Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Cb-271-2020.pdf
PDF · 88.4 KB
Case nature
Subarea
25Cb/271/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v právnej veci žalobcu: Akgünler Turizm Ltd., Dursun Özsaraç Sok. 19, Girne, Cyperská republika, zastúpený: Nosko & Partners s. r. o., Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému: Ing. E. I., nar. XX.X.XXXX, O.. T.. F. XXX, F., I. republika, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 3.12.2020 sa žalobca domáhal, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu na obchodný podiel žalovaného v spoločnosti FIRO- tour, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava 831 04, IČO: 36 356 441 zapísanej v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, oddiel: Sro, vo vložke č. 40425/B, ktorý zodpovedá jeho peňažnému vkladu do základného imania tejto spoločnosti vo výške 4.980,- EUR, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému do výšky istiny 838.178,84 eur s príslušenstvom, ktorej zaplatenie je predmetom konania vo veci vedenej na Obvodnom súde pre Prahu 1 pod sp. zn. 25C 253/2020 z titulu ručenia žalovaného za záväzok spoločnosti FIRO-tour a.s., so sídlom Národní 37/38, 110 00 Praha 1 - Nové Mesto, IČO: 278 69 237, zapísanou v Obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe oddiel: B, vložka č. 11654 vyplývajúci z Dlžobného úpisu zo dňa 17.10.2019, ktorý bol zabezpečený ručením žalovaného prevzatým Dlžobným úpisom zo dňa 17.10.2019.
2. Návrh odôvodnil tým, že žalobca je zahraničnou právnickou osobou so sídlom v Severocyperskej tureckej republike, ktorá je renomovanou cestovnou kanceláriou a popredným poskytovateľom služieb cestovného ruchu na Cypre. Žalovaný je českým štátnym občanom s bydliskom v Českej republike, ktorý je majiteľom obchodného podielu v slovenskej spoločnosti FIRO-tour,s.r.o., ktorý zodpovedá jeho peňažnému vkladu do základného imania v tejto spoločnosti vo výške 4.980,-eur. Dňa 18.11.2020 podal žalobca na Obvodný súd pre Prahu 1 návrh na vydanie platobného rozkazu proti spoločnosti FIRO-tour a.s., so sídlom Národní 37/38 Praha 1 - Nové Mesto, Česká republika, IČO: 278 69 237 ako žalovanému 1) (ďalej len FIRO-tour CZ) a Ing. E. I. ako žalovanému 2), ktorým sa domáha spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy vo výške 838.178,84 eur s príslušenstvom. Konanie je vedené pod sp. zn. 25C 253/2020. Spoločnosť FIRO-tour CZ so žalobcom dlhodobo spolupracuje v oblasti cestovného ruchu a na základe tejto spolupráce mu vznikol záväzok voči žalobcovi vo výške 909.273,37 eur. Na uvedenú sumu vystavila spoločnosť FIRO-tour CZ dňa 17.11.2019 v prospech žalobcu Dlžobný úpis (v angličtine Bond in Customary Form), ktorým výslovne uznala svoj záväzok voči žalobcovi a zaviazala sa ho splatiť v súlade s dojednaným splátkovým kalendárom spolu so zmluvným úrokom vo výške 9 % ročne od 17.10.2019. C.. E. I. ten istý záväzok čo do dôvodu a výšky a skôr dojednaného splátkového kalendára písomne uznal dňa 16.10.2019 a za splácanie tohto dlhu spolu s jeho príslušenstvom prevzal podpisom
Dlžobného úpisu zo dňa 17.10.2019 ručenie pre prípad, ak dlh nebude splnený zo strany spoločnosti FIRO-tour CZ. Žalobca výzvou zo dňa 11.3.2020, doručenou dňa 12.3.2020 vyzval spoločnosť FIRO- tour CZ na zaplatenie neuhradenej časti dlhu ako hlavného dlžníka v lehote 7 dní od doručenia výzvy, dlžník však dlh ani z časti neuhradil preto žalobca výzvou zo dňa 20.3.2020, doručenou toho istého dňa vyzval C.. E. I. ako ručiteľa na zaplatenie zvyšnej časti dlhu za hlavného dlžníka. C.. E. I. ako ručiteľ však dlh ani z časti nezaplatil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobca voči spoločnosti FIRO- tour CZ ako aj voči žalovanému pohľadávku vo výške 838.178,84 eur s príslušenstvom, ktorej zaplatenia sa domáha v konaní vedenom pred Obvodným súdom pre Prahu 1 pod sp. z n. 25C 253/2020. Ku dňu podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia konanie vo veci samej nebolo právoplatne skončené. Žalovaný je majiteľom obchodného podielu v slovenskej spoločnosti FIRO-tour, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A Bratislava, IČO: 36 356 441 (ďalej len FIRO-tour SK), ktorý zodpovedá jeho peňažnému vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 4.980,-eur. Obavu z ohrozenia exekúcie vidí žalobca v možnosti žalovaného previesť svoje práva a povinnosti vyplývajúce z obchodného podielu spoločnosti FIRO-tour SK a im zodpovedajúcu účasť na tejto spoločnosti na tretiu osobu, čo by v prípadnom exekučnom konaní znamenalo, že exekútor by už nebol oprávnený postihnúť výkonom exekúcie obchodný podiel žalovaného v tejto spoločnosti. Z portálu finstat. sk vyplýva, že spoločnosť FIRO-tour SK v roku 2019 dosiahla výnosy vo výške 14.117.032,- eur so ziskom 13.892,- eur, čiže predajom obchodného podielu žalovaného v tejto spoločnosti by mohlo dôjsť aspoň k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky žalobcu v prípade jeho úspechu v konaní vo veci samej. Bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je viac ako pravdepodobné, že nárok žalobcu nebude možné uspokojiť ani čiastočne. Aj v prípade zriadenia záložného práva na obchodný podiel žalovaného v spoločnosti FIRO- tour SK toto zostáva zachované aj pri prevode zálohu na tretiu osobu, čím by nedošlo k ohrozeniu či podstatnému sťaženiu vymožiteľnosti žalobcovej pohľadávky. Obava z ohrozenia exekúcie je dôvodná najmä v prípadoch, kedy žalovaný, ktorému prislúchajú práva a povinnosti spoločníka realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako však postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Podľa rozhodovacej praxe súdov v SR a právnej teórie pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné za účelom preukázania obavy z ohrozenia exekúcie osvedčovať úmysel žalovaného zbaviť sa svojho majetku a práv až konkrétnymi dispozičnými úkonmi s týmto majetkom a právami. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co 255/2016 a tiež rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co 47/2017. Hoci žalovaný podľa verejne dostupných informácií ku dňu podania návrhu nevykonal žiadne úkony smerujúce k nakladaniu so svojím obchodným podielom v spoločnosti FIRO-tour SK, ale ak by bolo potrebné čakať na takéto právne úkony, zabezpečovacie opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany žalobcu bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. V prípade ak žalovaný ani nemá žiaden úmysel predmetný obchodný podiel previesť na inú osobu, resp. iným spôsobom s ním nakladať, zásah do jeho vlastníckeho práva v podobe zriadenia záložného práva je iba formálny a nemá na neho žiaden reálny dopad. V opačnom prípade, teda ak by žalovaný mal úmysel obchodný podiel scudziť, prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu, čo je dôvodom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia.
3. Na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebné zabezpečovacie opatrenie nariadiť, založil žalobca do spisu nasledovné písomné doklady: Potvrdenie o založení spoločnosti žalobcu, Potvrdenie o sídle žalobcu a predstavenstve žalobcu, Návrh na vydanie platobného rozkazu spolu s potvrdením o podaní podania. Dlžobný úpis zo dňa 17.10.2019, Výzva na zaplatenie zo dňa 11.3.2020 adresovaná spoločnosti FIRO-tour CZ spolu s doručenkou, Výzva na zaplatenie zo dňa 20.3.2020 adresovaná C.. E. I. spolu s doručenkou, výpis z obchodného registra spoločnosti FIRO-tour SK, výpis z webového portálu www.finstat.sk .
4. Právomoc slovenského súdu vo veci nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je daná článkom 35 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého na súdy členského štátu možno podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto členského štátu aj keby mali právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu. Vecná a miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná podľa § 12 a § 16 CSP.
5. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Predmet, ktorý môže byť zabezpečený zabezpečovacím opatrením je stanovený čo najširšie, spôsobilým predmetom záložného práva je konkrétne hnuteľná alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, spoluvlastnícky podiel, obchodný podiel, cenné papiere a podobne. Podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva je jeho prevoditeľnosť, na prevoditeľnosti zálohu je založený výkon záložného práva - speňaženie zálohu.
7. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
8. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
9. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Zabezpečovacie opatrenie spočíva v zriadení tzv. sudcovského záložného práva na majetkových hodnotách dlžníka za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa. Súd pri svojom rozhodovaní vychádza z toho, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia, ako osobitného druhu konania so špecifickým procesným postupom, je posilnenie postavenia veriteľa (v danom prípade žalobcu), a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka (žalovaného) na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná (alebo už bola judikovaná) a to s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Primárnym účelom zabezpečovacieho opatrenia teda nie je len posilnenie pozície veriteľa, ale zabránenie zhoršenia jeho pozície.
13. Predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je návrh veriteľa podaný súdu, spĺňajúci všeobecné náležitosti podania v zmysle § 127 CSP a aj osobitné náležitosti vyplývajúce predovšetkým z § 343 ods. 1 CSP. V návrhu musí žalobca jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, pričom základnou podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva je jeho prevoditeľnosť, pretože na prevoditeľnosti zálohu je založený výkon záložného práva - speňaženie zálohu. Zákon výslovne uvádza ako jedinú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavu, že exekúcia bude ohrozená. Pre rozhodnutie súdu o existencii uvedeného predpokladu je potrebné, aby ten, kto sa domáha nariadenia zabezpečovacieho súdu osvedčil najmä existenciu práva dotknutého subjektu, ktoré by mohlo byť ohrozené či porušené, existenciu nebezpečenstva jeho ohrozenia, ako aj naliehavosť potreby zásahu súdu, v dôsledku ktorej nie je možné poskytnúť včasnú ochranu ohrozeného práva až rozhodnutím vo veci samej. Ďalej pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia platí, že pre úspešnosť návrhu na jeho nariadenie nie je nevyhnutné, aby boli nepochybne preukázané skutočnosti, potrebné pre prijatie záveru o budúcom úspešnom uplatnení práva tejto osoby v konaní vo veci samej. Pomery odôvodňujúce nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musia byť aspoň osvedčené. Miera osvedčenia týchto pomerov sa posudzuje vždy individuálne, pričom súd musí prihliadať nielen na osvedčenie ohrozenia deklarovaného práva, ale aj na to, či požadované nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zabezpečí ochranu ohrozeného práva efektívne a bez toho, aby sa neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah zasiahlo do práv osoby, ktorej sa má zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo na veci, práva alebo iné majetkové hodnoty v jej vlastníctve. Záložné právo vo všeobecnosti slúži na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky a jej príslušenstva tým, že ak pohľadávka nebude riadne a včas splnená, záložný veriteľ má právo uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia tejto pohľadávky priamo z predmetu záložného práva.
14. Predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda sú:
- návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
- spôsobilý predmet záložného práva,
- zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku,
- existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
15. V danom prípade bol naplnený prvý predpoklad a to podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcom, ako aj druhý predpoklad a to spôsobilý predmet záložného práva, nakoľko obchodný podiel v spoločnosti spĺňa podmienku pre to, aby mohol byť spôsobilým predmetom záložného práva a to jeho prevoditeľnosť. Taktiež tretia podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je v danom prípade splnená, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku žalobcu. Z návrhu, ako aj z pripojených dokladov mal súd za osvedčené, že žalobca má voči žalovanému peňažnú pohľadávku, keďže podpisom Dlžobného úpisu zo dňa 17.10.2019 prevzal ručenie pre prípad, ak dlh nebude žalobcovi splnený zo strany FIRO-tour CZ ako hlavného dlžníka. Práve spoločnosť FIRO-tour CZ dňa 17.10.2019 vystavila v prospech žalobcu Dlžobný úpis, ktorým sa zaviazala splatiť v súlade s dohodnutým splátkovým kalendárom svoj záväzok vo výške 909.273,37 eur. Neuhradený zostatok dlhu vo výške 838.178,84 eur spolu s príslušenstvom je predmetom konania pred Obvodným súdom pre Prahu 1 pod sp. zn. 25C 253/2020 a to na základe žaloby zo dňa 18.11.2020, ktorou sa žalobca domáha voči spoločnosti FIRO-tour CZ ako žalovanému 1) a C.. E. I. ako žalovanému 2), aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili dlžnú sumu vrátane príslušenstva k nej.
16. Ďalej súd skúmal, či bola v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčená dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. Zákonodarca žiadnym spôsobom nešpecifikuje, aké konanie žalovaného už je konaním takého charakteru a intenzity, že vzbudzuje obavu z neskoršieho ohrozenia exekúcie. Pri skúmaní obavy z budúceho zmarenia exekúcie súd musí vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prejednávanej veci. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázali existenciu akéhokoľvek konania žalovaného, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, že v budúcnosti dôjde k zmareniu prípadnej exekúcie. Žalobca nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil, že žalovaný uskutočňuje nejaké konanie, smerujúce k prevodu obchodného podielu v spoločnosti FIRO-tour SK , čo by malo za následok zmarenie budúcej exekúcie. Tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú formulované veľmi všeobecne a nekonkrétne. Existencia pohľadávky na strane žalobcu a skutočnosť, že žalovaný ako ručiteľ doposiaľ neuhradil svoju pohľadávku voči nemu neodôvodňujú žalobcom tvrdený záver o vysokej pravdepodobnosti zmarenia budúcej exekúcie a preto nie sú samé o sebe dostatočným dôvodom na zriadenie záložného práva. Odlišná situácia by bola v prípade, ak by mal žalovaný dlhodobé finančné problémy s uhrádzaním svojich záväzkov, resp. bola by osvedčená jeho negatívna finančná situácia, kedy by obchodný podiel v spoločnosti FIRO-tour SK bol jeho jedinou majetkovou hodnotou. Takéto skutočnosti však žalobca nielen že neosvedčil, ale ani netvrdil.
17. Keďže žalobca neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a to predovšetkým naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami sporu pre reálne ohrozenie výkonu práva (exekúcie), súd návrh zamietol.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Nakoľko bol žalobca so svojím návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia úspešný, súd mu, v súlade s citovaným § 255 ods. 1, priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je podľa ust. § 357 písm. d/ CSP
prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.