Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Ca-18-2018.pdf
PDF · 155.95 KB
Case nature
Area
Subarea
17Ca/18/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci žalobcu LITA, autorská spoločnosť, so sídlom Mozartova 9, Bratislava, IČO: 00 420 166, v konaní zast. Mgr. Petrom Kubovičom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom Nám. Biely kríž 3, Bratislava, proti žalovanému TYRAPOL spol. s.r.o., so sídlom Oravská Lesná 293, IČO: 31599346, v konaní zast. Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50120000, o zaplatenie 682 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 585,02 Eur spolu s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 682 Eur od 12. 12. 2018 až do zaplatenia v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania platobného rozkazu pre zaplatenie sumy 682 Eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že má na základe oprávnenia Ministerstva kultúry SR č.k. MK-1587/2016-232/10421 vydaného dňa 18. 08. 2016 postavenie organizácie kolektívnej správy v zmysle § 144 ods. 1 AZ. Žalobca v zmysle oprávnenia vykonával a vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Žalobca tak vykonáva kolektívnu správu v odbore použitia uvedených diel uvedením na verejnosti iným spôsobom verejného prenosu.
1.1 Žalovaný bol v roku 2017 prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Tyrapol na adrese Oravská Lesná 293, pričom sa jedná o zariadenie zaradené do kategórie hotel 2*. Žalovaný v roku 2017 realizoval v ním prevádzkovanom ubytovacom zariadení verejný prenos a to prostredníctvom 31 ks zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia. Zo strany žalovaného došlo tak k zásahu do výhradných autorských práv a to neoprávneným vykonávaním verejného prenosu, keďže žalovaný realizoval verejný prenos uvedenými technickými prostriedkami bez súhlasu autorov, ktoré boli obsahom verejného prenosu, a ku ktorým vykonáva správu žalobca. Žalovaný ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia poskytol v roku 2017 svojim zákazníkom ubytovacie
služby a v izbách určených pre hostí poskytol zákazníkom v rámci vybavenia ubytovacích jednotiek aj zvukovo-obrazové zariadenie (TV). Žalobca má za to, že ak má žalovaný vo svojej prevádzke, v ktorej ubytovával hostí, umiestnené zvukovoobrazové zariadenia vybavené príjmom, ktoré boli umiestnené v izbách hostí, resp. iných priestoroch ubytovacieho zariadenia, tak týmto samotným žalovaný vykonával verejný prenos. Žalobca je organizáciou kolektívnej správy, ktorá je oprávnená uzatvárať rozšírené hromadné licenčné zmluvy, okrem iného aj na použitie diel - „verejný prenos diela v prevádzkarni alebo v inom priestore prostredníctvom technického zariadenia“. Bolo povinnosťou žalovaného disponovať pri používaní žalobcom spravovaných diel, t.j. diel literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických, diel výtvarného umenia, architektonických diel a diel úžitkového umenia verejným prenosom technickými prostriedkami, súhlasom autorov získaným rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou uzatvorenou so žalobcom. Žalobca sa dôvodne domnieva, že žalovaný získal súhlasy organizácií na používanie diel verejným prenosom, a to od SOZA súhlas autorov a iných nositeľov práv k hudobným dielam, od SLOVGRAMU súhlas výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovoobrazových záznamov a vysielateľov a iných nositeľov týchto práv. Žalovaný ale nezískal súhlas autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobno-dramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Žalobca má za to, že súčasťou každého verejného prenosu nevyhnutne boli a museli byť diela literárne, dramatické, hudobno-dramatické, choreografické, audiovizuálne, fotografické, výtvarného umenia, architektonické a úžitkového umenia, t.j. diela režisérov, prekladateľov, autorov úpravy dialógov, scenáristov, výtvarníkov, choreografov, autorov literárnych predlôh. Žalobca v rámci svojej činnosti zastupuje autorov audiovizuálnych diel a to nielen slovenských autorov, ale na základe recipročných zmlúv so zahraničnými organizáciami kolektívnej správy alebo na základe osobitných poverení zastupuje aj zahraničných autorov z celého sveta. V roku 2017 žalobca zastupoval na základe zmlúv o zastupovaní 2 515 slovenských nositeľov práv. Žalobca v zmysle § 79 AZ udeľuje súhlas na používanie všetkých diel verejným prenosom technickými prostriedkami aj za tých autorov a nositeľov práv, ktorých nezastupuje na základe osobitnej zmluvy o zastupovaní. Žalovaný bol povinný mať uzatvorenú rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom na používanie predmetov ochrany verejným prenosom, technickými prostriedkami, ktorú však neuzatvoril. Nezískal ani súhlas autorov a napriek tomu s dielami nakladal formou verejného prenosu technickými prostriedkami. Žalovaný sa tak dopúšťal neoprávneného používania autorských diel a tým zasahoval do práv autorov bez súhlasu autorov alebo nositeľov práv, resp. žalobcu ako ich zástupcu. S touto skutočnosťou je priamo spojená povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie. Pre vznik nároku organizácie kolektívnej správy na domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia je potrebné preukázanie povinnosti používateľa mať uzatvorenú rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, čo žalobca preukázal. Vykonávanie dokazovania preukazovaním použitia jednotlivých konkrétnych predmetov ochrany, ktoré boli súčasťou vysielaní v roku 2017 je nereálne, objektívne nemožné a nezmyselné a práve pre vylúčenie takýchto situácii s cieľom zabezpečenia ochrany práv autorov je zavedený inštitút kolektívnej správy. Zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv a to neoprávneným vykonávaním verejného prenosu prostredníctvom technických zariadení, keď žalovaný realizoval verejný prenos bez súhlasu autorov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/29/ES z 22. 05. 2001. Predmetnom podanej žaloby je vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy jeho výška sa odvíja od zvyčajnej licenčnej odmeny. Zvyčajná odmena môže byť len taká, za akú v rozhodnom období skutočne boli poskytované licencie iným používateľom a za akú používatelia získali licenciu. Žalobca v roku 2017 uzavrel celkovo 645 rozšírených hromadných licenčných zmlúv a odmena bola dohodnutá podľa sadzobníka žalobcu, čo ju robí odmenou zvyčajnou. Žalobca si tak v tomto konaní uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia iba vo výške zvyčajnej odmeny, teda v minimálnej výške a pri určení výšky zvyčajnej odmeny žalobca vychádzal zo sadzobníka a z počtu technických zariadení umiestnených v ubytovacom zariadení žalovaného. Žalobca si uplatňuje voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené použitie diel a to za obdobie od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2017 vo výške 682 Eur a to za zvukovoobrazové zariadenie na izbách v počte 31 ks Hotela Tyrapol s 2*. Za zvyčajnú licenčnú odmenu tak žalobca považuje sumu 682 Eur. Žalobca pred podaním žaloby opakovane vyzýval žalovaného k uzatvoreniu rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy, ponúkal mu aj mimosúdne riešenie uzatvorením dohody o urovnaní. Žalobca má za to, že má vecnú aktívnu legitimitu v tomto súdnom konaní, taktiež, že žalovaný používal predmety ochrany, t.j. literárne, dramatické, hudobnodramatické, choreografické, audiovizuálne, fotografické diela, diela výtvarného umenia, architektonické diela a diela úžitkového umenia formou verejného prenosu a žalovaný porušoval autorské práva, keď bez súhlasu žalobcu používal predmety ochrany verejným prenosom a tak žalobcovi
vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške uplatnenej žalobou. Žalobca sa zároveň domáha úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 682 Eur od 12. 12. 2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
1.2 Žalobca k podanej žalobe predložil tunajšiemu súdu oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv vydaného Ministerstvom kultúry SR dňa 18. 08. 2016 pod č.k. MK-1587/2016-232/10421, záznam z webstránky žalovaného, zoznam nositeľov práv v SR zastupovaných žalobcom, zoznam zahraničných organizácii kolektívnej správy, zmluvy o zastupovaní nositeľov práv v SR, recipročnú zmluvu so zahraničným partnerom, zoznam vysielaných diel v roku 2017, štatistiku vyplácania licenčných odmien za r. 2017, sadzobník žalobcu účinný v roku 2017, výzvu žalobcu adresovanú žalovanému zo dňa 03. 12. 2018 na zaplatenie sumy 682 Eur.
2. Tunajší súd vydal dňa 11. 02. 2019 pod č.k. 17Ca/18/2018-190 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 682 Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
3. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný voči platobnému rozkazu odpor, a preto bol platobný rozkaz uznesením tunajšieho súdu zo dňa 25. 03. 2019 zrušený.
4. Žalovaný podaný odpor odôvodnil tým, že nárok žalobcu v uplatnenej výške neuznáva a považuje ho za nesprávny, nakoľko vychádza z nesprávneho počtu zvukovo-obrazových zariadení. 31 ks zvukovo- obrazových zariadení nie je správny a nekorešponduje so skutočným stavom, nakoľko ubytovacie zariadenie žalovaného disponuje okrem klasických izieb aj tzv. apartmánmi (rodinné bunky), kde sú síce dve izby, avšak len jedno zvukovo-obrazové zariadenie (TV prijímač). Taktiež niektoré izby nie sú trvalo vybavené zvukovo-obrazovými zariadeniami a tieto sa tam dávajú len pri vyššej vyťaženosti hotela, čo je približne 3-krát za rok. Taktiež žalovaný poukázal na autorský zákon platný od 13. 11. 2018 a účinný od 01. 01. 2019, a to na ustanovenie § 169 ods. 2 písm. e/, ktorý hovorí, že pri určení výšky odmien určených v sadzobníku odmien a v zmluvách podľa § 165 ods. 1, organizácia kolektívnej správy zohľadní vyťaženosť ubytovacích zariadení. Vyťaženosť ubytovacieho zariadenia žalovaného za rok 2017 predstavovala 14,22 %, pričom žalobca túto skutočnosť v žalobe nezohľadnil. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy o vysporiadaní autorských práv pre rok 2017 žalobcovi navrhol, aby bola rešpektovaná vyťaženosť hotela, na čo žalovaný nereagoval. Žalovaný tak považuje žalobcom uplatnený nárok za neopodstatnený. Žalovaný zároveň uviedol, že uznáva žalobcov nárok len do výšky 14,22 % (ročná vyťaženosť ubytovacieho zariadenia) zo žalobcom uplatnenej sumy 682 Eur, čo predstavuje sumu 96,98 Eur. V ostatnej časti žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnil si trovy konania v rozsahu 85,78 %.
5. Žalovaný k podanému odporu pripojil kópiu štatistických výkazov stiahnutých zo Štatistického úradu SR, a to podľa mesiacov za rok 2017 a mesačné výkazy o činnosti ubytovacieho zariadenia za rok 2017. Žalovaný taktiež pripojil odpoveď adresovanú žalobcovi na výzvu k vysporiadaniu autorských práv zo dňa 13. 11. 2018.
6. Žalobca k vyjadreniu k podanému odporu uviedol, že žalobca spolu so žalobou predložil záznam z webovej stránky samotného žalovaného www.tyrapol.sk <http://www.tyrapol.sk>, na ktorej žalovaný jednoznačne v roku 2017 vyhlasoval, že súčasťou vybavenia každej izby je TV prijímač a taktiež predložil záznamy z webovej stránky www.megaubytovanie.sk <http://www.megaubytovanie.sk>, čo je stránka ubytovacieho portálu, prostredníctvom ktorého žalovaný v roku 2017 taktiež vyhlasoval, že izby jeho ubytovacieho zariadenia sú vybavené TV prijímačmi. Na predložených záznamoch webových stránok z obdobia roku 2017 žalovaný uvádza počet izieb jeho ubytovacích zariadení, pričom uvádza TV prijímač ako súčasť vybavenia každej izby. Z tohto je teda zrejmé, že žalobca preukázal umiestnenie TV prijímačov s príjmom na izbách ubytovacích zariadení žalovaného v počte uvedenom v žalobe. Verejné deklarovanie zvukovo-obrazových zariadení v ubytovacom zariadení žalovaného znamená to, čo sa pod tým obvykle vykladá, teda, že na izbách ubytovacieho zariadenia sú umiestnené zariadenia vybavené signálom tak, aby tieto mohli ubytovaní hostia používať na účely, na ktoré sú určené, teda na sledovanie TV programov. Žalobca má za to, že žalovaný poskytoval klientom funkčné televízne prijímače, ktoré boli spôsobilé slúžiť na účel, na ktorý boli určené a boli riadne vybavené aj TV signálom, čo žalovaný aj deklaroval verejnými vyhláseniami. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy jeho výška sa odvíja od zvyčajnej licenčnej odmeny, súd má preto skúmať, za akú odmenu zvyčajne v čase, keď došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu
do žalobcom kolektívne spravovaných práv získavali iní používatelia licencie. Žalobca už preukázal, že uzatvoril v roku 2017 celkovo 645 rozšírených hromadných licenčných zmlúv, kedy pri všetkých zmluvách bola licenčná odmena dohodnutá podľa sadzobníka žalobcu, čo ju robí odmenou zvyčajnou. Iní používatelia tak považujú sadzobník žalobcu za primeraný, oprávnený a opodstatnený. Žiadna zo žalobcom uzatvorených licenčných zmlúv nebola zo strany používateľov, ani žiadnych iných tretích osôb nikdy nijakým spôsobom napadnutá. Opätovne poukázal na tú skutočnosť, že každá organizácia kolektívnej správy, a teda aj žalobca pri tvorbe sadzobníka odmien za použitie predmetov ochrany zohľadňuje viaceré kritériá, a to spôsob použitia predmetov ochrany, charakter použitých predmetov ochrany, počet zastupovaných nositeľov práv a významným kritériom je rozsah typov predmetov ochrany zastupovaných jednotlivými organizáciami kolektívnej správy. Dôležitým kritériom, na ktorom je vždy nevyhnutné stavať sadzobníky odmien za použitie predmetov ochrany je váha, význam a charakter jednotlivých zložiek predmetov ochrany v rámci toho ktorého spôsobu použitia. Pri televíznom vysielaní audiovizuálnych diel, ako aj jeho verejnom prenose technickými zariadeniami sú prvotným nevyhnutným a podstatným základom tvorivé zložky zastupované žalobcom (najmä réžia, scenár, dialógy, autor literárnej predlohy, autor dabingu). Z povahy veci je zrejmé, že žalobca zastupuje nositeľov práv a spravuje predmety ochrany, ktoré tvoria výraznú väčšinu tvorivej autorsko-právne relevantnej zložky televízneho vysielania, a teda následného verejného prenosu uskutočňovaného žalovaným, keďže zastupuje najmä autorov audiovizuálnych diel, ktorými sú medzi inými aj režisér a scenárista audiovizuálneho diela alebo aj autorov literárnych diel, ktorými sú medzi inými aj autori prekladu a úpravy dialógov zahraničných audiovizuálnych diel. Žalobca pritom zastupuje nielen slovenských autorov, ale na základe recipročných zmlúv so zahraničnými organizáciami kolektívnej správy alebo na základe osobitných poverení zastupuje aj zahraničných autorov z celého sveta, a teda žalobca zastupuje autorov, ktorí sú hlavnými pôvodcami televíznej a filmovej tvorby. V rámci výkonu zákonného dohľadu na žalobcom ako organizáciou kolektívnej správy, požiadalo Ministerstvo kultúry SR listom zo dňa 26. 04. 2017 žalobcu o informácie ohľadne sadzobníka žalobcu. Žalobca podaním zo dňa 12. 06. 2017 poskytol Ministerstvu kultúry SR podrobné informácie k sadzobníku platnému od 01. 01. 2017. S podaním žalobcu sa Ministerstvo kultúry SR riadne oboznámilo, pričom voči žalobcovi žiadnym spôsobom voči sadzobníku a jeho odôvodneniu v danom podaní nenamietalo, ani žalobcovi neuložilo žiadnu sankciu. Čo sa týka obsadenosti ubytovacieho zariadenia, žalobca uviedol, že autorský zákon prísne rozlišuje medzi právami autorov a právami súvisiacimi s autorskými právami, a teda rozlišuje nároky na odmenu autorov a odmenu nositeľov práv súvisiacich s autorskými právami; rozlišuje medzi licenčnou odmenou a tzv. primeranou odmenou. Žalobca ako organizácia kolektívnej správy udeľuje rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou používateľom licenciu, t.j. právo do budúcna používať predmety ochrany, ktoré kolektívne spravuje. V akom rozsahu používateľ nakoniec po získaní licencie reálne využíva udelené právo používať predmety ochrany na dohodnutý účel, t.j. v danom prípade, v akom konkrétnom rozsahu používateľ uskutočňoval verejný prenos, je pre splnenie povinnosti žalovaného mať pred začatím poskytovania verejného prenosu uzatvorenú licenčnú zmluvu nepodstatné. Je na používateľovi do akej miery toto právo využíva a žalobca ani nekontroluje využívanie tohto právo používateľom. Podstatou licencie je právo používať predmety ochrany a nie povinnosť používať predmety ochrany. Licenčná odmena je odmena za získanie práva používať predmety ochrany a nie za reálne používanie predmetov ochrany. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 69 ods. 6 A.Z. „ak nadobúdateľ licenciu nevyužije vôbec alebo licenciu nevyužije sčasti, nemá právo na vrátenie dohodnutej odmeny alebo jej časti, ak nie je dohodnuté inak“. Pre posúdenie nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní je preto potrebné skúmať zvyčajnú odmenu, za akú v rozhodnom období skutočne boli poskytované licencie iným používateľom a za akú používatelia získali licenciu. Z uzavretých zmlúv, ktoré žalobca predložil je nesporné, že obsadenosť ubytovacieho zariadenia nebolo kritérium, ktoré bolo vo zvyčajnej licenčnej odmene zohľadňované. Žalovaný má povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie najmenej vo výške zvyčajnej licenčnej odmeny, má povinnosť zaplatiť žalobcovi minimálne takú sumu, akú by bol povinný zaplatiť, keby verejný prenos uskutočňoval legálne, a teda bez ohľadu na konkrétnu mieru obsadenosti ubytovacieho zariadenia. Žalobca sa v konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 58 ods. 1 písm. i/ a § 63 ods. 2 písm. d/ zákona č. 185/2015 Z.z. a výška bezdôvodného obohatenia je v zmysle § 458a a § 442a ods. 2 O.z. určená ako suma zodpovedajúca najmenej odmene, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia je tak irelevantné preukazovať konkrétnu mieru obsadenosti ubytovacieho zariadenia. Povinnosťou žalovaného bolo mať uzatvorenú rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorú žalovaný neuzatvoril a používal predmety ochrany spravované žalobcom neoprávnene. Žalobca riadne preukázal výšku zvyčajnej licenčnej odmeny v rozhodnom období, pričom táto nebola závislá od obsadenosti ubytovacieho zariadenia. Žalobca nárok považuje za riadne preukázaný čo do
dôvodu i čo do výšky. Pokiaľ žalovaný argumentuje znením § 169 ods. 2 písm. e/ Autorského zákona s tým, že žalobca má údajne povinnosť zohľadniť vyťaženosť ubytovacích zariadení, tak uviedol, že žalovaný vo svojom odpore uvádza jeho znenie účinné odo dňa 01. 01. 2019, teda znenie, ktoré sa neuplatňuje na rozhodné obdobie roku 2017, nakoľko v roku 2017 Autorský zákon dané ustanovenie ani obdobné ustanovenie neobsahoval. Zároveň poukázal na rozhodovaciu prax súdov SR, kedy v skutkovo a právne obdobných sporoch bolo žalobcovi vo viac ako 80 sporoch vyhovené. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
7. Žalobca k podanému vyjadreniu pripojil stanovisko Ministerstva kultúry SR zo dňa 26. 04. 2017, odpoveď na žiadosť zo dňa 12. 06. 2017.
8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11. 06. 2019 k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu uviedol, že naďalej zotrváva na svojich vyjadreniach uvedených v odpore, pričom trvá na tom, že uplatnený nárok vychádza z nesprávneho počtu zvukovo-obrazových zariadení umiestnených v ubytovacom zariadení žalovaného, pretože počet zvukovo-obrazových zariadení nekorešponduje so skutočným stavom. Uviedol, že ubytovacie zariadenie žalovaného poskytuje ubytovacie služby v rôznych typoch ubytovania - klasické izby, apartmány (2-izbové), rodinné bunky (2-izbové) a mezonetové ubytovanie (2-izbové). V apartmánoch, rodinných bunkách a mezonetovom ubytovaní sú síce 2 miestnosti, avšak nachádza sa v nich len jedno zvukovo-obrazové zariadenia v tzv. dennej miestnosti. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že v roku 2017 uzatvoril celkovo 645 licenčných zmlúv, k tomu žalovaný uviedol, že žalobca to bližšie nešpecifikuje, a preto možno predpokladať, že nie všetky tieto zmluvy boli uzavreté s ubytovacími zariadeniami. Taktiež poukázal na tú skutočnosť, že žalovaným v minulosti mal uzavretú licenčnú zmluvu s inou organizáciou kolektívnej správy, ktorá rešpektovala vyťaženosť ubytovacieho zariadenia. Žalovaný mal záujem na uzavretí licenčnej zmluvy, o čom svedčí priložený list zo dňa 13. 11. 2018 adresovaný žalobcovi, ktorým žalovaný navrhol podmienky uzavretia licenčnej zmluvy, na čo žalobca nereagoval a pristúpil k podaniu žaloby na súde. Má za to, že žalobca nevyčerpal všetky možnosti na mimosúdne riešenie. Žalovaný mal záujem dohodnúť sa so žalobcom na odmene, avšak z dôvodov na strane žalobcu k takejto dohode nedošlo. Navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní v časti prevyšujúcej sumu 96,98 Eur zamietol ako nedôvodnú a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 85,78 %.
9. Na základe výzvy tunajšieho súdu vzhľadom k tomu, že žalovaný uznal nárok žalobcu do výšky 96,98 Eur, aby sa žalobca vyjadril, či navrhuje vo veci rozhodnúť čiastočným rozsudkom pre uznanie, žalobca podaním doručeným na tunajší súd dňa 26. 09. 2019 uviedol, že súhlasí s vydaním čiastočného rozsudku pre uznanie nároku.
10. Tunajší súd čiastočným rozsudkom pre uznanie zo dňa 22. 10. 2019, č.k. 17Ca/18/2018-297 žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 96,98 Eur v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s ustanovením § 282 C.s.p. Čiastočným rozsudok pre uznanie nadobudol právoplatnosť dňa 29. 10. 2019.
11. Právny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 10. 12. 2020 uviedol, že žalovaný nespochybňuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ale rozporuje jednak počet televíznych prijímačov v jeho ubytovacom zariadení, avšak žalobca počet riadne tvrdil, aj preukázal, pričom žalovaný ho procesne účinným spôsobom nepoprel, pretože uvádzal neurčité tvrdenia v tom zmysle, že ten počet, ktorý uvádza žalobca nezodpovedá skutočnosti. Túto skutočnosť môže žalovaný procesne účinným spôsobom poprieť iba tak, že by povedal, aký počet konkrétnych televíznych zariadení tam skutočne bol, čo žalovaný neuviedol ani v odpore, ani vo svojom ďalšom vyjadrení. Keby túto skutočnosť uviedol na pojednávaní, má za to, že by to bol tak neskoro uplatnený prostriedok procesnej obrany. Má za to, že v skutočnosti počet technických zariadení v zmysle ustanovení C.s.p. sporných konaní nie je. Čo sa týka zohľadnenia obsadenosti, o tom sa podrobne vyjadrili v písomnom vyjadrení a čo sa týka zohľadňovania obsadenosti, jedná sa o novelu Autorského zákona účinnú od 01. 01. 2019 a nemá retroaktívny účinok, čiže nevzťahuje sa na tento spor, ktorého predmetom je vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2017. Vydanie bezdôvodného obohatenia má byť najmenej vo výške zvyčajnej licenčnej odmeny, súd má skúmať zvyčajnú licenčnú odmenu, ktorej výšku preukázali jednak sadzobníkom, ako aj predložením niekoľko stoviek rozšírených hromadných licenčných zmlúv na zhodný predmet plnenia a v žiadnom ani v sadzobníku ani v žiadnej zmluve obsadenosť zohľadňovaná nie je, a teda žalovaný má vydať
také bezdôvodné obohatenie, aké by musel zaplatiť, najmenej licenčnú odmenu, keby riadne uzatvoril licenčnú zmluvu, t.j. bez zohľadnenia obsadenosti.
12. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 10. 12. 2020 vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaný trvá na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedol v odpore, ako aj vo vyjadrení. Množstvo zvukovo-obrazových zariadení riadne odôvodnili a preukázali, pričom vybavenosť tých izieb je taká, že sú tam aj 2-izbové apartmány, v ktorých sa nachádza jedno zvukovo-obrazové zariadenie, to znamená, že ten počet, ktorý vyrátal žalobca vzhľadom na počet izieb je nesprávny a nepreukázal, že tam tých zvukovo-obrazových zariadení toľko je. Čo sa týka uplatneného nároku, jeho výšku považujú za nedôvodne uplatnenú, ako aj samotnú sumu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný mal záujem a viedol aj rokovania ohľadne uzavretia zmluvy so žalobcom, čo preukázali. Jedinou požiadavkou žalovaného bolo, aby pri výpočte odmien bola zohľadnená reálna vyťaženosť ubytovacieho zariadenia v danom čase za dané obdobie, na čo žalobca nereagoval. Nárok žalobcu považuje za nedôvodný a dá sa povedať aj za nezákonný. Čo sa týka sadzobníka odmien, o ktorom žalobca tvrdí, že je oprávnený a opodstatnený, takéto tvrdenia považujú za účelové, pretože v minulosti už aj Zväz hotelov a reštaurácií viedol so žalobcom rokovania a bolo to vlastne kvôli neúmerným poplatkom. Zväz hotelov považuje sadzobník žalobcu za neprimerane vysoký, či už v porovnaní s inými organizáciami kolektívnej správy na Slovensku a dokonca aj s podobnými orgánmi v zahraničí. Výška sadzieb žalobcu je preukázaná zo štatistiky Zväzu hotelov a je až 5-násobne vyššia ako priemer v iných krajinách. Takéto konanie žalobcu bolo aj predmetom riešenia Protimonopolného úradu SR s podozrením zo zneužitia dominantného postavenia. Konanie žalobcu, ktorým si uplatňuje takéto licenčné odmeny v zmysle svojich vlastných sadzobníkov je účelové tým, že odmieta zohľadňovať obsadenosť jednotlivých zariadení aj napriek novelizovanej právnej úprave. Takýto nárok žalobcu sa javí v rozpore s dobrými mravmi a žalovaný ho neuznáva..
13. Súd z Oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv vydaného Ministerstvom kultúry SR, Bratislava zo dňa 18. 08. 2016, č.k. MK-1587/2016-232/10421 zistil, že žalobcovi bolo vydané oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv k literárnemu, dramatickému, hudobno-dramatickému, choreografickému, audio-vizuálnemu a fotografickému dielu, dielu výtvarného umenia, architektonickému dielu a dielu úžitkového umenia na použitie literárneho, dramatického, hudobno-dramatického, choreografického, audiovizuálneho a fotografického diela výtvarného umenia, architektonického diela a diela úžitkového umenia jeho uvedením na verejnosti iným spôsobom verejného prenosu.
14. Z webovej stránky žalovaného www.megaubytovanie.sk <http://www.megaubytovanie.sk> vyplýva, že žalovaný vo welnes hoteli Tyrapol Oravská Lesná č. 293 návštevníkom hotela ponúkal ubytovanie v samostatných 2-lôžkových izbách s možnosťou prísteliek, troch apartmánov s kapacitou 2 až 4 osôb a rodinných mezonetových izbách s kapacitou 5 osôb. Samozrejmosťou každej z izieb je televízor, telefón, rádio a vlastná kúpeľňa s toaletou. Celková kapacita ubytovania: minimálne jedna, maximálne 100 (1x1, 4x2, 17x2+2, 2x apartmán 2+2, 1x apartmán 2, 5x mezonet, 1x2, 4x5 s vybavením spální internet Wifi, izby s manželskou posteľou, kúpeľňa a WC na každej izbe/ v apartmáne, kuchyňa/kuchynka (niektoré izby/apartmány), možnosť prístelky všade, satelit, telefón, televízor, trezor s počtom spální 31.
15. Z predloženého zoznamu nositeľov práv v zmysle § 152 ods. 4e a § 5 Autorského zákona zastupovaných žalobcom vyplýva 2 515 nositeľov práv.
16. Z predloženého zoznamu partnerských organizácií kolektívnej správy na základe zmluvy o zastupovaní žalobcom vyplýva, že žalobca má uzavreté zmluvy o zastupovaní s rôznymi krajinami sveta.
17. Z predložených zmlúv o zastupovaní autorských práv vyplýva, že žalobca má uzavreté zmluvy o zastupovaní pri výkone majetkových autorských práv k dielam a ich rozmnoženinám, a to predovšetkým pri ich použití verejným prenosom, pričom toto použitie zahŕňa aj vysielanie káblovú retransmisiu a sprístupňovanie verejnosti.
18. Z predloženej zmluvy o obojstrannom zastupovaní vyplýva, že žalobca má uzavretú zmluvu so spoločnosťou ALCS, The Authors' Licensing and Collecting Siociety Limited, so sídlom v Spojenom kráľovstve, pričom zo zmluvy vyplýva výber práva na odmenu za verejný prenos vysielania prostredníctvom technických zariadení.
19. Z predloženého Sadzobníka odmien za používanie literárnych, dramatických, hudobno- dramatických, choreografických, audio-vizuálnych diel účinného od 01. 01. 2017 vyplýva podľa čl. VI, že všetky sadzby uvedené v tomto sadzobníku sú sadzby zásadné a sú obvyklou odmenou. Z čl. VIII vyplýva, že v prípadoch neoprávneného použitia diela alebo iného neoprávneného zásahu do autorských práv sa výška sadzieb zvyšuje zohľadňujúc všetky okolnosti neoprávneného použitia alebo neoprávneného zásahu (najmä dobu a rozsah neoprávneného použitia, charakter a závažnosť neoprávneného zásahu do autorských práv), a to až do výšky dvojnásobku základnej sadzby, resp. obvyklej odmeny. Z hlavy IV, bod 1, 2 predmetného sadzobníka vyplýva, že sadzby za používanie/ vysielanie audiovizuálnych diel sa určia vždy v licenčnej zmluve, hromadnej licenčnej zmluve alebo v rozšírenej hromadnej licenčnej zmluve uzavretej s konkrétnym používateľom. Verejný prenos diel v prevádzkárni alebo v inom priestore prostredníctvom technických zariadení podľa písm. a/ bodu 2 za ubytovacie zariadenia: izby je sadzba dvojhviezdičkového hotela 22 Eur za zvukovo-obrazové zariadenie.
20. Z výzvy právneho zástupcu žalobcu adresovanej žalovanému zo dňa 03. 12. 2018 vyplýva, že žalobca žalovaného vyzval na úhradu sumy 682 Eur ako bezdôvodného obohatenia v lehote piatich kalendárnych dní od obdržania výzvy z dôvodu, že žalovaný v roku 2017 prevádzkoval ubytovacie zariadenie Hotel Tyrapol, v ktorom dochádzalo k verejnému prenosu technickými zariadeniami prostredníctvom 31 ks zvukovo-obrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia.
21. Z predloženého štatistického výkazu stiahnutého zo Štatistického úradu SR podľa mesiacov, adresovaného žalovaným právnemu zástupcovi žalobcu vyplýva, a to rekapitulácie za rok 2017 počet prenocovaní 403 osôb v januári 2017, 655 osôb vo februári 2017, 373 osôb v marci 2017, 212 osôb v apríli 2017, 495 osôb v máji 2017, 496 osôb v júni 2017, 578 osôb v júli 2017, 978 osôb v auguste 2017, 617 osôb v septembri 2017, 70 osôb v októbri 2017, 58 osôb v novembri 2017, 257 osôb v mesiaci december 2017, čo spolu predstavuje 5 192 prenocovaní pri kapacite hotela 100 lôžok x 365 dní = 36 500 lôžkami a vyťaženosť z toho vyplýva v hodnote 14,22 %.
22. Z jednotlivých mesačných výkazov o činnosti ubytovacieho zariadenia za rok 2017 vyplýva, a to za mesiac január počet izieb 30, počet obsadených izieb nie je uvedený, s počtom lôžok 100, v mesiaci február počet izieb 30 s celkovým počtom obsadených izieb 655, s počtom lôžok 100, v mesiaci marec počet izieb 30 s celkovým počtom obsadených izieb 373, s počtom lôžok 100, v mesiaci apríl s počtom izieb 30, s celkovým počtom obsadených izieb 212, s počtom lôžok 100, v mesiaci máj s počtom izieb 30, s počtom obsadených izieb 495, s počtom lôžok 100, v mesiaci jún s počtom izieb 30, s počtom obsadených izieb 495, s počtom lôžok 100, za mesiac júl s počtom izieb 30, s celkovým počtom obsadených izieb 578, s počtom lôžok 100, za mesiac august s počtom izieb 30, s celkovým počtom obsadených izieb 978, s počtom lôžok 100, za mesiac september s počtom izieb 30, s celkovým počtom obsadených izieb 617, s počtom lôžok 100, za mesiac október s počtom izieb 30, s celkovým počtom obsadených izieb 70, s počtom lôžok 100, za mesiac november s počtom izieb 31, s celkovým počtom obsadených izieb 58, s počtom lôžok 100, za mesiac december s počtom izieb 31, s celkovým počtom obsadených izieb 257, s počtom lôžok 100.
23. Súd z odpovede žalovaného adresovanej žalobcovi k výzve k vysporiadaniu autorských práv vyplýva, že žalovaný sa nebráni uzavretiu predmetnej zmluvy, pričom v minulosti podobné zmluvy o kolektívnom zastupovaní autorov mali uzatvorené so spoločnosťami SLOVGRAM, SOZA a ich jedinou podmienkou bolo, že odmena za verejný prenos bude zohľadňovať vyťaženosť hotela a príslušná cena bude násobená koeficientom vyťaženosti hotela. V prípade, že žalobca zohľadní ich podmienku, sú ochotní uzavrieť so žalobcom licenčnú zmluvu. Poukázal v odpovedi na tú skutočnosť, že je reálne, že počas roka nebolo ZOZ ani zapnuté z dôvodu, že daná izba nebola obsadená.
24. Z predžalobnej výzvy žalobcu adresovanej žalovanému zo dňa 12. 10. 2018 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného k vysporiadaniu autorsko-právnych vzťahov za roky 2017 a 2018 mimosúdne, a to prostredníctvom uzatvorenia tzv. dohody o urovnaní za rok 2017, keďže licenčnú zmluvu nie je možné uzatvárať spätne do minulosti a prostredníctvom uzatvorenia licenčnej zmluvy na rok 2018. Zároveň žalobca žalovaného upozornil, že ak k doriešeniu ich vzťahov nedôjde do 15. 11. 2018, tak žalobca bude nútený zvážiť ďalšie právne kroky s cieľom vysporiadať nároky autorov aj súdnou cestou.
25. Súd zo žiadosti Ministerstva kultúry SR adresovanej žalobcovi zo dňa 26. 04. 2017 zistil, že Ministerstvo kultúry SR vyzvalo žalobcu o predloženie sadzobníkov odmien pre jednotlivé spôsoby použitia predmetov ochrany s označením kritérií použitých pri výpočte odmeny pre použitie predmetov ochrany, ako aj analýzu týchto kritérií, t.j. odôvodnenie použitia daných kritérií a ako zvolené kritériá zabezpečujú naplnenie zákonnej podmienky upravenej v § 169 ods. 2 Autorského zákona, v zmysle ktorej pri určení výšky odmien určených v sadzobníku odmien a v zmluvách podľa § 165 ods. 1 sa zohľadní rozsah, spôsob, účel a čas použitia predmetu ochrany a ďalej zohľadní aj ekonomickú hodnotu použitia predmetov ochrany a ekonomickú hodnotu služby kolektívnej správy práv poskytnutej OKS.
26. Z odpovede na žiadosť Ministerstva kultúry SR žalobcom zo dňa 12. 06. 2017 vyplýva, že žalobca vedie sadzobníky odmien, ktoré vychádzajú zo zásad výberu, prerozdelenia a vyplatenia príjmov z výkonu kolektívnej správy práv, a to, okrem iného, sadzobník odmien za používanie literárnych, dramatických, hudobno-dramatických, choreografických a audiovizuálnych diel, pričom sadzobník obsahuje odmeny za obvyklé použitia predmetov ochrany alebo spôsob výpočtu výšky odmien a striktne dodržujú kritériá pre určenie odmien podľa autorského zákona. Sadzobník zaručuje primerané a nediskriminačné podmienky. Žalobca pri rozsahu berie do úvahy vecný a územný rozsah licencie pri všetkých druhoch verejného prenosu, vrátane verejného prenosu prostredníctvom technických zariadení a zastupuje autorov literárnych, dramatických, hudobno-dramatických choreografických, audiovizuálnych a fotografických diel, diel výtvarného umenia, architektonických diel a diel úžitkového umenia. Vecný rozsah udelenej licencie je teda veľký a zahŕňa všetkých autorov, okrem autorov hudby, ktorých zastupuje SOZA. Pri určovaní sadzieb rozlišuje, či ide o primárne alebo ďalšie sekundárne použitie, pričom pri primárnom použití diela je sadzba odmeny v zásade omnoho vyššia ako pri ďalšom použití. V rámci verejného prenosu je príkladom primárneho použitia televízne vysielanie, sekundárna káblová retransmisia, či verejný prenos prostredníctvom technických zariadení a pri kreovaní a určovaní výšky sadzieb sa berie do úvahy skutočnosť, či ide o komerčné alebo nekomerčné použitie. Pri vysielaní je sadzba výsledkom rokovaní s najväčšími používateľmi diel z repertoáru LITA, predovšetkým s RTVS, taktiež sa zohľadňuje povaha používateľa, a to hotel podľa počtu hviezdičiek, penzión, rekreačné zariadenie, ubytovňa, chata, kemping a sadzba je primerane odstupňovaná v závislosti od charakteru ubytovacieho zariadenia. Odmena sa platí len za technické zariadenia, ktorými je možné uskutočňovať verejný prenos prostredníctvom technických zariadení, teda nie za hudobné skrine, prehrávače, čo je použitie diel technickým prevedením. Sadzba, ktorú akceptuje veľký počet používateľov je sadzbou obvyklou a zároveň poukázali na uznesenie Ústavného súdu SR, II.ÚS 101/2011 z 24. 03. 2011, v ktorom Ústavný súd SR skonštatoval, že „ak by autori nemali zaručené právo na udelenie súhlasu na použitie autorských diel pre používateľov alebo pre právnické osoby združujúce používateľov iba za rovnakú „a primeranú“ odmenu, nepochybne by to pre nich znamenalo najmä pokiaľ ide o určovanie výšky odmien za používanie autorských diel úplné vystavenie sa svojvôli používateľov a práve tým by dochádzalo k popretiu a významu a účelu autorsko-právnej ochrany“. 27. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z.z., autorský zákon, ktorý nadobudol účinnosť od 01. 01. 2016, správou práv sa na účely tohto zákona rozumie správa výkonu majetkových práv k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, audiovizuálnemu záznamu, vysielaniu a databáze podľa § 131 (ďalej len „predmet ochrany“).
28. Podľa § 141 ods. 2 zákona č. 185/2015 Z.z., správu práv vykonáva za nositeľa práv nezávislý subjekt správy alebo organizácia kolektívnej správy podľa tohto zákona, ak nie je v § 146 a v § 147 ustanovené inak.
29. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z.z., kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.
30. Podľa § 144 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zákona č. 185/2015 Z.z., právnická osoba oprávnená na základe zákona alebo dohôd s nositeľmi práv spravovať majetkové práva v mene viacerých nositeľov práv a v záujme spoločného prospechu týchto nositeľov práv ako jediný alebo hlavný účel svojej činnosti je organizáciou kolektívnej správy, ak podľa písm.: a/ jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv, b/ kolektívnu správu práv vykonáva bez účelu dosahovania zisku, c/ má sídlo na území SR a bolo jej ministerstvom udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv (ďalej len „oprávnenie“).
31. Podľa § 144 ods. 3 zákona č. 185/2015 Z.z., organizácia kolektívnej správy zastupuje viacerých nositeľov práv vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a na účet nositeľov práv.
32. Podľa § 146 ods. 2 písm. d/ a f/ zákona č. 185/2015 Z.z., organizácia kolektívnej správy vykonáva správu výkonu majetkových práv podľa ods. 1 v odboroch kolektívnej správy a to podľa písm.: d/ výber primeranej odmena za káblovú retransmisiu umeleckého výkonu, zvukového záznamu a audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho diela, f/ použitie diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou.
33. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z.z., organizácia kolektívnej správy vykonávajúca správu majetkového práva podľa § 146 ods. 2 písm. d/ alebo f/ sa považuje za vykonávajúcu správu tohto práva aj vo vzťahu k nositeľom práv, ktorí nie sú zastupovaní podľa § 164 ods. 1.
34. Podľa § 163 zákona č. 185/2015 Z.z., organizácia kolektívnej správy vykonáva kolektívnu správu s náležitou odbornou starostlivosťou a ak jej bolo udelené oprávnenie podľa § 151, v rozsahu udeleného oprávnenia.
35. Podľa § 164 ods. 1 veta prvá zákona č. 185/2015 Z.z., organizácia kolektívnej správy je povinná zastupovať za rovnakých podmienok a bez ohľadu na členstvo v organizácii kolektívnej správy každého nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv v písomne dohodnutom rozsahu predmetov ochrany a v odbore kolektívnej správy práv v súlade s vydaním oprávnením, ak o to nositeľ práv požiada.
36. Podľa § 165 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z.z, organizácia kolektívnej správy je povinná v dobrej viere a za primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie predmetu ochrany, s osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať súhlas na použitie predmetu ochrany alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3 (ďalej len „používateľ“) rokovania o uzavretí: a/ licenčnej zmluvy, b/ hromadnej licenčnej zmluvy, c/ kolektívnej licenčnej zmluvy, d/ zmluvy o primeranej odmene, na ktorú sa môžu primerane uplatniť ustanovenia šiestej hlavy, druhý a tretí oddiel druhej časti tohto zákona, okrem § 81 alebo e/ zmluvy o náhrade odmeny.
37. Podľa § 169 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z.z., organizácia kolektívnej správy je povinná viesť sadzobník odmien, ktorý vychádza zo zásad výberu, prerozdelenia a vyplatenia príjmov z výkonu kolektívnej správy práv. Sadzobník odmien obsahuje odmeny za obvyklé použitie predmetu ochrany alebo spôsob výpočtu výšky tejto odmeny vrátane kritérií použitých pri výpočte odmeny zaručujúci primerané a nediskriminačné podmienky.
38. Podľa § 169 ods. 4 písm. a/ a b/ zákona č. 185/2015 Z.z., organizácia kolektívnej správy je povinná vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa § 165 ods. 1 pre nositeľa práv licenčné odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a dodatočné odmeny a domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto nároku sám alebo ak je to nehospodárne.
39. V danom prípade predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 682 Eur, zaplatenia ktorej sa domáha žalobca ako organizácia kolektívnej správy od žalovaného ak prevádzkovateľa Hotela Tyrapol v kategórii 2* za prenos audiovizuálneho diela v 31 izbách žalovaného v roku 2017.
40. Podľa § 58 ods. 1 písm. i/ zák.č. 185/2015 autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia.
41. Podľa § 458a O.z., ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442a ods. 2 (pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by
za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva, to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu).
42. Po právoplatnom rozhodnutí - čiastočnom rozsudku o uznaní, tak predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 585,02 Eur spolu s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 682 Eur od 12. 12. 2018 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania.
43. V danom prípade nemal súd sporné, že žalobca je organizáciou kolektívnej správy, ktorá vykonáva kolektívne uplatňovanie a kolektívnu ochranu majetkových práv zastúpených autorov. Predmetom činnosti žalobcu je výkon kolektívnej správy majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobno-dramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam alebo dielam úžitkového umenia a výkon kolektívnej správy práv k literárnemu, dramatickému, hudobno-dramatickému, choreografickému, audiovizuálnemu a fotograf. dielu, dielu výtvarného umenia, architektonickému dielu a dielu úžitkového umenia. Žalobcovi boli vydané oprávnenie na výkon kolektívnej správy a to Oprávnením Ministerstva kultúry SR zo dňa 18. 08. 2016 pod č.k. MK-1587/2016-232/10421. Tým, že žalobcovi bolo vydané oprávnenie na výkon kolektívnej správy Ministerstvom kultúry SR, žalobca preukázal aktívnu legitimáciu v spore.
44. Súd mal taktiež v konaní preukázané, že žalovaný v roku 2017 nemal so žalobcom uzavretú licenčnú zmluvu, resp. hromadnú licenčnú zmluvu, ktorá by žalovaného oprávňovala k použitiu diel, ku ktorým žalobca vykonáva správu práv.
45. V konaní nebolo sporné, že žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Tyrapol v kategórii 2* na adrese Oravská Lesná 293 a že prostredníctvom zvukovoobrazových zariadení dochádzalo k verejnému prenosu.
46. V konaní zostal sporný počet zvukovoobrazových zariadení a tým aj počet izieb, v ktorých malo dochádzať k verejnému prenosu prostredníctvom zvukovoobrazových zariadení.
47. Čo sa týka verejného prenosu súd poukazuje na ustálenú prax v zmysle ktorej, pokiaľ sú v hotelových izbách neslúžiacich výlučne pre súkromné potreby prevádzkovateľa hotela umiestnené zvukovo-obrazové zariadenia, ale sú dané do užívania hotelovým hosťom, ktorí majú k rozhlasovému a televíznemu vysielaniu prístup, nie je z autorsko-právneho hľadiska rozhodujúce, či takéto vybavenie hosť skutočne využije alebo nie. Jednoznačne súd dospel k záveru, že prevádzkovateľ hotela musí na použitie diel získať súhlas autorov (licenciu) vopred od organizácie kolektívnej správy práv. V prípade hotelov z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vyplýva, že „nie je rozhodujúce, či k verejnému prenosu skutočne došlo - či hosť pozeral televíziu, ale postačí umožnenie verejného prenosu - televízor v izbe“.
48. Súd v konaní nemal sporné, že žalovaný ako prevádzkovateľ hotela poskytuje v hoteli ubytovanie v počte 31 izieb, ktoré sú vybavené LCD televízorom, čo vyplýva jednak z tvrdenia žalobcu na ktoré súd prihliadol a to dôvodu, že žalovaný síce toto tvrdenie žalobcu poprel, ale žalovaný v konaní nepreukázal iný počet izieb, ani nepreukázal a neuviedol skutočný počet zvukovoobrazových zariadení. Počet zvukovoobrazových zariadení mal súd preukázané aj z internetovej stránky žalovaného www.megaubytovanie.sk, z ktorej vyplýva, že celková kapacita ubytovania predstavuje izby 1x1, 4x2, 17x2, 2x apartmán, 1x apartmán, mezonet 1x2 a 4x5, čo predstavuje 30 izieb a taktiež z mesačných výkazov o činnosti ubytovacieho zariadenia za rok 2017, v ktorých žalovaný uvádzal počet izieb 30 v mesiacoch január až október a počet izieb 31 v mesiacoch november a december. Žalovaný v konaní nepreukázal ani svoje tvrdenie, že žalobca za jeden apartmán a mezonet počítal počet zvukovoobrazových zariadení viac ako jeden.
49. V konaní bola taktiež sporná výška odmeny. Žalobca vykonáva kolektívnu správ na použitie diel ním zastúpených autorov prostredníctvom tzv. ďalšieho verejného prenosu a to vysielania prostredníctvom technických zariadení. Žalovaný je prevádzkovateľom Hotela Tyrapol, ktorý je zaradený do kategórie 2*-ový hotel. Súd mal v danom prípade za preukázané na základe internetovej stránky žalovaného, že žalovaný v roku 2017 v Hoteli Tyrapol používal predmety ochrany spravované žalobcom a to prostredníctvom tzv. ďalšieho verejného prenosu prostredníctvom technických zariadení, a to LCD televízorov a že v predmetnom zariadení dochádza k verejnému prenosu, a to v rozsahu 31 zvukovo-
obrazových zariadení v izbách. Bolo povinnosťou žalovaného uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom na používanie predmetov ochrany ďalším verejným prenosom. Žalobca žalovanému navrhol uzatvorenie hromadnej licenčnej zmluvy na predmetné použitie diel, avšak bezúspešne a žalovaný zmluvu nerealizoval a realizoval ďalší verejný prenos neoprávnene, čím zasiahol do práv autorov a nositeľov práv zastupovaných žalobcom. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca určil v zmysle sadzobníka, ktorý je základným dokumentom, v ktorom je určená výška odmeny, ktorú je oprávnená organizácia kolektívnej správy vyberať a neexistuje iná metóda na presnejšie stanovenie výšky odmeny, resp, bezdôvodného obohatenia. Predmetom konania nebola odmena, ale vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého výška sa odvíja od obvyklej odmeny. V danom prípade mal súd v konaní preukázané, že žalobca nepožaduje odmenu paušálne len za počet zvukovoobrazových zariadení, resp. za počet izieb, v ktorých sú zvukovoobrazové zariadenia umiestnené, ale so sadzobníka vyplývajú špecifické kritéria pre stanovenie výšky odmeny a to tak, že sadzobník zohľadňuje okrem všeobecných kritérií aj povahu používateľa (hotel podľa počtu hviezdičiek a taktiež či ide o penzión, rekreačné zariadenie, ubytovňu, chatu, kemping), pričom sadzba je primerane odstupňovaná v závislosti od charakteru ubytovacieho zariadenia. Okrem toho, žalobca nevyužil v danom prípade ani bod 8 všeobecných ustanovení sadzobníka a od žalovaného nepožaduje dvojnásobok základnej sadzby odmeny, ale len základnú sadzbu, aj napriek tomu, že žalovaný spĺňa podmienky pre dvojnásobok základnej sadzby, nakoľko v konaní bolo preukázané a žalovaný to ani nepoprel, že v roku 2017 neoprávnené zasiahol do autorských práv. Sadzobník predložený žalobcom bol v roku 2017 účinný, nebol zrušený, ani zmenený a konaní nebolo preukázané, že Ministerstvo kultúry SR, ktoré nad týmto sadzobníkom vykonalo dohľad, sadzobník posúdilo ako neprimeraný. Súd v danom prípade neprihliadol ani na námietku žalovaného, že žalobca nezohľadnil vyťaženosť hotela. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa domáha odmeny za rok 2017, kedy ešte nebola účinná novela zák. č. 185/ 2015 Z.z. uskutočnená zák.č. 306/2018 Z.z. účinného od 01.01.2019, ktorý upravuje, aby organizácia kolektívnej správy pri stanovení výšky odmeny zohľadňovala aj vyťaženosť ubytovacích zariadení. Zmena zákona v tomto smere bola výsledkom snahy Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (predtým Zväz hotelov a reštaurácií SR), ktorá kritéria uplatňované organizáciami kolektívnej správy pri stanovení a výpočte licenčných odmien pre hotely a reštaurácie považovala za diskriminačné. a preto vyťaženosť predmetného ubytovacieho zariadenia žalovaný v sadzobníku za rok 2017 nemal povinnosť zohľadniť. Aplikovanie parametra vyťaženosti zariadení bude na dohode zmluvných strán, ako je tomu pri uplatňovaní iných kritérií (napríklad vysielanosť, počet výpožičiek a pod.), čo vyplýva aj z dôvodovej správy k návrhu zák.č. 306/2018 Z.z. Súd teda pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z takto určenej obvyklej odmeny stanovenej sadzobníkom žalobcu vo výške 22 Eur za 1 izbu a žalobe žalobcu tak vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie zvyšnej časti zo sumy 682 Eur vo výške 585,02 Eur.
50. V súvislosti s primeranosťou výšky odmeny a tak i sadzobníka odmien súd poukazuje aj na ustanovenia zák.č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého má povinnosť fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny ako odberateľ elektriny platiť úhradu vo výške 4,64 Eur za každý aj začatý kalendárny mesiac za rozhlas a televíziu a to bez ohľadu na to, či má televíziu , alebo rozhlas a či pozerá televíziu a taktiež či počúva rozhlas. Ročne táto úhrada predstavuje pre každého odberateľa elektriny sumu 55,68 Eur a tak za jedno technické zariadenie fyzická osoba platí úhradu 27,84 Eur ročne.
51. Žalobca sa zároveň domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % od 12. 12. 2018 až do zaplatenia. Súd aj v tejto časti návrhu žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenia 5 %-ného úroku ročne zo sumy 682 Eur od 12. 12. 2018 až do zaplatenia, nakoľko žalobca žalovaného výzvou zo dňa 03. 12. 2018 vyzval na zaplatenie žalovanej sumy, ktorú žalovaný neuhradil, čím sa žalovaný dostal do omeškania. Úrok z omeškania je v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení neskorších predpisov.
52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý v konaní úspešný nebol.
53. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným unesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.