Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/35/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o mal. E. H., nar. XX.XX.XXXX, mal. Y. H., nar. XX.XX.XXXX a mal. E. H., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov

- matky E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., U. XXX/XX a otca H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., L. XXXX/ X, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 03.02.2020, č.k. -65, takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok vo výrokoch II., III., IV. a V. m e n í takto: I.I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej E. sumou 110 eur mesačne, maloletého Y. sumou 90 eur mesačne a maloletej E. sumou 70 eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.11.2019. I.II. Zameškané výživné na maloletú E. za obdobie od 01.11.2019 do 31.01.2020 v sume 150 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. I.III. Zameškané výživné na maloletého Y. za obdobie od 01.11.2019 do 31.01.2020 v sume 120 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. I.IV. Zameškané výživné na maloletú E. za obdobie od 01.11.2019 do 31.01.2020 v sume 90 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. II. Vo zvyšku, t.j. vo výrokoch I., VI. a VII. rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), otca zaviazal k povinnosti platiť výživné 120 eur mesačne na mal. E., 100 eur mesačne na mal. Y. a 80 eur mesačne na mal. E. s účinnosťou od podania návrhu, t.j, od 01.11.2019 (výrok II.), výrokmi III, IV, a V. povolil otcovi splácať nedoplatok na výživnom (180 eur, 150 eur a 120 eur) na každé dieťa v splátkach (po 20 eur, 15 eur a 10 eur mesačne), výrokom VI. styk otca s maloletými neupravil a výrokom VII. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

1.2. Rozhodnutie o výživnom právne posúdil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine a ust. § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine. Na rozdiel od ostatných otázok zverenia s styku nebola vo veci výživného medzi rodičmi zhoda, keď matka požadovala určiť otcovi výživné na všetky maloleté deti v sume celkovo 450 eur mesačne a otec navrhoval určiť výživné na všetky tri deti vo výške 150 eur

mesačne, ktorú sumu na ne dobrovoľne prispieval. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že matka dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 513,52 eur. Zároveň poberá prídavok na dieťa vo výške 73,02 eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec maloletých dosahuje príjem na základe dohody o pracovnej činnosti na skrátený pracovný čas 10 hodín týždenne s hodinovou mzdou 3 eur, kde dosahuje čistý mesačný príjem cca vo výške 100-105 eur. Predtým bol zamestnaný s vymeriavacím základom cca 500 eur mesačne. Otec nepoberá žiadne dávky ani príspevky. Otec býva v prenajatom sociálnom byte a nájomné za neho platí jeho matka vo výške 150 eur mesačne. Ani otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že maloletá E. má XX rokov, je žiačkou X. ročníka Základnej školy v F., podľa potvrdenia ošetrujúcej lekárky býva často chorá. Maloletý Y. má X rokov, je žiakom X. ročníka Základnej školy v F. a aj on podľa potvrdenia ošetrujúcej lekárky býva často chorý. Maloletá E. navštevuje Materskú školu v F.. Súd prvej inštancie určil výživné na E. sume 120 eur mesačne, na maloletého Y. v sume 100 eur mesačne a na maloletú E. v sume 80 eur mesačne, ktoré sumy výživného považoval za postačujúce s ohľadom na vek maloletých detí, ich zdravotný stav a možnosti a schopnosti rodičov, najmä povinného rodiča. V danom prípade súd prvej inštancie vychádzal z toho, že otec síce v konaní deklaroval, že dosahuje príjem mesačne len vo výške 100 až 105 eur, a že iný príjem nemá, no podľa súdu prvej inštancie to nezodpovedá skutočnosti. Len otcom platené výživné 150 eur mesačne je totiž vyššia suma, ako je jeho mesačný príjem. Zároveň otec musí vynakladať aj nejaké prostriedky na svoju stravu, či iné potreby, keďže jeho matka mu prispieva len ne nájomné. Ďalej otec nepreukázal, že by sa nemohol zamestnať na dlhší pracovný čas, ako je 10 hodín týždenne. Podľa súdu prvej inštancie by bolo nespravodlivé, aby sa na nákladoch maloletých detí vo zvýšenej miere podieľala len matka maloletých, ktorá je riadne zamestnaná na trvalý pracovný pomer a má snahu sa o deti riadne starať. Súd prvej inštancie preto prijal záver, že v prípade seriózneho záujmu zo strany otca, tento by si bol schopný nájsť primeranú prácu, zodpovedajúcu jeho zdravotnému stavu, kde by mohol dosahovať i vyšší príjem, ako je tomu v súčasnosti, nakoľko u predchádzajúceho zamestnávateľa mal vymeriavací základ vo výške cca 500 eur mesačne.

1.3. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa .

2.1. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý s rozhodnutím nesúhlasil, pretože jeho príjem 105 eur mesačne mu neumožňuje platiť výživné v určenej výške. Otec poukázal na to, že s nájomným a inými výdavkami na stravu a ošatenie mu pomáha jeho matka. Občas za stravu pomáha svojim kamarátom. Ďalej otec zmienil svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý pre neho tiež predstavuje zvýšenú finančnú záťaž. Uviedol, že má dlh na zdravotnom poistení. Na starostlivosť o maloletých prispieva otcova matka, ktorá im podľa možností kupuje obuv, ošatenie a cukrovinky. V minulosti mala poskytnúť aj financie na opravu domu pre rodinu vo výške 30.000 eur. Otec uviedol, že predmetný dom s použitím uvedených financií opravil, no potom matka matky maloletých nesplnila svoj sľub, že predmetný dom na rodičov prevedie, čo otec vníma ako podvod. Dom je prepísaný na brata matky a ostali v ňom aj otcove veci. Otec poukázal na nedostatky v hospodárení na strane matky maloletých, ktorá počas ich spolužitia mala plytvať peniazmi a jedlom.

3.1. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

4.1. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. v spojení s a nasl. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa .

4.2. Zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky ani rozhodnutie o neupravení styku nebolo odvolaním namietané a ani odvolací súd nezistil v týchto otázkach žiadne pochybenie zo strany súdu prvej inštancie. Zásadnou otázkou odvolacieho konania tak ostala výška určeného výživného.

4.3. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom napadnutého rozhodnutia, že na strane otca nie je objektívna prekážka, pre ktorú by nebol schopný dosahovať vyšší príjem ako súčasných 105 eur mesačne. V minulosti dokonca bol zamestnaný s príjmom cca 500 eur mesačne. Otcom uvádzané zdravotné problémy nie sú prekážkou pre riadne zamestnanie otca a dosahovanie príjmu aspoň na úrovni minimálnej mzdy, pretože v konaní nebolo preukázané, že sú natoľko závažné, že by obmedzovali otcovu pracovnú schopnosť. V opačnom prípade by to bol dôvod pre uznanie aspoň čiastočnej invalidity otca, čo v konaní zistené ani tvrdené nebolo.

4.4. I keď bol aktuálny príjem otca 105 eur mesačne, bolo možné vychádzať z toho, akoby dosahoval príjem vyšší, a to približne vo výške jeho posledného zamestnania na plný pracovný úväzok, t.j. cca 500 eur mesačne.

4.5. Uvedený postup umožňuje ust. § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

4.6. Citované ustanovenie Zákona o rodine stanoví ako určujúce kritériá pre posudzovanie výšky výživného na strane povinnej osoby nielen majetkové pomery, teda aktuálnu výšku príjmu a hodnotu majetku, ale aj schopnosti a možnosti povinného. Aj keď teda majetok povinného a najmä jeho reálny aktuálny príjem nie je dostatočný na plnenie výživného vo výške zodpovedajúcej potrebám oprávneného, môže byť výživné súdom stanovené aj v takej výške, že preukázaný existujúci príjem povinného na plnenie takto stanovenej výšky výživného nepostačuje. Podmienkou takejto zdanlivej disproporcie je, že na strane povinného sú objektívne dané také schopnosti a možnosti, že by mohol dosahovať aj príjem vyšší ako reálne má, no iba z dôvodov na jeho strane tomu tak nie je. Uvedeným princípom sa správne riadil aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, keď vychádzal zo zistenia, že na strane otca nie je objektívna prekážka, ktorá by mu bránila sa zamestnať a dosahovať príjem ako v poslednom jeho zamestnaní na plný úväzok, t.j. cca 500 eur mesačne.

4.7. Ani takýto potenciálny príjem otca však podľa odvolacieho súdu neumožňuje prijať záver, že je v jeho možnostiach platiť výživné spolu 300 eur mesačne a splácať pri tom istý čas aj nedoplatok na výživnom v celkovej výške po 45 eur mesačne, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a u každého z detí určil výživné o 10 eur nižšie ako súd prvej inštancie a súčasne určil splácanie nedoplatku na takto určenom výživnom, ktorý vznikol do rozhodnutia súdu prvej inštancie v splátkach po 10 eur. Spolu s úhradou nedoplatku tak bude otec uhrádzať sumu 300 eur mesačne do splatenia nedoplatku a následne po 270 eur mesačne. I keď takto otec vynaloží zo svojho dosiahnuteľného príjmu 500 eur viac ako polovicu na úhradu výživného, bude podľa odvolacieho súdu zvyšok jeho príjmu cca 200 eur, resp. 230 eur dostatočný na úhradu jeho ostatných potrieb, pretože vyššiu čiastku na svoje potreby nemal k dispozícii ani pred rozhodnutím súdu prvej inštancie.

4.8. Pri rozhodovaní o výživnom a odvolaní otca bolo potrebné zohľadniť aj príjem matky vo výške cca 513 eur mesačne, z ktorého ani s prídavkami na deti vo výške cca 73 eur nemôže byť schopná zabezpečiť potreby troch maloletý detí a pomoc zo strany otca je tu nevyhnutná v pokiaľ možno najvyššej miere. Z tohto hľadiska je nepochybne pozitívne, pokiaľ sa otec s pomocou svojej matky podieľali na zabezpečení spôsobilého bývania pre maloletých, ako na to poukazuje otec. I keď sa podľa otca jednalo o nemalú finančnú i pracovnú investíciu, je potrebné uviesť, že bývanie je len jednou z potrieb maloletých detí. Popri tom potrebujú uspokojiť aj svoje každodenné potreby ako aj potreby súvisiace so vzdelaním, čo sú v súčasnej dobe nemalé finančné čiastky. Pokiaľ sa o úhradu potrieb maloletých detí môže maximálne snažiť matka zo svojho príjmu 513 eur mesačne a popri zamestnaní sa o deti aj osobne starať, nenachádza odvolací súd dôvod, aby podobné úsilie v záujme zabezpečenia financií pre deti nemohol vynaložiť aj otec. Preto odvolací súd nepovažoval odvolanie otca za dôvodné vo väčšom rozsahu, ako o tom rozhodol týmto rozhodnutím.

4.9. Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie zmenil a výživné určil tak ako je uvedené vo výroku (teda na každé dieťa o 10 eur menej ako súd prvej inštancie) a náležite tomu upravil aj nedoplatok na výživnom do rozhodnutia súdu prvej inštancie, pri ktorom tiež znížil výšku mesačnej splátky určenú súdom prvej inštancie.

4.10. Podľa ust. a v spojení s ust. rozhodol o nároku na náhradu trov konania.

4.11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).