Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Ek-1469-2020.pdf
PDF · 86.04 KB
Case nature
Subarea
42Ek/1469/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36284831, proti povinnému: U.. D. G.Ü.S., E.: XX.XX.XXXX, S.E. XXX/XX, XXX XX I. - D. K., U.: XXXXXXXX, o vymoženie 133,92 EUR, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Oľga Reháková, so sídlom exekútorského úradu Kominárska 2, 831 04 Bratislava, IČO: 37929887, pod sp. zn. 329EX262/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.09.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy 133,92 EUR, na základe vykonateľného exekučného titulu - Výkaz nedoplatkov č. 1790074638 zo dňa 17.07.2017, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 07.10.2017.
2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 25.09.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke - JUDr. Oľge Rehákovej, so sídlom exekútorského úradu Kominárska 2, 831 04 Bratislava, IČO: 37929887, ktorá vedie exekúciu pod sp.zn. 329EX262/20. Súdna exekútorka zaslala povinnej upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 30.09.2020, ktoré si povinná prevzala do vlastných rúk dňa 05.10.2020.
3. Dňa 22.10.2020 doručila povinná súdnemu exekútorovi písomné podanie s názvom ,,Námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu, Žaloba Návrh na zastavenie exekúcie podľa §61k, Žaloba o ochranu práv spotrebiteľa“. V predmetnom návrhu povinného na zastavenie exekúcie povinná uvádza, že vznáša námietku premlčania, nakoľko právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.08.2017. Povinná uvádza, že od roku 2011 je na starobnom dôchodku a v roku 2017 nemala také príjmy, ktoré by ju oprávňovali uhrádzať zdravotné poistenie. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza §21 Zákona o zdravotnom poistení, §11 Zákona o zdravotnom poistení, §13 Zákona o zdravotnom poistení a §13a Zákona o zdravotnom poistení. V nadväznosti na to povinná uvádza, že sumu 4560 Eur v príjme nikdy nedosiahla za celý rok. Podľa tvrdení povinnej je predmetná exekúcia neprípustná. Povinná taktiež namieta trovy exekúcie a príslušenstvo, nakoľko má za to, že nie je v súlade s unijným právom a verejným poriadkom účtovanie DPH pri výkone exekúcie. Podľa tvrdení povinnej nie je v súlade s unijným právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku. Povinná uvádza, že nie sú preukázané skutočné náklady a teda skutočné výšky výdavkov uvedené v upovedomení o začatí exekúcie. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na Rozhodnutie Okresného súdu Košice okolie 17Er/582/2008 a Nález ÚS SR, sp.zn.:III.Ús 107/07. Na záver povinná uvádza, že plnením premlčacieho práva vzniká protiprávny stav, ak by sa plnila napr. premlčaná pohľadávka, ten komu sa plnilo, by sa bezdôvodne obohatil, išlo by o plnenie bez právneho dôvodu. Povinná žiada exekučné konanie zastaviť.
4. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného zo dňa 09.11.2020, ktorý v ňom uviedol, že podľa §7 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení sa Union zdravotná poisťovňa a.s. stala príslušnou zdravotnou poisťovňou povinnej od 01.01.2015. Oprávnený ďalej uvádza, že exekučným titulom je Výkaz nedoplatkov č. 1790074638, ktorým bola povinnej uložená povinnosť uhradiť nedoplatok z ročného zúčtovania za rok 2016. Oprávnený k námietke premlčania uvádza, že výkaz nedoplatkov č. 1790074638 bol vydaný dňa 17.07.2017 a povinnej bol doručený dňa 08.08.2017 a v zmysle zákona §19 ods.12 zák.č.580/2004 Z.z. mohla povinná do 15 dní od doručenia výkazu nedoplatkov podať nesúhlasné stanovisko. Oprávnený uvádza, že povinná túto možnosť nevyužila a následne po nadobudnutí právoplatnosti mala povinná 45 dní na uhradenie nedoplatku z ročného zúčtovania, avšak povinná túto povinnosť nesplnila a výkaz nedoplatkov nadobudol vykonateľnosť dňa 07.10.2017. Oprávnený ďalej uvádza, že na základe vyššie uvedených skutočností je možné konštatovať, že k premlčaniu nedošlo, nakoľko oprávnený svoj nárok uplatnil v exekučnom konaní dňa 21.09.2020, čiže v lehote 3 rokov od nadobudnutia vykonateľnosti daného výkazu nedoplatkov. Oprávnený má za to, že povinná sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Oprávnený ďalej podotkol, že zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR. K námietke povinnej, že od roku 2011 je poberateľkou starobného dôchodku a nemala povinnosť platiť zdravotné poistenie oprávnený uvádza, že v roku 2016 za ktorý bolo vykonané ročné zúčtovanie, bola samostatne zárobkovo činnou osobou, a to na základe platného živnostenského oprávnenia. Oprávnený ako dôkaz priložil Výpis zo živnostenského registra povinnej. Na záver oprávnený uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený žiada návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietnuť ako nedôvodný.
5. Súdny exekútor k návrhu povinného na zastavenie uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením oprávneného a rovnako má za to, že návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný a nemá oporu v zákonných ustanoveniach..
6. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
7. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
8. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
9. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“
10. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“
11. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu
dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
12. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne nesplnil.
13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
14. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinný musí uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok.
15. Po preskúmaní písomných podaní súdnej exekútorky, povinnej a oprávneného súd konštatuje, že povinná podala návrh na zastavenie exekúcie dňa 20.10.2020, podala ho v zákonom stanovenej lehote.
16. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
17. Podľa § 110 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
18. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o pohľadávkach štátu“), na účely tohto zákona sa konsolidáciou pohľadávok štátu rozumie centrálne uplatňovanie splatnej pohľadávky štátu u dlžníka a na príslušných orgánoch, zabezpečenie exekučného titulu k pohľadávke štátu a vymáhanie pohľadávky štátu prostredníctvom jedinej právnickej osoby.
19. Súd konštatuje, že povinný neuviedol žiadny relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Námietka premlčania nie je dôvodná, nakoľko oprávnený svoj nárok uplatnil v exekučnom konaní dňa 21.09.2020, čiže v lehote 3 rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.
20. V súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie zo strany povinného a k jeho vyjadreniam, že predmetné exekučné konanie je v rozpore so zákonom, súd konštatuje, že by poverenie na vykonanie exekúcie nebolo súdom vydané v prípade, že by návrh na vykonanie exekúcie nespĺňal náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie.
21. K námietkam povinnej proti trovám exekúcie a príslušenstvu pohľadávky, súd uvádza, že oprávnený si v predmetnom exekučnom konaní príslušenstvo pohľadávky neuplatnil a taktiež uvádza, že po preskúmaní Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 30.09.2020, ktoré bolo povinnej doručené dňa 05.10.2020 dospel k záveru, že trovy exekúcie boli vyčíslené správne. 22. Podkladom na vykonanie exekúcie bol Výkaz nedoplatkov č. 1790074638 zo dňa 17.07.2017, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 07.10.2017.
23. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené, ani procesný postup súdu v základom konaní a je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný. 24. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví. V danom prípade však súd pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že skutočnosti uvádzané povinným nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie (povinný neuviedol skutočnosti, ktoré po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia), preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
25. Podľa § 199 ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“
26. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“
27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“
28. Podľa § 13a ods. 2 písm. b) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, (ďalej len“ vyhl.č. 655/2004 Z.z.“): „Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.“
29. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Nakoľko oprávnený ani povinný si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy neuplatnil, súd o trovách oprávneného ani povinného nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.