Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/382/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej, v spore žalobcu: R. S., V., A. XX, nar. X.X.XXXX, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo II. Košice, Košice, Bardejovská 3, IČO: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti písomného hlasovania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. - 95 z 24. septembra 2019

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie (ďalej aj len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví zamietol žalobu o určenie písomného hlasovania po bytoch v dňoch 11. a 12.7.2018 za neplatné a žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na plnú na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že v bytovom dome v V.K. W. A. XX, v ktorom žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. 49 na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu (ďalej aj len „vlastník/vlastníci“) konanej 8.6.2016 vlastníci schválili komplexnú obnovu bytového domu v rozsahu prác podrobne rozpísaných v uznesení. Následne na schôdzi konanej 10.4.2018 o. i. súhlasili s investičným zámerom - obnovou bytového domu v rozsahu podľa projektovej dokumentácie rovnako špecifikovanej vo výroku uznesenia. Neskoršie v dome bolo vyhlásené písomné hlasovanie, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 11. a 12.7.2018, predmetom hlasovania boli otázky vlastníkom vopred oznámené vyhlasovateľom písomného hlasovania, konkrétne otázka výmeny stavebného dozoru počas realizácie prác pri obnove bytového domu z osoby R. C. na osobu Y. V.. Z celkového počtu hlasov všetkých vlastníkov (60) za zmenu hlasovalo 39 vlastníkov, proti zmene nehlasoval žiaden vlastník. Žalobca nepodpísal prezenčnú listinu zo schôdze vlastníkov konanej 10.4.2018 a v zmysle hlasovacej listiny pre písomné hlasovanie v dňoch 11. a 12.7.2018 sa hlasovania nezúčastnil, keďže nepodpísal súhlas ani nesúhlas pre otázky, ktoré boli predmetom hlasovania.

2. Vec právne posúdil podľa ustanovení o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného v čase konania písomného hlasovania, t. j. v znení účinnom do 31.10.2018 (ďalej aj len „zákon“), najmä podľa ustanovenia , , , a a a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a to tak pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako aj pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Vychádzajúc z nesporne zistenej skutočnosti, že žalobca sa nezúčastnil písomného hlasovania vlastníkov v dome na A. XX U. V., dospel k záveru, že v zmysle zákona žalobcovi ani nevzniklo právo obrátiť sa na súd, pretože toto právo má iba prehlasovaný vlastník, teda len vlastník, ktorý sa hlasovania zúčastnil, akým žalobca nie je. Aplikujúc ustanovenie zákona mal zároveň na zreteli, že žalovaný ako správca v konaní na súde zastupuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje žaloba na začatie konania podaná „prehlasovaným“

vlastníkom a dospel tak k záveru, že pokiaľ žalobca žalobný návrh v danej veci uplatnil proti správcovi, uplatnil ho nesprávne, keďže správca v konaní o žalobe prehlasovaného vlastníka môže vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome iba zastupovať, a preto za žalovaného označený správca v tomto spore podľa súdu nie je pasívne vecne legitimovaný.

3. O trovách konania rozhodol v zmysle a aplikujúc zásadu úspechu vo veci konštatujúc, že úplne úspešným v konaní bol žalobca (správne žalovaný - poznámka odvolacieho súdu).

4. Proti rozsudku žalobca podal odvolanie tvrdiac, že napadnutý rozsudok bol vyhlásený podľa sfalšovaných zápisníc a písomného hlasovania na podporu mafiánskeho konania žalovaného a okrádania obyvateľov bytového domu. Podľa žalobcu ani zákon ani stanovy nedovoľujú, aby hlasovanie vlastníkov sa uskutočnilo písomne po bytoch a tiež, že žalovaný pri obnove bytového domu koná bez dodržania procesného postupu, pretože podvodná sfalšovaná zápisnica z 8.6.2016 o návrhu na obnovu bytového domu A. XX je neplatná, o čom sa rozhoduje v spore sp. zn. , pričom napriek tomu v tomto spore je použitý ako „právoplatný dôkaz“. Žalobca tvrdí, že dokázal, že táto podvodná zápisnica bola vypracovaná na okradnutie obyvateľov, lebo „blok nebol pripravený na obnovu, nie je ani doposiaľ a preto blok nebude upravený úplne“. Podľa neho sú preto splnené podmienky ustanovené v , pretože a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Žalovaný nevyužil svoje právo a k odvolaniu, rovnopis ktorého mu bol doručený 11.11.2019, sa nevyjadril.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, viazaný odvolacími dôvodmi a viazaný tiež skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie, preskúmal predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné ( a 355 a nasl. o odvolaní).

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 9.12.2020 o 9.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 3.12.2020 boli zverejnené na úradnej tabuli a tiež na webovej stránke odvolacieho súdu ( a , za použitia ).

8. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa a , lebo súd prvej inštancie vo veci dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu, na základe neho správne zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, správne sa vysporiadal s absenciou naplnenia zákonnej podmienky na konanie o žalobe o určenie neplatnosti písomného hlasovania z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto súdnom spore a vo veci na základe zisteného skutkového stavu aj správne rozhodol, pokiaľ žalobu zamietol. Odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave, pričom odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu nezistil žiadne vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok ( ).

9. Na správnosti skutkových záveroch súdu nič nezmenili ani odvolacie námietky žalobcu, napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý a zrozumiteľný, v odôvodnení rozsudku dal odpoveď na všetky otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s preto sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, ako sú uvedené zhora a ktoré vo svojom odôvodnení preto už neopakuje.

10. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie správne zistil a následne na svoje zistenia správne aplikoval ustanovenie v znení k 31.10.2018, že žalobca ako vlastník, ktorý sa nezúčastnil písomného hlasovania v dňoch 11. až 12.7.2018, výsledok ktorého však napáda žalobou na súde, nie je prehlasovaným vlastníkom, a preto v zmysle zmienenej relevantnej hmotnoprávnej úpravy nie je oprávnený domáhať sa, aby vo veci rozhodol súd. V zmysle

judikatúry najvyšších súdnych autorít, ak zákon výslovne priznáva aktívnu vecnú legitimáciu k podaniu žaloby prehlasovanému vlastníkovi, takouto osobou je len vlastník, ktorý sa zúčastnil hlasovania o spochybňovanom rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a neuspel (to zn. hlasoval proti, bol však prehlasovaný väčšinou tvorenou inými vlastníkmi). To znamená, že ani vlastník, ktorý sa zúčastní zhromaždenia vlastníkov a zdrží sa hlasovania a svojím postojom nijako nesignalizuje ostatným vlastníkom, že s rozhodnutím nesúhlasí, ťažko môže byť považovaný za prehlasovaného vlastníka, a nie je preto osobou, ktorá by následne mohla prijaté rozhodnutie spochybniť. Z tohto hľadiska potom nie je podstatný dôvod, pre ktorý vlastník nehlasoval proti neskôr spochybnenému rozhodnutiu.

11. Z dôvodu, že v posudzovanej veci žalobca nie je prehlasovaným vlastníkom, nemôže sa úspešne domáhať, aby vo veci rozhodol súd, pretože hmotné právo mu takéto oprávnenie nepriznáva. Neobstojí pritom ani obrana žalobcu, že zákon ani stanovy písomné hlasovanie neumožňujú. Ako vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v znení platnom do 31.10.2018 s možnosťou písomného hlasovania vlastníkov výslovne ráta a jeho podmienky aj podrobne upravuje. Dokonca s úpravou písomného hlasovania vlastníkov ráta aj zmluva o výkone správy, ku ktorej žalobca po prevode bytu do jeho vlastníctva pristúpil (čl. X. bod 12), ako na to súd prvej inštancie v 10. a 15. odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku správne poukázal.

12. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta obsah, či okolnosti spísania zápisnice z 8.6.2016, v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie daná zápisnica je síce zmienená, ale pre rozhodnutie v tejto veci nemala podstatný význam, súd prvej inštancie na jej obsahu, či existencii svoje rozhodnutie nezaložil, ani z nej pri svojom rozhodovaní nijako nevychádzal, odvolacie námietky žalobcu ani v tomto smere preto neobstoja.

13. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov odvolacie námietky žalobcu pre nedostatok hmotnoprávneho oprávnenia žalobcu ako vlastníka, ktorý sa hlasovania nezúčastnil, domáhať sa, aby vo veci rozhodoval súd, sú právne bezvýznamné, jeho námietky proti napadnutému rozsudku neobstoja a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

14. Odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil aj vo vzťahu k závisiacemu výroku o nároku na náhradu trov konania, pretože tento správne a zákonne je založený na zásade úspechu ( a ).

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , 262 ods. 1 a 255 ods. 1 . V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, žalobca bol v celom rozsahu neúspešný. Žalovaný preto v celom rozsahu má právo na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. Dôvody na aplikáciu odvolací súd nezistil. O výške náhrady v zmysle po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

16. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

S výnimkou prípadov ustanovených v v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).