Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-77-2020.pdf
PDF · 126.03 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/77/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: deenny, s.r.o., so sídlom A. Kmeťa 13, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 44 362 099, zastúpeného zástupcom: Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, proti žalovanému: PM - mont Slovakia s. r. o., so sídlom Liptovská Osada 408, 034 73 Liptovská Osada, IČO: 50 159 933, v konaní o zaplatenie 7.989 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/16/2019-163 zo dňa 16. septembra 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/16/2019-163 zo dňa 16. septembra 2019 v spojení s uznesením č.k. 8Cb/16/2019-299 zo dňa 31.03.2020 a opravným uznesením č.k. 8Cb/16/2019-303 zo dňa 15. mája 2020 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.989 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 18.290 Eur od 01.01.2017 do 28.03.2017, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.689 Eur od 01.12.2016 do 30.12.2016, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.989 Eur od 01.01.2017 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku. Výrokom II. žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú Okresnému súdu Zvolen dňa 03.12.2018, ktorou si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 7.989 Eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky na tom skutkovom tvrdení, že realizoval montážne práce pre žalovaného v Českej republike na základe písomných objednávok. Montážne práce uvedené v objednávkach boli vykonané riadne a včas a za tieto práce žalobca vystavil faktúry č. 20160045 vo výške 13.689 Eur, splatnej dňa 30.11.2016 a č. 20160052 vo výške 18.290 Eur, splatnej dňa 30.12.2016. Žalovaný dňa 28.03.2017 uhradil faktúru č. 20160052 vo výške 18.290 Eur a dňa 30.12.2016 uhradil sumu vo výške 5.700 Eur, o ktorú bola ponížená faktúra č. 20160045 na sumu 7.989 Eur. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k splneniu si všetkých záväzkov žalovaného, napriek snahe žalobcu o mimosúdne riešenie sporu, eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške 7.989 Eur. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný dostal s plnením časti svojho peňažného záväzku do omeškania, uplatnil si aj úrok z omeškania.
3. Žalovaný v odpore voči žalovanému rozkazu vydanému Okresným súdom Zvolen dňa 24.01.2019 pod č.k. 15Cb/17/2018-39 uviedol, že mal uzatvorený obchodnoprávny vzťah so spoločnosťou Buildeko, s.r.o., Ladislav Blizňák, Horní náměstí 3, 755 01 Vsetín, Česká republika, cca v septembri roku 2016, na výkon montážnych prác vzduchotechniky stavby Bioveta, Ivanovice na Hané, ktorú ako finálny investor realizovala spoločnosť BLOCK a.s., Stulíkova 1392, Praha 9. Následne si žalovaný objednal výkon predmetných prác u subdodávateľskej spoločnosti, žalobcu, na základe objednávky zo dňa 6.10.2016 a 13.10.2016. Žalovaný po zrealizovaní prác žalobcom vystavil pre odberateľa spoločnosť Buildeko, s.r.o., Ladislav Blizňák, Vsetín, faktúru č. 20160058 zo dňa 01.11.2016 na sumu 15.360 Eur a faktúru č. 20160068 zo dňa 05.12.2016 na sumu 21.948 Eur, ktorá napriek viacerým výzvam vyplatila žalovanému z celkových fakturovaných súm iba nepatrnú časť, a to vo výške 5.700 Eur. Zástupca spoločnosti Buildeko, s.r.o., Ladislav Blizňák v liste uviedol, že na základe skutočností, ktoré vyplynuli pri dokončovaní projektu a prebiehajúcej revízii celkových prác, vracia predmetné faktúry, pretože sú vystavené v rozpore s dohodami, ktoré prebehli, či už písomným alebo ústnym dojednaním. Takisto uviedol, že vystavuje iba zálohovú faktúru vo výške 150.000 Kč (cca 5.700 Eur). Do dnešného dňa zvyšná fakturovaná suma vo výške 31.608 Eur nebola žalovanému vyplatená, o ktorej skutočnosti žalobca vedel, resp. bol priebežne informovaný, že žalovaný mu nemôže preplatiť predmetnú sumu, resp. iba zvyšnú časť vo výške 7.989 Eur, nakoľko zo strany objednávateľa, a to spoločnosti Buildeko, s.r.o., Ladislav Blizňák, Vsetín, nebola uhradená plná faktúra. Napriek týmto skutočnostiam žalovaný zo svojich vlastných zdrojov uhradil žalobcovi značnú časť pohľadávky vo výške 18.290 Eur na základe faktúry č. 20160052 a 5.700 Eur, ako časť z fakturovanej sumy 13.689 Eur - faktúra č. 20160045. Žalovaný neuznával pohľadávku žalobcu vo výške 7.989 Eur, nakoľko nedošlo zo strany pracovníkov žalobcu, ktorí vykonávali montážne práce, k ich vykonaniu v takej miere a rozsahu, aby boli zo strany objednávateľa - spoločnosti Buildeko, s.r.o., Vsetín, plne uhradené žalovanému a ten ich následne v plnej miere preplatil žalobcovi. Žalovaný namietal, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu dohody pri realizácii prác, pretože žalobca mal na žiadosť žalovaného zabezpečiť na realizáciu montážnych prác iba ôsmich pracovníkov, pričom žalobca bez vedomosti a predchádzajúcom schválení dodal na práce pracovníkov v počte 12, čím sa navýšili náklady na prácu a konečná fakturovaná suma, keďže bola zarátavaná hodinová denná pracovná mzda u každého pracovníka žalobcu, na čo bol žalobca zo strany zástupcu žalovaného - pána U. upozorňovaný. Takýmto spôsobom si žalobca neoprávnene vyfakturoval vyššiu sumu za odvedené práce, ako bolo pôvodne dohodnuté. Celkový rozdiel takto vznikol vo výške cca 6.000 Eur, takže žalobca si neoprávnene uplatňuje úhradu pohľadávky vo výške v akej uvádza, pričom by si mohol uplatňovať iba jej skutočnú časť vo výške 1.989 Eur. Ďalej žalovaný poukázal na to, že dôvodom bolo aj neodvedenie montážnych prác zo strany žalobcu v takej miere, aby ich plne akceptoval objednávateľ prác, a to spoločnosť Buildeko, s.r.o.. Zároveň namietol miestnu príslušnosť Okresného súdu Zvolen.
4. V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku, a to odseku 4. okresný súd poukázal na podstatné stanoviská žalobcu uvedené vo vyjadrení k odporu, tvrdenia žalovaného vo vyjadrení zo dňa 18.04.2019 v odseku 5., následné vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.06.2019 a vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.07.2019, ktoré uviedol v odsekoch 7. a 8. odôvodnenia rozsudku.
5. Okresný súd poukázal na to, že Okresný súd Zvolen dňa 13.05.2019 postúpil vec miestne príslušnému Okresnému súdu Ružomberok, a to vzhľadom na vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti žalovaného pri prvom úkone.
6. Na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu, právne posúdeného za aplikácie podľa § 272 ods. 1, § 264 ods. 1, § 324 ods. 1, 2, § 340 ods. 1, 2, § 536 ods. 1, 2, 3, § 537 ods. 1, 2, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 560 ods. 1, 2, 3, 4, § 562 ods. 1, 2, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1, § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2003 Z.z., okresný súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná.
7. Okresný súd konštatoval, že strany sporu uzatvorili dňa 06.10.2016 a 13.10.2016 objednávky, z obsahu ktorých mal za preukazné, že došlo k dohode o realizácii montážnych prác (montáž vzduchotechniky, zámočníckych prác) pre žalovaného na rok 2016 v Českej republike v počte po 4 montérov so začiatkom prác 10.10.2016 a 15.10.2016. Z obsahu objednávok mal okresný súd za preukázané, že bola dohodnutá odmena za prevedený výkon prác 10 Eur/hod., ako aj spôsob fakturácie po odsúhlasení vzájomných odpracovaných a zrealizovaných prác. Z uvedeného uzavrel, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Na
základe objednávok žalobca vykonal montážne práce pre žalovaného v rozsahu šichtovníc, ktoré boli okresnému súdu predložené a z ktorých vyplývalo, že montéri vykonali práce v rozsahu 3 167 hodín. Vykonaním týchto prác žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu 10 Eur/ hod., čo za 3 167 hodín prác predstavuje sumu 31.670 Eur. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20160045 zo dňa 01.11.2016, splatnú dňa 30.11.2016 na sumu 13.689 Eur a faktúru č. 20160052 zo dňa 01.12.2016, splatnú dňa 30.12.2016 na sumu 18.290 Eur. Z výpisu účtov VÚB Banky mal okresný súd za preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 18.290 Eur dňa 27.03.2017 a dňa 30.12.2016 sumu 5.700 Eur, ako časť faktúry č. 20160045. Zvyšok vo výške 7.989 Eur žalovaný neuhradil, a preto ho okresný súd zaviazal na zaplatenie predmetnej sumy.
8. Okresný súd poukázal na to, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednávacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na preukázanie svojich tvrdení dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok žalobcu nevzniklo, prípadne zaniklo, alebo sa zmenilo. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom v konaní za následok procesný neúspech tej strany sporu, ktorá nedokázala preukázať ním tvrdené skutočnosti.
9. Okresný súd zhodnotil, že pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že dielo zhotovované žalobcom malo vady, tak nepreukázal existenciu akýchkoľvek vád (nepreukázal ani to, že tieto údajné vady včas notifikoval žalobcovi a že vykonal voľbu konkrétneho nároku z vád). Vzhľadom na to, že tieto skutočnosti preukázané neboli, procesnú obranu žalovaného v tejto časti nebolo možné zohľadniť v konečnom rozhodnutí.
10. K námietke žalovaného, že na stavbe malo byť 12 pracovníkov a nie ako bolo objednaných 8 pracovníkov, okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie, a to záznamy o činnostiach jednotlivých zamestnancov (nachádzajúcich sa na č.l. 75-101 spisu), z ktorých mal za preukázané, že konkrétne dni robilo vždy len po 8 zamestnancov. Ak žalovaný namietal tretiu partiu, k tomu okresný súd uviedol, že z objednávok zo dňa 06.10.2016 a 13.10.2016 nevyplýval menoslovný zoznam zamestnancov, ktorí mali pracovať na dohodnutých stavbách, avšak z objednávok mal za preukázané len počty zamestnancov v počte 4 montérov a 4 montérov, teda v počte 8 montérov, so začiatkom prác od 10.10.2016 a 15.10.2016. Okresný súd zároveň poukázal na skutočnosť, že práve záznam o činnostiach bol dôkazom, z ktorého vyplýval dátum, kedy jednotliví pracovníci žalobcu pracovali na diele a bol aj zistiteľný počet odpracovaných hodín, keďže pracovníci boli odmeňovaní na hodinovej báze tak, ako to vyplývalo z dohodnutej objednávky. Navyše, všetky záznamy o činnostiach boli podpísané zodpovedným pracovníkom Buildeko, s.r.o., pre ktorého tieto montážne práce boli zhotovované. Z mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným mal okresný súd za preukázané, že tieto záznamy o činnostiach (šichtovnice) boli žalobcom žalovanému zasielané na schválenie a následne boli vystavené faktúry. Žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a nepreukázal žiaden dôkaz, ktorý by bol v jeho prospech.
11. Okresný súd uzavrel, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť obrany, ktorú vyjadril vo svojich vyjadreniach k žalobe, a teda neuniesol dôkazné bremeno, a preto rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny vo výške 7.989 Eur a súčasne konštatoval, že žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 18.290 Eur od 01.01.2017 do 28.03.2017, ako aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.689 Eur od 01.12.2016 do 30.12.2016 a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.989 Eur od 01.01.2017 až do zaplatenia, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný uhradil dňa 30.12.2016 sumu 5.700 Eur a dňa 27.03.2017 sumu 18.290 Eur, teda nasledujúci deň po splatnosti tej ktorej faktúry, pri zohľadnení čiastočnej úhrady jednotlivých faktúr sa dostal do omeškania.
12. Okresný súd priznal žalobcovi aj nárok na náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, ktorá bola v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z..
13. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. S poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, v ktorom sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
14. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že okresný súd v odseku 35. odôvodnenia uvádza, že žalovaný (nesprávne uvedené žalobca) nepreukázal existenciu akýchkoľvek vád a ani to, že tieto údajné vady včas notifikoval žalobcovi a že vykonal voľbu konkrétneho nároku z vád. Žalovaný uviedol, že žalobca bol niekoľkokrát upovedomený žalovaným o existencii vád na diele, ktorú skutočnosť je možné preukázať najmä e-mailovou komunikáciou medzi Ladislavom Blizňákom, štatutárnym zástupcom spoločnosti Buildeko a Martinom Koštialom, štatutárnym zástupcom žalobcu, ktorú predmetnú e-mailovú komunikáciu predkladá ako dôkaz. Skutočnosti ohľadom vád diela môže potvrdiť aj p. Ladislav Blizňák, ktorý v priebehu konania doposiaľ vypočutý ako svedok a ani predvolaný nebol, hoci to žalovaný navrhoval už v podanom odpore. Žalovaný ďalej uviedol, že predkladá súpis odpracovaných hodín jednotlivých pracovníkov za mesiac október, kde pracovalo spolu 8 pracovníkov, ktorí odpracovali spolu 1 016,5 hodín a za mesiac november 2016, kde pracovalo spolu 8 pracovníkov, ktorí odpracovali dokopy 1 373 hodín, kde podľa týchto hodín mala spoločnosť žalobcu fakturovať 1 016,5 hodín x 10 Eur/hod., čo je 10.165 Eur a sumu 13.730 Eur, čo je 1 373 hod x 10 Eur, čo dokopy je 23.895 Eur, ktorú sumu žalovaný žalobcovi vyplatil úhradami na účet, a to 5.700 Eur a 18.290 Eur. Žalovaný mal za to, že žalobcovi uhradil za vykonané práce plnú sumu, a to aj napriek jednotlivým vadám diela, pre ktoré objednávateľ diela - spoločnosť Buildeko, s.r.o. žalovanému neuhradila fakturované čiastky za mesiace október a november 2019. Podľa žalovaného žalobca si mal zvyšné hodiny, čo odpracovala tretia partia, fakturovať tretej strane, a to priamo spoločnosti Buildeko s.r.o., Vsetín, s ktorou sa žalobca dohodol na navýšení počtu pracovníkov. Taktiež aj hodiny za Havlíčkov Brod si mal žalobca fakturovať tretej strane, pretože od žalovaného nemal objednávku na túto stavbu a taktiež to bola dohoda žalobcu a tretej strany. Mal za to, že v tomto prípade si žalobca neoprávnene uplatňuje pohľadávku od žalovaného, ako to uvádzal v priebehu konania. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. K odvolaniu žalobca pripojil listinné dôkazy nachádzajúce sa na č.l. 179 - 228 spisu.
15. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 05.12.2019 (č.l. 291, 292 spisu). Žalobca bez toho, aby žalovaný výslovne uviedol odvolacie dôvody mal za to, že tento uplatňuje dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e) a f) CSP. Žalobca uviedol, že žalovaným predložená e-mailová komunikácia k odvolaniu je len komunikáciou s pánom Blizňákom, ani jeden priložený e-mail nebol adresovaný žalobcovi. Táto komunikácia, ktorá nikdy žalobcovi doručená nebola, nemôže predstavovať notifikáciu vád. Okresný súd rozhodol správne, keď aplikoval ustanovenie § 562 Obchodného zákonníka a na tvrdenia žalovaného ohľadom vadnosti plnenia a z tohto dôvodu neuhradenia ceny diela neprihliadol. Rovnako správne postupoval, keď nevykonal žalovaným navrhovaný dôkaz výsluchom pána Blizňáka, ktorá osoba nebola v akomkoľvek spojení so záväzkovo- právnym vzťahom medzi žalobcom a žalovaným. Výsluchom pána Blizňáka by nedošlo k objasneniu akejkoľvek skutočnosti týkajúcej sa prejednávaného sporu. Skutočnosti akokoľvek významné pre práva a povinnosti žalovaného vo vzťahu k pánovi Blizňákovi, resp. spoločnosti ktorú zastupuje, sú bezvýznamné na posúdenie toho, či si žalobca splnil povinnosť voči žalovanému, pretože práve žalovaný bol subjektom, v prospech ktorého mal žalobca poskytnúť plnenie - dielo. Preto aj oprávneným z akýchkoľvek žalovaným tvrdených potenciálnych vád plnenia žalobcu by bol žalovaný a nie pán Blizňák, resp. jeho spoločnosť. Akékoľvek oznámenie vád zo strany pána Blizňáka by potom pre prejednávaný spor bolo irelevantné, pretože by bolo neúčinné, keďže pán Blizňák nebol v záväzkovom vzťahu so žalobcom. Jediné, čo žalovaným novopredložené dôkazy preukazujú je, že pán Blizňák, resp. jeho spoločnosť nebola spokojná s plnením žalovaného, pričom ich dvojstranný záväzkový vzťah sa netýka a nemá právny súvis s dvojstranným záväzkom medzi žalovaným a žalobcom.
16. Čo sa týka výpočtu odpracovaných hodín, tak žalobca odvolanie žalovaného považoval za vnútorne rozporné, a to z dôvodu, že najprv tvrdil, že nebol povinný uhradiť celú požadovanú sumu z dôvodu
vád plnenia a následne, že v skutočnosti uhradil celú požadovanú sumu a vo zvyšku žalobca nemal oprávnenie túto sumu požadovať. Žalovaný po tom, ako uvádza vlastný výpočet odpracovaných hodín na diele, uvádzal: „Žalovaný má za to, že žalobcovi uhradil za vykonané práce plnú sumu a to napriek jednotlivým vadám diela ...“, ktoré argumenty sa však vzájomne vylučujú. Ak žalovaný uhradil celú sumu a v prevyšujúcej časti nebolo zmluvne dielo dohodnuté, tak potom nebolo možné, aby nebol povinný uhradiť zvyšok ceny z dôvodu vád. To by bolo možné, len ak aj tento zvyšok bol zmluvne dohodnutý, ale bol by poskytnutý s vadami, ktoré boli oznámené a bola zvolená zľava z ceny. Nie je možné, aby určité plnenie ani nebolo dohodnuté, teda ani žalovaný naň nemal nárok a žalobca ho nemohol fakturovať, a zároveň, aby na toto, podľa žalovaného nedohodnuté plnenie, si uplatňoval zodpovednosť za vady. Argumentáciu žalovaného považoval za vzájomne rozpornú, pričom podľa jeho názoru žalovaný sám nevie uviesť presvedčivý dôvod, prečo by žalobca na zvyšok žalovanej sumy nemal nárok. Z tejto rozporuplnej argumentácie ani nevyplýva nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu vo veci samej. Žalobca poukázal na to, že žalovaný vo svojom prepočte mení sumy jednotlivých faktúr podľa toho, ako by mali byť podľa neho správne vystavené, resp. ako malo byť dielo fakturované. Podľa výpočtu žalovaného by potom mala byť inak fakturovaná aj faktúra č. 20160052, ktorá bola fakturovaná na sumu 18.290 Eur a ktorú žalovaný v celosti v takejto sume uhradil. Teda žalovaný najprv uznal faktúru, uhradil ju v plnej sume a následne účelovo ponižuje práce, ktoré mali byť v nej fakturované, aby mu spolu s druhou faktúrou č. 20160045, ktorú uhradil v sume 5.700 Eur vyšla celková suma, ktorú doteraz celkom uhradil. Túto argumentáciu žalobca považoval za iracionálnu, nevyplývajúcu z vykonaného dokazovania. V konaní bol predložený dôkaz o tom, že celá faktúra č. 20160052 bola uhradená žalovaným v sume 18.290 Eur, žalovaný pri tejto úhrade si bol vedomý toho, že uhrádza len túto faktúru, a teda za práce akého rozsahu platí. Na takéto účelové popieranie skoršieho konania žalovaného podľa žalobcu nie je možné prihliadať a už vôbec nie v rámci odvolacieho konania. Skutočnosti ohľadne výpočtu žalovaný totiž v prvostupňovom konaní neuplatnil. K tvrdeniu žalovaného ohľadom prác na Havlíčkovom Brode, resp. tretej partie, žalobca poukázal na to, že tieto boli predmetom prvostupňového konania, s ktorými sa okresný súd v dostatočnej miere vyporiadal. Žalovaný podľa žalobcu nemôže popierať, že tieto práce boli vykonané pre neho, keď za nich už raz zaplatil v rámci úhrady faktúry č. 20160052. Tiež nevysvetlil, prečo sú odpracované časy na Havlíčkuv Brod pracovníkov žalobcu uvedené na dokumente označenom „PM-mont Slovakia s.r.o.“ a prečo tieto pred odvolaním, ani prvostupňovým konaním, či pri odsúhlasení šichtovníc, nijako nevytkol.
17. Žalobca mal za to, že nové tvrdenia a predložené dôkazy žalovaného v odvolacom konaní nie je možné prijať, pretože ak by postupoval žalovaný starostlivo, mohol tieto tvrdenia a dôkazy uplatniť už v prvostupňovom konaní. V danom prípade nie je žiaden dôvod v zmysle § 366 CSP, ktorý by použitie týchto nových skutočností umožňoval. Všetko čo žalovaný predložil, mohol predložiť aj skôr, vrátane prednesu svojich tvrdení. Žalobca mal za to, že žalovaný neuviedol vo svojom odvolaní nič, čo by indikovalo nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia. Navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi v rozsahu 100%.
18. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 27.12.2019 bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému (doručenka na č.l. 295 rub spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalovaný v lehote určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.
19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovaného podľa ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/77/2020-308 zo dňa 23.11.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 01.12.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za akceptovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
21. Podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
22. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný len v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 26.10.2019, a to len tých, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, vo väzbe na dôvody a rozsah obrany žalovaného v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP.
23. K rozsahu a dôvodom podaného odvolania žalovaného krajský súd uvádza, že mohol vychádzať len z tých tvrdení a dôkazov, ktoré boli uplatnené pred súdom prvej inštancie, t.j. ktoré nemali charakter „novoty v odvolacom konaní“ v zmysle ust. § 366 CSP. Znamená to, že krajský súd v odvolacom konaní nemohol prihliadať na prostriedky procesnej obrany žalovaného, a to tvrdenia a dôkazné prostriedky, ktoré použil až v podanom odvolaní a ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, keď nebol preukázaný žiaden z dôvodov pod písm. a) až d) ust. § 366 CSP, aby k takýmto novotám v odvolacom konaní mal prihliadať krajský súd. Podľa obsahu spisového materiálu tak žalobca, ako aj žalovaný v rámci Poučenia o procesných právach a povinnostiach strán sporu, ktoré tvorilo súčasť predvolania na nariadený termín pojednávania na deň 16.09.2019 o 08,15 hod. na okresnom súde (č.l. 154 - 155 spisu), doručeného žalovanému a žalobcovi podľa doručeniek na č.l. 153 rub spisu boli poučení podľa ust. § 153, § 154 CSP, a to, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalovaný ani v ním podanom odpore, ani do momentu rozhodnutia okresným súdom nepredložil dôkazy, a to záznamy o činnosti (č.l. 181-206 spisu), e-mailovú komunikáciu s odosielateľom Ladislavom Blizňákom, a to príloha k e-mailu zo dňa 9. decembra 2016, e-mail zo dňa 28. novembra 2016, e-mail zo dňa 10. novembra 2016, e-mail zo dňa 2. novembra 2016, listinu označenú ako ,,Nástupy podľa dátumov objednávky menovite“, preto takto predložené dôkazy až v rámci odvolacieho konania nemohli tvoriť relevantný prostriedok procesnej obrany žalovaného podľa ust. § 366 CSP, na ktoré následne v rámci posudzovania napadnutého rozsudku okresného súdu neprihliadal ani odvolací súd.
24. Základným odvolacím dôvodom žalovaného bola námietka, že žalobca podľa obrany žalovaného nemá nárok na zvyšnú časť ceny diela, ak vo vzťahu k dielu vykonaného žalobcom boli zistené vady diela, o ktorých bol žalobca upovedomený, že objednávateľ diela Buildeko, s.r.o., Vsetín z tohto dôvodu neuhradil žalovanému fakturované čiastky za mesiac október a november 2019 (správne malo byť 2016) ako aj, že zo strany žalobcu došlo k navýšeniu pracovníkov bez dohody so žalovaným, čím došlo k navýšeniu ceny diela, ktoré navýšenie mal žalobca fakturovať Buildeko, s.r.o., Vsetín. V zmysle obrany použitej nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj v odvolacom konaní žalovaný zotrval na tom, že žalobca nevykonal dielo riadne, napriek čomu žalovaný uhradil za vykonané práce, a to odpracované hodiny 8 pracovníkov plnú sumu, a zvyšná časť je neoprávnená.
25. K uvedeným odvolacím dôvodom žalovaného, krajský súd primárne uvádza, že skutkové závery vyvodené okresným súdom v napadnutom rozsudku mali základ vo vykonaných dôkazoch pred okresným súdom. V odvolacom konaní bolo preto nevyhnutné konštatovať, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené, má základ v obsahu spisového materiálu a vo vykonanom dokazovaní pred okresným súdom.
26. Predmetom sporu bolo zaplatenie neuhradenej časti ceny diela, podľa faktúry č. 20160045 v sume 7.989 Eur. Žalovaného obrana o tom, že dielo malo vady, resp. že cena mala byť v inej výške, nebola žalovaným preukázaná. Táto obrana žalovaného zostala len v rovine ním poskytnutých tvrdení. Bol to žalobca, ktorý sa so svojim žalobným nárokom obrátil na súd a ktorý preukázal splnenie všetkých hmotno-právnych podmienok pre zaplatenie ceny diela. Žalobca preukázal zmluvný vzťah so žalovaným podľa obidvomi stranami akceptovaných Objednávok zo dňa 06.10.2016 a 13.10.2016 (č.l. 8, 9 spisu), ktoré objednávky boli opatrené odtlačkom pečiatky a podpismi tak za žalobcu, ako aj žalovaného. V objednávkach bol uvedený predmet diela, a to realizácia montážnych prác (montáž vzduchotechniky, zámočnícke práce) na rok 2016 v Českej republike v počte 4 montéri, bola uvedená dohodnutá cena diela
10 Eur/hod., na základe vzájomne odsúhlasených odpracovaných a zrealizovaných prác. Predložené záznamy o činnostiach jednotlivých pracovníkov žalobcu potvrdili vykonanie a odovzdanie týchto prác žalovanému. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu prác faktúrou č. 20160052 na sumu 18.290 Eur splatnou dňa 30.12.2016, ktorá bola žalovaným v celosti uhradená dňa 28.03.2017 a faktúrou č. 20160045 na sumu 13.689 Eur splatnou dňa 30.11.2016, z ktorej žalovaný uhradil dňa 30.12.2016 sumu 5.700 Eur, a neuhradenou zostala sumy 7.989 Eur. Okresný súd vecne správnym postupom uviedol, že v súhrne z týchto vykonaných listinných dôkazov bolo preukázané uzavretie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, splnenie diela žalobcom, dohoda o výške ceny diela, z ktorej žalovaný časť neuhradil, preto krajský súd zvýrazňuje, že bolo dôkaznou povinnosťou žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie preukázať, že v žalobou uplatnenom rozsahu záväzok z titulu neuhradenej časti ceny diela neexistoval, k čomu zo strany žalovaného nedošlo.
27. Žalovaný v rámci obrany poskytol tvrdenie, že dielo malo vady, ktoré boli popísané objednávateľom Buildeko, s.r.o., Vsetín, ktorý z tohto dôvodu nevyplatil žalovanému cenu prác. Vo vzťahu k tejto obrane žalovaného žalobca v konaní pred okresným súdom v zmysle Vyjadrenia zo dňa 14.03.2019 namietol, že nedostatky, ktoré vznikli v priebehu zhotovovania diela boli odstránené, a ak nastali žalovaným tvrdené vady, tak o týchto nemá vedomosť, pretože ich žalovaný neuplatnil a ani nešpecifikoval bez zbytočného odkladu. K tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaného krajský súd uvádza, že ak žalovaný použil obranu, že dielo má vady, ako aj, že vady uplatňoval u žalobcu bez zbytočného odkladu, tak mal dôkaznú povinnosť preukázať túto obranu, tvrdenie, k čomu podľa názoru krajského súdu, ktorý bol v zhode aj so záverom okresného súdu, nedošlo. Pokiaľ žalovaný nepreukázal splnenie si notifikačnej povinnosti vo vzťahu k tvrdeným vadám diela, t.j. že tieto uplatnil zvoleným zodpovednostným nárokom voči žalobcovi včas, tak na takto všeobecne poskytnuté tvrdenie nemohol ani okresný súd prihliadať.
28. Krajský súd zdôrazňuje, že predmetom sporu boli nároky vyplývajúce zo zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, a preto bolo povinnosťou tak žalobcu, ako aj žalovaného svoje tvrdenia z tohto zmluvného vzťahu aj preukázať. Ak na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným nadväzoval zmluvný vzťah medzi žalovaným a ďalším subjektom, pričom sa viedla korešpondencia, resp. komunikácia medzi žalovaným a týmto tretím subjektom, tak uvedené sa bez ďalšieho nemohlo dotknúť vzťahu založeného medzi žalobcom a žalovaným. Pokiaľ žalovaný chcel, aby vo vzťahu k nemu uplatnené nároky od jeho zmluvného partnera mali byť prenesené aj vo vzťahu k žalobcovi, s ktorým mal žalovaný uzavretú zmluvu o dielo, tak bol povinný tieto nároky jednoznačným spôsobom uplatniť voči žalobcovi, t.j. nároky zo zodpovednosti za tvrdené vadné plnenie žalobcom. Ak žalovaný takýmto spôsobom nepostupoval, tak jeho korešpondencia, resp. komunikácia s jeho zmluvným partnerom ako tretím subjektom sa bez ďalšieho nemohla relevantným spôsobom premietnuť do vzťahov a vzájomných nárokov medzi žalobcom a žalovaným.
29. K námietke ohľadom nesprávneho účtovania ceny prác za ,,tretiu partiu“, vzhľadom na dohodu vyplývajúcu z objednávok o počte 8 pracovníkov, odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie žalovaný nedokázal. Okresný súd správne uzavrel, že z predložených objednávok vyplýval len dohodnutý počet osôb pracujúcich na diele, a to po 4 a 4 montéroch, ktorí však neboli určení menovite. Údaje záznamov o činnostiach jednotlivých montérov doložených žalobcom v rozhodnom období od 10.10.2016 do 15.10.2016 nepreukázali nedodržanie dohodnutého počtu montérov na diele zo strany žalobcu, a ani tvrdenie, že išlo o práce mimo rozsahu založeného záväzkového vzťahu žalobcu a žalovaného. Žalovaný nespochybnil, že týmito listinami, ktoré slúžili ako podklad k vystaveniu faktúr disponoval, avšak nepreukázal, že ich obsah v rozhodnej dobe a relevantným spôsobom namietal.
30. Obrana žalovaného sa preto nedotkla uplatneného žalobcovho nároku o zaplatenie zostatku ceny diela. Ak okresný súd žalobe žalobcu vyhovel, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené v celom rozsahu, t.j. nielen o zaplatenie zostatku ceny diela, ale aj požadovaného príslušenstva - úroku z omeškania z dôvodu, že u žalovaného nastalo omeškanie so splnením peňažného záväzku, ako i paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
31. Vzhľadom k vyššie uvedeným zhodnoteniam krajský súd uvádza, že neboli splnené podmienky ani pre zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, ani pre jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie v spojení aj s ust. § 387 ods. 2 CSP.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, a preto mu ako úspešnej strane sporu bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady týchto trov v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.