Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-4T/125/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Valachovej a členov Bc. O. A. a K. L. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. decembra 2020 takto

rozhodol:

Podľa oslobodzuje obžalovaného M. M. G., nar. XX.X.XXXX v P. F., H., občan SR, trvale bytom L., ul. L. XX, prechodne bez prihlásenia L., ul. X. č. X, zamestnaného vo H. L., pre skutok kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa , Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,

že

v Košiciach na ul. Alejovej dňa 6.1.2008 v presne nezistenom čase od 16.00 hod. do 17.00 hod. v bufete Y. na trhovisku R. pri hale Cassosport po vzájomných slovných nezhodách fyzicky napadol N. M. P. tak, že ho drevenou doskou cca 80x12 cm udrel zozadu do oblasti hlavy, čím takto poškodenému N. M. P. spôsobil najmä krvnú zrazeninu medzi kosťou a mozgovou plenou v spánkovo-temenno- záhlavnej oblasti vľavo a zlomeninu lebky vľavo nad krvnou zrazeninou, t.j. ťažký úraz s dobou liečenia a práceneschopnosti 6 - 8 mesiacov, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

odôvodnenie:

Na Okresnom súde Košice II sa na základe Obžaloby Okresného prokurátora Košice II sp. zn. vedie trestné konanie proti obžalovanému pre skutok kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Vo veci bolo dňa 18.10.2018 rozhodnuté odsudzujúcim rozsudkom, ktorý Uznesením Krajský súd v Košiciach zrušil a prikázal prvostupňovému súde prehodnotiť už vykonané dokazovanie so zameraním sa na obranu obžalovaného a závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo. Neuložil povinnosť zopakovať dokazovanie okrem vyžiadania správy zasahujúcej záchrannej služby, preto prvostupňový súd sa opieral o doposiaľ vykonané dokazovanie so zabezpečením listinného dôkazu- Správy RZLP, ktoré cituje tak, ako je uvedené ďalej v odôvodnení rozsudku.

Súd na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, znalca, svedkov, prečítal výpovede neprítomných svedkov a oboznámil podstatný obsah spisového materiálu. Hlavné pojednávania po výsluchu poškodeného súd vykonal v jeho neprítomnosti kvôli trvalému odsťahovaniu poškodeného do Vietnamu - za účasti právnej zástupkyne, splnomocnenkyne JUDr. Lacovej so súčasným ustanovením opatrovníka.

Obžalovaný bol na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.1.2013 vypočutý v prítomnosti tlmočníka a poprel spáchanie trestnej činnosti. Uviedol, že dňa 6.1.2008 pracoval zhruba do 14.00 hod. a potom prišiel do ázijského bufetu na Alejovej ulici tzv. Blšák s kamarátmi, kam potom prišiel so svojimi kamarátmi aj poškodený, a to v čase okolo 15.00 hod. Títo začali robiť hluk, sadli si ku krbu a začali hrať karty. Uviedol, že on s kamarátmi pili čaj a poškodený s kamarátmi pili ostrý alkohol. Povedal poškodenému, aby zatvoril okienko na krbe, pretože ho štípu oči od dymu a ten na neho začal kričať a nadávať mu, načo mu obžalovaný povedal, že ak proti nemu niečo má, nech mu to povie do očí. Vtedy mal poškodený vziať do ruky popolník a hodiť po obžalovanom, načo ten vzal do ruky dosku a hodil ju do poškodeného. Nevedel, či ho trafil alebo netrafil. Uviedol, že keď potom odchádzal z bufetu, poškodený stál a nadával, mali ho kamaráti držať, aby obžalovaný mohol odísť. Dodal, že on vypil 2 poldeci Vodku Finland a poškodený asi 10-12 poldeci ostrého alkoholu, pretože tí pili po každom kole hry. Na otázku obhajcu, ako odchádzal domov a kde parkoval, odpovedal, že parkoval za bránou bufetu - za plotom, cesta trvá cca 15-20 minút a brána sa zatvárala o pol tretej. Ostatní potom chodili k svojim vozidlám cez dieru v plote. On cez dieru v plote nechodil. Ďalšia jeho obrana spočívala v tom, že zranenie poškodenému nespôsobil on, ale mal sa zraniť, keď preliezal spomínaný plot, a tiež že vie o tom, že v ten deň po incidente mal poškodený šoférovať.

Obrana obžalovaného bola preverená nasledujúcim dokazovaním.

Poškodený (t.č. nebohý) na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.1.2013 - za prítomnosti tlmočníka - vypovedal, že rozumie, čo je predmetom hlavného pojednávania a rovnako porozumel aj poučeniu. Uviedol, že v uvedený deň, keď malo dôjsť ku skutku, sedel v bufete na „blšáku“na Alejovej ulici v Košiciach, kde bol aj obžalovaný, s ktorým sa slovne podpichovali. Obžalovaný ho udrel do hlavy, poškodený nevedel prečo, lebo na jeho rodinu nenadával. V tom čase mal vypité 2 pol dcl alkoholu, ktorý vypil v bufete, nikde inde nepil. K presnému momentu úderu uviedol, že obžalovaný vzal do ruky „ nejaké drevo“, udrel ho do hlavy a odišiel preč. Obžalovaný k nemu pristúpil zozadu a zozadu ho udrel do hlavy, vedel, že to je obžalovaný, pretože hneď po údere sa otočil a on stál za ním vo vzdialenosti asi jedného metra. Na otázku, či mu niekto povedal, ako došlo k útoku odpovedal, že nie, to videl on sám a asi o 10 minút nato odišiel aj on. Po údere vedomie nestratil, len sedel tvárou dole sklonený k stolu. Na otázku, prečo v prípravnom konaní uviedol, že nevidel útočníka a že odlišne vypovedal aj o ceste domov odpovedal, že vtedy nakrátko stratil pamäť, ale spomenul si po vrátení sa z nemocnice. Uviedol, že riadil vozidlo po incidente v ten deň, ku ktorému sa dostal cez bránu, pretože v tom čase keď odchádzal, bola ešte otvorená. Na otázku, aby objasnil, ako reagoval po údere, pretože v prípravnom konaní uviedol, že spadol tvárou na zem odpovedal, že nespadol, iba bol omámený z úderu. Poprel, žeby bol po obžalovanom pred incidentom hodil popolník.

Vzhľadom na prejav poškodeného a s tým súvisiace nejasnosti v jeho výpovedi bola do konania pribratá znalkyňa z odboru psychológia na vypracovanie znaleckého posudku na poškodeného, a závery znaleckého posudku sú spomenuté v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne PhDr. Evy Kitkovej z odboru psychológia zo dňa 7.5.2014, podaného na poškodeného N. M. P. vyplynulo, že sa snaží relaxovať a má silnú potrebu vytesniť z vedomia predmetný skutok, ktorý má zážitkovo klasifikovaný ako posttraumatickú stresovú poruchu, a tiež symptómy intenzívneho stresu. Tieto sú viazané výlučne na predmetný úraz hlavy a osobu obžalovaného. Na iné osoby vo svojom blízkom okolí ani externom okolí nemá tieto cielené asociácie. Benigná agresivita je na úrovni pudových reakcií (sebazáchova, obrana...) v norme. Malígna agresivita nebola u neho diagnostikovaná. Neboli prítomné markery rizikového agresívneho správania ani sklon k štylizácii. Čo sa týka pamäťovej funkcie, pamäť poškodeného bola v čase vyšetrenia neporušená na báze patologických porúch a funkčná vo všetkých troch zložkách, t.j. recepcii, retencii a reprodukcii. Pamäťové, mnemické schopnosti boli u neho po úraze výrazne limitované s perspektívou obnovovania zabudnutých obsahov na princípe celkovej regenerácie CNS. Bola zaznamenaná disociatívna amnézia, teda situačná strata pamäte a ako hlavný príznak tejto poruchy je seqenčná strata pamäte pri organickom

poškodení mozgu, ppričom táto má výrazne individuálny rozsah v zložke anterogradnej straty pamäte (pred úrazom) a straty pamäte retrogradnej (po úraze) a rozvíja sa pomaly cez fázu chirurgického zákroku a po následnej liečbe, rehabilitácii. V čase znaleckého vyšetrenia si poškodený nepamätal všetky detaily diania na mieste činu pred úrazom a rovnako po úraze, jednak kvôli požitému alkoholu a tiež kvôli masívnemu poraneniu hlavy. Dôležité je aj časové hľadisko, ktoré uplynulo od úrazu a výsluchu pred súdom. Pamätal si však silné emocionálne determinované pamäťové stopy, pamäťové zážitky, tak ako ich následne verbalizoval pred súdom na hlavnom pojednávaní dňa 16.1.2013, a táto verbalizácia bola identická aj pri znaleckom vyšetrení.

Poškodenému z psychologického hľadiska nebol diagnostikovaný sklon ku klamaniu, zvýhodňovaniu svojej osoby, účelovým výpovediam, cielenému klamaniu ani konfabulovaniu. Postupne sa mu vybavujú ďalšie uložené pamäťové stopy, pamäťová funkcia je však v dôsledku ťažkého úrazu mozgu, opakovanými chirurgickými zákrokmi, istým spôsobom limitovaná. Pri výsluchu poškodeného pred znalkyňou bol prítomný ako tlmočník, brat poškodeného, ktorý simultánne prekladal otázky a odpovede a do konania bol pribratý ad hoc, tak ako sa uvádza v znaleckom posudku. Znalkyňa opísala správanie sa poškodeného pri vyšetrení aj s poukazom na výrazné kultúrne a jazykové rozdiely v používaných termínoch a slovách, a celkový verbálny aj neverbálny prejav odlišný od prejavu v našej kultúre. U poškodeného, čo sa týka jeho intelektu, bolo zaznamenané dolné pásmo priemeru. (Vzhľadom na námietku obhajoby, že pri vyšetrení poškodeného nebol prítomný iný tlmočník, bola do konania pribratá znalkyňa PhDr. Eva Sklenárová na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, k čomu pre trvalú neprítomnosť poškodeného mimo územia Slovenska nedošlo.) Súd konštatoval, že znalecký posudok je iba jedným z dôkazov v konaní a jeho dôkaznú silu je preto potrebné vyhodnotiť v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi.

Svedok U. F. E., za prítomnosti tlmočníka na hlavnom pojednávaní dňa 6.12.2017 vypovedal, že na území Slovenskej republiky žije od roku 1998 a pozná obžalovaného z vietnamskej komunity. K samotnému predmetu pojednávania uviedol, že vie, čo je predmetom pojednávania, ale nič nevidel, pretože ešte predtým ako malo dôjsť k nejakému incidentu z bufetu po dojedení polievky odišiel. Počul iba nejakú hádku, ale nevedel medzi akými osobami a to asi 5 metrov od miesta kde sedel. Svedok vypovedal rozporne oproti prípravnému konaniu dňa 24.6.2008, kde uviedol, že obžalovaný aj poškodený vstali, a ostatné osoby ich od seba chceli oddeliť, a v tom momente svedok odišiel preč z bufetu a preto bol vyzvaný na odstránenie rozporov v jednotlivých výpovediach. Po pretlmočení otázky uviedol, že počul iba hádku, pričom medzi nimi bola určitá vzdialenosť, lebo každý sedel pri inom stole. Počul iba hádku a videl ako poškodeného a obžalovaného iní oddeľovali - mal tým na mysli, že sa títo na seba tlačili telami. Tam prítomné osoby ich oddelili a svedok odišiel. Útok ani napadnutie nevidel, na tom zotrval. Svedok namietal, žeby videl, ako poškodený hodil do obžalovaného popolník, aaj to žeby obžalovaný hodil do poškodeného drevo. Na tejto výpovedi zotrval. Obžalovaný napokon uviedol, že svedok hovorí pravdu, že tento odišiel z bufetu už počas slovnej hádky medzi ním a poškodeným.

Svedok M. M. V. - brat poškodeného, uviedol, že sa na mieste činu nenachádzal a bol to on, kto podal trestné oznámenia na podnet lekára na obžalovaného, ale o tom, čo sa malo odohrať sa dozvedel sprostredkovane od M. G. N. - kamaráta poškodeného, ktorý mu povedal, že obžalovaný udrel jeho brata drevenou doskou.

Znalec z odboru zdravotníctvo MUDr. Peter Levkuš na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený utrpel z lekárskeho hľadiska ťažké poranenie. Išlo o krvácanie pod kosť a na tvrdú mozgovú plenu, ktoré bolo lokalizované vľavo v temeno záhlavnej a spánkovej oblasti. V tejto oblasti sa nachádzala aj zlomenina lebečnej kosti, ktorá mala charakter dvoch línií a v tejto oblasti bolo aj výrazné pomliaždenie kože s oderkami. Z lekárskeho hľadiska pomliaždenie kože je kvalifikované ako ľahké zranenie. Dvojitá zlomenia lebečnej kosti je zranenie ťažké a vnútro lebečné krvácanie je ťažké zranenie. Vnútro lebečné krvácanie pokiaľ nie je lekársky ošetrené zvyčajne končí smrťou. Na otázku, aký bol mechanizmus vzniku zranenia odpovedal, že na tele poškodeného neboli zistené žiadne známky porania okrem poranení, ktoré vyššie uviedol. Išlo o tupý náraz veľkej intenzity na ľavú časť hlavy s maximom na spánkovú oblasť. Vzhľadom na charakter pomliaždenia kože a hlavne na

charakter a tvar zlomenín sa dá povedať, že násilie bolo spôsobené tupým predmetom, ktorého šírka dosahovala minimálne 8 cm, a to vzhľadom na charakter zlomenín. Na otázku, či si mohol spôsobiť poškodený zranenia aj sám, pádom na tvrdú podložku odpovedal, že pádom zo stoličky na zem, resp. zo stoja na zem sa nevytvorí tak silné kinetické násilie na oblasť hlavy a lebky, aby zranenie malo taký vážny charakter. K dĺžke liečenia sa nevedel vyjadriť, lebo v čase, keď vypracoval znalecký posudok, sa poškodený ešte liečil a dodal, že priemerná dĺžka pri takýchto zraneniach sa pohybuje v dĺžke 6-8 mesiacov. Na otázku, či k takému zraneniu poškodeného mohlo dôjsť pádom z plota z výšky 2,20 metra, uviedol, že v teoretickej rovine pri páde, pri preliezaní plota sa človek snaží dopadnúť na dolné končatiny, a tu by sa očakávali poranenia dolných končatín. Pri páde na končatiny, keď dopadne telo na zem, nevznikne taká intenzita úderu na oblasť hlavy. Pri preliezaní plota, ak by priamo dopadol na hlavu, v teoretickej rovine, boli by prítomné aj poranenia krčnej chrbtice. Záleží tiež od toho, ako osoba dopadne - napr. či na betón, ale takéto zranenie u poškodeného nebolo zistené. Na lebke boli zanechané zreteľné stopy po predmete, ktorý lebku prerazil.

Na otázku obhajcu, či toto tvrdenie vie vylúčiť na 100% odpovedal, že nie, a tieto úvahy sú v teoretickej rovine.

Na otázku, aké má následky pre kvalitu života človeka takéto poškodenie mozgu odpovedal, že v bezprostrednom pooperačnom priebehu bol poškodený ochrnutý na pravú stranu tak, že sa jednalo o čiastočné ochrnutie pravej dolnej končatiny a úplné ochrnutie pravej hornej končatiny. Následnou rehabilitačnou liečbou v priebehu písania posudku došlo k úprave ochrnutia dolnej končatiny a pretrvávalo čiastočné ochrnutie hornej končatiny. Nehybnosť sa zlepšila na hornej končatine k lepšiemu. Mal prítomné rečové poruchy, nevedel si vysvetliť slová a zle artikuloval. Tak isto mal známky dezorientácie. V čase písania posudku si jeho stav vyžadoval starostlivosť inej osoby. Takéto následky môžu vo väčšej a menšej miere pretrvávať v období 1 roka po úraze. Nevedel stanoviť tieto poškodenia, lebo poškodeného nevidel. Následky takéhoto úrazu môžu byť celoživotné.

Na hlavnom pojednávaní dňa 18.10.2018 bol vypočutý svedok navrhnutý obhajobou U. T. K., ktorý po pretlmočení Poučenia svedka a Prísahy uviedol, že týmto porozumel a bude vypovedať. Uviedol, že s obžalovaným nie je príbuzný, je iba známy. Na otázku obhajcu, či pred desiatim rokmi bol navštíviť v nemocnici poškodeného N. M. P. odpovedal, že bolo to dávno. Je vo vysokom veku a nevie nič. Nepamätal si, či na poškodenom videl nejaké zranenia. Ďalšie otázky svedkovi neboli položené. Tento svedok nebol na mieste činu a je preto možné predpokladať, že by sa k priebehu skutku nevedel vyjadriť. Jeho subjektívne názory na zranenia poškodeného, ako aj prípadné vyjadrenia k okolnostiam prípadu súd vyhodnotil ako irelevantné.

Podľa po predchádzajúcom súhlase procesných strán súd oboznámil zápisnice o výsluchu neprítomných svedkov U. H. N. z č.l. 26-28 a U. F. N. z č.l. 30-32.

Svedok U. H. N. uviedol, že v uvedený deň a čas, kedy malo dôjsť ku skutku sedel za stolom vedľa poškodeného a v tom si všimol, ako obžalovaný vstal od vedľajšieho stola kde sedel, smeroval na toaletu, ale o malú chvíľu - uviedol pár sekúnd - začul buchot a videl ako poškodený zohol hlavu na stôl, za ktorým sedel. Za poškodeným stál obžalovaný, ktorý držal v ruke zlomenú drevenú latu. Vtedy sa poškodený

- po údere - na nič nesťažoval, nevidel, žeby mu tiekla krv, iba sedel a o chvíľu po obžalovanom, ktorý miestnosť opustil, odišiel aj poškodený. Obžalovaný odišiel, keďže mu tam prítomné osoby zabraňovali v ďalšom pokračovaní incidentu smerujúcom na poškodeného. Svedok potvrdzoval výpoveď poškodeného, v tom že odchádzal v krátkom časovom úseku po obžalovanom, nepreliezal plot aby sa dostal k vozidlu. Svedok bol v prípravnom konaní riadne vypočutý zákonným spôsobom.

V prípravnom konaní vypočutý svedok U. F. N. uviedol, že v čase, keď sa na mieste nachádzal, žiadny incident v bufete nevidel.

K oboznámeným zápisniciam o výsluchu svedkov sa obžalovaný nevyjadril.

O oboznámenej Konfrontácie z prípravného konania na č.l. 41 a nasl. bolo zistené, že

poškodený aj obžalovaný zotrvali na svojich prednesoch.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, obranu obžalovaného, nemožnosť verifikovania výpovede poškodeného pre jeho úmrtie, ktoré má súvis aj s neexistenciou lekárskeho záznamu z RZP, ako bolo uvedené v odpovedi na dožiadanie, zaslané súdu, ako aj na vyjadrenie znalca z odboru zdravotníctvo, ktorý nevedel na 100% potvrdiť mechanizmus vzniku zranenia, keďže sa vyjadril, že uvádzal závery iba v teoretickej rovine, súd vyhodnotil dokazovanie tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Súd považuje za potrebné uviesť k námietke obžalovaného - že svedkovia, ktorí boli vypočutí v prípravnom konaní výslovne uviedli, že ovládajú slovenský jazyk, pričom podľa obžalovaného to tak nebolo, že trvá na zákonne vedenom trestnom stíhaní, pretože sa jednalo o vyjadrenie samotných svedkov a navyše súd ich výpovede opakoval aj za prítomnosti tlmočníka z vietnamského jazyka, a na hlavných pojednávaniach sa vyjadrili rovnako k podstatným otázkam. Tiež v prípravnom konaní ich výsluch prebiehal v súlade so zákonom a prečítané výpovede neprítomných svedkov obžalovaný na hlavnom pojednávaní nenamietal.

Na základe vykonaného dokazovania nemal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, žeby obžalovaný svojím konaním po stránke subjektívnej aj objektívnej naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona, keď úmyselne spôsobil poškodenému ujmu na zdraví a konal na verejnosti prístupnom mieste.

S použitím zásady „in dubio pro reo“ t.j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného, toho oslobodil podľa , s tým, že nebolo dostatočne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.

O nároku na náhradu škody vzhľadom na zmenu pomerov na strane poškodeného, t.j. na jeho úmrtie (bol štátnym príslušníkom Vietnamskej republiky), súd nerozhodoval.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.