Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-180-2019.pdf
PDF · 142.52 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/180/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: F. L., F. X, B., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., IČO: 47 234 318, Heydukova 12, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ev. č. 314/2019, č. MAGS UES: 47911/2019 zo dňa 22.07.2019, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.09.2019 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného ev. č. 314/2019, č. MAGS UES: 47911/2019 zo dňa 22.07.2019, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Magistrátu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava sp. zn.: MAGS UES 46681/2019, ev. č. 314/2019 zo dňa 10.06.2019 a toto rozhodnutie potvrdil. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím rozhodol o nesprístupnení informácií v predmetnej časti, nesprístupnil informácie týkajúce sa zoznamu kandidátov prihlásených do výberových konaní do pozíciu predsedu predstavenstva obchodných spoločností Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy - BVS, a.s., DPB, a.s. a OLO, a.s. a nesprístupnil informácie týkajúce sa všetkých predložených materiálov uchádzačmi o pozíciu predsedu predstavenstva spol. BVS, a.s.
2. Žalobca rozhodnutie žalovaného o odvolaní považoval za nezákonné, žiadal súd, aby toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Alternatívne žalobca žiadal, aby súd uložil povinnosť žalovanému sprístupniť žalobcovi v zmysle jeho žiadosti zo dňa 30.05.2019, a to zoznam všetkých kandidátov prihlásených do výberových konaní na pozíciu predsedu predstavenstva obchodnej spoločnosti Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Odvoz a likvidácia odpadu, a.s. a Dopravný podnik Bratislava, a.s. a všetky materiály predložené uchádzačmi o pozíciu predsedu predstavenstva týchto obchodných spoločností do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Žalobca poukázal na to, že žalovaný bol oprávnený zverejniť písomnosti predložené uchádzačmi do výberového konania, konal výlučne v prospech individuálnych záujmov uchádzačov, keď ich navádzal na odvolanie súhlasu zo spracovaním osobných údajov. Žalobca poukázal na e-mailovú správu zo dňa 12.06.2019, z ktorej vyplýva, že uchádzači boli upozornení na možnosť odvolania súhlasu do 13.06.2019 do 18:00 hod. Podľa názoru žalobcu nemá byť úlohou žalovaného ako subjektu územnej samosprávy favorizácia záujmov jednotlivcov ale uprednostňovanie celospoločenských záujmov a to informovanie verejnosti, kto sa zúčastní vo výberovom procese a aké kvalifikačné, morálne a osobnostné
kritériá spĺňa pre výkon funkcie predsedu predstavenstva. Záujem verejnosti na informácie týkajúce sa výberového konania a kvalifikačných predpokladov jednotlivých záujemcov musia prevažovať nad záujmom ochrany konkrétnej osoby. Občianska kontrola vecí verejných plní v demokratickej spoločnosti významnú úlohu, keď dohliada nad ich správnou činnosťou. Ak mal žalovaný záujem na transparentnom výberovom konaní a získaní a udržaní dôvery verejnosti o jeho riadnom priebehu, mal verejnosti a teda aj žalobcovi, ktorý prostredníctvom zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 211/2000 Z.z.“) chcel získať informácie o všetkých uchádzačoch o post predsedu predstavenstva, bezodkladne sprístupniť všetky dokumenty súvisiace s výberovým konaním.
4. Žalobca tvrdil, že žalovanému v čase podania žiadosti o sprístupnenie informácií (dňa 30.05.2019) nič nebránilo v tom, aby požadované informácie poskytol žalobcovi. Poukazujúc na smernicu o GDPR článok 4 bod 1 a § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. uviedol, že je sporné, či referencia alebo rozvojový plán je možné subsumovať pod „osobný údaj“. Pokiaľ by tieto dokumenty obsahovali informáciu umožňujúcu identifikovať konkrétnu osobu, žalovaný mohol anonymizovať tieto časti a vo zvyšku informácie sprístupniť žalobcovi.
5. Žalobca tiež namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, pretože podľa jeho názoru nespĺňa ani minimálny štandard presvedčivosti, dôvodnosti, určitosti a zrozumiteľnosti. Žalovaný náležite neodôvodnil svoje rozhodnutie, keď neuviedol prečo upozornil uchádzačov na možnosť odvolania súhlasu, prečo neposkytol žiadané informácie minimálne u uchádzačov, ktorý neodvolali súhlas a ako sa vysporiadal s eventuálnou aplikáciou § 12 zákona č. 211/2000 Z.z.. Absenciu týchto dôvodov považoval žalobca za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie Ústavou SR garantovaného základného práva na informácie.
II.
Vyjadrenie žalovaného
6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 04.11.2019, zotrval na svojom pôvodnom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Argumentácia žalovaného vo vyjadrení k správnej žalobe je obdobná ako tá, ktorú správny orgán uviedol v žalobe napadnutom rozhodnutí.
7. Povinná osoba (žalovaný) vo veci predmetnej žiadosti vydala rozhodnutie sp. zn.: MAGS UES 46681/2019, ev. č.: 314/2019 zo dňa 10.06.2019, ktorým nesprístupnila informácie v časti, týkajúce sa zoznamu kandidátov prihlásených do výberových konaní na pozíciu predsedu predstavenstva obchodných spoločností hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy - BVS, a.s., DPB, a.s., a OLO, a.s. a nesprístupnila informácie, týkajúce sa všetkých predložených materiálov uchádzačmi o pozíciu predsedu predstavenstva spol. BVS, a.s.“. Povinná osoba nesprístupnila žiadateľom požadované informácie špecifikované v bode 1 a bode 2 predmetnej žiadosti, nakoľko v zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o ochrane osobných údajov“) je prevádzkovateľ povinný zachovávať mlčanlivosť o osobných údajoch, ktoré spracúva. Povinnosť mlčanlivosti trvá aj po ukončení spracúvania osobných údajov a hlavnému mestu neboli od uchádzačov prihlásených do výberových konaní na pozíciu predsedu predstavenstva BVS, a.s. DPB, a.s. a OLO, a.s. udelené súhlasy so sprístupňovaných ich osobných údajov a informácií v rozsahu zaslaných dokumentov hlavému mestu.
8. K námietke žalobcu, že zo strany žalovaného nedošlo k riadnemu posúdeniu jeho žiadosti a žalovaný bol oprávnený zverejniť písomnosti uchádzačov do výberového konania uvádzame, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám taxatívne vymedzil povinne sprístupňované informácie o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom. Uchádzači o pozíciu predsedu predstavenstva pred obsadením do predmetnej funkcie nepožívajú status verejného funkcionára. Z uvedeného dôvodu sa na uchádzačov nevzťahuje ust. § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Taxatívny výpočet sprístupňovaných informácií o verejných funkcionároch vymenovaný v ust. § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. nepokrýva požadovaný rozsah sprístupňovaných informácií, t.j. nakoľko ide o taxatívny výpočet a nie demonštratívny je hlavné mesto rozsahom sprístupňovaných informácií viazané ust. 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. a platná právna úprava ochrany osobných údajov prikazuje hlavnému mestu zachovávať mlčanlivosť o osobných údajoch, ktoré spracúva. Povinnosť mlčanlivosti trvá aj po ukončení spracúvania
osobných údajov. Údaje neúspešných uchádzačov o pozíciu predsedu predstavenstva už hlavné mesto nespracúva, avšak povinnosť mlčanlivosti sa vzťahuje aj na už nespracúvané osobné údaje.
9. Nestotožnil sa ani s námietkou žalobcu, že žalovaný konal výlučne v prospech individuálnych záujmov uchádzačov, keď ich navádzal na odvolanie súhlasu so spracovaním osobných údajov, nakoľko v zmysle platnej právnej úpravy sú osobnými údajmi údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu. V danom prípade nejde „len“ o zverejnenie mena a priezviska, nakoľko do výberového konania sa mohli prihlásiť len osoby, ktoré spĺňali určité podmienky presne vyšpecifikované vo zverejnenej ponuke. Z uvedeného dôvodu je možné nepriamo a v určitých prípadoch aj priamo identifikovať osobu.
10. Osobné údaje sa môžu získavať len na konkrétne určený, výslovne uvedený a oprávnený účel a nesmú sa ďalej spracúvať spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s týmto účelom; ďalšie spracúvanie osobných údajov na účel archivácie, na vedecký účel, na účel historického výskumu alebo na štatistický účel, ak je v súlade s osobitným predpisom a ak sú dodržané primerané záruky ochrany práv dotknutej osoby.
11. Žalovaný disponoval so súhlasom so zverejnením životopisov na konkrétny, presne stanovený a definovaný účel spracúvania osobných údajov. Súhlas so spracúvaním osobných údajov nemôže byť získavaný na viac účelov spracúvania osobných údajov.
12. Hlavné mesto Slovenskej Bratislava rozdelilo výberové konanie na pozície predsedu predstavenstva do dvoch častí. I. časť bola neverejná, v ktorej boli okrem iného predkladané a spracúvané osobné údaje, ktorých zverejnenie platná právna úprava ochrany osobných údajov vylučuje. Taktiež predkladané údaje o informácie o uchádzačov požívajú ochranu platnej právnej úpravy ochrany osobnosti a súkromia fyzickej osoby a druhá časť výberového konania sa vzťahovala už len na 5 vybraných uchádzačov o pozíciu predsedu predstavenstva. Ide o verejnú časť, v ktorej sú osobné údaje už vyfiltrované od osobných údajov, ktorých zverejnenie platná právna úprava vylučuje. V danej časti uchádzači dali výslovný súhlas so zverejnením informácií a osobných údajov.
13. V zmysle čl. 6 GDPR je spracúvanie zákonné iba vtedy a iba vtom rozsahu, keď je splnená aspoň jedna v čl. 6 uvedených podmienok. Správny orgán v čase vydávania rozhodovania disponoval s právnym základom na zverejnenie dokumentov v prípade, ak by boli uchádzači vybraní do druhej časti výberového konania a len v prebiehajúcom výberovom konaní.
14. Pri spracúvaní osobných údajov je správny orgán povinný dodržiavať zásady spracúvania osobných údajov t.j. musí dodržiavať rozsah a obmedzenia účelu spracúvania osobných údajov. Jedna z kľúčových zásad spracúvania osobných údajov je obmedzenie účelu. Je úzko spojená so zásadou zákonnosti, spravodlivosti a transparentnosti, keďže poskytuje dotknutým osobám právnu istotu, že ich osobné údaje môžu byť spracúvané iba na konkrétny určený, výslovne uvedený a legitímny účel. Vymedzuje prevádzkovateľovi hranice, v rámci ktorých je oprávnený spracúvať osobné údaje dotknutých osôb.
15. Poukazujúc na § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. žalovaný uviedol, že nie je možné stotožňovať právny základ súhlasu so spracúvaním osobných údajov, ktorý je udelený za určitým konkrétnym účelom a ktorý nie je možné za žiadnych okolností meniť ani rozširovať, so súhlasom fyzickej osoby v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.. Ide o dva odlišné právne inštitúty. Súhlas so sprístupnením vymedzených údajov v zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. je správny orgán povinný získavať vždy pred sprístupnením informácií bez ohľadu na právny základ spracúvania osobných údajov. Správny orgán nikdy nedisponoval súhlasom uchádzačov o pozície predsedov predstavenstva obchodných spoločností s majetkovou účasťou hlavného mesta na sprístupnenie žiadateľom požadovaných dokumentov a z uvedeného dôvodu povinná osoba nedisponovala právnym základom ich sprístupnenia.
16. K námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je postihnuté viacerými zásadnými pochybeniami hmotnoprávneho, ako i procesnoprávneho charakteru žalovaný uviedol, že rozhodnutie sp. zn: MAGS
UES:47911/2019, ev. č.: 314/2019 zo dňa 22.07.2019 spĺňa zákonom stanovené formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia podľa ust. § 47 správneho poriadku. Výroková časť napadnutého rozhodnutia obsahuje jednotlivé zákonné ustanovenia, na základe ktorých žalovaný rozhodol a zároveň v rámci napadnutého rozhodnutia stanovil niekoľko hmotno-právnych a procesnoprávnych predpisov, podľa ktorých rozhodol a zároveň príslušné normy aj riadne odôvodnil.
17. Právu na informácie zodpovedá povinnosť povinnej osoby poskytnúť požadované informácie pri dodržaní zákonom stanovených podmienok, avšak toto právo nie je absolútne. Je preto potrebné určiť zákonnú hranicu, pokiaľ zákonodarca pri tak všeobecnom koncipovaní § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ešte predpokladal, že povinné osoby na základe žiadosti požadované informácie sprístupnia, a kedy už vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je potrebné žiadosť vyhodnotiť tak, že ňou požadované informácie už nespadajú pod § 3 ods. 1 zákona o slobodnom-prístupe k informáciám a právo na prístup k nim nie je chránený zákonom.
III.
Konanie pred správnymi orgánmi
18. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 30.05.2019 bola žalovanému ako povinnej osobe doručená žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií v znení: „v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z. žiadam mesto Bratislava elektronicky sprístupniť:
1. zoznam kandidátov prihlásených do výberových konaní na pozíciu predsedu predstavenstva BVS, DPB a OLO, 2. Všetky materiály predložené uchádzačmi o pozíciu predsedu predstavenstva Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, 3. Zoznam členov výberovej komisie na pozíciu predstavenstva Bratislavskej vodárenskej spoločnosti.“
19. Žalovaný ako povinná osoba sprístupnila žalobcovi špecifikované v bode 3 jeho žiadosti a vo zvyšnej časti informácie nesprístupnila v rozhodnutí č. MAGS UES 46681/2019, ev. č. 314/2019 zo dňa 10.06.2019. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím ev. č. : 314/2019, MAGS UES : 47911/2019 zo dňa 22.07.2019, odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
20. Žalovaný ako povinná osoba vo veci predmetnej žiadosti vydal dňa 03.11.2017 rozhodnutie sp. zn.: MAGS UES 46681/2019, ev. č.: 314/2019 zo dňa 10.06.2019, ktorým nesprístupnil informácie v časti, týkajúce sa bodu 1 a 2 žiadosti žalobcu. Povinná osoba zároveň žalobcovi sprístupnila informácie špecifikované iba v bode 3 predmetnej žiadosti.
21. Povinná osoba nesprístupnila požadované informácie špecifikované v bode 1 a bode 2 predmetnej žiadosti, nakoľko v zmysle § 79 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov je prevádzkovateľ povinný zachovávať mlčanlivosť o osobných údajoch, ktoré spracúva. Povinnosť mlčanlivosti trvá aj po ukončení spracúvania osobných údajov a správnemu orgánu neboli od uchádzačov prihlásených do výberových konaní na pozíciu predsedu predstavenstva BVS, a.s. DPB, a.s. a OLO, a.s. udelené súhlasy so sprístupňovaných ich osobných údajov a informácií v rozsahu zaslaných dokumentov hlavému mestu.
22. Ako následne z rozhodnutia povinnej osoby vyplýva, zákon č. 211/2000 Z.z. taxatívne vymedzil povinne sprístupňované informácie o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom. Uchádzači o pozíciu predsedu predstavenstva pred obsadením do predmetnej funkcie nepožívajú status verejného funkcionára. Z uvedeného dôvodu sa na uchádzačov nevzťahuje ust. § 9 ods. 3 zákona. Taxatívny výpočet sprístupňovaných informácií o verejných funkcionároch vymenovaný v ust. § 9 ods. 3 zákona nepokrýva požadovaný rozsah sprístupňovaných informácií, t.j. nakoľko ide o taxatívny výpočet a nie demonštratívny bol správny orgán rozsahom sprístupňovaných informácií viazaný§ 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. a platná právna úprava ochrany osobných údajov prikazuje hlavnému mestu zachovávať mlčanlivosť o osobných údajoch, ktoré spracúva. Povinnosť mlčanlivosti trvá aj po ukončení spracúvania osobných údajov. Údaje neúspešných uchádzačov o pozíciu predsedu predstavenstva už hlavné mesto nespracúva, avšak povinnosť mlčanlivosti sa vzťahuje aj na už nespracúvané osobné údaje.
23. Povinná osoba vo svojom rozhodnutí zároveň uviedla, že „hlavné mesto rozdelilo výberové konanie na pozície predsedu predstavenstva do dvoch častí. I. časť bola neverejná, v ktorej boli okrem iného predkladané a spracúvané osobné údaje, ktorých zverejnenie platná právna úprava ochrany osobných údajov vylučuje. Taktiež predkladané údaje o informácie o uchádzačov požívajú ochranu platnej právnej úpravy ochrany osobnosti a súkromia fyzickej osoby a druhá časť výberového konania sa vzťahovala už len na 5 vybraných uchádzačov o pozíciu predsedu predstavenstva. Ide o verejnú časť, v ktorej sú osobné údaje už vyfiltrované od osobných údajov, ktorých zverejnenie platná právna úprava vylučuje. V danej časti uchádzači dali výslovný súhlas so zverejnením informácií a osobných údajov. K vyššie uvedeným námietkam odvolateľa odvolací orgán uvádza, že sa stotožňuje s právnou argumentáciou povinnej osoby, ktorá obmedzila sprístupnenie informácií špecifikovaných bode 1 a bode 2 z nasledovných dôvodov: V zmysle čl. 6 GDPR je spracúvanie zákonné iba vtedy a iba v tom rozsahu, keď je splnená aspoň jedna v čl. 6 uvedených podmienok. Hlavné mesto v čase vydávania rozhodovania disponovalo s právnym základom na zverejnenie dokumentov v prípade, ak by boli uchádzači vybraní do druhej časti výberového konania a len v prebiehajúcom výberovom konaní. Pri spracúvaní osobných údajov je hlavné mesto povinné dodržiavať zásady spracúvania osobných údajov t.j. hlavné mesto musí dodržiavať rozsah a obmedzenia účelu spracúvania osobných údajov. Jedna z kľúčových zásad spracúvania osobných údajov je obmedzenie účelu. Je úzko spojená so zásadou zákonnosti, spravodlivosti a transparentnosti, keďže poskytuje dotknutým osobám právnu istotu, že ich osobné údaje môžu byť spracúvané iba na konkrétny určený, výslovne uvedený a legitímny účel. Vymedzuje prevádzkovateľovi hranice, v rámci ktorých je oprávnený spracúvať osobné údaje dotknutých osôb. V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám: „Informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Odvolací orgán sa nestotožňuje s vyššie uvedenými námietkami odvolateľa, nakoľko nie je možné stotožňovať právny základ súhlas so spracúvaním osobných údajov, ktorý je udelený za určitým konkrétnym účelom a ktorý nie je možné za žiadnych okolností meniť ani rozširovať, so súhlasom fyzickej osoby v zmysle § 9 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ide o dva odlišné právne inštitúty. Súhlas so sprístupnením vymedzených údajov v zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám je hlavné mesto povinné získavať vždy pred sprístupnením informácií bez ohľadu na právny základ spracúvania osobných údajov. Hlavné mesto nikdy nedisponovalo súhlasom uchádzačov o pozície predsedov predstavenstva obchodných spoločností s majetkovou účasťou hlavného mesta na sprístupnenie Vami požadovaných dokumentov a z uvedeného dôvodu povinná osoba nedisponovala právnym základom ich sprístupnenia. Odvolací orgán týmto uvádza, že právu na informácie zodpovedá povinnosť povinnej osoby poskytnúť požadované informácie pri dodržaní zákonom stanovených podmienok, avšak toto právo nie je absolútne. Je preto potrebné určiť zákonnú hranicu, pokiaľ zákonodarca pri tak všeobecnom koncipovaní § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám ešte predpokladal, že povinné osoby na základe žiadosti požadované informácie sprístupnia, a kedy už vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je potrebné žiadosť vyhodnotiť tak, že ňou požadované informácie už nespadajú pod § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a právo na prístup k nim nie je chránený zákonom.“
IV.
Relevantné právne predpisy
24. Podľa Článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa Čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon.
25. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
26. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy
týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.
27. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom9) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/20160701> , povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.
28. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom9) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/20160701> o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/20160701>predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.
29. Poznámka č. 9: Zákon č. 428/2002 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/428/ > o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. (pozn. súdu: zákon č. 428/2002 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/428/> bol nahradený zákonom č. 122/2013 Z.z. a ten zrušený zákonom č. 18/2018 Z.z)
30. Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.
31. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/20160701>).
32. Podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.
33. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 18/2018 Z.z. tento zákon sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov vykonávané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami a na spracúvanie osobných údajov inými než automatizovanými prostriedkami, ak ide o osobné údaje, ktoré tvoria súčasť informačného systému alebo sú určené na to, aby tvorili súčasť informačného systému.
34. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 18/2018 Z.z. prevádzkovateľ a sprostredkovateľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o osobných údajoch, ktoré spracúva. Povinnosť mlčanlivosti trvá aj po ukončení spracúvania osobných údajov.
V.
Posúdenie veci správnym súdom
35. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe správnych žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s Právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
36. Súd musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní, resp. iný procesný zákon.
37. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery.
38. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.
39. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09).
40. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje zákona č. 211/2000 Z.z., podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 zákona č. 211/2000 Z.z.).
41. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie však nie je absolútne a možno ho obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie
čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ a ich rozsah.
42. Právo na informácie podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR potrebuje konkretizáciu osobitným zákonom (na rozdiel od slobody prejavu, takisto zakotvenej v čl. 26 Ústavy SR, ktorá nemusí byť bližšie špecifikovaná osobitnými predpismi). Súčasťou režimu práva na informácie je výslovne uložená povinnosť orgánov verejnej moci zverejniť (sprístupniť) informácie, ktoré sa zaručujú prostredníctvom práva na informácie.
43. Vo všeobecnosti platí, že podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. sa sprístupňujú všetky informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. S cieľom zachovania informačnej povinnosti povinnej osoby a aj práva na prístup k informáciám oprávnenej osoby je nevyhnutné v ďalšom štádiu skúmať, či informáciu ako takú možno sprístupniť v obmedzenom rozsahu podľa § 9, § 11 a § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. Ak informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom povinná osoba informáciu nesprístupní podľa § 8, § 10, § 11. Spoločným menovateľom pre čiastočné alebo úplné obmedzenie práva na informácie je, že sú odôvodnené v súlade so zákonom (test legality) a s cieľom sledovaným zákonom (test legitimity) za súčasného zohľadnenia podstaty a zmyslu práva na informácie. Všeobecnými cieľmi sú opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR) a ďalšie ciele vymedzené v § 8 až § 13 zákona č. 211/2000 Z.z.
44. Jednou z výnimiek obligatórnej povinnosti zverejniť informáciu povinnou osobou je predpoklad ustanovený v § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.. Povinná osoba informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy, sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Z uvedeného vyplýva, že povinná osoba, pokiaľ ide o osobné údaje, tieto súhlasí len po predchádzajúcom súhlase dotknutej osoby alebo pokiaľ jej táto povinnosť ustanovená osobitným zákonom.
45. Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou povinnej osoby v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. je najskôr posúdiť, či požadovaná informácia súvisí s osobnými údajmi dotknutej osoby a pokiaľ tomu tak je postupovať v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ako je uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia rozsudku.
46. Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.
47. Z formulácie (opísanej v ods. 18 odôvodnenia rozsudku) žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií (mená, priezviská kandidátov prihlásených do výberových konaní na pozíciu predsedu predstavenstva v žiadosti uvedených obchodných spoločností a všetky materiály predložené uchádzačmi o pozíciu predsedu predstavenstva jednej z týchto spoločností) je zrejmá požiadavka získať informácie, ktoré sú takými personálnymi identifikátormi resp. o prejavy osobnej povahy, že sa celkom bez pochybností jedná o osobné údaje v zmysle ich definície podľa zákona č. 18/2018 Z.z.
48. Ako už správny súd vyššie vysvetlil, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby.
49. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovanému osoby dotknuté žiadosťou žalobcu o sprístupnenie informácií neudelili súhlas na zverejnenie informácií týkajúcich sa ich osobných údajov. Preto nebola splnená jedna z podmienok ustanovená v § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. - predchádzajúci písomný súhlas.
50. Pokiaľ ide o druhú z podmienok § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. správny súd odmietol takú argumentáciu žalovaného, že takýmto osobitným predpisom by mohlo byť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27.04.2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných
údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenia o ochrane osobných údajov) (ďalej aj ako „GDPR“) a správny súd zotrváva na právnom názore, že v danom prípade neexistuje osobitný zákon prikazujúci žalovanému sprístupnenie žalobcom požadovaných informácií.
51. Uvedené súvisí aj s ďalším tvrdením žalobcu, že zverejneniu požadovaných informácií žalovanému nič nebránilo práve s poukazom na GDPR, keďže tento disponoval súhlasom na spracovanie osobných údajov dotknutých osôb, uchádzačov o pozíciu predsedu predstavenstva v konkrétnych výberových konaniach.
52. Správny súd sa s týmto nestotožnil a pripomína, že pokiaľ ide o informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba ich sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby (§ 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.)
53. Niet pochýb o tom, že predchádzajúci písomný súhlas dotknutej osoby na sprístupnenie osobných údajov spracovaných v informačnom systéme udelený povinnej osobe nebol.
54. Osobitným predpisom, ktorý má na mysli § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., je už spomínaný zákon č. 18/2000 Z.z., ktorý je transponovaný do právneho poriadku Slovenskej republiky v súlade s GDPR a ktorý sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov vykonávané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami a na spracúvanie osobných údajov inými než automatizovanými prostriedkami, ak ide o osobné údaje, ktoré tvoria súčasť informačného systému alebo sú určené na to, aby tvorili súčasť informačného systému. V zmysle tohto zákona je žalovaný prevádzkovateľom, keďže vymedzil účel a prostriedky spracúvania osobných údajov a spracúva osobné údaje vo vlastnom mene.
55. Účelom zákona č. 18/2000 Z.z. je ochrana práv fyzických osôb pred neoprávneným spracúvaním ich osobných údajov, čo je v súlade s cieľmi GDPR. Žalovaný ako prevádzkovateľ v zmysle zákona č. 18/2000 Z.z. je povinný zachovávať mlčanlivosť o osobných údajoch, ktoré spracúva. Povinnosť mlčanlivosti trvá aj po ukončení spracúvania osobných údajov (§ 79 ods. 1 zákona č. 18/2018 Z.z.).
56. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že predmetom úpravy zákona č. 18/2018 Z.z. a GDPR na jednej strane a zákona č. 211/2000 Z.z. na strane druhej ohľadom inštitútu „súhlasu“ je rozdielny. Pokiaľ ide o súhlas na spracovanie osobných údajov, ktorý je upravený v zákone č. 18/2018 Z.z. a GDPR ten sa poskytuje výlučne len na spracúvanie údajov vymedzených v ň 3 zákona č. 211/2000 Z.z. Týmto súhlasom sa logicky nedáva prevádzkovateľovi podľa zákona č. 18/2018 Z.z. povolenie na zverejnenie spracúvaných údajov. Naopak z dikcie (§ 79 ods. 1 zákona č. 18/2018 Z.z. vyplýva prevádzkovateľovi povinnosť zachovávať mlčanlivosť o osobných údajoch, ktoré spracúva.
57. Pokiaľ ide o súhlas so sprístupnením vymedzených údajov v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., je povinná osoba v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. povinná tento mať od dotknutej osoby pred sprístupnením informácií bez ohľadu na účel spracúvania osobných údajov.
58. Možno zhrnúť, že povinná osoba disponujúca súhlasom na spracúvanie osobných údajov pre konkrétny špecifický účel v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. nie je automaticky tiež oprávnená tieto osobné údaje zverejniť.
59. Výnimku z tohto pravidla upravuje § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., podľa ktorého povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/20160701>predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov.
60. Niet pochýb, že osoba, ktorá sa len zúčastní výberového konania na pozíciu vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, ako to bolo v predmetnom prípade, v čase výberového konania takouto osobou nie je, a preto sa na zverejnenie osobných údajov takejto osoby ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. nevzťahuje. Z tohto dôvodu žalovaný neposkytol žalobcovi informácie týkajúce sa týchto uchádzačov ale v súlade s § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. len „zoznam členov výberovej komisie na pozíciu predstavenstva Bratislavskej vodárenskej spoločnosti“ požadovanej žalobcom v bode 3 jeho infožiadosti.
61. Zosumarizujúc vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že žalovaný konal a rozhodol v súlade so zákonom.
62. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.
63. Zákon č. 211/2000 Z.z. samotné sprístupnenie až nesprístupnenie informácií odstupňováva tak, že: a. požadovaná informácia sa sprístupní; ak informáciu nemožno v celom jej rozsahu sprístupniť, potom: b. sprístupnenie požadovanej informácie sa obmedzí; ak zákon výslovne určuje, že takúto informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom: c. požadovaná informácia sa nesprístupní.
64. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.
65. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.
66. Súd je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v kontexte s prvostupňovým rozhodnutím poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Súd poukazuje na to, že nie je nevyhnutné, aby sa odvolací správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou samostatne, pokiaľ z jeho rozhodnutia je zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Súd v tomto ohľade poukazuje na odseky 21 až 23 odôvodnenia tohto rozsudku, v ktorých je opísané odôvodnenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Súd sa plne s odôvodnením rozhodnutia žalovaného stotožnil, pričom dodáva, že z napadnutého rozhodnutia je zrejmá primárna podstata predmetu konania a niet pochýb o tom, že sa žalovaný zaoberal právnym posúdením a hodnotením skutkového stavu vyplynuvšieho z administratívneho konania.
67. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v rámci žalobných dôvodov
(§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a žalobné dôvody neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí, ako to žiadal žalobca. Žalobu žalobcu súd zamietol podľa § 190 SSP.
68. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia.
69. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).