Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/602/2015

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcu: V. J., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom B. O. XXX, Z., proti žalovanému: Domov sociálnych služieb a Zariadenie pre seniorov Rača, IČO: 30804191, so sídlom Pri vinohradoch 8001/267, Bratislava, zastúpených Kolíková & Partners, s.r.o., IČO: 47 239 441, so sídlom Radvanská 21, Bratislava, o určenie povinnosti, takto

rozhodol:

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žalobca je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 25.09.2015, doplnenou dňa 11.01.2016, sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozhodnutie v nasledovnom znení: „Žalovaný je povinný predložiť žalobcovi návrh zmluvy o poskytovaní sociálnej služby uzatváranej medzi poskytovateľom (žalovaným) a prijímateľom (žalobcom) sociálnej služby:

- podľa obligatórnych podmienok ustanovení , , a príslušných kogentných ustanovení v znení neskorších predpisov upravujúcimi podmienky a obsah takejto zmluvy;

- v súlade s kogentnými ustanoveniami § 53 Občianskeho zákonník v znení neskorších predpisov upravujúcimi podmienky a obsah spotrebiteľskej zmluvy;

- v súlade s kogentnými ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov upravujúcimi podmienky a obsah spotrebiteľskej zmluvy;

- zrozumiteľne, v súlade s ustanovením tak, aby vyznačil, od ktorých bodov návrhu zmluvy sa nemožno odchýliť dohodou účastníkov.“.

2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že na tunajšom súde sa vedie pod sp. zn. súdne konanie, v ktorom sa žalovaný (v postavení žalobcu) domáha voči žalobcovi (v postavení žalovaného) zaplatenia sumy 3 651,5 eura z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, predstavujúce úhrady za sociálnu službu podľa § 35 ods. 1 písm. b) všeobecne záväzného nariadenia BSK č. 31/2009 zo dňa 17.06.2009 poskytnutú žalovaným žalobcovi, a to v zmysle návrhu zmluvy o poskytnutie sociálnej služby, ktorú žalobca neprijal. Žalobca mal totiž za to, že návrh predmetnej zmluvy o poskytovaní sociálnej služby bol po obsahovej stránke v nesúlade s kogentnou úpravou zmluvných ustanovení podľa a . Žalobca taktiež poukázal na to, že žalovaný takéto spory vedie aj voči ostatným prijímateľom sociálnej služby, ktorým predložil identické návrhy zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb ako žalobcovi, pričom súd prijal skutočnosť o neprijatí týchto návrhov na uzatvorenie zmlúv ako prekážku na strane prijímateľov bez toho, aby sa zaoberal tým, že žalovaný si nesplnil povinnosť podľa a . Žalobca mal totiž za to, že zmluva o poskytovaní sociálnej služby je inominátna zmluva, pri ktorej sa má uplatniť požiadavka

zvýšenej ochrany slabšieho účastníka zmluvy - právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Ďalej tvrdil, že oblasť práva sociálneho zabezpečenia je súčasťou verejného práva, pričom od 01.01.20089 sa však zaviedol do realizácie tohto práva režim civilného práva. V súdnom konaní tunajší súd však konštatoval, že ustanovenia a nasl. sa na zmluvu o poskytovaní sociálnej služby nevzťahujú. Žalobca namietal, že žalovaným predložený návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby mal nasledovné vady, a to, že (1) nie je identifikovaný druh sociálnej služby v súvislosti s cieľovou skupinou do ktorej každý prijímateľ patrí (; (2) nie je identifikovaná dohoda o vecnom rozsahu sociálnej služby a je nahradená jednostranným vyhlásením poskytovateľa podľa ; (3) je rozsah sociálnej služby vyjadrený iba ako príloha, ktorá svojou povahou je jednostranným úkonom poskytovateľa -určením úhrady s odkazom na príslušné ustanovenia všeobecne záväzného nariadenia; (4) namiesto jasnej identifikácie zariadenia sociálnej služby podľa Zriaďovacej listiny a registračnej karty zavádza pojem „časť“ (ZpS Pri vinohradoch zabezpečuje ubytovanie v bytovom dome a klienti obývajú konkrétne byty), pričom miesto poskytovania sociálnej služby, ktorá je esenciálnou náležitosťou zmluvy podľa písm . f) je uvedené nepresne -nepravdivo; (5) limit podľa druhá veta je identifikovaný pre „pre druh služby zariadenie pre seniorov; (6) limit podľa nie je vyčíslovaný v súlade so zámerom zákonodarcu a dobrými mravmi; (7) povinnosť prijímateľa v čl. VIII. sankcionovaná v čl. XI. zmluvy sa vymyká zákonnej regulácii tým, že prijímateľ je v offerte nútený oslabiť svoju pozíciu na základe dohodnutej povinnosti prijímateľa uzatvoriť dodatok podľa ustanovenia a (8) povinnosti poskytovateľa a práva prijímateľa v čl. IX. zmluvy sú vymedzené vágne, nedotýkajú sa vecného rozsahu poskytovanej služby a bez ohľadu na obsah zmluvy iba deklarujú existujúce zákonné práva prijímateľa. Žalobca ďalej konštatoval, že existujú dve podmienky na prijatie sociálnej služby, a to uzatvorenie zmluvy a následne uzatvorenie osobitne regulovaného občianskeho kontraktu medzi oprávneným záujemcom a poskytovateľom. V prípade žalobcu však ide o zákonný nárok na poskytnutie sociálnych služieb. Zhrňujúc uvedené skutočnosti, žalobca uviedol, že meritom tohto sporu je to, či návrh zmluvy spĺňa formálne aj obsahové náležitosti predpísané , a teda, že žalovanému vyplýva povinnosť predložiť návrh zmluvy v súlade so .

3. Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe poukázal na existenciu prekážky litispendencie, keďže na tunajšom súde, okrem tohto súdneho konania, prebieha konanie vedené pod sp. zn. , v ktorom vystupujú obe strany sporu len v opačnom procesnom postavení, ktorého predmetom je právo žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalobca prijímal sociálne služby od žalovaného bez uzatvorenej zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, keďže tú odmietol žalobca uzatvoriť. V tamojšom konaní žalobca namietal rozpor návrhu zmluvy so zákonom, dobrými mravmi, nevyváženosť vzájomných povinností, vady týkajúce sa limitov , ako aj to, že zmluva o poskytovaní sociálnych služieb je zmluvou spotrebiteľskou, teda tie isté námietky, ktoré sú predmetom tunajšej žaloby. V danej súvislosti preto žalovaný poukázal na to, že obe súdne konania majú zhodné strany sporu a skutkový základ sporu.

4. Žalobca k námietke žalovaného o existencií prekážky litispendencie uviedol, že hoci žalobca v konaní namietal obdobné skutočnosti, súd nevykonal v tamojšom konaní dôkazy o súlade obsahu zmlúv so , avšak len konštatoval, že zmluva nebola uzatvorená podľa príslušných ustanovení tohto zákona.

5. Súd z pripojeného súdneho spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. (ďalej už len „konanie “) zistil, že predmetom tohto súdneho konania bol nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 3 651,35 eura s príslušenstvom z dôvodu, že žalobca prijímal sociálne služby od žalovaného bez uzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb. Konanie bolo dňa 10.06.2019 právoplatne skončené, keď odvolací súd rozsudkom zo dňa 20.03.2019 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd zaviazal žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v žalobcom požadovanom rozsahu. Z rozsudku odvolacieho súdu vyplývalo, že okrem iného odvolací súd zodpovedal aj žalobcom namietanú skutočnosť o spotrebiteľskom charaktere navrhovanej zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb, keď uviedol, že žalovaný je síce právnickou osobou, ale jeho činnosť spočíva v poskytovaní sociálnych služieb podľa ods. , čo nemožno subsumovať pod výkon obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, na základe čoho žalovaný nespĺňa definíciu dodávateľa a preto ani takúto ním navrhovanú zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb nemožno definovať ako spotrebiteľskú. Z toho dôvodu bolo poukazovanie na neprijateľné zmluvné podmienky zo strany žalobcu irelevantné. Okrem toho odvolací súd konštatoval, že nakoľko bol žalobca

prijatý do zariadenia žalovaného v roku 2007 na základe rozhodnutia, splnil tak predpoklad pre aplikáciu , podľa ktorého bol žalovaný povinný poskytovať žalobcovi sociálne služby a to s poukazom na na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Na základe toho odvolací súd konštatoval, že žalovaný bol povinný so žalobcom uzatvoriť predmetnú zmluvu a nesporným bolo aj to, že žalobca takúto zmluvu so žalovaný uzavrieť odmietol, avšak sociálnu službu od žalovaného aj naďalej prijímal. Odvolací súd uviedol, že výška úhrady zo strany žalobcu nie je určovaná dohodou ale podľa poskytovateľom sociálnej služby, ktorý je v zmysle tohto zákona pri jej určovaní viazaný všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku a táto úhrada môže byť najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov znížených o príjem z finančného príspevku na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa a príjem z úhrady ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním sociálnej služby podľa zákona o sociálnych službách. Ak poskytovateľ zmení výšku úhrady za sociálnu službu v súlade s zákona o sociálnych službách, vzniká poskytovateľovi a prijímateľovi povinnosť uzatvoriť dodatok k zmluve o poskytovaní sociálnej služby, čo vyplýva z uvedeného zákona. Odvolací súd ďalej konštatoval, že predmetnej veci došlo k zmene skutočností rozhodujúcich pre výšku úhrady za sociálnu službu, a to jednak nadobudnutím účinnosti zákona o sociálnych službách a zároveň právoplatnosťou rozhodnutia o stupni odkázanosti žalovaného, rovnako aj v súvislosti so zmenami VZN BSK, ktoré upravuje výšku úhrad. Žalovaný ako poskytovateľ sociálnej služby preto podľa zákona o sociálnych službách určil pri týchto zmenách novú výšku úhrady a v súlade s zákona o sociálnych službách predložil žalobcovi návrh zmluvy, resp. dodatkov k nej. Žalobca zmluvu podľa zákona o sociálnych službách so žalovaným neuzatvoril, pričom napriek tejto skutočnosti žalovaným v poskytovaní sociálnej služby žalobcovi pokračoval a žalobca sociálne služby od žalovaného prijímal, keď však platil úhradu len v pôvodnej výške. Na strane žalovaného tak vznikol rozdiel medzi nákladmi na poskytovanie sociálnej služby a úhradami, ktoré za týmto účelom dostával od svojho zriaďovateľa a od prijímateľa - žalobcu. Zároveň na strane žalobcu vznikol majetkový prospech, nakoľko prijímal službu v plnom rozsahu, pričom zo svojho majetku platil za službu menšiu sumu, než by bola výška úhrady za sociálnu službu vyplývajúca zo VZN BSK č. 31/2009. Pokrytie nákladov za poskytovanie sociálnej služby tak zostalo čiastočne na žalovanom, preto sa žalobca na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Okrem toho sa odvolací súd vysporiadal aj so správnosťou určenia sumy uplatnenej žalovaným s odkazom na , keď konštatoval, že s ohľadom na výšku starobného dôchodku žalobcu v každom žalovanom období zostala žalobcovi suma vyššia ako čiastka uvedená v zákona o sociálnych službách, na základe čoho postup žalovaného nebol rozporný so zákonom a dobrými mravmi.

6. Podľa (ďalej len „“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

7. Podľa ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

8. Procesné podmienky, aj keď ich vyslovene a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak neustanovuje inak, súd skúma (prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení nedostatku neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí, okrem iných, aj prekážka právoplatne rozhodnutej veci podľa .

9. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným návrhom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia

pôvodných účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania, pričom prekážka právoplatne rozhodnutej veci je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak).

10. V danom prípade mal súd preukázané, že v právoplatne skončenom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. súd rozhodol o povinnosti žalobcu vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie, na tom skutkovom základe, že žalobca, aj napriek tomu, že neprijal návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby predloženej mu žalovaným ako poskytovateľom sociálnej služby, prijímal od žalovaného poskytované sociálne služby, pričom za ne uhrádzal sumu v pôvodnej výške, čím vznikol rozdiel medzi nákladmi na poskytovanie sociálnej služby a ich úhradami - teda bezdôvodné obohatenia zo strany žalobcu ako prijímateľa týchto služieb od žalovaného. Na to, aby súd v tejto veci rozhodol, musel predbežne posúdiť viaceré čiastkové otázky, ktoré namietal žalobca, resp. ktoré vyvstali zo samotnej podstaty sporu, ako napríklad či boli zo strany žalovaného ako poskytovateľa pri navrhovaní zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb splnené podmienky ustanovené v , 73 a 74 , ako aj to, či pri zmluve o poskytovaní sociálnej služby treba dodržiavať kogentné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv podľa , pričom na všetky nastolené otázky dal súd v konaní vyčerpávajúce odpovede (uvedené v odseku 5).

11. V tunajšom súdnom konaní, predmet ktorého určil žalobca žalobou zo dňa 25.09.2015, doplnenou dňa 11.01.2016, mal súd rozhodnúť o uložení povinnosti žalovanému predložiť žalobcovi návrh zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v súlade s podmienkami podľa až 74 , ako aj v súlade s ustanovenia upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, pričom skutkový základ tohto sporu vychádza z rovnakého skutkového deja ako spor vedený pod sp. zn. a to, že žalobca ako príjemca sociálnej služby odmietol prijať návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby zo strany žalovaného ako poskytovateľa tejto služby, avšak aj napriek tomu v prijímaní tejto služby od žalovaného pokračoval s tým, že dôvody, pre ktoré žalobca predmetnú zmluvu (resp. zmluvy) neuzatvoril spočívajú v nedodržaní podmienok zo strany žalovaného podľa až 74 a ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy.

12. Preto v danom prípade okrem totožnosti sporových strán v oboch súdnych konaniach súd konštatoval aj totožnosť predmetu týchto súdnych konaní, spočívajúcu v skutkovom stave vymedzenom opisom rovnakých skutočností, pričom všetky žalobcom nastolené otázky a vznesené námietky v tomto súdnom konaní, predstavujúce predmet sporu medzi stranami, boli ako prejudiciálne otázky zodpovedané v konaní , ktoré bolo právoplatne skončené. Bez posúdenia týchto otázok by sa súd v konaní nemohol dopracovať k posúdeniu predmetu tohto sporu - vydania bezdôvodného obohatenia žalobcom žalovanému. 13. Na základe toho je zrejmé, že predmetné konanie tvorí časť predmetu súdneho konania vo veci sp. zn. , o ktorom ako celku už bolo právoplatne rozhodnuté a preto ide o prekážku konania podľa - res iudicata (do jeho právoplatného skončenia predstavovalo prekážku litispendencie), pričom žaloba na plnenie predchádza určovaciu žalobu z hľadiska preukazovania naliehavého právneho záujmu. Inak povedané, ak by súd tunajšiu žalobu prejednal a rozhodol, opätovne by rozhodoval o veci, o ktorej už rozhodol súd v konaní , čím by porušil zákaz o totožnej veci konať a rozhodovať znova po tom, čo sa už raz o veci právoplatne rozhodlo. ( ).

14. V zmysle uvedeného súd uzavrel, že v danom prípade pokračovaniu v konaní bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci podľa , na základe čoho súd konanie podľa v spojení s zastavil.

15. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia konania uvedeného v a keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku existencie neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, ktorý zavinil žalobca tým, že podal žalobu v právoplatnej rozhodnutej veci, priznal súd podľa žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.