Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoCsp/2/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna PhD. a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D. E., 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D. E., obaja právne zastúpení: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 18.001,15 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -166 zo dňa 30.08.2023, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I. a III.

II. Žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„I. Žaloba sa z a m i e t a . II. Konanie sa v časti zaplatenia sumy 534,43 eur z a s t a v u j e . III. Žalovaní m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou postúpenou Okresným súdom Banská Bystrica 09.09.2021 pôvodne Okresnému súdu Kežmarok (dnes Okresnému súd Poprad) domáhal zaplatenia istiny vo výške uvedenej v záhlaví rozsudku s príslušenstvom a náhrady trov konania. Dôvodom bolo nesplnenie dlhu zo zmluvy č. 000226211130114 uzavretej medzi pôvodným veriteľom (Všeobecnou úverovou bankou, a. s.) a žalovanými v právnom postavení dlžníka - spotrebiteľa. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.01.2014 jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ,,zmluva“). Jej predmetom boli peňažné prostriedky, ktorých výška v žalobe uvedená nebola. Žalobca tvrdil, že žalovaná suma z titulu istiny predstavuje výšku 18.001,05 eur. Žalovaní dlh nezaplatili včas a riadne, a preto právny predchodca žalobcu úver ku dňu 13.03.2019 zosplatnil.

3. Vykonaným dokazovaním prvoinštančný súd zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými 14.01.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Jej predmetom boli peňažné prostriedky vo výške 25.000 eur, ktoré sa žalovaní zaviazali splácať v 119 mesačnými splátkach vo výške 396,95 eur,

s ročnou úrokovou sadzbou 13,10 %, výškou RPMN 13,95 %. Prvá splátka bola splatná 17.02.2014 a posledná uplynutím 17.12.2023. Žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru k 13.03.2019. O vyhlásení bol žalovaný v 1/ rade informovaný listom z toho istého dňa. List si žalovaný prevzal prostredníctvom splnomocnenca dňa 21.03.2019. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaní mali žalobcovi zaplatiť istinu vo výške 25.000 eur, uhradili 6.465,42 eur a dlh vo výške žalovanej sumy nezaplatili.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v žalobe absentovali procesné tvrdenia žalobcu o splnení povinnosti podľa ust. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ,Ú“). Procesnou povinnosťou žalobcu bolo skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy vo vzťahu k uvedenej zákonnej povinnosti podrobnejšie rozviesť, avšak túto procesnú povinnosť nesplnil, keďže pri opísaní rozhodujúcich skutočností len odkázal na predložené listinné dôkazy, ktoré boli súčasťou prílohy žaloby. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalobcu týkajúcu sa objasňovania esenciálnych skutočností súvisiacich s splnením si svojej právnej povinností pri uzatváraní zmluvy so žalovaným, tak nebolo možné tieto rozhodné skutkové okolnosti objasniť. Súd prvej inštancie uzavrel, že veriteľ si nesplnil povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti žalovaných v právnom postavení spotrebiteľov splácať spotrebiteľský úver. Uviedol, že dostatočnými informáciami nie sú informácie získané výlučne od spotrebiteľov a odborná starostlivosť predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uviedol, musí veriteľ overiť, resp. objektívne preukázať minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka zdroj jeho príjmu. V danom prípade žalobca o takejto skutočnosti nepredložil žiadne potvrdenie. V žiadosti o úvere je uvedené, že priemerný mesačný príjem žalovaného v 1/ rade je 903 eur, že má záväzky vo výške 78 eur z titulu iného úveru a zákonnú vyživovaciu povinnosť voči jednému maloletému dieťaťu. Žalovaná v 2/ rade má čistým mesačným príjem za posledný mesiac vo výške 1.129,42 eur. Uviedla, že spláca iný spotrebný úver vo výške 222 eur mesačne a iné záväzky vo výške 80 eur mesačne. V časti predložených dokladov je v zmluve uvedené, že pôvodný veriteľ sa uspokojil s predložením občianskych preukazov oboch žalovaných pri nespornej skutkovej okolnosti, že úver mal slúžiť na refinancovanie iných úverov v ich v celkovej zostávajúcej výške 24.590 eur. Vyhlásenia žalovaných žiadnym spôsobom žalobca neoveroval a preto pri uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou. Zároveň súd prvej inštancie vychádzal zo záveru o nemožnosti predčasného zosplatnenia úveru s poukazom na veta prvá ZoSÚ. Vzhľadom na to, že dospel k záveru o hrubom porušení povinnosti veriteľa v súvislosti so zisťovaním a preverovaním schopnosti žalovaných splácať úver, predčasné zosplatnenie úveru vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon veriteľa pre rozpor so zákonom, a to s poukazom na . V kontexte so záverom, ku ktorému dospel, posudzoval aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok v zmysle Nakoľko v posudzovanom prípade pôvodný veriteľ so žalobcom v právnom postavení postupníka uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky pred splatnosťou poslednej splátky, súd vyhodnotil predčasné zosplatnenie úveru ako absolútne neplatný právny úkon. Vzhľadom na to, že v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok nebol úver splatný je zmluva o postúpení pohľadávok v rozpore so zákonom a je absolútne neplatná. Znamená to nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu. Preto žalobu ako nedôvodnú pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.

5. Proti rozhodnutiu v časti, v ktorej súd žalobu žalobcu zamietol, podal žalobca odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Trval na tom, že postupca pred uzavretím zmluvy úvere riadne skúmal bonitu žalovaných a preto záver súdu o nedostatku jeho aktívnej vecnej z dôvodu neplatnosti zosplatnenia a následného postúpenia pohľadávky vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že účelom poskytnutia úveru bolo vyplatenie aktuálnych záväzkov žalovaných. Výška finančného zaťaženia žalovaných mesačnými splátkami úverov po poskytnutí nového úveru bola nižšia ako výška finančného zaťaženia pred poskytnutím úveru, a teda poskytnutím úveru nedošlo k ďalšiemu zadlžovaniu žalovaných, a teda k zhoršeniu ich finančnej situácie. Mal za to, že právny predchodca žalobcu nepochybne pred poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovaným disponoval informáciou o ich príjme, rodinnom stave a aktuálnom úverovom zaťažení (ktoré žalovaní uviedli v žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 13.01.2014, ďalej len „Žiadosť“), následkom čoho dospel k jednoznačnému záveru o platobnej schopnosti žalovaných. Poukázal na to, že zákonodarca neuložil v ZoSÚ povinnosti na úseku skúmania bonity len dodávateľom, ale rovnako spotrebiteľom pravdivo uviesť na dopyt dodávateľov informácie o údajoch potrebných na posúdenie schopnosti splácať úver. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na aktuálnu rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít.

Nesúhlasil s právnym posúdením súdu, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky, ktoré vyžaduje ust. § 92 ods. 8 ZoB z dôvodu, že výzvu zo dňa 13.03.2019 (označenú ako „výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom) ktorú žalobca v konaní predložil, nemožno považovať za výzvu podľa ust. § 92 ods. 8 ZoB. Uvedený názor okresný súd bližšie neodôvodnil (iba uviedol, že táto výzva účel výzvy podľa ust. § 92 od. 8 ZoB plniť nemôže) – čím je rozhodnutie nepreskúmateľné. Za relevantnú výzvu postupcu v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB možno považovať napr. výzvu zo dňa 28.01.2019, ale najmä výzvu zo dňa 13.03.2019 (ku ktorej žalobca priložil doručenky preukazujúcu jej doručovanie do dispozičnej sféry žalovaných). Žalobca uviedol, že obe výzvy (ktoré boli preukázane aj doručované) sú kvalifikovanými výzvami v zmysle predmetného ustanovenia. V súvislosti s vyššie uvedeným je potom nesprávny aj právny záver súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti postupcom a pohľadávka bola riadne a zákonne postúpená, pričom v tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že aktuálna rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR (sp. zn. ) pripúšťa, aby za výzvu na plnenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách bolo možné považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, avšak iba za súčasnej podmienky, že jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie (čo v tomto prípade splnené bolo, nakoľko v predmetnej výzve postupca uviedol žalovaným aktuálnu dlžnú sumu a vyzval ich na zaplatenie dlžnej čiastky za poskytnuté finančné prostriedky.) Žalobca má preto za to, že na základe tejto výzvy bol nepochybne postupca oprávnený postúpiť pohľadávku na žalobcu. K postúpeniu pohľadávky došlo až zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 medzi postupcom a žalobcom, pričom je nepochybné, že žalovaní boli v omeškaní s plnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní. Teda boli kumulatívne naplnené podmienky podľa ust. § 92 ods. 8 ZoB na postúpenie pohľadávky postupcu na žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a zmenil tak, že vyhovie žalobe, resp. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania vo výške 1.552,27 eur.

6. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní, ktorí trvali na tom, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, pretože v čase uzatvorenia zmluvy právny predchodca žalobcu nemal k dispozícii údaje o príjmoch a výdavkoch žalovaného. Keďže veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, nie je možné vyžadovať jednorazové splatenie dlhu. Žalobca nepreukázal existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Keďže v čase postúpenia úveru nenastala končná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru čo je v rozpore s ust. § 17 ZoSÚ. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o predžalobnej upomienke v 2/ rade a pri žalovanom v 1/ rade doručenie tretej upomienky predložil poštový podací hárok bez úradnej pečiatky slovenskej pošty a.s., ktorý nepreukazuje doručenie. Trvali na tom, že obsah ustanovenia § 92 ods. 8 Zob predpokladá samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní. Navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že trvá na podanom odvolaní a odvolacom návrhu.

8. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní, ktorí zotrvali na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a návrhoch.

9. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s a nasl. , bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 534,43 eur, ktorý napadnutý nebol ako taký nadobudol právoplatnosť.

11. Po oboznámení sa s obsahom spisu, skutkovým stavom, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie z dôkazov vyplývajúcich z procesnej aktivity žalobcu a po oboznámení sa s právnym posúdením zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie má odvolací súd za to, že rozhodujúci záver, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol, t.j. záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, vyplýva zo skutkových zistení a je správny.

12. Predmetom konania je pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru, ktorá mala byť bankou postúpená na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. V tomto prípade teda aktívna vecná legitimácia žalobcu súvisí so splnením podmienok určených v § 17 ZoSÚ, a § 92 ods. 8 zákona o bankách.

13. Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej aj len „ZoSÚ“), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

14. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

15. Podľa , ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

16. Z.z o spotrebiteľských úveroch, je transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, ktorou sa v čl. 8 uložilo členským štátom zabezpečiť, aby veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Zmyslom úpravy je predovšetkým ochrana spotrebiteľa, vychádzajúc z cieľov smernice sa touto úpravou ale sleduje aj širšia spoločenská ochrana. Povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy bonitu spotrebiteľa predstavuje pre spotrebiteľa aj určitú záruku, že veriteľ bude pri poskytovaní úveru postupovať tak, aby ho do určitej miery chránil pred neschopnosťou splácať. Primárnym chráneným záujmom je tu ochrana spotrebiteľa pred nezodpovedným poskytnutím úveru, ktoré by viedlo k jeho insolvencii so všetkými negatívnymi následkami, a to ako ekonomickými v podobe straty majetku, tak spoločenskými v podobe spoločenskej stigmatizácie (Wachtlová, Slanina: Zákon o spotřebitelském úvěru, Komentář, Praha, C.H.Beck, 2011, s.99). Sekundárne sa ochranou spotrebiteľa dosiahne aj ochrana veriteľa a docieli sa tým želaný stav zodpovedného úverovania.

17. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-449/13, CA Consumer Finance/Ingrid Bakkaus et all z 18.12.2014 uviedol, vykladajúc čl. 8 Smernice 2008/48/ES okrem iného to, že poskytovateľ úveru musí v každom jednotlivom prípade s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam zvážiť, či sa jedná o príslušné informácie a či sú tieto informácie dostatočné pre posúdenie úveruschopnosti spotrebiteľa. V tomto ohľade sa dostatočnosť uvedených informácií môže líšiť podľa okolností, za ktorých dôjde k uzavretiu úverovej zmluvy podľa osobnej situácie spotrebiteľa alebo podľa čiastky úveru uvedenej v tejto zmluve. Toto posúdenie je možné vykonať pomocou dokladov o finančnej situácii spotrebiteľa, ale nie je možné vylúčiť, aby poskytovateľ úveru zohľadnil prípadne skôr získané znalosti o finančnej situácii záujemcu o úver. Avšak len ničím nepodložené prehlásenia spotrebiteľa nemôžu byť samé o sebe kvalifikované ako dostatočné, pokiaľ nie sú podopreté žiadnymi dokladmi.

18. Zo spisu vyplýva, že veriteľom, ktorý poskytol žalovaným peňažné prostriedky ako úver na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.01.2014 bola Všeobecná úverová banka, a.s.: skrátený názov: VÚB, a.s.. Zo spisu rovnako vyplýva, že žalobca ohľadne preukázania splnenia povinnosti veriteľa vo vzťahu k zisťovaniu bonity žalovaných pred uzavretím predmetnej zmluvy súdu predložil zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.l. 30, žiadosť o úver č.l. 34, výzvu na predčasné splatenie úveru č.l. 39, 40, tretiu upomienku č.l. 41. Súdu prvej inštancie neboli predložené žiadne písomnosti preukazujúce overenie príjmu spotrebiteľov a preto nemal preukázané splnenie povinnosti veriteľa podľa , t.j. skúmanie schopnosti splácať úver dlžníkov s odbornou starostlivosťou, v

dôsledku čoho veriteľ nie je oprávnený žiadať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru ( veta prvá ). Zo zmluvy o úvere a ani zo žiadosti o úver nevyplýva, že by k nej žalovaní nejaké doklady predkladali a ani žalobca v konaní nepredložil žiaden doklad, podľa ktorého sa skúmala bonita žalovaných.

19. Z uvedeného tak nevyplýva iné ako to, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, dôsledkom čoho je absencia oprávnenia vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Nakoľko konečná splatnosť spotrebiteľského úveru bola dojednaná ku dňu 17.12.2023 postúpenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a VÚB, a.s. 01.12.2020 bolo neplatným právnym úkonom v zmysle nakoľko sa prieči Ak súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie zamietol, je jeho rozhodnutie v tomto smere vecne správne.

20. Súd musí v každom štádiu konania v prvom rade skúmať, či strana sporu je alebo nie je aktívne vecne legitimovaná, teda či má právo vyplývajúce z takto postúpenej pohľadávky, či je pasívne vecne legitimovaná a vznikajú jej povinnosti z práv vyplývajúcich z bankovej pohľadávky. Spôsobilým predmetom postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Nedodržanie zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona, čo má za následok neplatnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.

21. Žalobca považoval za výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB, výzvu zo dňa 13.03.2019. Takéto tvrdenie žalobcu neobstojí, pretože predmetná výzva bola realizovaná na úplne inom právnom základe, pretože jedná sa o výzvu na plnenie s následkom zosplatnenia celého úveru a nie s následkom postúpenia pohľadávky inému subjektu, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 ZoB. Žalobca ďalej svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od výzvy zo dňa 28.01.2019. Odvolací súd však uvádza, že túto nemožno považovať za výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko táto neobsahuje upozornenie na omeškanie tej ktorej splátky a neobsahuje poučenie o možnosti postúpenia pohľadávky. Súd prvej inštancie tak okolnosti prípadu riadnym spôsobom vyhodnotil a správne vec aj právne posúdil, a preto odvolací súd považuje odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné.

22. Pokiaľ sa žalobca odvolával na viaceré rozhodnutia iných krajských súdov v obdobných veciach, treba uviesť, že nimi nie je odvolací súd viazaný, keďže tieto nepredstavujú ustálenú súdnu judikatúru, resp. rozhodovaciu prax, za ktorú možno považovať predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

23. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, postupom podľa ustanovenia , potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalovaní mali v odvolacom konaní plný úspech, majú nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní nebol úspešný. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).