Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-56-2020.pdf
PDF · 169.03 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/56/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: Ing. Jozef Záhumenský, nar. XX.XX.XXXX, bytom Tuchyňa 35, podnikajúcim pod obchodným menom Ing. Jozef Záhumenský - SEZA - TRANS, s miestom podnikania Tuchyňa 35, IČO 31 037 976, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100250644/2020 zo dňa 23. januára 2020, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, potvrdzujúceho podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102252841/2019 zo dňa 27. septembra 2019, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5, ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. určený rozdiel dane v sume 403,09 € na dani z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie september 2016. Zároveň žiadal zrušiť aj uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť na ďalšie konanie.
2. Žalobca mal za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu považoval za nedostačujúce na riadne posúdenie veci a podľa neho došlo k porušeniu ustanovení o konaní. Výrok rozhodnutia považoval za zmätočný. 2.1. Žalobca považoval výrok prvostupňového rozhodnutia za nesprávny, mal za to, že v predmetnom rozhodnutí absentujú podstatné náležitosti, a to rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 daňového poriadku.
2.2. Správca dane nepriznal žalobcovi odpočítanie dane na základe faktúry vystavenej dodávateľom BauMont Slovakia s.r.o. s odôvodnením, že podľa názoru správcu dane hlavným a zrejmým a jediným účelom bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody, a tiež pre porušenie § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Žalovaný záver v napadnutom rozhodnutí odôvodňuje formálnou stránkou odovzdávajúcich a preberajúcich protokolov, ktoré nepovažoval za vystavené na reálnom podklade. Žalobca tvrdil, že k nesprávne uvedeným dátumom na protokolov došlo omylom. V. E. správcovi dane potvrdil zdaniteľné plnenia. Žalobca navrhoval u p. Csillagiho vykonať miestne zisťovanie, ktoré správca dane nevykonal. Podľa žalobcu tak nebol úplne zistený skutkový stav. Nekontaktnosť spoločnosti Soul
Agency, s.r.o. nemohol žalobca predvídať, postupoval v dobrej viere a s patričnou starostlivosťou si svojich dodávateľov preveril.
2.3. Podľa žalobcu správca dane nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena. Dôkazná povinnosť sa z daňového subjektu presúva na správcu dane, ktorý je povinný preukázať, že dodanie neuskutočnil dodávateľ, ktorého deklaruje daňový subjekt, ktorý si uplatnil odpočítanie dane. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdil, že dodávateľ žalobcu je rizikový subjekt, avšak uvedenému dodávateľovi nezrušil registráciu na DPH.
2.4. Žalobca ďalej namietal, že protokol z daňovej kontroly č. 101418220/2019 zo dňa 10.06.2019 je neprehľadný, pôsobí zmätočne a nie sú z neho zrejmé kontrolné zistenia a vyhodnotenia dôkazov. V protokole správca dane uvádza vyjadrenia jednotlivých svedkov a daňového subjektu bez uvedenia otázok správcu dane. Správca dane v protokole uviedol, že získal informácie z iného spisu daňového subjektu, pričom neuviedol, o aký spis sa jedná. Poukázal nato, že správca dane v rámci vyrubovacieho konania s daňovým subjektom nespísal zápisnicu o priebehu a výsledkoch dokazovania.
2.5. Podľa žalobcu rozhodnutie správcu dane pôsobí zmätočne, keď správca dane na jednej strane tvrdí, že žalobca naplnil základné predpoklady pre uplatnenie práva na odpočítanie dane ale jeho cieľom bolo získanie daňovej výhody a vzápätí na to uvádza, že boli porušené ustanovenia zákona o DPH. Mal zato, že ak správca dane v odôvodnení rozhodnutia konštatuje porušenie ustanovení zákona o DPH, nemožno hovoriť o zneužitie práva. Správca dane nedostatočne odôvodnil svoje závery, objektívne a jednoznačne nepreukázal, že daňový subjekt sa stal súčasťou reťazca vzťahov s cieľom zneužitia práva formou zneužitia systému DPH. Ak správca dane odôvodňuje nepriznanie práva na odpočítanie dane získaním daňovej výhody, mali byť zneužívajúce prvky popísané najneskôr v protokole z daňovej kontroly. Správca dane nemôže súčasne s argumentáciou o zneužití práva tvrdiť, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno ak nevyvrátil pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných obchodov tak, ako boli deklarované.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Mal za to, že uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane a v prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Správca dane skúmal predovšetkým tú skutočnosť, či služby reálne dodal daňovému subjektu deklarovaný dodávateľ. Reálne nadobudnutie služieb od menovaného dodávateľa daňový subjekt na základe vyššie zistených skutočnosti nepreukázal. Správca dane spochybňoval faktúry vystavené spoločnosťou BauMont Slovakia s.r.o. na konci mesiaca na základe odsúhlasených protokolov o skutočne vykonaných prácach v príslušnom kalendárnom mesiaci vystavených na začiatku príslušného mesiaca. Ďalej poukázal na to, že na základe predložených protokolov o vykonaných službách by musela spoločnosť BauMont Slovakia s.r.o. pre žalobcu manažovať viac ako 90 % všetkých vykonaných prepráv, avšak žalobca a jeho zamestnankyňa D. Šuranská tvrdili, že mali priamych zákazníkov a s najväčšími obchodnými partnermi mali podpísané zmluvy na základe dlhoročnej spolupráce a žalobca nepreukázal a ani neuviedol žiadnu konkrétnu prepravu, ktorú mala spoločnosť BauMont Slovakia s.r.o. pre žalobcu zabezpečovať. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť BauMont Slovakia s.r.o. nemohla pre žalobcu poskytnúť služby v sumách deklarovaných v predložených protokoloch. Dodávateľská spoločnosť BauMont Slovakia s.r.o. ako aj jej právny nástupca spoločnosť Soul Agency s.r.o. je nekontaktná. Hoci bývalý konateľ spoločnosti BauMont Slovakia s.r.o. V. Csillagi formálne potvrdil spoluprácu so žalobcom, možno na základe komplexu zistení uzavrieť, že dodávateľská spoločnosť nemohla dodať daňovému subjekty služby v takej kvalite a v takom rozsahu, ako deklaroval daňový subjekt vo svojej evidencii. Navrhované vykonanie miestneho zisťovania u V. E. považoval správca dane za neopodstatnené, nakoľko V. Csillagi sa vyjadril, že doklady dodávateľskej spoločnosti BauMont Slovakia s.r.o. už nemá k dispozícii. Správca dane formálne potvrdenie obchodov vyhodnotil tak, že toto nemohlo prevážiť sumu dôkazov, ktoré svedčia o tom, že k deklarovaným zdaniteľným obchodom nedošlo.
3.1. Podľa žalovaného výroková časť rozhodnutia obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom. Rozhodnutie o náhradách nákladov správy daní podľa § 12 daňového poriadku sa vzťahuje na svedkov, prípadne osoby, ktoré majú listiny a iné veci potrebné k správe daní a samotný subjekt si uplatní nárok u správcu dane, pričom sa nevzťahuje na kontrolovaný daňový subjekt. U daňového subjektu neboli uplatnené žiadne nároky na náhradu nákladov správy daní.
3.2. Ohľadom námietky týkajúcej sa zmätočnosti a nezrozumiteľnosti protokolu z daňovej kontroly žalovaný uviedol, že sa jedná o všeobecné námietky a žalobca neuvádza konkrétne, ktoré vyjadrenia zaznamenané v protokole správcu dane nie sú korektné a zmätočne opísané. Nepovažoval za účelné v zápisniciach o ústnom pojednávaní uvádzať aj otázky správcu dane. Správca dane odpovede v zápisniciach reprodukoval presne a zrozumiteľne. Správca dane v protokole uviedol, že získal informácie z iného spisu žalobcu a keďže išlo spis žalobcu z inej daňovej kontroly, ktorá bola u neho vykonávaná na inej dani, žalobca vedel o aký spisový materiál ide a čo sa v tomto spisovom materiáli nachádza. Správca dane zároveň o nahliadnutí do iného spisu daňového subjektu vyhotovil úradný záznam, v ktorom konkretizoval spis, z ktorého správca dane informácie získal. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca vo vyrubovacom konaní nepredložil žiadne nové dôkazy a o všetkých zistených skutočnostiach bol informovaný, preto správca dane nespisoval už so žalobcom ďalšiu zápisnicu o priebehu a výsledkoch dokazovania podľa § 19 daňového poriadku. So žalobcom správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102165762/2019 zo dňa 16.09.2019, ktorej predmetom bolo záverečné prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených k protokolu. O výsledkoch dokazovania bol žalobca oboznámený v oboznámení č. 101144999/2000, v protokole č. 101418220/2019 a v oboznámení o priebehu a výsledkov dokazovania na základe pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu č. 101873192/2019. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalobca bol počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania priebežne informovaný o výsledkoch dokazovania a o všetkých zisteniach správcu dane. Keďže žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy nedošlo k žiadnej ujme na jeho právach a už vôbec nie zmätočnosť či nepreskúmateľnosť rozhodnutia vo veci.
3.3. Ohľadom námietky žalobcu o nesprávnom posúdení žalovaný uviedol, že správca dane v rozhodnutí nepíše o zneužití práva. Daňový subjekt nepreukázal, že plnenie reálne existuje a bolo dodané tak, ako je deklarované dodávateľom uvedeným na faktúre, deklarovaným spôsobom a v deklarovanom rozsahu. Daňový subjekt porušil hmotnoprávne podmienky, ktoré stanovuje zákon o DPH. Správca dane preukázal, že služby daňového subjektu nedodal dodávateľ uvedený na faktúre, a preto nedošlo ani k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a zároveň nevzniklo daňovému subjektu právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane v rozhodnutí jednoznačne uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt porušil § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH a neodvolával sa na judikatúru súdneho dvora.
4. Žalobca vo vyjadrení na vyjadrenie žalovaného (replika) poukázal na rozhodnutie správcu dane, v ktorom tvrdil, že kontrolovaný daňový subjekt formálne naplnil zákonné predpoklady pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane, ale zo skutočného obsahu a významu predmetného plnenia vyplýva, že hlavným a zrejme aj jediným účelom bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku hovorí o rozhodnutí o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, pričom toto nevymedzuje len náklady, ktoré vznikli daňovému subjektu ale všetky náklady, ktoré vzniknú pri správe daní. V danom prípade náklady nepochybne vznikli, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje aj žalovaný. Žalovaný ďalej namietal, že správnemu súdu nebol predložený úplný originálny spisový materiál.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov pred vydaním rozhodnutia podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP), oboznámil sa s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a vo veci rozhodol za súhlasu účastníkov konania bez nariadenia pojednávania tak, že žalobe nepriznal úspech a podľa § 190 SSP ju zamietol.
6. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov v konaní, na základe ktorého bol žalobcovi určený rozdiel dane v sume 403,09 € na DPH za
zdaňovacie obdobie september 2016 z dôvodu nepriznania nadmerného odpočtu v sume 343,57 € a vyrubenia dane v sume 59,52 € z dodávateľskej faktúry od dodávateľa BauMont Slovakia s.r.o., Rožňavská 7, Bratislava, IČO 46 122 826 za dodávku služieb v celkovej sume 2.000,- €, DPH z toho predstavuje sumu 333,33 €, z odpočtu dane z nákupu PHM vo výške 100% vo výške 69,76 €.
7. Z administratívneho spisu správnych orgánov predloženého žalovaným správny súd zistil nasledovné:
- Správca dane oznámením č. 101726169/2018 zo dňa 05.09.2018 oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobia september 2016 - máj 2017 so začiatkom daňovej kontroly dňa 27.09.2018.
- Faktúrou č. 2016061 zo dňa 29.08.2016 splatnou 12.09.2016 fakturoval žalobcovi dodávateľ BauMont s.r.o., Bratislava služby za mesiac august 2016 v celkovej sume 2.000,- €, z toho DPH 333,33 €.
- Odovzdávajúcim a preberajúcim protokolom zo dňa 05.09.2016 odovzdal odovzdávajúci subjekt BauMont Slovakia s.r.o. preberajúcemu žalobcovi služby za mesiac august: management prepráv v hodnote 9.980,- € za cenu služby 598,80 €, logistické a špedičné služby - clo za 3 doklady v sume 240,- €, dokumentáciu v oblasti mýta zahraničie za 7 dokladov v sume 170,- €, služby pre jedného pracovníka v sume 50,- €, inštruktáže a usmernenia za 64 hodín v sume 637,87 €, spolu v sume 1667,67 €.
- Ing Q. D. vo svojej výpovedi zo dňa 27.09.2018 uviedol, že ako daňový subjekt v kontrolovanom v daňovom období vykonával cestnú nákladnú dopravu. Účtovnú agendu viedla externe Ing. Šupáková a podklady jej pripravovala jeho zamestnankyňa. Hlavným obchodným partnerom žalobcu bola spoločnosť Kuehne+nagel s.r.o., pobočka v Bratislave. V obchodnej databáze RAAL vyhľadával zákazky na prepravu rôzneho druhu tovaru v zahraničí a tuzemsku. Platby zo vzájomných obchodov prebiehali bezhotovostne. Vo výpovedi dňa 25.01.2019 uviedol, že objednávky prepravy realizoval cez dáta v systéme RAAL, mal priamych zákazníkov a v určitom období mu zabezpečovala prepravy spoločnosť BauMont Slovakia s.r.o.. Ohľadom objednávok komunikoval so zákazníkmi on aj manželka, ktorá bola jedinou zamestnankyňou a to emailom, telefonicky aj osobne. Ohľadom spolupráce so spoločnosťou BauMont Slovakia s.r.o. uviedol, že sa k nej dostali cez webovú stránku a v zmluve si dohodli veci, ktoré budú riešiť, napr. získavanie kontaktov na prepravy, vybavovanie technických vecí s autami (odťah v zahraničí), zabezpečovali servisné opravy áut na Slovensku, riešili spojazdnenie mýta, nezrovnalosti v platbách. Väčšinou komunikoval telefonicky s konateľom p. E.. K protokolom spoločnosti BauMont Slovakia s.r.o. uviedol, že podklady spracovávala jeho účtovníčka. Manažment prepráv sa vyhodnocoval na základe prepráv, ktorú cez nich urobil. Z toho sa vyrátala odmena, ktorá bola rôzna, nebola stanovená paušálne. Logistické špedičné služby predstavovali prepravy, ktoré pre neho v danom mesiaci zabezpečili. Riešili nezrovnalosti v dokumentácii v oblasti mýta v zahraničí. Služby pre pracovníkov predstavovali služby ohľadne školení, zabezpečili písomný materiál alebo vybavili školenie, BOZP, EATER. Inštruktáž a usmernenia predstavovali doškoľovacie veci. Ohľadom dátumu na odovzdávacom protokole zo začiatku mesiaca a dátumu vystavenia faktúry na konci mesiaca uviedol, že zrejme došlo k omylu a na začiatku mesiaca vždy odsúhlasoval údaje za minulý mesiac. Ohľadom nesúladu predložených evidencií jázd jednotlivých motorových vozidiel a použitia nákupov PHM uviedol, že mohlo ísť aj o súkromné jazdy. Dňa 29.03.2019 uviedol, že evidenciu jázd robil v spolupráci s manželkou, ale vo väčšej miere ako ona. Podklady pre spoločnosť BauMont Slovakia s.r.o. vyhotovovali a odsúhlasovali spolu s manželkou, Ing. M. ich len formálne skontrolovala. S Ing. M. ukončil spoluprácu v máji 2017, od marca 2017 bývalá manželka odmietala niečo robiť a mal obavu ju k niečomu pustiť, nevedel čo dovtedy v účtovníctve robila, údajne sa na to chystala 10 rokov.
- Správca dane predvolal na výsluch V. E., ktorý sa v deň výsluchu telefonicky ospravedlnil zdravotnými dôvodmi a na ďalšie predvolanie sa na výsluch k správcovi dane nedostavil. Listom doručeným správcovi dane 14.05.2019 oznámil, že nemá k dispozícii žiadne doklady týkajúce sa spoločnosti BauMont Slovakia s.r.o., táto spoločnosť bola zlúčená so spoločnosťou Soul Agency s.r.o., ktorej boli odovzdané všetky doklady. Vo výpovedi zo dňa 07.03.2017 v súvislosti s daňovou kontrolou u žalobcu za zdaňovacie obdobie v roku 2014, 2015, január - júl 2016 a daňovou kontrolou nadmerného odpočtu DPH za august 2016 uviedol, že v čase, keď bol štatutárnym zástupcom spoločnosti BauMont Slovakia s.r.o. bolo jej hlavným predmetom činnosti vyhľadávanie pracovných síl pre závod v Senici. Žalobcu pozná, nakontaktoval sa na neho cez známeho, na základe podkladov mu chystal mesačné prehľady cez počítač v dátovej forme, vybavoval šoférov nejakými dokladmi, komplexný servis ohľadom zabezpečenia prepravy a špedície. O získaní informácií z uvedenej výpovede spísal správca dane úradný záznam č. 101385534/2019 zo dňa 06.06.2019. Listom zo dňa 13.08.2019 V. Csillagi správcovi dane potvrdil
spoluprácu so žalobcom podľa bodov zmluvy o dielo zo dňa 31.03.2014 s tým, že jednotlivé body zmluvy boli plnené a dodržiavané.
- D. M. vo svojej výpovedi dňa 13.03.2019 uviedla, že u žalobcu bola zamestnaná od roku 2005 alebo 2006 až do mája 2017, avšak od marca 2017 už nemohla nič robiť. Zo začiatku vystavovala len faktúry za vykonané prepravy, potom hľadala špedičnú prácu, robila so softvérom RAAL trans a Timocom. Väčšinou boli stále zákazky a ona vybavovala dokládky na plné vyťaženie vozidla, pripravovala podklady pre účtovníčku. V práci komunikovala s mnohými obchodnými partnermi, všetko však odsúhlasoval p. D.. U. viedla V. M.. So spoločnosťou BauMont Slovakia s.r.o. komunikoval p. D., ona s nimi nič nedohovárala. Hľadali im zákazky, nevedela uviesť ktoré konkrétne zákazky im dohodli. Nepamätala si, že by videla odovzdávacie a preberacie protokoly tejto spoločnosti. Bola jedinou zamestnankyňou žalobcu a žiadne školenia neabsolvovala.
- Ing. V. M. vo svojej výpovedi uviedla, že sa nepovažuje za účtovníčku žalobcu, účtovníctvo neviedla a nebola zaň zodpovedná, kamarátila sa s dcérou p. D. a keďže má ekonomické vzdelanie vznikla myšlienka, že im môže občas vypomôcť s dokladmi. B. prebiehala tak, že p. D. doniesla papiere, pomohla jej roztriediť došlé a vyšlé faktúry a nahodiť do softvéru. Za žalobcu nevystavovala žiadne faktúry, nepodpisovala účtovné doklady. Podklady k protokolom od spoločnosti BauMont Slovakia s.r.o. nespracovávala a nepripravovala. Do žiadnych dokladov nešla do hĺbky, nezaoberala sa obsahom žiadneho dokladu, čisto len radila, aby boli z účtovného hľadiska správne zaúčtované podľa jej vedomostí. Meno V. Csillagi jej nebolo známe. Žalobcovi pomohla ešte s rokom 2017 a potom mu celý program odovzdala.
- Výzvou č. 102201220/2018 zo dňa 08.11.2018 vyzval správca dane žalobcu na predloženie dokladov k daňovej kontrole DPH za obdobie september 2016 - máj 2017.
- Výzvou č. 100967024/2019 zo dňa 25.04.2019 vyzval správca dane žalobcu na predloženie dokladov k daňovej kontrole DPH za obdobie september 2016 - máj 2017.
- Správca dane podaním č. 101144999/2019 zo dňa 15.05.2019 oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole, na ktoré žalobca správcovi dane odpovedal podaním zo dňa 26.05.2019.
- O výsledkoch daňovej kontroly vyhotovil správca dane dňa 10.06.2019 protokol č. 101418220/2019, týkajúci sa zdaňovacieho obdobia september 2016 - máj 2017, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole doručil žalobcovi. Žalobca sa k protokolu vyjadril podaním zo 04.07.2019.
- Výzvou č. 101761630/2019 zo dňa 18.07.2019 vyzval správca dane spoločnosť Soul Agency s.r.o. na predloženie dokladov vzťahujúcich sa k spoločnosti BauMont Slovakia s.r.o. za zdaňovacie obdobie september 2016 - máji 2017. Zásielka sa správcovi dane vrátila s poznámkou adresát je neznámy. Z úradného záznamu správcu dane č. 101872769/2019 zo dňa 05.08.2019 vyplýva, že správca dane vo vyrubovacom konaní získal informácie z iného spisu žalobcu v súvislosti s daňovou kontrolou dane z príjmov fyzickej osoby za roky 2014 a 2015, v ktorom správca dane predvolal na výsluch konateľa spoločnosti Soul Agency s.r.o. M. Baga, zásielka s predvolaním sa správcovi dane vrátila s poznámkou adresát je neznámy, žiadosť o predvedenie M. A. na výsluchu bola bezúspešná a bolo zistené, že na adrese v sídle spoločnosti (Karpatské námestie 10A, Bratislava) sa nachádza sídlo firmy “MojeSídlo.sk“, kde je registrovaných viacero osôb a firiem, ktoré však na adrese nebývajú a ani sa tam nezdržiavajú.
- Podaním č. 101873192/2019 zo dňa 05.08.2019 správca dane oboznámil žalobcu o priebehu a výsledkoch dokazovania na základe pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu č. 101418220/2019 zo dňa 10.06.2019. Podaním zo dňa 13.08.2019 sa žalobca vyjadril k oboznámeniu o priebehu a výsledkoch dokazovania.
- Na žiadosť správcu dane Ministerstvo vnútra SR oznámilo správcovi dane, že M. Bago má evidovaný trvalý pobyt na adrese Karpatské námestie 7770/10A, Bratislava - Rača od 26.08.2016.
- Podaním č. 101979480/2019 zo dňa 19.08.2019 oznámil správca dane žalobcovi termín prerokovania pripomienok dôkazov.
- Zo zmluvy o dielo uzavretej medzi objednávateľom žalobcom a zhotoviteľom spoločnosťou BauMont Slovakia s.r.o. zo dňa 31.03.2014 vyplýva, že zhotoviteľ sa zaviazal pre objednávateľa uskutočniť služby podľa podkladov a pokynov objednávateľa ako logistické a špedičné služby, zabezpečenie výjazdu servisnej služby v prípade poruchy alebo nehody na Slovensku a v zahraničí, manažment prepráv spolu s fakturáciou, riešenie sporov v oblasti mýta na Slovensku a v zahraničí, nábor nových vodičov v prípade potreby. Objednávateľ sa zaviazal zaplatiť za vykonanie diela jeho cenu v súlade s mesačnými faktúrami - daňovými dokladmi, pričom podkladom pre vystavenie mesačnej faktúry bude objednávateľom odsúhlasený protokol o skutočne vykonaných prácach v príslušnom kalendárnom mesiaci. Zhotoviteľ bude fakturovať cenu diela podľa dohodnutej sumy, a
to 2.000,- € s DPH. Výška mesačnej fakturovanej sumy bude stanovená v súlade s objednávateľom odsúhlasenými podkladmi.
- Správca dane vyhotovil dňa 16.09.2019 zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102165762/2019 o prerokovaní pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu č. 101418220/2019 zo dňa 10.06.2019, ku, ktorej sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 23.09.2019.
- Dňa 27.09.2019 vydal správca dane rozhodnutie č. 102252841/2019, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zák. č. 563/2009 Z.z. určil rozdiel dane v sume 403,09 € na DPH za zdaňovacie obdobie september 2016 z dôvodu nepriznania nadmerného odpočtu v sume 343,57 € a vyrubenia dane v sume 59,52 € z dodávateľskej faktúry od dodávateľa BauMont Slovakia s.r.o. a z odpočtu dane z nákupu PHM vo výške 100%, nakoľko nebolo preukázané splnenie podmienok na ich uplatnenie uvedené v § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 03.10.2019, proti ktorému podal žalobca dňa 31.10.2019 odvolanie.
- O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, ako je uvedené v bode 1. tohto rozsudku. Žalovaný potvrdenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu odôvodnil riadne zisteným skutkovým stavom a správnym vyhodnotením dôkazov správcom dane, správnym právnym posúdením veci v súlade so zákonom o DPH. Žalovaný poukázal na to, že podľa uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 31.03.2014 podkladom pre vystavenie mesačnej faktúry mal byť objednávateľom odsúhlasený protokol o skutočne vykonaných prácach v príslušnom kalendárnom mesiaci. Správca dane zistil, že dodávateľská spoločnosť BauMont Slovakia s.r.o. by na základe predložených protokolov o vykonaných službách musela manažovať viac ako 90 % zo všetkých vykonaných prepráv žalobcu, čo je v rozpore s tvrdeniami žalobcu a jeho zamestnankyne, že mali priamych zákazníkov a s najväčšími obchodnými partnermi v mali podpísané zmluvy na základe dlhoročnej spolupráce. Žalobca počas daňového konania nepreukázal a neuviedol žiadnu konkrétnu prepravu, ktorú mala spoločnosť BauMont Slovakia s.r.o. pre žalobcu zabezpečovať. Z odovzdávajúcich a preberajúcich protokolov vyplýva, že spoločnosť BauMont Slovakia s.r.o. mala poskytnúť služby pre pracovníkov žalobcu, avšak jediná zamestnankyňa žalobcu uviedla, že žiadne školenia neabsolvovala. Spoločnosť BauMont Slovakia s.r.o. nemá podľa výpisu z obchodného registra v predmete svojej činnosti poskytovanie špedičných o logistických služieb, voči správcovi dane je nekontaktná rovnako ako jej právny nástupca spoločnosť Soul Agency s.r.o., so správcom dane nespolupracuje, neplní si svoje daňové a odvodové povinnosti. Hoci bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti V. E. formálne potvrdil spoluprácu so žalobcom, možno na základe komplexu zistení na vyššie uvedených skutočností uzavrieť, že spoločnosť BauMont Slovakia s.r.o. nemohla dodať žalobcovi služby v takej kvalite a v takom rozsahu, ako deklaroval žalobca vo svojej evidencii. Žalobcom navrhované vykonanie miestneho zisťovania u Michala Csillagiho považoval žalovaný za neopodstatnené, nakoľko uvedený svedok sa vyjadril, že doklady dodávateľskej spoločnosti už nemá k dispozícii. Ohľadom námietky neúplnosti výrokovej časti rozhodnutia žalovaný uviedol, že u daňového subjektu neboli uplatnené žiadne nároky na náhradu nákladov správy daní. Hmotnoprávny predpis, na základe ktorého bola vykonávaná daňová kontrola, je uvedený v predvýrokovej časti rozhodnutia a konkrétne ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, na základe ktorého správca dane neuznal nárok daňového subjektu na odpočítanie dane, je uvedený v odôvodnení rozhodnutia. K námietke o zmätočnosti a nezrozumiteľnosti protokolu z daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňový poriadok nepredpisuje povinnosť opisovať otázky a odpovede jednotlivých svedkov. V protokole správca dane uviedol, že získali informácie z iného spisu daňového subjektu, keďže išlo spis daňového subjektu z inej daňovej kontroly, daňový subjekt musel vedieť o aký spisový materiál ide a čo sa v tomto spisovom materiáli nachádza. Správca dane zároveň o nahliadnutí do iného spisu daňového subjektu vyhotovil úradný záznam, v ktorom konkretizoval spis, z ktorého správca dane informácie získal. Z dôvodu, že daňový subjekt vo vyrubovať som v konaní nepredložil žiadne nové dôkazy a o všetkých zistených skutočnosti bol informovaný, správca dane nespisoval už s daňovým subjektom ďalšiu zápisnicu o priebehu a výsledkov dokazovania podľa § 19. S daňovým subjektom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102165762/2019 zo dňa 16.09.2019, ktorej predmetom bolo záverečné prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených k protokolu. O výsledku dokazovania bol daňový subjekt oboznámený. Ohľadom nesprávneho právneho posúdenia žalovaný uviedol, že správca dane nikde v rozhodnutí neriešil zneužitie práva. Žalobca nepreukázal, že plnenia reálne existuje a bolo dodané tak, ako je deklarované dodávateľom uvedeným na faktúre, deklarovaným spôsobom a v deklarovanom rozsahu. Išlo o obchod, v ktorom bola spochybnená existencia služby od dodávateľa uvedeného na sporných faktúrach, a s tým spojený reálny základ deklarovaného zdaniteľného plnenia. Žalobca tak v uvedenom prípade porušil hmotnoprávne podmienky, ktoré stanovuje zákon o DPH. Keďže služby neboli dodané dodávateľom
uvedeným na faktúre, nedošlo ani k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a zároveň nevzniklo daňovému subjektu právo odpočítať daň podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane v rozhodnutí jednoznačne uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt porušil § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH a neodvolával sa na judikatúru súdneho dvora.
8. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase zdaniteľných obchodov (ďalej len ako „zákon o DPH“), predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskych spoločenstiev (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.
8.1. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
8.2. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
8.3. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
8.4. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
8.5. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
9. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ako „daňový poriadok“), správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
9.1. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
9.2. Podľa § 3 ods. 6 veta prvá daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane.
9.3. Podľa § 12 ods. 1, ods. 2, ods. 3 daňového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, náklady, ktoré vzniknú pri správe daní, uhrádza príslušný správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu. Ak sa na výzvu správcu dane zúčastní na úkonoch súvisiacich so správou daní a) svedok, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak tento nárok zaniká, b) osoba, ktorá má listiny a iné veci potrebné v súvislosti so správou daní, okrem osoby, ktorej práva a povinnosti sú týmito úkonmi súvisiacimi so správou daní dotknuté, patrí jej náhrada hotových výdavkov spojená s ich predložením; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnila, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní od predloženia, inak tento nárok zaniká, c) zástupca ustanovený správcom dane, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na úkonoch súvisiacich so správou daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok do piatich pracovných dní po úkone, na ktorom sa zúčastnil, inak tento nárok zaniká. O uplatňovanom nároku rozhodne príslušný správca dane do 15 dní odo dňa ich uplatnenia; ak nárok na úhradu prizná, úhradu v prospech oprávneného poukáže správca dane v uvedenej lehote.
9.4. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b) a c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
9.5. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
9.6. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
9.7. Podľa § 47 daňového poriadku protokol musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) číslo konania, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu, d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie, e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, f) miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g) súpis kontrolovaných dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, i) vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f), j) dátum vypracovania protokolu, k) vlastnoručný podpis alebo kvalifikovaný elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol.
9.8. Podľa § 63 ods. 3 daňového poriadku Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.
9.9. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán.
9.10. Podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.
9.11. Podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
10. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v medziach žaloby v súlade so zákonom, má oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený. Žalovaný, ako i prvostupňový správny orgán sa riadili vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a tiež judikatúrou týkajúcou sa práva na odpočet DPH.
11. Žalobca namietal znenie výroku prvostupňového rozhodnutia z dôvodu absencie rozhodnutia o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 daňového poriadku. Ustanovenie § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku priamo odkazuje na ustanovenie § 12 daňového poriadku vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade nákladov správy. Rozhodnutiu o náhrade nákladov správy daní vo výroku rozhodnutia musí predchádzať rozhodnutie správcu dane o uplatňovanom nároku podľa § 12 ods. 3 daňového poriadku. V zmysle § 12 ods. 1 daňového poriadku náklady, ktoré vzniknú pri správe daní, uhrádza príslušný správca dane. Uvedené ustanovenie sa však nevzťahuje na náklady, ktoré vznikli daňovému subjektu, t.j. žalobcovi. Ustanovenie § 12 ods. 2 daňového poriadku vymedzuje subjekty a ich nároky, ktoré si môžu uplatňovať pri správe daní. V prípade ak správca dane rozhodol o uplatňovanom nároku, bude náhrada týchto nákladov správy daní predmetom výroku o náhrade nákladov správy daní podľa § 63 ods.
3 písm. d) daňového poriadku. Pokiaľ v konaní nebol riadne uplatnený a priznaný nárok na náklady, ktoré vznikli pri správe daní, nie je daný ani základný predpoklad výroku o náhrade týchto nákladov. Tvrdenie žalobcu, že správcovi dane náklady nepochybne vznikli, nie je založené žiadnym rozhodnutím správcu dane v zmysle § 12 ods. 3 daňového poriadku. Z uvedeného je zrejmé, že správa dane v rozhodnutí správne neuviedol žiaden výrok o náhrade nákladov správy daní, nakoľko v konaní nebol žiaden taký nárok uplatňovaný a nebolo o žiadnom takomto nároku správcom dane rozhodnuté. Súd preto dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, a preto túto námietku žalobcu považoval za nedôvodnú.
12. Správny súd poukazuje na účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu, pričom daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane a iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane.
13. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť zaobstarať si dôkazy, ktoré preukážu v dostatočnej miere zdaniteľné plnenie správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Je nepostačujúce, ak daňový subjekt preukazuje dodanie tovaru len prostredníctvom faktúr, či iných písomných dokladov, ktoré nemusia mať povahu reálneho faktu. Daňový subjekt, ktorý uplatňuje právo na odpočet DPH musí preukázať, že došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora EU.
14. V prejednávanej veci správne orgány neuznali žalobcovi odpočet DPH z dodávateľskej faktúry zo dňa 29.08.2016 od dodávateľa BauMont Slovakia s.r.o. za dodanie služieb - za mesiac august 2016 (z odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu zo dňa 05.09.2016 vyplýva, že sa jednalo o služby: management prepráv v hodnote 9.980,- € za cenu služby 598,80 €, logistické a špedičné služby - clo za 3 doklady v sume 240,- €, dokumentáciu v oblasti mýta zahraničie za 7 dokladov v sume 170,- €, služby pre jedného pracovníka v sume 50,- €, inštruktáže a usmernenia za 64 hodín v sume 637,87 €, spolu v sume 1667,67 €) z dôvodu, že služby neboli dodané dodávateľom spoločnosťou BauMont Slovakia s.r.o., keď správca dane na základe vlastného šetrenia nadobudol odôvodnené pochybnosti o dodaní služieb od uvedeného dodávateľa. Správny súd z dôkazov vykonaných správcom dane dospel k zhodnému názoru ako správne orgány, že v prejednávanej veci nebolo preukázané reálne dodanie služieb spoločnosťou BauMont Slovakia s.r.o.. Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia o dodaní fakturovaných služieb uvedeným dodávateľom predložil len faktúru, odovzdávajúci a preberajúci protokol a zmluvu o dielo zo dňa 31.03.2014.
15. Žalobca v priebehu daňovej kontroly predložil zmluvu o dielo uzavretú s dodávateľom BauMont Slovakia s.r.o., podľa ktorej mal žalobca za poskytnuté služby zaplatiť fakturovanú cenu a podkladom pre faktúry mal byť objednávateľom odsúhlasený protokol o skutočne vykonaných prácach v príslušnom kalendárnom mesiaci. Spoluprácu so žalobcom formálne potvrdil vtedajší konateľ spoločnosti V. E. a jediná zamestnankyňa žalobcu D. M., ktorá však s uvedeným dodávateľom nekomunikovala, nepamätala si, že by videla odovzdávacie a preberacie protokoly tejto spoločnosti a žiadne školenia neabsolvovala. Žalobca ako aj D. M. uviedli, že mali priamych zákazníkov a s najväčšími obchodnými partnermi mali podpísané zmluvy na základe dlhoročnej spolupráce. Správca dane zistil, že fakturovaný management prepráv dodávateľom predstavuje 90% zo všetkých vykonaných prepráv žalobcu, pričom žalobca neuviedol a v priebehu daňovej kontroly sa nepodarilo preukázať žiadnu z prepráv, ktorú mal pre žalobcu zabezpečiť alebo vykonať uvedený dodávateľ. Žalobca nepredložil žiaden dokaz o akýchkoľvek dokladoch, službách, inštruktážach a usmerneniach zamestnancov žalobcu zabezpečených uvedeným dodávateľom. V priebehu daňovej kontroly sa uvedené dôkazy nepodarilo zabezpečiť ani od dodávateľskej spoločnosti, keď V. Csillagiho sa správcovi dane v konaní nepodarilo vypočuť zo zdravotných dôvodov, ktorý písomne správcovi dane oznámil, že nemá k dispozícii žiadne doklady týkajúce sa spoločnosti BauMont Slovakia s.r.o.. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že spoločnosť BauMont Slovakia s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 10.11.2017 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Soul Agency s.r.o., ktorá je voči správcovi dane nekontaktná rovnako ako jej konateľ M. A.. Správcovi dane sa M. Baga v priebehu daňovej kontroly u žalobcu v
súvislosti s daňovou kontrolou dane z príjmov fyzickej osoby za roky 2014 a 2015 nepodarilo predviesť na vykonanie výsluchu, pričom tento má adresu trvalého pobytu evidovanú na adrese nehnuteľnosti, v ktorej sídli spoločnosť poskytujúca virtuálne sídlo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca dane správne vyhodnotil ako nadbytočné vykonanie miestneho zisťovania u V. E., ktorý uviedol, že žiadne doklady od spoločnosti BauMont Slovakia s.r.o. už nemá k dispozícii ako aj predvedenie Štefana Baga, ktorý sa na evidovanej adrese trvalého pobytu nezdržiava. Vo vzťahu k všetkým týmto skutočnostiam odôvodňujúcim pochybnosti správcu dane o tom, že fakturované služby boli dodané dodávateľom BauMont Slovakia s.r.o. sa pridáva aj skutočnosť na ktorú poukázal správca dane, a to dátum vyhotovenia odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu za mesiac august 2016, a to dňa 05.09.2016 k faktúre č. 2016061 zo dňa 29.08.2016. Hoci žalobca tvrdil, že sa jedná o chybu v písaní a jednalo sa o služby dodané v predchádzajúcom mesiaci, avšak na faktúre č. 2016061 zo dňa 29.08.2016 sú fakturované služby za mesiac august 2016, ktoré mali byť špecifikované v odovzdávajúcom a preberacom protokole vystavenom neskôr, a to dňa 05.09.2016, a teda k chybe v písaní by malo dôjsť dodávateľom buď dňa 05.09.2016 pri vystavení protokolu objednávateľovi na jeho odsúhlasenie, ktorý uvedený mesiac nereklamoval alebo dodávateľom dňa 29.08.2016 pri vystavovaní faktúry, ktorú rovnako žalobca nereklamoval, čo odôvodnene vzbudilo pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní služieb dodávateľom. Hoci žalobca tvrdil, že fakturované služby boli poskytnuté spoločnosťou BauMont Slovakia s.r.o., uvedené tvrdenie bolo v priebehu daňovej kontroly správcom dane odôvodnene spochybnené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca dane nadobudol odôvodnené pochybnosti o reálnom dodaní služieb deklarovanom na uvedených faktúrach dodávateľom BauMont Slovakia s.r.o., o týchto pochybnostiach žalobcu informoval a vyzval ho na predloženie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení o dodaní služieb uvedeným dodávateľom, avšak žalobca žiaden dôkaz nepredložil, neoznačil a ním navrhovanými dôkazmi (miestne zisťovanie u V. E., ktorý nedisponuje dokladmi od spoločnosti BauMont Slovakia s.r.o. a predvedenie M. Baga, ktorý sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava) by sa nezískali dôkazy, ktorými by vyvrátil pochybnosti správcu dane. Skutočnosti vyplývajúce z dôkazov zabezpečených správcom dane v priebehu vykonávania daňovej kontroly odôvodnene spochybňujú žalobcovo tvrdenie o dodaní služieb spoločnosťou BauMont Slovakia s.r.o., a preto bolo na žalobcovi, aby tieto odôvodnené pochybnosti správcu dane o dodaní služieb uvedeným dodávateľom vyvrátil dôkazmi (prenesenie dôkazného bremena na žalobcu).
16. Odôvodnené pochybnosti správcu dane o tom, že fakturované služby boli dodané dodávateľom uvedeným na faktúre sú v napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov formulované konzistentne a zrozumiteľne, vychádzajú z dôkazov vykonaných v rámci daňovej kontroly a správne orgány sa v nich dostatočne vysporiadali s námietkami žalobcu.
17. Bolo na žalobcovi, aby správcovi dane v priebehu daňovej kontroly hodnoverne preukázal, že fakturované služby mu boli dodané uvádzaným dodávateľom. Správca dane ani žalovaný nespochybňovali vo svojich rozhodnutiach, že by fakturované služby neboli žalobcovi dodané, ale spochybňovali ich dodanie osobou uvedenou na uplatňovanej faktúre. Žalobca bol však práve tým, kto si mal dostatočne preveriť dodávateľskú spoločnosť, či je schopná požadované dodania realizovať, aké je jej materiálno-technické a personálne vybavenie, nakoľko vstupom do obchodných vzťahov s týmto dodávateľom prebral na seba ako daňový subjekt plnú zodpovednosť za ekonomické a právne dôsledky svojich rozhodnutí. Tým, že žalobca tak neučinil, neprejavil náležitú mieru opatrnosti a prebral na seba riziko, že nebude vedieť splniť svoju dôkaznú povinnosť voči správcovi dane v priebehu daňovej kontroly. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH sú stanovené kumulatívne a objektívne, t.j. nárok na odpočet DPH sa viaže na ich bezpodmienečné splnenie. Zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby daňový subjekt, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť v prípade odôvodnených pochybností správcu dane schopný preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenia žalobcu o dodaní služieb uvádzaným dodávateľom a žalobca tieto pochybnosti v konaní nevyvrátil. Prípadný odstup času, zánik dodávateľa, zmena konateľa dodávateľa sťažili dôkaznú situáciu žalobcovi, nie správcovi dane, ktorý dôvodne spochybnil reálnosť deklarovaných plnení. Žalobcu ako daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane zaťažuje dôkazné bremeno na spoľahlivé preukázanie svojich tvrdení pri uplatnení nároku na odpočet DPH a pokiaľ tvrdí, že k dodaniu služieb došlo na faktúre uvedeným dodávateľom, ako účastník tohto obchodu má dostatok času a možností na zabezpečenie dôkazov, aby v prípade
spochybnenie správcom dane v priebehu daňovej kontroly toto dôkazné bremeno uniesol. Žalobca nesprávne vykladal vyjadrenie správcu dane ohľadom jeho záveru, že hlavným a zrejme aj jediným účelom bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody. Uvedený záver správcu dane nie je tvrdením, že došlo k zneužitiu práva, ale je záverom o tom, že žalobca splnil formálne predpoklady pre priznanie odpočtu DPH z napadnutej faktúry, avšak správca dane v priebehu daňovej kontroly odôvodnene spochybnil dodanie fakturovaných služieb uvádzaným dodávateľom, žalobca ako kontrolovaný subjekt tieto pochybnosti nevyvrátil, a preto uvedené odpočítanie dane (daňová výhoda) z tejto faktúry považoval za neoprávnené.
18. K žalobnej námietke týkajúcej sa neprehľadnosti a zmätočnosti protokolu z daňovej kontroly súd uvádza, že tento obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 47 daňového poriadku, a to názov, sídlo správcu dane a číslo konania uvedené v záhlaví protokolu, identifikáciu žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu spolu s predmetom daňovej kontroly, kontrolovaným zdaňovacím obdobím, identifikáciou zamestnancov správcu dane, ktorí vykonávali daňovú kontrolu a miestom jej vykonania na prvej strane protokolu. Dátum začatia daňovej kontroly je uvedený na druhej strane protokolu a súpis kontrolovaných dokladov je uvedený v bode 1.1. a 1.2. protokolu. Preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov sú uvedené v bode 1.3. protokolu prehľadne podľa jednotlivých dodávateľov, od ktorých neuznal odpočet DPH z vystavených faktúr počas jednotlivých zdaňovacích období. Žalobca nešpecifikoval žiadne konkrétne tvrdenie svedka uvedené v protokole, z ktorého nemalo byť zrejmé, k čomu sa svedok vyjadroval. Ustanovenie § 47 písm. h) daňového poriadku nestanovuje formu spracovania zistení získaných výpoveďami svedkov v žalobcom tvrdenej forme, je však zrejmé, že musia byť uvedené dostatočne zrozumiteľným spôsobom poskytujúcim úplné informácie, čo správca dane splnil. Napriek tomu, že zaznamenané vyjadrenia svedkov a žalobcu v protokole nie sú vo väčšine uvádzané vo forme uvedenia odpovede svedka na uvedenú konkrétnu otázku, je však z každého zaznamenaného vyjadrenia svedka a žalobcu dostatočne zrejmé a zrozumiteľné, akú informáciu poskytuje, preto súd vyhodnotil ako nedôvodné tvrdenie žalobcu, že bez uvedenia otázok správcu dane nie je zrejmé, k čomu sa svedkovia vyjadrovali. K žalobnej námietke o použití poznatkov správcom dane z inej daňovej kontroly súd uvádza, že využitie poznatkov správcom dane získaným pri výkone inej daňovej kontroly u žalobcu (kontroly na dani z príjmov fyzických osôb), nie je podľa názoru súdu postupom v rozpore so zákonom a bez ďalšieho ním nedochádza k porušeniu procesných práv kontrolovaného subjektu vzhľadom k tomu, že tieto poznatky sa dostali do dispozície správcu dane v prebiehajúcej daňovej kontrole zákonným spôsobom, boli vykonané zákonne a žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt bol s nimi oboznámený. Napriek tomu, že daňová kontrola na dani z príjmov fyzickej osoby bola zameraná na preverenie iných skutočností, listinné dôkazy, ktoré boli použité pri daňovej kontrole na DPH, vypovedajú ohľadne všeobecných skutočností týkajúcich sa ekonomickej činnosti a pomerov dodávateľskej spoločnosti a realizácie sporných obchodov. Ide o skutočnosti, ktorými sa zisťované a preverované poznatky týkajú všeobecne činnosti dodávateľa, reálnosti jeho sídla, majetkových pomerov, okolností, za ktorých bola realizovaná spolupráca so žalobcom. Preto aj uvedenú námietku žalobcu súd považoval za nedôvodnú. Vyjadrenie žalobcu je uvedené v bode 1.4. protokolu, dátum a podpis zamestnanca správcu dane sú uvedené na poslednej strane protokolu. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že protokol z daňovej kontroly vypracovaný správcom dane obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti.
19. K žalobnej námietke týkajúcej sa nespísania zápisnice o priebehu a výsledkoch dokazovania podľa § 19 daňového poriadku súd zistil, že žalobca podaním zo dňa 04.07.2019 predložil v lehote správcovi dane pripomienky k protokolu č. 101418220/2019 zo dňa 10.6.2019 a navrhol doplnenie dokazovania o vyžiadanie dokladov od spoločnosti Soul Agency s.r.o. a uviedol, že doplní vyjadrenie p. E.. Správca dane vyzval spoločnosť Soul Agency s.r.o. na predloženie účtovných dokladov týkajúcich sa spoločnosti BauMont Slovakia s.r.o., zásielka sa správcovi dane vrátila s poznámkou adresát je neznámy. Z daňového spisu žalobcu týkajúceho sa daňovej kontroly na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014, 2015 správca dane zistil, že správca dane predvolal svedka M. A., súčasného konateľa spoločnosti Soul Agency s.r.o., na výsluch na deň 23.07.2019, zásielka sa správcovi dane vrátila s poznámkou adresát je neznámy, predvedenie svedka na výsluch bolo bezúspešné a správca dane zistil, že na adrese trvalého pobytu M. Baga sídli v uvedenej nehnuteľnosti spoločnosť poskytujúca virtuálne sídlo. Žalobca vyjadrenie p. E. nepredložil do 05.08.2019, preto v tento deň správca dane spísal o priebehu a výsledkoch dokazovania na základe pripomienok žalobcu oboznámenie č. 101873192/2019, ktoré zaslal žalobcovi s dohodnutím termínu prerokovania pripomienok. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepredložil vo vyrubovacom konaní do spísania oboznámenie č. 101873192/2019 žiaden dôkaz, ktorý
by bol vykonaný a navrhovaný dôkaz - zabezpečenie listín od spoločnosti Soul Agency s.r.o. bol bezúspešný, neboli vo vyrubovacom konaní zabezpečené žiadne dôkazy, ku ktorým by mala byť spisovaná opätovne zápisnica o priebehu a výsledkoch dokazovania. Správca dane spísal so žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102165762/2019 zo dňa 16.09.2019, ktorej predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu č. 101418220/2019 zo dňa 10.06.2019 a k oboznámeniu o priebehu a výsledkoch dokazovania na základe pripomienok a dôkazov predložených žalobcom, ku ktorej sa žalobca písomne vyjadril listom zo dňa 23.09.2019. Z administratívneho spisu správnych orgánov vyplýva, že v priebehu celej daňovej kontroly bol žalobca úplne informovaný o výsledkoch dokazovania a všetkých zisteniach správcu dane, ku ktorým sa včasne vyjadroval. Správny súd preto dospel k rovnakému záveru ako žalovaný, že v priebehu konania postupom správcu dane nedošlo na žiadnej ujme v právach žalobcu.
20. Správny súd k námietke žalobcu ohľadom predloženého administratívneho spisu správnymi orgánmi uvádza, že dňa 12.06.2020 bol tunajšiemu súdu predložený úplný žurnalizovaný a zviazaný administratívny spis správnych orgánov č. 1020504793/SPR/ODK/6165742272019/2020/FR.
21. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
22. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto žalobu podľa vyššie citovaného ustanovenia § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
23. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak náhradu trov konania si jednak neuplatnil a jednak neboli zistené dôvody pre postup podľa § 168 SSP. V zmysle uvedeného správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
24. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP, § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.