Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/39/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Ružinov, práv.zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč s. r. o., IČO: 36 857 033, Kubániho 16, 811 04 Bratislava-Staré Mesto, proti žalovanému: Y. A., W.. X.X.XXXX, F. N. L. XXXX/XX, XXX XX T., v konaní o zaplatenie 1 495,35 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 976,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 976,65 eur od 1.6.2016 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach vo výške 50 eur splatných vždy do 25.dňa toho ktorého mesiaca s tým, že nezaplatením jednej splátky stáva sa zročným celý dlh. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,62 % účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.5.2020 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 495,35 eur spolu s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili 7.3.2013 zmluvu o úvere č. 166590 na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 10 374 eur (správne má byť 5 000 eur). Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach každá vo výške 247 eur v dohodnutých termínoch splatnosti. Žalovaný ako podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 24.2.2015. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru, čo vyplýva z predloženého prehľadu splácania. Listom zo dňa 16.5.2016 žalobca oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok a upozornil ho na možnosť zosplatnenia všetkých záväzkov zo zmluvy. Žalovaný neuhradil dlhované splátky a žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť 31.5.2016. Celková suma neuhradených splátok predstavuje 457,95 eur, keď do dňa podania žaloby žalovaný uhradil 9 916,05 eur. Žalobca však v súlade s článkom 12 bod 12.1 zmluvy si uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a to 2x vo výške 518,70 eur spolu 1 037,40 eur.

2.Vo veci bolo rozhodnuté v skrátenom konaní platobným rozkazom dňa 29.6.2020 voči ktorému podal žalovaný odpor, kde uviedol, že je pravdou poskytnutie úveru vo výške 5 000 eur a žalobcovi zaplatil sumu 9 916,05 eur. Poukázal však, že zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti pre spotrebiteľa a to RPMN, preto ju treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov a taktiež vyúčtovanú zmluvnú pokutu považoval za úžernícku a neprijateľnú zmluvnú podmienku. K odporu voči platobnému rozkazu sa právny zástupca žalobcu nevyjadril.

3.Na pojednávaní dňa 9.12.2020 sa právny zástupca žalobcu a žalobca nezúčastnili. Svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Súd podľa pojednával v ich neprítomnosti. 4.Na pojednávanie sa dostavil žalovaný, ktorý sa vyjadril, že v minulosti podpísal zmluvu so žalobcom, súviselo to s jeho vtedajším podnikaním, kedy ako živnostník potreboval nakúpiť stavebný materiál. Pokiaľ mohol dlh splácal, následne prestal a neskôr sa so žalobcom dohodol, že bude splácať dlh vo výške 120 eur. Od februára 2020 z dôvodu, že mu nevychádzajú finančné prostriedky splácať prestal. Vyjadril ochotu uhradiť ešte sumu 457,95 eur v splátkach a čo sa týka zmluvnej pokuty uviedol, že si myslí, že to od neho nie je žiadané včas a či ešte majú nárok na zmluvnú pokutu, keď uplynul už dlhý čas, keď zmluvná pokuta bola splatná už v roku 2014 a pokiaľ by bol zaviazaný na úhradu nie je možné, aby dlh uhradil jednorazovo a požiadal o splátky. 5.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú: zmluva o revolvingovom úvere č. 1665910-73545, splátkový kalendár k zmluve, žiadosť o poskytnutie úveru, prehľad úhrad zo strany žalovaného, faktúra č. 914000352916001670, pokus o zmier pred začatím súdneho konania ,výpis zo živnostenského registra žalovaného na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaný ako podnikateľ, živnostník požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 5 000 eur na nákup stavebného materiálu, kde bolo predbežne dohodnuté, že úver bude splatný v 42 mesačných splátkach , každá vo výške 247 eur, splatných do 28.dňa v mesiaci. Nominálna hodnota úveru bola vo výške 10 374 eur. Dňa 5.3.2013 bola podpísaná zmluva o úvere na základe, ktorej poskytol žalobca žalovanému na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 10 374 eur, pričom však v zmysle bodu 4.1 zmluvy úver predstavoval 5 000 eur a úroky za poskytnutie úveru vo výške 5 374 eur. Išlo o zmluvnú odmenu, ktorá bola splatná ku dňu prevedenia revolvingu. Úver bol splatný v 42 mesačných splátkach každá vo výške 247 eur. V prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac ako 15 dní po termíne splatnosti bol žalobca oprávnený podľa bodu 12.1 požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 5 % z nominálnej výšky úveru na základe vystavenej penalizačnej faktúry. Z prehľadu úhrad bolo preukázané, že žalovaný uhradil sumu 9 916,05 eur žalobcovi a suma neuhradených splátok predstavuje 457,95 eur. Faktúrou z 15.1.2014 bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta za omeškanie s úhradou 9.splátky vo výške 518,70 eur, ktorá bola splatná 25.1.2014. Ďalšou faktúrou zo 16.5.2016 žalovanému bola vyúčtovaná zmluvná pokuta 518,70 eur za neuhradenú 37.splátku v lehote splatnosti a zmluvná pokuta bola splatná 26.5.2016.Pred podaním žaloby 16.5.2016 bol žalovaný vyzvaný na úhradu vyúčtovaných zmluvných pokút a neuhradených splátok. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

6. V prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia sumy, ktorá predstavovala časť nesplateného úveru poskytnutého žalovanému žalobcom ako aj zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluva o úvere upravená ustanoveniami až je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje . Z ustanovenia a ustanovenia vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. Záväzok zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom zmluvy o úvere a je jeho podstatnou náležitosťou. Úroky zo zmluvy o úvere predstavujú odplatu za peňažné prostriedky, ktoré boli dlžníkovi na požiadanie poskytnuté podľa zmluvy o úvere. Tieto sú v zmysle ust. príslušenstvom pohľadávky. Úroky sú splatné v dohodnutej dobe, inak spolu so záväzkom vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Podstatou zmluvy o úvere je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy v prospech dlžník a na jeho požiadanie čomu zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Podstatnými časťami úverovej zmluvy sú určenie zmluvných strán, určenie sumy do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie poskytnúť peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky

spolu s úrokmi. V uzavretej zmluve o spotrebnom úvere uvedené podstatné náležitosti zmluvy o úvere nechýbajú a teda došlo ku vzniku úverovej zmluvy medzi sporovými stranami, kde ako veriteľ vystupuje žalobca a ako dlžník žalovaný.

7.V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada, kde je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Podľa sú strany sporu „povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.“. Rovnaké povinnosti ich zaťažujú aj v ďalšom priebehu konania (najmä : „Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.“). V zmysle odbornej literatúre k výkladu ust. : Povinnosť tvrdenia a bremeno tvrdenia Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena. Ak teda súd procesnú stranu „pristihne“ pri porušení povinnosti tvrdenia, je v rámci tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. Nástrojom materiálneho vedenia sporu v tejto súvislosti je oprávnenie a zároveň povinnosť súdu normatívne zakotvená v . za stredníkom - ide o oprávnenie a povinnosť starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t. j. substancovať ich pravdivo a úplne). Toto tzv. materiálne vedenie sporu je imanentnou súčasťou sociálnej koncepcie civilného procesu, ku ktorej sa hlási. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno. Dôkazná povinnosť rovnako predstavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana - nie je v tejto súvislosti správne uvažovať pri dôkaznej povinnosti len o žalobcovi. Inak povedané, dôkazná povinnosť nestíha v kontradiktórnom spore len žalobcu. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. To znamená, že aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia, a tým pádom i dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalovaného k procesnej pasivite, ktorá je rovnako sankcionovaná stratou sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť.“(viď komentár Praha;C.H.BECK 2016, komentár k ).

8.Strana sporu musí v závislosti od skutkovej podstaty (hypotézy) relevantnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých môže súd rozhodnúť v jeho prospech. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. Základnou procesnou povinnosťou strany sporu je teda predniesť dostatočne konkrétne a určité skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, následne toto tvrdenie preukázať. Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť rezultuje do procesnoprávnej sankcie v podobe prehry sporu, čo vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu , v zmysle ktorého „Navrhovaná právna úprava zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu.“ V ustanovení sa uvádza, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Procesné povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.

9.Musí zároveň ísť o priame tvrdenia strany sporu. neumožňuje tvrdenia nepriame, prostredníctvom odkazu na označené alebo predložené dôkazné prostriedky, práve naopak, takéto „zjednodušovanie“ povinnosti tvrdenia výslovne zakazuje v ustanovení : „Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“. Nestačí, že určité skutočnosti prípadne vyplývajú z dôkazných prostriedkov. Bolo by v rozpore s požiadavkami rovnosti zbraní a kontradiktórnosti sporového procesu, keby mala protistrana „hádať“,

ktoré skutočnosti tvoria predmet sporu; je preto elementárnou povinnosťou žalovaného skutkovo vymedziť tvrdenie, a následne preukázať tvrdené skutočnosti v rámci dôkazného bremena.

10.Žalobca v konaní pred súdom svoje tvrdenia riadne preukázal, žalovaný potvrdil uzavretie zmluvy o úvere ako aj to, že z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie po ukončení podnikania nebol schopný splácať dohodnuté splátky. Vyjadril ochotu uhradiť dlžnú sumu v splátkach, avšak vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute sa vyjadril tak, že žalobca s ohľadom na uplynutie času už nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd uvedené posúdil ako námietku premlčania, ktorú žalovaný vzniesol voči nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále). Podľa , okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( ) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. 11.Zmluvná (konvenčná) pokuta je zabezpečovací inštitút záväzkového práva, ktorý je upravený v a na túto úpravu nadväzuje úprava v , ktorý úpravu zmluvnej pokuty v dopĺňa a modifikuje pre obchodné vzťahy. Ide o vzťah všeobecnej právnej úpravy () a osobitnej právnej úpravy (), pričom osobitná právna úprava má prednosť pred všeobecnou. Osobitná úprava zmluvnej pokuty v sa týka zodpovednostného princípu. Zatiaľ čo upravuje zmluvnú pokutu na princípe zodpovednosti za zavinenie, t.j. dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil, uprednostňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosť objektívnu. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy nezbavuje záväzku a nemôže ani odstúpiť od zmluvy. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v tom, že hrozba majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas, ho má viesť k včasnému a riadnemu plneniu. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Okrem toho, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, inak by bola neplatná (), musí byť v nej určená výška pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti. Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, a preto sa jeho existencia a dôsledky viažu na hlavný záväzok. Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti. Podľa právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Podľa premlčaním právo na plnenie povinností druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať, alebo uznať súd ako povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Podľa ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak je premlčacia doba 4 roky. 12.Námietka premlčania predstavuje jednostranný výslovný a adresovaný úkon povinnej osoby, teda dlžníka, ktorým je premlčanie uplatnené. Žalovaný v priebehu konania pred súdom uplatnil námietku premlčania vo vzťahu k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Námietka premlčania predstavovala procesný úkon žalovaného a teda jeho procesnú obranu proti uplatnenému právu. Pokiaľ ide o charakter premlčacích dôb v majú objektívny charakter čo znamená, že začiatok ich plynutia nie je závislý od subjektívnych okolností, teda napr. od vedomosti subjektu o svojom práve, prípadne o splatnosti dlhu a podobne. Začiatok ich plynutia je ustanovený konkrétnym dňom. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vyúčtovanú faktúrou č. 914000352 táto bola vystavená dňa 15.1.2014 a splatná 25.1.2014. 4 ročná premlčacia lehota tak uplynula dňom 25.1.2018. Pri faktúre s číslom 916001670, ktorá bola vystavená 16.5.2016 bola lehota splatnosti 26.5.2016 a 4ročná premlčacia lehota uplynula 26.5.2020. Žaloba žalobcu v tejto veci bola na súd podaná dňa 21.5.2020 a tak možno konštatovať, že námietka premlčania zo strany žalovaného bola opodstatnená pri zmluvnej pokute splatnej k dátumu 25.1.2014. Žaloba bola na súde podaná 21.5.2020 a tak nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

vyúčtovanej faktúrou so splatnosťou k 26.5.2016 nie je premlčaný. Z uvedeného dôvodu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty súd čiastočne žalobu zamietol a zároveň zaviazal žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty splatnej 26.5.2016 vo výške 518,70 eur ako aj na zaplatenie zostávajúcej časti úveru vo výške 457,95 eur. Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa prvá veta úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. 13.Dňa 1.2.2013 nadobudli účinnosť dva právne predpisy upravujúce výšku úrokov z omeškania v obchodných vzťahoch, a to , ktorým sa mení a dopĺňa , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (úplne nové vykonávacie nariadenie k ). Podľa , , Nariadenia vlády č. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania. 14.Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok na Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi požadované úroky z omeškania v ním požadovanej výške. 15.Súd pri rozhodovaní o splatnosti priznanej pohľadávky zohľadnil žiadosť žalovaného, aby v súlade s ustanovením rozhodol o odlišnom termíne splatnosti pohľadávky. Hľadiskom pre úvahu súdu či má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil priznať výhodu splátok bola výška priznaného plnenia, platobná schopnosť, aj v konaní prejavená snaha o plnení záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť či by prípadné zdržanie plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery strany sporu príliš tiaživé (R117/1967). Žalovaný dlh eviduje, má záujem ho riešiť, v súčasnej dobe nedisponuje príslušnou hotovosťou. Jeho príjem predstavuje dôchodok vo výške 314 eur. S manželkou žije v spoločnej domácnosti, ktorá je taktiež starobnou dôchodkyňou, nevlastnia žiadne nehnuteľnosti, žijú v podnájme a tomu istému žalobcovi spláca na základe inej zmluvy o úvere sumu 100 eur. Žalobca je podnikajúci subjekt v oblasti finančníctva, poskytovania úverov, ktorému povolením splátok nevznikne žiadna škoda len povolením splátok bude žalobcovi splnená dlžná suma priznaná rozhodnutím vrátane úrokov z omeškania v dlhšom časovom období. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 16.O trovách konania súd rozhodol v súlade s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Keďže žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, to znamená, že každá zo strán sporu je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí ísť o prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. V danom prípade mal v prevažnej miere úspech v spore žalobca, a to v percentuálnom vyjadrení 65,31 % a úspech žalovaného predstavoval len 34,69 %. Odpočítaním úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, t. j. 65,31 % - 34,69 % v percentuálnom vyjadrení bude mať žalobca nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,62 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.