Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/124/2019

Potvrdené rozhodnutím 4To/22/2021
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci obžalovaného B. N., stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. 05. 2021, konajúc o odvolaní okresného prokurátora voči rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 5T/124/2019 zo dňa 09. 12. 2020, takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného B. N., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , na hlavnom pojednávaní dňa 09. 12. 2020 vo Zvolene, takto

rozhodol:

Podľa súd E.Y. B. N., A.. XX. XX. XXXX v O., trvale bytom N., P. XXXX/X, oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. zo dňa 28. 08. 2019, ktorá mu kládla za vinu spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , na tom skutkovom základe, že dňa 01. 05. 2019 v čase približne o 12:30 h vo N., okres N., v obytnom dome na ul. P. XXXX/X, pred vchodovými dverami bytu na prízemí, sa vyhrážal P. A., nar. XX. XX. XXXX tým spôsobom, že po tom, čo mu na zaklopanie otvorila dvere bytu, začal jej vulgárne nadávať a vyhrážať sa, že jej vyvraždí rodinu, že jej ruky doláme a že si zavolá chlapov, ktorí ich pobijú, aby sa mu radšej vyhýbala oblúkom, lebo ju zabije, čo vzbudilo u P. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N., P. XXXX/X, vzhľadom na charakter hrozieb o svoj život a zdravie, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 28. 08. 2019 na tunajší súd pod sp. zn. obžalobu na B. N. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa .

Obžalovaný B. N. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa nespravil žiadne vyhlásenie. Po zákonnom poučení vypovedal, že sa to nestalo, vôbec sa to nezakladá na pravde, poškodenej sa nevyhrážal. V ten deň sa s poškodenou vôbec nestretol. Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že na začiatku sa s poškodenou normálne rozprávali, on tam začal prerábať byt, ona zazvonila, a tak sa zoznámili. Vzťahy boli dobré, pokiaľ sa oni nezačali rozprávať aj s inými susedmi, a poškodená im začala hovoriť, na koho zo susedov si majú dávať pozor, ona chcela vyvolať stav, aby sa medzi sebou s ostatnými susedami pohádali, žiarlila, lebo s ňou sa nikto nerozprával. Potom všetkých provokovala, aby došlo k hádkam. Raz mu prišla aj zaklopať do bytu s tým, aby šiel do krčmy a zbil nejakého suseda, ktorý mal napadnúť jej druha. Od vtedy boli stále provokácie, svedok C., druh poškodenej, sa im vyhrážal, že ich všetkých zabije, osobne sa vyhrážal aj manželke obžalovaného. Všade ich ohovárali, oni sa od vtedy s nimi vôbec nebavili a ignorovali ich. Poškodená im tiež vyberala schránky a všade ich ohovárala, nechávala oznamy na chodbe, on ju ale ignoroval. Raz videli, ako boli susedia dole, svedok C. tam začal hádzať kamene, zlomil okuliare, na čo obžalovaný zišiel dole, a dcéra poškodenej prosila, aby jej pomohli, lebo si inak vezme život, na čo sa jej obžalovaný pýtal, či chce podať trestné oznámenie, povedala, že áno, potom s ňou šli na ošetrenie do nemocnice, odtiaľ šli na políciu, kam už prišla je stará matka, a začalo sa to riešiť.

Svedkyňa D. N., manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že nebola svedkom toho, čo je uvedené v obžalobe, lebo to nie je pravda. Ona, obžalovaný a ich dcéra boli po celý čas v byte.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že poškodená je psychicky labilný človek, krkavčia matka, asociál, ktorý si vymýšľa s strpčuje život ostatým obyvateľom bytovky. Oni nemali dovtedy žiadny konflikt, vychádzali spolu. Potom bola ale jedna spoločná brigáda, na ktorú poškodená neprišla, a oni sa na brigáde bavili aj s inými susedmi, a od vtedy sa s ňou prestala poškodená rozprávať, ani jej netelefonovala, ako to dovtedy zvykla. Zlom nastal, keď svedkyňa nastúpila do firmy, do ktorej chcela ísť poškodená, ale ju tam nevzali, pretože všetci vedeli, čo je ona a svedok C. zač. Poškodená po tom vyrývala, nedala im pokoj, boli tam stále provokácie voči obžalovanému, jej a ich dcére, ale aj voči iným susedom. Nechávali odkazy na chodbách, chceli ich k niečomu vyprovokovať, ale sa im to nepodarilo. Toto všetko bolo po tom, ako podala trestné oznámenie na obžalovaného.

Svedok Q. C. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že jeho družka, poškodená, šla vtedy otvoriť dvere, a padli tam slová, ktoré tam padli. Pokiaľ si pamätal, tak niečo v tom zmysle, že „čo si to urobila, ty suka, vyvraždím ti celú rodinu“. To bolo asi kvôli tomu kobercu, kedy kvôli tomu zavolali hliadku polície. On tie slová počul, sedel vtedy v obývačke, pričom to trvalo len chvíľku. Vzhľadom na odstup času si už na presné detaily nespomenul.

Podľa , bola vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedka prečítaná časť zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, na čo svedok uviedol, že to bolo tak, ako vypovedal v prípravnom konaní.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že dovtedy nepil alkohol, až večer bol na pivo. Nepamätal si už na to, či v ten deň počul niekoho klopať alebo zvoniť na ich dvere. Vtedy počul tie slová, a keď sa priateľka vrátila, povedala mu, že to bol obžalovaný. K tomu, že sa mal domov vrátiť až po tom, ako tam bola hliadka polície uviedol, že vtedy bol vo Večierke kúpiť nejaké veci. Odmietol sa vyjadriť k tomu, že sa mal vyhrážať obžalovanému, pretože je to už všetko uzavreté. Vtedy sa nešiel pozrieť, čo sa dialo, keď sa niekto vyhrážal jeho priateľke, pretože vie, akí sú zákerní, bál sa, čo by sa stalo, keby šiel von za nimi. On s ostatnými nemal žiadny problém, začalo to tým kobercom, obžalovaný chodil aj so zbraňou, a on sa bojí o svoju rodinu. Vtedy bol doma on, poškodená a malá dcérka, ale už fakt nevedel, či aj niekto ďalší, či teda boli doma aj dievčatá, alebo či boli u starkej.

K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že sa to nezakladá na pravde, je to klamstvo a čistý blud.

Svedok P. Ď. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že si na to matne spomína, išli na preverenie skutočností, kedy pani A. volala, že pán N. zavesil koberec na balkón, a že voda steká po omietke. Pán C. tam vtedy vôbec nebol. Potom to na mieste riešili, pretože on dal koberec preč, svedok tam žiadne protiprávne konanie nevidel, vysvetlil poškodenej, že aj keď prší, tak tiež voda steká po omietke aj na satelit. Potom sa mu začala sťažovať na všetkých možných susedov, ukazoval mu nejaké smsky, on šiel následne za obžalovaným a poškodenú potom poučil, že ak chce, môže podať trestné oznámenie, alebo oznámenie na nejaký priestupok, ale že on v tom žiadne protiprávne konanie nevidel. Obžalovaný mu vtedy hovoril, že mu poškodená písala tie smsky a že on dal potom koberec preč, uvádzal mu ešte, že s ňou v dome majú problémy, že je pravda, že je písal smsku, ale že sa jej nijako nevyhrážal.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že keď poškodenej oznámil, že v tom nevidel žiadne protiprávne konanie, tak sa mu potom začala sťažovať na každého suseda, prišlo mu, akoby chcela silou mocou na niekoho niečo povedať. On osobne v tom bytovom dome už potom nebol, zrejme len s kolegom šli obžalovanému niečo doručiť po tom, ako naňho podala trestné oznámenie, ale vedel o tom, že je to problémová rodina, že sa tam chodilo viackrát. Aj túto sobotu sa tam šlo, kvôli tomu, že svedok C. telefonoval, že susedia sedia vo vchode a že jemu to vadí. Obžalovanému vtedy zaklopal na dvere, on mu otvoril úplne v pohode, vysvetlil mu, o čo sa jedná. Neprišiel mu agresívny, bavil sa vtedy aj s jeho manželkou a dcérou, uviedli mu potom, že niekam odchádzajú, bolo to úplne normálne.

Svedkyňa P. O. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že nič také, čo je uvedené v obžalobe, nepočula, v ten deň bola mimo domu.

Na doplňujúce otázky uviedla, že v ten deň boli na záhrade s priateľom, vrátili sa v podvečer a tam sa na dvore od susedov dozvedeli, aké tam boli v ten deň problémy, že poškodená si niečo vymyslela, že sa jej mal obžalovaný vyhrážať, ale taktiež sa dozvedeli, že v ten deň oni neboli doma, a že pán C. sa mal vyhrážať pani N., že ju zabije, a že ju na rukách zdochnutú odnesie preč. Na druhý deň, keď svedkyňa odchádzala z bytu, sa obžalovaný poškodenej pýtal, že prečo volala políciu, na čo mu ona povedala slová „aby si vedel, že sa ťa tu nikto nebojí, spravila som to naschvál“. Ona vtedy odchádzala so svojim synom k vozidlu, nevedela už ale vôbec uviesť, v akom čase to bolo, ale oni sa rozprávali pred vchodom, a ona vtedy od nich stála nejaké dva metre, teda bola v tesnej blízkosti. Podľa nej sú poškodená a svedok C. psychicky narušení ľudia, ktorí potrebujú liečbu.

Svedkyňa Y. M. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že ona svedkom toho vôbec nebola, nepočula nič. Bola vtedy doma, keď sa riešilo to kvôli kobercu, následne prišli policajti, ale ona vôbec nič, teda ani žiadne vyhrážky, nepočula.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že ona má s poškodenou a svedkom C. už 5 rokov problémy, poškodená jej vyberala poštu zo schránky, podľa nej je psychicky narušená, vyberá ich bicykle zo spoločných priestorov, aj volala do jej práce, že je agresívny človek, čo potom musela svedkyňa riešiť so šéfom, a oni sa potom prišli aj priznať do predajne. Vyhrážali sa aj jej mladšiemu synovi, že ho zabijú, kvôli čomu aj podávala trestné oznámenie. Oni majú stále so svedkyňou nejaký problém, pričom ona ich ignoruje. V ten deň videla svedka C., keď prišiel z krčmy, čo bolo po tom, ako tam prišli policajti kvôli tomu kobercu, ale domov prišiel až po policajtoch, a keď tí odišli, išiel znova do krčmy. Poškodená so svedkom C. stále niečo riešia, stále bezdôvodne volajú na políciu, stále si nájdu nejaký dôvod. Väčšinou chodievala poškodená sama, niekedy išla aj so svedkom C..

Svedkyňa P. A. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že nebola pri skutku, v ten deň prišla z mesta, kde bola s deťmi, a svedok C. šiel akurát pravdepodobne do krčmy, čo bolo okolo obeda. Ona dala doma deťom jesť a išli hneď vonku, a tam sa dopočula od pani N. a obžalovaného, že poškodená zavolala policajtov kvôli kobercu, a potom prišli policajti. Potom sa dozvedela, že poškodená podala na obžalovaného trestné oznámenie, že sa jej mal vyhrážať. Ona ale svedkom ničoho takého nebola.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že ona býva vo vedľajšom vchode, ale keď sa tam nasťahovali, poškodená bola prvá, ktorá za ňou utekala zoznámiť sa. Poškodená len ohovára ľudí, šíri samé klamstvá, je to chorý človek, každého si berie do úst. Svedkyňa s nimi neprichádza do kontaktu, a aj keď sa náhodou stretnú, tak oni odvracajú hlavu, vôbec sa nerozprávajú. Na záver uviedla, že to vlastne bolo po tom prvom incidente, keď svedok C. napadol dcéru poškodenej, a svedkyňa spolu s obžalovaným potom s jej dcérou boli v nemocnici a na polícii.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj poškodená P. A., ktorá po zákonnom poučení vypovedala, že celý incident vznikol tak, že manželka obžalovaného dala koberec na balkón, tiekla z neho voda, a ona im zazvonila, aby ho dali dnu, že jej tečie na prádlo. Obžalovaný jej potom začal posielať smsky, kde sa jej vyhrážal, presne si už nepamätala, čo v nich bolo. Ona potom volala policajnú hliadku, lebo to nerešpektovali. Policajti potom prišli, dohovorili mu, a on dal koberec preč. Policajti potom odišli a obžalovaný prišiel ku nej dole do bytu a začal jej nadávať, že je kurva, piča vyjebaná, že jej vyvraždí celú rodinu, a ona ho potom išla udať na políciu, lebo sa ho bála. Keď jej to hovoril, bol pri jej dverách, už nevedela, či zvonil, alebo klopal, ona potom zavrela dvere, išla dnu do bytu, kde plakala, a všetko to počul jej priateľ, svedok Q. C.. Keď jej to vtedy obžalovaný hovoril, vyzeral normálne, predtým s ním nemala žiadny konflikt, oni tam nebývajú dlho, možno dva roky. Keď vtedy otvorila dvere, tak obžalovaný začal hovoriť prvý. Nikto iný tam vtedy nebol, len ona a obžalovaný, a dnu v byte bol svedok C.. Vyhrážal sa jej preto, aby sa zľakla, ale nevedela uviesť, kvôli čomu. Už predtým, asi mesiac, keď bola jedna brigáda, tak tam hovoril, že keď ho naserú, uvidia, kto sú N.. Ona sa v ten deň rozprávala s hliadkou, hliadka sa zastavila najprv u nej, ona im vysvetlila, o čo išlo, a potom išli za obžalovaným, tým to skončilo. Po tom následnom konflikte už išla rovno na políciu. V smskách jej písal rôzne veci, po nahliadnutí do mobilu na hlavnom pojednávaní špecifikovala, že jej tam písal niečo v tom zmysle, aby sa mu vyhýbali, že keď ho najebú, že zíde dole. Potom už s obžalovaným nemali žiadny problém, len dcéra sa ho bála, preto sa

aj odsťahovali z bytovky. Tie smsky vtedy ukazovala aj policajnej hliadke. Ešte dodala, že obžalovaný viackrát chodil po bytovke so zbraňou, ktorú osobne videla. Jej maloleté deti vtedy doma neboli, boli na návšteve u kamarátky, bola doma len štvorročná dcéra.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že poškodená nehovorila pravdu, je to výmysel. Ku zbrani uviedol, že vlastní plynovú zbraň, kvôli svojej obrane, po celý čas ju ale nosil v puzdre.

V súlade s a súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: sms správy (č.l. 63 - 68), správy na obžalovaného (č.l. 58 - 62), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 128 - 129).

Po vykonanom a zhodnotenom vyššie uvedenom dokazovaní súd potom dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Vo všeobecnosti možno zhrnúť, že dôkazy, ktoré mali usvedčovať obžalovaného zo spáchania prejednávaného trestného činu, bola výpoveď poškodenej P. A., a z časti výpoveď jej druha, svedka Q. C.. Čo sa týka sms správ na č.l. 63 - 68 spisu, je potrebné uviesť, že súd na tento listinný dôkaz nemohol prihliadnuť, pretože tieto správy neboli do trestného konania zabezpečené procesným spôsobom. Jedine podľa je možné žiadať o vydanie počítačových údajov, a následne ďalej zisťovať, či predmetné sms správy boli posielané z telefónneho čísla, ktorého užívateľom je obžalovaný, na telefónne číslo, ktorého užívateľkou je poškodená. Uspokojiť sa len z prefotením správ z nejakého mobilného telefónu formou tzv. printscreenu bez uvedenia, o aký mobilný telefón vôbec ide, kto je jeho vlastníkom, je neprípustné. Ktokoľvek totiž môže napísať ľubovoľnú sms správu, spraviť následný printscreen a tvrdiť, že takúto správu poslala nejaká konkrétna osoba. Obdobne preto napr. aj úradný záznam spísaný policajtom a založený vo vyšetrovacom spise nemôže slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní. Odhliadnuc od uvedeného, ak by aj súd takýto dôkaz pripustil, vôbec z týchto sms správ nevyplýva, že by sa niekto niekomu vyhrážal, a už vôbec nie v intenciách .

Ďalej je potrebné konštatovať, že konajúci súd nemohol rezignovať na posúdenie vierohodnosti výpovede poškodenej (a svedka C.), pokiaľ mala mať takáto výpoveď ťažiskový význam pre preukázanie viny obžalovaného. V súlade so zásadami práva na spravodlivý súdny proces preto súd aj skúmal vierohodnosť a pravdivosť výpovede poškodenej, teda skúmal aj okolnosti, ktoré mohli ovplyvniť výpoveď poškodenej, ako aj svedka C..

Ako vyplynulo z dokazovania, všetci vypočutí svedkovia zhodne uviedli, že poškodená a jej druh sú už viac rokov problematickí susedia, ktorí sa opakovane sťažujú na rôzne veci, a ostatným susedom robia schválnosti. Tiež je potrebné uviesť, že svedok C. bol právoplatne odsúdený za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, keď protiprávneho konania sa dopustil voči dcére poškodenej. Bol to pritom obžalovaný spolu so svedkyňou P. A., ktorí šli s dcérou poškodenej do nemocnice a následne na políciu. Je teda zrejmý aj motív svedka C., prečo zrejme vypovedal tak, ako vypovedal, okrem skutočnosti, že je druhom poškodenej. Všetky ostatné vykonané dôkazy potom bez akýchkoľvek pochybností svedčili v prospech obžalovaného, a z dokazovania potom vyplynuli vážne dôvodné pochybnosti o tom, či sa vôbec stal skutok, ktorý je predmetom podanej obžaloby.

Okrem uvedeného je potrebné konštatovať, že princíp prezumpcie neviny a z neho vyplývajúca zásada in dubio pro reo totiž vyžaduje, aby súd nevychádzal z predom pojatého presvedčenia, že obžalovaný spáchal čin, ktorý mu je kladený za vinu, aby dôkazné bremeno spočívalo na obžalobe a aby prípadné pochybnosti boli použité v prospech obžalovaného.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti sú potom podľa názoru súdu tak závažné, že nemôžu viesť k uznaniu viny obžalovaného, práve naopak, súd po takto vykonanom dokazovaní nemal inú možnosť, ako obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, a to z dôvodu podľa , pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Záverom súd už len poznamenáva, že aj oslobodenie obžalovaného spod obžaloby je zákonným rozhodnutím v prípade, ak prokurátor, ktorý zastupuje obžalobu, neunesie dôkazné bremeno. Súd v tomto prípade na základe vykonaného dokazovania nemal inú možnosť, ako oslobodiť obžalovaného spod obžaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.