Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/35/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 852 453, sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast. AK Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. republiky XXX, XXX XX A., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 75,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60 pod sp. zn. EX 15649/15, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. -47 zo dňa 11. augusta 2017, takto

rozhodol:

Exekučné konanie z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Revúca (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. -47 zo dňa 11. augusta 2017 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že dňa 04. júna 2015 mu bola doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 04. marca 2015, ktorým sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 75,- Eur s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 28. novembra 2014, sp. zn. SR 16453/14. Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 75,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 75,- Eur od 05.12.2013 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 12,- Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 91,01 Eur. K vydaniu exekučného titulu došlo z dôvodu porušenia záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý vznikol na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzatvorenej na diaľku prostredníctvom web stránky www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk> dňa XX. novembra 2013 medzi oprávneným a povinným (ďalej len „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „Všeobecné podmienky“). V zmysle bodu 20 Všeobecných podmienok sa zmluvné strany dohodli na nasledovnej rozhodcovskej doložke: Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie (ktorýkoľvek z týchto sporov ďalej len "spor") budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou do obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len "Stály rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie sporu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského

súdu. Zmluvné strany v zmysle ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní vylučujú zrušenie rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu v rámci obnovy konania podľa . Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto rozhodcovskej doložky aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzavretia zmluvy. Odstúpenie od rozhodcovskej doložky musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane. Exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu a predložených listín dospel k záveru, že rozhodcovský súd nesprávne posúdil svoju právomoc konať v danej veci a vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere zo dňa 04. novembra 2013 a rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. Predmetnú Zmluvu o úvere súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa , nakoľko ju oprávnený uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný mal postavenie spotrebiteľa (fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti). Navyše sa jedná o typicky spotrebiteľskú adhéznu zmluvu, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Na základe tohto záveru musí i predmetná zmluva spĺňať ďalej uvedené zákonné podmienky, predovšetkým nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú aj ustanovenia, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Výnimkou je situácia, keď takáto rozhodcovská doložka bola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa aplikujú spotrebiteľské právne normy a použijú sa ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech. Systém ochrany spotrebiteľa vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom postavení voči dodávateľovi. Bod 20 Všeobecných podmienok obsahuje práve takéto dojednanie, keďže podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, budú rozhodované rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde. Rozhodcovská doložka v bode 20 všeobecných podmienok je vzhľadom na vyššie uvedené neprijateľnou podmienkou, ide totiž o ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola upravená vo Všeobecných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere a obsah ktorých bol vopred pripravený oprávneným. Spotrebiteľ - povinný mal možnosť oboznámiť sa s týmito všeobecnými podmienkami pred podpisom Zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, mohol len celú zmluvu a teda aj Všeobecné podmienky prijať alebo odmietnuť. Rozhodcovská doložka teda nebola dojednaná individuálne. V danom prípade rozhodcovská doložka síce umožňuje zmluvným stranám voľbu, či podajú žalobu na všeobecný súd alebo rozhodcovský súd, v prípade, ak podá žalobu dodávateľ na rozhodcovský súd, musí sa spotrebiteľ tomuto konaniu podrobiť. Súd má za to, že toto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - povinného. Oprávnený podal žalobu na rozhodcovský súd, čím povinný stratil možnosť vybrať si, ktorý súd bude vo veci rozhodovať, a teda bol nútený podrobiť sa konaniu pred rozhodcovským súdom. U povinného tak bola obmedzená možnosť výberu súdu, ktorý bude rozhodovať spor zo Zmluvy o úvere, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach na strane povinného. Takto dojednanú zmluvnú podmienku považuje exekučný súd za neprijateľnú a v zmysle za neplatnú. Exekučný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka uvedená v bode 20 Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa 04. novembra 2013, je neprijateľnou podmienkou, keďže nebola s povinným dohodnutá individuálne a v prípade, ak podá dodávateľ žalobu na rozhodcovskom súde, núti povinného

- spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní spôsobujúc značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené je toto ustanovenie Zmluvy zo zákona neplatné. Rozhodcovský súd rozhodoval o pohľadávke oprávneného voči povinnému zo Zmluvy o úvere, vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý je v danej veci exekučným titulom a to napriek tomu, že rozhodcovská doložka je neplatná, keďže ide o neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatného ustanovenia zmluvy, a teda celý exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom. Takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, čo znamená, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia. Vzhľadom na vyššie uvedené a skutočnosť, že bol zistený rozpor exekučného titulu so zákonom, exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia (ďalej len „“) napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa oprávneného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia a zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Oprávnený má za to, že právne posúdenie veci exekučným súdom je nesprávne, ak exekučný súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Exekučný súd v prejednávanej veci okrem ust. na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“). Oprávnený má za to, že exekučný súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie a Zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale máme za to, že citované ustanovenie exekučný súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok) tak ako ich vyžaduje ust. Zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd však nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera exekučný súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie, zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Táto požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu vyplýva zo samotnej povahy exekučného konania, kde konajúci súd nemá možnosť inak ako z exekučného titulu sa oboznámiť s priebehom rozhodcovského konania. Uvedená požiadavka znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami povedané, nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Oprávnený tiež poukázal na skutočnosť, že suma, ktorá je predmetom exekučného titulu je suma 75,- Eur s prísl. Oprávnený sa teda voči povinnému domáha iba vrátenia tej sumy, ktorú mu oprávnený na základe Zmluvy o úvere aj preukázateľne poskytol. Príslušenstvom tejto sumy sú okrem toho iba plnenia, na ktoré má oprávnený nárok zo všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky. Oprávnený sa od povinného nedomáha zaplatenia žiadnych iných úrokov alebo poplatkov, ktoré by vyplývali zo Zmluvy o úvere a mohli by byť považované za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Je povinnosťou povinného vyplývajúcou mu zo samotnej podstaty Zmluvy o úvere, aby oprávnenému vrátil peňažné prostriedky, ktoré mu boli z jeho strany poskytnuté. Konanie oprávneného, ktorým sa domáha vrátenia tejto sumy od povinného nemožno v žiadnom prípade považovať za nekalé konanie alebo konanie v rozpore s dobrými mravmi. K neúplnému zisteniu skutkového stavu veci súdom prvého stupňa oprávnený uviedol, že exekučný súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami bola dojednaná rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka, ktorá nebola individuálne dojednaná. Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle tejto Zmluvy je následne daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. postupuje v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní ako aj v zmysle svojho Rokovacieho poriadku. Na základe uvedeného oprávnený poukazuje na to,

že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. NEVÝHRADNOU rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo po uzavretí Zmluvy k jej porušeniu, t.j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka) alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná). Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská doložka. Podľa ustanovenia § 19 ZoRK podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. Znamená to teda prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení. Takýmto záverom nie je vôbec dotknuté právne postavenie spotrebiteľa. Ten má predsa možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo má možnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní. Zmluvné strany sa na základe rozhodcovskej zmluvy dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v rozhodcovskej zmluve vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy. Na základe vyššie uvedeného má oprávnený za to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne, a teda aj právomoc rozhodcovského súdu bola zákonne založená a rozhodcovský rozsudok je platne vydaný. Vo veci námietky exekučného súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ust. písmeno r) oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Oprávnený uvádza, že rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, t.j. na základe písomného návrhu na začatie rozhodcovského konania zo strany oprávneného zaslal rozhodcovský súd povinnému výzvu na žalobnú odpoveď, na základe čoho potom rozhodcovský súd podľa skutkových zistení vydal rozhodcovský rozsudok. Vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu od bydliska účastníkov konania teda nemala žiaden relevantný význam pre výsledok konania, resp. pre možnosť uplatnenia procesných práv účastníka. Všetky podania sú na Stály rozhodcovský súd doručované prostredníctvom pošty, čiže princíp rovnosti účastníkov je zachovaný bez ohľadu na miesto ich bydliska alebo sídla. Z uvedeného jasne vyplýva, že vzdialenosť súdu od miesta bydliska/ sídla nemá žiaden vplyv na možnosť domáhať sa súdnej ochrany. Oprávnený rovnako nesúhlasí s názorom exekučného súdu, že rozhodcovská zmluva je neplatná pre nedostatok písomnej formy. Rozhodcovská zmluva netvorí súčasť Zmluvy o úvere a nachádza sa na samostatnej listine a podpis sa vyžaduje osobitne k Zmluve o úvere a osobitne k Rozhodcovskej zmluve. Povinný mal možnosť sa pred podpisom Rozhodcovskej zmluvy oboznámiť s jej obsahom a v prípade jeho nesúhlasu s obsahom Rozhodcovskej zmluvy mohol odmietnuť Rozhodcovskú zmluvu podpísať. V takom prípade by Zmluva o úvere bola uzavretá platne bez uzavretia Rozhodcovskej zmluvy. Skutočnosť, že Zmluva o úvere a Rozhodcovská zmluva predstavujú dve osobitné od seba oddelené listiny a podpis sa vyžaduje osobitne ku každej z nich vylučuje tvrdenie, že rozhodcovská doložka je neplatná pre nedostatok písomnej formy.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením č. k. -47 zo dňa 11. augusta 2017 exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučným titulom v predmetnej veci je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom

Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 16453/14 zo dňa 28. novembra 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. decembra 2014 a vykonateľnosť dňa 29. decembra 2014.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací ( ) skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, vlastnou lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že Okresný súd Banská Bystrica Uznesením č. k. zo dňa 03. septembra 2019, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 09. septembra 2019, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka (povinného): Q. M., nar. XX.XX.W., trvale bytom H. Q. XXX/XX, XXX XX A., zast.: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária v Rimavskej Sobote, Čerenčianska 20, 979 01 Rimavská Sobota. Do funkcie správcu ustanovil Licitor recovery k. s. so sídlom kancelárie Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica, značka správcu: S1388. Vzhľadom na povahu vymáhanej pohľadávky, ktorá je peňažného charakteru, možno usudzovať, že táto môže byť uspokojená v konkurze.

7. Podľa Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

8. Podľa na odvolacie konanie sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

10. Podľa ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

11. Podľa ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci.

12. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov vydá oprávnenému.

13. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že povinným dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného je zastavenie exekučného konania. Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú jeden deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, čo v danej veci nastalo dňa 10. septembra 2019. V dôsledku uvedeného sa jedná o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a preto odvolací súd exekučné konanie podľa v spojení s zastavil.

14. Z uvedeného vyplýva, že v priebehu odvolacieho konania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nastala právna skutočnosť, s ktorou spája povinnosť súdu bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Odvolací súd preto už neskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného chýbajú podmienky na konanie a rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodu, že odvolaciemu súdu vznikla povinnosť bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Zároveň však nebol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože v čase jeho vydania na majetok povinného konkurz ešte vyhlásený nebol, a teda konanie pred súdom prvej inštancie nie je postihnuté vadou, ktorá sa týka procesných podmienok, a na ktorú by odvolací súd prihliadol, aj keby nebola v odvolaní vytýkaná.

15. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

16. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

17. Keďže zákon neukladá súdu povinnosť rozhodnúť o trovách exekúcie jedným uznesením, o trovách exekúcie z dôvodu vhodnosti rozhodne súd prvej inštancie podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).