Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21C-81-2020.pdf
PDF · 86.57 KB
Case nature
Subarea
21C/81/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v spore žalobcu: A.. P. U., E., XX.XX.XXXX, P. XX, I., zast. JUDr. Michal Magdolen, advokát, Farská 50, Nitra proti žalovanému: TREENIUM inverso, s.r.o., Černyševského 10, Bratislava, IČO: 50490176, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
III. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca na návrhom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal proti žalovanému nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, D..Ú.. X., Okres Bratislava U., obec BA-m.č. X.: I. Č.. XX, K. X, X.p nachádzajúci sa v rozostavanej budove bez súp čísla, postavenej na parcele T.-D. XXX/XX, spoluvlastnícky podiel X/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu bez súp. č., postaveného na parcele T.-D. XXX/XXX, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku T.-D. parcele č. XXX/X (ostatná plocha) vo výšme XXXX A., T.-D. parcele č. XXX/XX (zastavaná plocha a nádvorie) vo veľkosti XXXX A., vo veľkosti XXXX/XXXXXX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, záložné právo, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vyplývajúcej zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru zo dňa 04.04.2018 vo výške 29.200,- Eur s príslušenstvom alebo alternatívne vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému akokoľvek nakladať s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami a to najmä tieto nehnuteľnosti založiť, zaťažiť vecným bremenom, previesť na tretiu osobu, prenajať tretej osobe, vypožičať, vyporiadať v prospech tretej osoby dohodou za úhradu alebo uzavrieť zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, a to do právoplatného skončenia vo veci samej.
Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že v spore vedenom na upomínacom súde Okresný súd Banská Bystrica žaluje žalovaného o zaplatenie sumy vo výške 19.200,00 Eur s príslušenstvom z nasledovných dôvodov: Dňa 04.04.2018 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru (ďalej len "Zmluva"). V rámci tohto záväzkovo - právneho vzťahu uhradil žalobca žalovanému prvú časť kúpnej ceny vo výške 19 200,00 Eur. Z dôvodu, že žalovaný so žalobcom neuzatvoril Budúcu zmluvu - Kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam definovaným v Zmluve v lehote do 31.01.2019 (uvedenej v Zmluve), využil žalobca právo na odstúpenie od zmluvy podľa bodu 4.7. Odstúpenie od zmluvy. Žalobca doručil žalovanému dňa 15.10.2020 odstúpenie od zmluvy, pričom v odstúpení žiadal o vrátenie už zaplatenej časti kúpnej ceny vo výške 19.200,00 Eur. Žalovaný žiadanú čiastku k dnešnému dňu nevrátil. Predmetom Zmluvy pre prípad porušenia zmluvných povinností bola taktiež dohoda o zmluvnej pokute, v zmysle 7.3. V zmysle tohto bodu Zmluvy sa žalovaný zaviazal
uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dohodnutej Kúpnej ceny za každý aj začatý deň omeškania v prípade, ak v súlade s bodom 3.3 Zmluvy nepožiada o vydanie kolaudačného rozhodnutia na bytový dom v lehote do 31.7.2018 a príp. predĺženej v súlade s bodom 3.3. K podaniu žiadosti o kolaudáciu zo strany žalovaného došlo až dňa 14.09.2020. Vzhľadom k uvedenému ma žalobca nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 128.000,00 Eur (Kúpna cena) za obdobie od 01.08.2018 do 15.10.2020 (odstúpenie od zmluvy). Vyčíslený nárok predstavuje čiastku 49.600,00 Eur. Žalobca uvedenému sumu však považuje za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho a s poukazom na možnosť voľnej dispozície s návrhom, si v konaní uplatňuje kapitalizovanú čiastku zmluvnej pokuty vo výške 10.000,00 Eur. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ohrozenie exekúcie spočíva v tom, že žalovaný si neplní svoje záväzky, čo podporuje taktiež výpis z listu vlastníctva č. XXXX, Okres Bratislava U., obec BA-m.č. X., katastrálne územie X., na ktorom sú evidované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré má žalovaný ako developer v pláne predať ďalej tretím subjektom, pričom jedna z týchto nehnuteľností (byt č. XX) je nehnuteľnosťou, ktorú mal žalobca záujem kúpiť od žalovaného a zaplatil za ňu časť kúpnej ceny, ktorú teraz žiada späť. Z predmetného výpisu listu vlastníctva a zapísaných poznámok je zrejmé, že voči žalovanému prebieha niekoľko súdnych konaní na Okresnom súde Bratislava II, pričom veritelia sa domáhajú zriadenia zabezpečovacieho opatrenia na ich pohľadávky.
Uvedené nehnuteľnosti pritom predstavujú základný majetok žalovaného a žalovaný iný majetok vyššej hodnoty prakticky nevlastní. Dá sa predpokladať, že na uvedené nehnuteľnosti má žalovaný uzatvorené budúce zmluvy o prevode vlastníctva a bude mať v úmysle ich predať. Žalobca taktiež poukazuje na skutočnosť, že žalovanému bola poskytnutá dočasná ochrana v zmysle zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je nepochybné, že ak by finančná situácia žalovaného bola v priaznivej finančnej kondícii, nemala by dôvod žiadať o poskytnutie dočasnej ochrany. Účel sledovaný žalobcom (predovšetkým zabezpečenie jeho pohľadávky, nakoľko sa žalovaný zbavuje svojho majetku) je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. Žalobca sa domáha ochrany formou zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko aj prípadným predajom nehnuteľnosti, by zriadené záložné právo v prospech žalobcu na základe zabezpečovacieho opatrenia, zaťažovalo nadobúdateľa, v čoho dôsledku by mohla byť pohľadávka žalobcu potenciálne uspokojená. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného - vzhľadom na výšku pohľadávky a jeho konanie. Ak by súd mal za to, že nie je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, potom žalobca alternatívne žiada nariadiť neodkladné opatrenie, z dôvodu, že predajom nehnuteľnosti pred rozhodnutím o nároku žalobcu by sa žalovaný zbavil svojho majetku, pričom by už následná exekúcia bola nie len, že ohrozená, ale takmer celkom zmarená. Je teda potrebné nariadiť zabezpečovacie opatrenie alebo alternatívne neodkladné opatrenie, nakoľko je predpoklad, že exekúcia bude ohrozená, keďže sa žalovaný zbavuje svojho majetku a nariadením zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia bude zachovaná aspoň potenciálna možnosť žalobcu na uspokojenie jej nároku.
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
Neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok uplatnený vo veci samej pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.
Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že žalobca sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie
všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak neosvedčil svoj nárok.
Na druhej strane, cieľom zabezpečovacieho opatrenia je naopak posilnenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by neskôr mohla byť judikovaná, a to s cieľom, aby sa zamedzilo, alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.
Súd musí, pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, zohľadniť aj zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd toto opatrenie zriaďuje. Pri nariaďovaní zabezpečovacieho a v konečnom dôsledku aj neodkladného opatrenia je potrebné rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd takisto musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca je zaťažený povinnosťou preukázať súdu dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
Samotný dlh (navyše ešte v súdnym rozhodnutím nepriznanej podobe) nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Súd však nemá za preukázané, že by žalovaný takéto konanie uskutočňoval. Žalovaný podniká v oblasti stavebníctva a ako investor predmetného bytového domu má plné právo predávať a prenajímať nehnuteľnosti v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čo však nemožno považovať za konanie, ktorým by účelovo znižoval svoj majetok, resp. hodnotu svojho majetku. Týmto smerom je ale potrebné zreteľne uviesť, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil ani takéto konanie žalovaného. Argumentácia žalobcu bola postavená na pojmoch ako "žalovaný si neplní svoje záväzky ...", "žalovaný ako developer má v pláne byty predať ďalej tretím subjektom ...", "dá sa predpokladať, že na uvedené nehnuteľnosti má žalovaný uzatvorené budúce zmluvy o prevode vlastníctva a bude mať v úmysle ich predať" alebo "žalovaný sa zbavuje svojho majetku", avšak zo žalobcom predložených listín žiadne takéto skutočnosti nevyplývajú. Žalobca spolu s návrhom predložil iba výpis z LV, z Obchodného vestníka a Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy.
Ak teda žalobca neosvedčil skutočnosti preukazujúce konanie žalovaného smerujúce k predávaniu bytov, resp. zbavovania sa majetku, pričom tieto skutočnosti ostali iba v rovine tvrdení žalobcu, je návrh nedôvodný.
Súd v okamihu rozhodovania o neodkladnom/zabezpečovacom opatrení rozhoduje iba o opodstatnenosti, resp. potrebe neodkladnej úpravy pomerov a o tom či žalobca túto potrebu preukázal (osvedčil). Z priložených dokumentov žiadne takéto konkrétne skutočnosti nevyplývajú a preukázané (osvedčené) neboli. Na základe uvedeného tak vyplýva, že nie sú splnené podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia (ako prioritnej možnosti ochrany podľa § 324 ods. 3 CSP) a následne ani neodkladného opatrenia.
Z uvedeného dôvodu súd návrhu žalobcu nevyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Keďže súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovaný mal vo veci plný úspech. V takom prípade by mal nárok na náhradu trov konania, ale keďže mu žiadne v konaní nevznikli, a vzhľadom na štádium konania ani vzniknúť nemohli, súd mu nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.