Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_8C-13-2020.pdf
PDF · 73.25 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpený: AK Herceg, s.r.o., IČO: 35 890 240, Košická 56, Bratislava, proti žalovanému: Z. O., nar. XX.X.XXXX, S. námestie XX, E., občan SR, o zaplatenie 6 073,23 Eur takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 6 073,23 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Dňa 8.4.2020 žalobca súdu doručil žalobu a žiadal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu sumu 6073,23 Eur a trovy konania na tom skutkovom základe, že dňa 23.10.2018 bola vykonaná kontrola odberného miesta č. XXXXXXXXXXna adrese E., M. XXX/XXXX zamestnancami žalobcu a bolo zistené, že žalovaná neoprávnene odoberala elektrickú energiu bez platnej zmluvy na dodávku el. energie od 28.1.2015 a týmto spôsobila škodu žalobcovi. Na pokus o pokonávku žalovaná náležite nereagovala, preto je žalobca nútený domáhať sa svojich práv súdnou cestou. Podľa § 40 ods. 9 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vykonať kontrolu odberného miesta.
2. Žalovaná bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná, nedostavila sa, svoju neúčasť neospravedlnila, preto súd pojednával v jej neprítomnosti podľa § 180 CSP.
3. Protokolom o zistení neoprávneného odberu č. 000329 zo dňa 23.10.2018 bolo zistené, že odberné miesto bolo bez platnej zmluvy od 28.1.2015 do 23.10.2018 od stavu 6399 do 55281 kW.
4. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
5. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak
strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
6. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
7. V zmysle §-u 46 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov ods. 1 - neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosnej sústavy, atď., 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo prerušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy. Podľa ods. 2 pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu.
8. Žalobca v tomto konaní sa domáha zaplatenia na základe výzvy zo dňa 6.11.2018 na sumu 6073,23 Eur titulom neoprávneného odberu elektriny. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že žalovaná odoberala elektrickú energiu bez platnej zmluvy. Zodpovednosť za neoprávnený odber elektrickej energie bez uzatvorenej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny je zodpovednosťou objektívnou a teda odberateľ je zodpovedný za protiprávny stav vzniknutý v dôsledku pôsobenia správania, ktoré objektívne právo nepovoľuje, a to bez zreteľa na subjektívny predpoklad spočívajúci v jeho zavinení. Žalovaná doteraz nepredložila žiaden prostriedok procesnej obrany čím by vyvrátila tvrdenia žalobcu, súd považoval žalobu za plne dôvodnú a preto jej vyhovel.
9. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade bol plne úspešný žalobca vo výške 100%.
10. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.