Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/23/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a. s.; skrátený názov: VÚB, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 313 201 55 zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 367 153 52 proti žalovanej: N. I., U.. X.X.XXXX, XXX XX D. XX o zaplatenie sumy 135,90 eur s príslušenstvom spolu so spojenou vecou XXCsp/XX/XXXX o zaplatenie 183,69 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o zaplatenie 319,59 eur s príslušenstvom z a m i e t a.

II. Súd žalovanej vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca Všeobecná úverová banka, a. s. ako právny nástupca po zlúčení so spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s. podal dňa 27.2.2020 na súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 135,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne od 26.7.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

2. Dňa 31.3.2020 žalobca Všeobecná úverová banka, a. s. podal proti žalovanej ďalšiu žalobu pôvodne vedenú pod sp. zn. XXCsp/XX/XXXX, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 183,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne od 25.8.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

3. V žalobách žalobca uviedol, že pôvodný veriteľ so žalovanou dňa 1.6.2015 uzatvoril zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX /. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 700,- eur, podľa ktorej mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 20,41 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1.224,60 eur. Do podania žaloby žalovaná uhradila z vyššie uvedenej zmluvy sumu 938,86 eur. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas, preto ju žalobca listom zo dňa 25.5.2017 - predžalobná upomienka vyzval k úhrade dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.7.2020 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 20.7.2017 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.

Pôvodný veriteľ so žalovanou dňa 1.4.2015 uzatvoril ďalšiu zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX /. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 1.500,- eur, podľa ktorej mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 43,90 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 2.634,- eur. Do podania žaloby žalovaná uhradila z vyššie uvedenej zmluvy sumu 2.195,- eur. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky

riadne a včas, preto ju žalobca listom zo dňa 25.6.2017 - predžalobná upomienka vyzval k úhrade dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 18.8.2017 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 19.8.2017 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.

Žalovaná do dňa podania žaloby dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh ku dňu podania žalôb podľa žalobcu predstavuje

- zo zmluvy č. XXXXXXX /. XXXXXXXXXX zo dňa 1.6.2015 suma 135,90 eur, pričom zmluvnú pokutu uvedenú v prehľade splátok vo výške 46,62 eur si žalobca neuplatňuje, žalobca si uplatňuje náklady na vymáhanie pohľadávky v zmysle ust. vo výške 55,01 eur,

- zo zmluvy č. XXXXXXX /. XXXXXXXXXX zo dňa 1.4.2015 suma 183,69 eur, pričom zmluvnú pokutu uvedenú v prehľade splátok vo výške 78,23 eur si žalobca neuplatňuje, žalobca si uplatňuje náklady na vymáhanie pohľadávky v zmysle ust. vo výške 123,24 eur

4. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Notársku zápisnicu U. XXXX/XXXX zo dňa 11.12.2017 vrátane príslušnej prílohy, Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 1.6.2015 a zo dňa 1.4.2015, Predžalobnú upomienku zo dňa 25.5.2017 a zo dňa 25.6.2017 s kópiou doručenky, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 20.7.2017 a zo dňa 19.8.2017, Prehľad splátok a úhrad ku dňu 31.12.2019 a ku dňu 31.1.2020.

5. Uznesením súdu zo dňa 12.5.2020 boli konania vedené pod sp. zn. XXCsp/XX/XXXX, XXCsp/XX/ XXXX spojené na spoločné konanie tým, že konanie sa bude viesť pod spisovou značkou XXCsp/XX/ XXXX.

6. V zmysle ust. (ďalej len „“) ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa ustanovenia 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa druhého odseku tohto ustanovenia ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa predchádzajúceho odseku, zverení súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po pätnástich dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

7. Podľa ust. a súd po úkonoch v zmysle ust. doručoval žalovanej žaloby s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach, uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe, ktoré boli žalovanej doručené oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu, pričom žaloba sa považuje za doručenú ku dňu 28.9.2020.

8. Podľa súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, a) ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.

9. Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

10. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 319,59 eur s príslušenstvom. S poukazom k vyššie uvedenému súd dňa 10.12.2020 v súlade s a vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu, ako aj na jeho webovej stránke od 7.10.2020 do 23.10.2020.

11. Súd sa oboznámil s obsahom žalôb spolu s prílohami a zistil tento skutkový stav:

12. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. ako veriteľ a žalovaná ako klient uzavreli dňa 1.4.2015 Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, na základe ktorej spoločnosť poskytla žalovanej pôžičku vo výške 1.500,- eur.

Z údajov o žalovanej vyplýva, že žalovaná je zamestnaná na dobu neurčitú od 05/2005 v spoločnosti M. E.. A.. O.. s čistým mesačným príjmom vo výške 415,- eur, s mesačnými finančnými nákladmi 140,- eur a inými mesačnými výdavkami vo výške 0,00 eur. V časti Predložené doklady je uvedené, že boli predložené občiansky preukaz a kópia aktuálneho výpisu z účtu, kde je uvedená výška príjmu a odosielateľ.

Z časti zmluvy označenej Pôžička je uvedené:

- typ pôžičky: najľahšia pôžička

- druh úveru: bezúčelový spotrebiteľský

- celkové náklady spotrebiteľa: 1.134,- eur

- celková výška a mena úveru: 1.500,- eur

- celková čiastka: 2.634,- eur

- splátka: 43,90,- eur

- počet splátok: 60

- priemerná hodnota RPMN: 34,42 %

- RPMN: 27,89 %

- fixná ročná úroková sadzba: 27,90 %

- prvá splátka splatná dňa: 20.5.2015

- termín konečnej splatnosti: 04/2020

- odplata: 27,89 %

- najvyššia prípustná výška odplaty: 27,90 %

- ďalšie splátky splatné vždy: 20. dňa v mesiaci

- doba trvania zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy

Predžalobnou upomienkou zo dňa 25.6.2017 vyzval pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a. s. žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 131,70 eur a to bezodkladne s tým, že ak do 5.8.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 04/2017 bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť.

Listom zo dňa 19.8.2017 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru pôvodný veriteľ oznámil žalovanej, že došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti dlhu z úverovej zmluvy č. XXXXXXX a vyzval žalovanú na zaplatenie sumy v celkovej výške 1.245,91 eur.

Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná po poskytnutí úveru veriteľovi na splátkach celkovo do podania žaloby na súd uhradila sumu 2.195,00 eur. Od 18.8.2017 pôvodný veriteľ eviduje nezaplatenie splátky vo výške 1.070,15 eur. Po zosplatnení žalovaná pôvodnému veriteľovi uhradila 27 krát po 43,90 eur.

13. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. ako veriteľ a žalovaná ako klient uzavreli dňa 1.6.2015 Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, na základe ktorej spoločnosť poskytla žalovanej pôžičku vo výške 700,- eur.

Z údajov o žalovanej vyplýva, že žalovaná je zamestnaná na dobu neurčitú od 05/2009 v spoločnosti M. E.. A.. O.. s čistým mesačným príjmom vo výške 415,- eur, s mesačnými finančnými nákladmi 170,- eur a inými mesačnými výdavkami vo výške 0,00 eur. V časti Predložené doklady je uvedené, že boli predložené občiansky preukaz a kópia aktuálneho výpisu z účtu, kde je uvedená výška príjmu a odosielateľ.

Z časti zmluvy označenej Pôžička je uvedené:

- typ pôžičky: najľahšia pôžička

- druh úveru: bezúčelový spotrebiteľský

- celkové náklady spotrebiteľa: 524,60,- eur

- celková výška a mena úveru: 700,- eur

- celková čiastka: 1.224,60,- eur

- splátka: 20,41,- eur

- počet splátok: 60

- priemerná hodnota RPMN: 37,67 %

- RPMN: 27,66 %

- fixná ročná úroková sadzba: 27,66 %

- prvá splátka splatná dňa: 20.7.2015

- termín konečnej splatnosti: 06/2020

- odplata: 27,66 %

- najvyššia prípustná výška odplaty: 27,66 %

- ďalšie splátky splatné vždy: 20. dňa v mesiaci

- doba trvania zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy

Predžalobnou upomienkou zo dňa 25.5.2017 vyzval pôvodný veriteľ ConsumerFinance Holding, a. s. žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 61,23 eur a to bezodkladne s tým, že ak do 05.07.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 03/2017 bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Predžalobnú upomienku zasielanú na adresu uvedenú žalovanou v zmluve si žalovaná prevzala dňa 31.5.2017.

Listom zo dňa 20.7.2017 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru pôvodný veriteľ oznámil žalovanej, že došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti dlhu z úverovej zmluvy č. XXXXXXX a vyzval žalovanú na zaplatenie sumy v celkovej výške 611,63 eur.

Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná po poskytnutí úveru veriteľovi na splátkach celkovo do podania žaloby na súd uhradila sumu 938,86 eur. Od 19.07.2017 pôvodný veriteľ eviduje nezaplatenie splátky vo výške 529,91 eur. Po zosplatnení žalovaná pôvodnému veriteľovi uhradila 26 krát sumu 20,41 eur.

14. Obe zmluvy o spotrebiteľskom úvere majú rovnaké znenie časť označenú ako „Zmluvné podmienky “.

Podľa článku 1. týchto podmienok spoločnosť sa zaväzuje poskytnúť klientovi spotrebiteľský úver a klient sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom za podmienok uvedených v tejto zmluve.

Podľa článku 6. týchto podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch uvedených v zmluve. Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

Podľa článku 7. podmienok týchto podmienok RPMN sa vypočíta podľa klientom zvoleného spôsobu splácania pôžičky podľa vzorca uvedeného v zákone o spotrebiteľských úveroch.

Podľa článku 11.1 týchto podmienok zmluva sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy.

Podľa článku 12.2 týchto podmienok spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v a . Spoločnosť je ďalej v prípade nesplácania úveru oprávnená účtovať klientovi úroky z omeškania a iné náklady súvisiace cez vymáhaním pohľadávky spoločnosti uvedené v tejto zmluve.

Podľa článku 14.2 týchto podmienok spoločnosť doručuje písomnosti na adresu klienta uvedenú v zmluve na účely doručovania alebo na inú adresu písomne oznámenú klientom spoločnosti najneskôr predo dňom oznámenia písomností na poštovú prepravu spoločnosťou. Oznámenia zasielané klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy klient príslušné oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané spoločnosťou na poslednú známu adresu klienta vráti spoločnosti ako nedoručená, a to aj v prípade, že sa klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel. Ostatné písomné zásielky sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušnú zásielku obdrží.

Právny stav

15. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 22.12.2015 (ďalej len ,n“) spotrebiteľským úverom na účely tohto je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa účinného od 11.6.2010 sa na účely tohto zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa účinného od 10.6.2013 veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa účinného od 10.6.2010 do 30.4. 2018 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa účinného od 1.4.2015 do 30.4.2018 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa účinného od 1.4.2015 do 30.4.2018 spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až l), , a .

16. Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od 1.11.2008 (ďalej len ,a“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa účinného od 17.7.2014 predávajúci nesmie konať v rozpore dobrými mravmi; ustanovenia až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

17. Podľa (ďalej len ,“) účinného od 1.1.1992, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa účinného od 1.1.1992 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa účinného od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa účinného od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa účinného od 1.1.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa účinného od 1.11.2008 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa účinného od 1.3.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , a účinného od 1.1.2008 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa účinného od 1.7.2011 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa účinného od 13.6.2014 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa účinného od 1.4.2004 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa účinného od 1.1.1992 zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

20. Podľa a účinného od 1.1.1992, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa účinného od 1.1.1992, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa účinného od 1.1.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa a nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Posúdenie veci súdom

22. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

23. Ďalej súd zistil, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar, či služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

24. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka najmä formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

25. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Čl. 6 ods. /EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky, prináleží jednak bez toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych kritérií posúdiť, či dotknutá zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej existovať. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel.

26. Na základe vykonaného dokazovania má teda súd za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom spoločnosťou Consumer Finance Holding a žalovanou boli uzatvorené zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ktoré sú zmluvami spotrebiteľskými,

- a to dňa 1.4.2015, na základe ktorej bola poskytnutá žalovanej pôžička vo výške 1.500,- eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v 60 splátkach vo výške á 43,90 eur mesačne s prvou splátkou splatnou dňa 20.5.2015, pričom žalovaná doposiaľ na tento úver zaplatila sumu 2.195,- eur;

- a to dňa 1.6.2015, na základe ktorej bola poskytnutá žalovanej pôžička vo výške 700,- eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v 60 splátkach vo výške á 20,41 eur mesačne s prvou splátkou splatnou dňa 20.7.2015, pričom žalovaná doposiaľ na tento úver zaplatila sumu 938,86 eur.

27. Súd po dôkladnom preštudovaní listinných dôkazov dospel k záveru, že poskytnuté spotrebiteľské úvery formou zmlúv o spotrebiteľskom úvere považuje podľa o

spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluvách o spotrebiteľskom úvere absentujú údaje požadované o spotrebiteľských úveroch v zmysle a .

Súd je toho názoru, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú povinné údaje a to údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o termíne konečnej splatnosti úveru podľa ust. o spotrebiteľských úveroch. Gramatickým výkladom tohto ustanovenia súd dospel k záveru, že je potrebné rozlišovať pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti úveru“. V danom prípade sa nejedná o totožné pojmy. Ustanovenie uvedené v zmluve, že „doba trvania zmluvy je do splatenia všetkých záväzkov klienta“, je neurčité a nezrozumiteľné. Stanovenie obligatórnej náležitosti zmluvy znamená presné a jasné vymedzenie obsahovej informácie, nie nutnosť spotrebiteľa odvodzovať takýto údaj (informáciu) pred podpisom zmluvy. Pod pojmom doba je náležite rozumieť dlhší časový úsek, obdobie, ktoré sú ohraničené začiatkom a koncom. Ak zákonodarca určil, že zmluva o spotrebiteľskom úver musí obsahovať ako podstatnú náležitosť dobu trvania zmluvy, bolo povinnosťou veriteľa takúto dobu trvania zmluvy v zmluve o pôžičke uviesť. Pre úplnosť súd uvádza, že pojem „počet splátok“, ktorý v zmluve o pôžičke je numeratívne vyjadrený číslom 60, nie je možné stotožňovať s pojmom „doba trvania zmluvy“, pretože nevystihuje ani začiatok a ani koniec obdobia.

Údaj o termíne konečnej splatnosti pôžičky má byť uvedený tiež presne a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Termín znamená uvedenie presného dátumu konečnej splatnosti úveru na rozdiel od pojmu lehota vyjadrujúca určitú dĺžku trvania. Poskytovateľ úveru (ktorý je autorom formulárovej zmluvy) v čase uzatvárania zmluvy nepochybne pozná každú jednotlivú jej obsahovú náležitosť a teda aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je preto v súlade s potrebou zachovania elementárnej zmluvnej rovnováhy účastníkov zmluvy, aby spotrebiteľ v tomto rozhodujúcom časovom momente nemusel odvodzovať obligatórne náležitosti zmluvy, ale ich v tom čase tiež poznal(aj s prihliadnutím na značný rozsah údajov obsiahnutých v zmluve, ich formuláciu, zrozumiteľnosť a to obsahovú aj formálnu). Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov.

28. Podľa citovaného obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Súd je toho názoru, že v zmluve uvedený spôsob výpočtu RPMN je neurčité, keďže v zmluve sa uvádzal len vzorec v znení podľa o spotrebiteľských úverov s vysvetlením tohto vzorca, a teda nie sú uvedené všetky predpoklady pre výpočet RPMN pre tento konkrétny prípad.

Súd poukazuje na názor Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého ,,súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý predpokladá ust. o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov použitých na výpočet RPMN ( o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery.“ ( pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 11.05.2017).

29. Súd ďalej tiež preskúmal aj dojednanú výšku úroku z omeškania na zmluvách o spotrebiteľských úveroch z pohľadu ich súladnosti s dobrými mravmi. V zmluve o spotrebiteľskom úvere

- uzavretej dňa 1.4.2015 zo bola úroková sadzba dohodnutá vo výške 27,90% ročne,

- uzavretej dňa 1.6.2015 zo bola úroková sadzba dohodnutá vo výške 27,66% ročne.

30. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov( ). Dobrými mravmi (boni mores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní, nie sú definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel správania, ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.

31. Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

32. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly ( ). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.

33. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na dobu od 1 do 5 rokov

- v mesiaci apríl 2015 v sadzbe 10,00 % ročne,

- v prvom štvrťroku 2015 v sadzbe 9,99 % ročne,

- v mesiaci máj 2015 v sadzbe 9,93 % ročne,

- v mesiaci jún 2015 v sadzbe 9,74 % ročne. Úrokové sadzby z predmetných spotrebiteľských úveroch sú viac než dvojnásobne vyššie ako priemerné sadzby úrokov z úverov poskytovaných bankami v rovnakom období. Z verejne dostupnej knižnej publikácie o odplatách pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľom vyplýva, že všeobecné súdy pri odplatnom poskytovaní peňažných prostriedkov hranicu hrubého nepomeru rozpätia tejto odplaty v zásade vymedzili v rozpätí od 24 až 60 % odplatného plnenia ročne, a to v závislosti od okolností konkrétneho prípadu (In: Budjač. M: Civilnoprávna úžera a odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľom, 2018, WoltersKluwer).

34. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“

35. Pri dojednávaní úrokov pri úvere koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej.

V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. (pozri rozsudky Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.01.2020, sp. zn. zo dňa 13.3.2019)

36. Súd tiež poukazuje, že táto zmluva je typicky formulárová zmluva, ktorú uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom a teda jednoznačne sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle príslušných ustanovení a nasl. . Súd v rámci takýchto zmlúv ex offo skúma to, či neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a či na základe takýchto podmienok si dodávateľ neuplatňuje nárok voči spotrebiteľovi.

37. V tejto súvislosti súd za nevyhnutné považuje poukázať aj na ust. , podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa článku 5 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.

38. Z právnej úpravy je teda zrejmé, že ak dôjde pri výklade o obsahu spotrebiteľskej zmluvy k pochybnostiam vzhľadom na nejednoznačné alebo nejasné vyjadrenie, je potrebné vždy výklad uskutočniť na prospech spotrebiteľa, ktorého treba v tomto vzťahu považovať za „slabšiu stranu“ zmluvného vzťahu. „Uvedené výkladové pravidlo sa použije vždy vtedy, ak bude nejasný obsah spotrebiteľskej zmluvy, resp. budú existovať pochybnosti o obsahu spotrebiteľskej zmluvy a jednotlivých podmienok, ktoré pochybnosti sú spájané predovšetkým so stavom nejasnosti, neurčitosti, prípadne nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky. Pojem „priaznivejšie“ indikuje, že výklad celej podmienky alebo jej časti, ktorá nie je jednoznačná, bude na prospech spotrebiteľa. Na druhej strane uplatnenie výkladového pravidla znamená, že bude prevládať výklad menej priaznivý pre dodávateľa, keďže tento z povahy veci nesie zodpovednosť za prípravu a formulovanie zmluvných podmienok.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I. ? 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 671 s.)

39. Súd ešte dodáva, že použitie ust. je v tomto prípade namieste, keďže subsidiárne použitie ustanovuje o spotrebiteľských úveroch. Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa).

40. Žalovaná bola tak na istine povinná zaplatiť žalobcovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej

- dňa 1.4.2015 sumu 1.500,- eur, teda sumu, ktorá jej bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá, pričom zo strany žalovanej boli preukázateľne uhradené finančné prostriedky vo výške 2.195,00 eur a teda nesplatená časť spotrebiteľského úveru je vo výške 0,00 eur,

- dňa 1.6.2015 sumu 700,- eur, teda sumu, ktorá jej bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá, pričom zo strany žalovanej boli preukázateľne uhradené finančné prostriedky vo výške 938,86 eur a teda nesplatená časť spotrebiteľského úveru je vo výške 0,00 eur.

Vzhľadom k uvedenému súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže žalobcovi na zaplatenie žalovanej sumy nárok nevznikol, keďže spotrebiteľské úvery súd považuje za bezúročné a bez poplatkov.

41. Súd tiež zamietol žalobu v časti zaplatenia sumy 55,01 eur a 123,24 eur titulom nákladov, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. Žalobca nepreukázal, na aké konkrétne úkony tieto náklady boli vynaložené a komu boli uhradené, a teda nebola preukázaná účelnosť použitia týchto nákladov. Právna úprava v ustanovení zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania ( ). Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Súd pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje.

K trovám konania

42. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

44. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 319,59 eur ( = 135,90 eur + 183,69 eur) s príslušenstvom. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 0% a úspech žalovanej predstavuje 100%. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnej žalovanej by patril nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

45. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade žalovaná sa písomne nevyjadrila, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu je ani žiadne trovy v konaní nevznikli. výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného (analogia legis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. odvolanie, ktoré sa podľa ust. podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

Podľa ust. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.