dohody medzi stranami sporu a následné zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby, každá zo strán mala v konaní rovnaký úspech, a to vo výške 50%. Každá zo strán preto primerane v rozsahu 50% zodpovedá aj za trovy dokazovania, ktoré boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov štátu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči každému z účastníkov konania v rozsahu 50%.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.) uviesť proti, ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.