Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-111-2020.pdf
PDF · 72.84 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/111/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Mariána Dunčka na neverejnom zasadnutí dňa 10. decembra 2020 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. septembra 2020, sp.zn.6Pp/159/2020, a takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. sa napadnuté uznesenie z r u š u j e .
Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 415 ods. 1 Tr. por. sa návrh odsúdeného E. E. o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Komárno sp.zn.3T/12/2016 zo dňa 03.03.2016 z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 14. septembra 2020, sp.zn.6Pp/159/2020 podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a § 67 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodol tak, že odsúdeného E. E. podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Komárno sp.zn.3T/12/2016 zo dňa 03.03.2016. Súčasne podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín sťažnosť v neprospech odsúdeného, ktorú následne písomne odôvodnil s poukazom na absenciu splnenia materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie. Poukázal na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Dubnica nad Váhom, z ktorého okrem iného vyplýva, že odsúdený E. E. vykazuje problémy pri adaptácii výkonu trestu, nakoľko jeho správanie voči personálu je problematické, egocentrické, formálne podriadivé, v záťažových situáciách sa u odsúdeného zvyšuje manipulatívnosť a hostilita k okoliu, a taktiež boli u neho zaznamenané viaceré porušenia ústavného poriadku. Navyše riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného bolo vyhodnotené ako vysoké, a na základe indikovaných rizikových faktorov ako opakované páchanie trestnej činnosti, jej závažnosť, experimentovanie s drogami, nízke vzdelanie, existencia dlhov a disharmonická rodina, na základe čoho bola aj jeho resocializačná prognóza vyhodnotená ako nepriaznivá. Odsúdený tak len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, a preto riaditeľ ústavu jeho podmienečne prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neodporučil. Vzhľadom na ústavom konštatovanú resocializačnú prognózu, ktorá v spojitosti s trestnou činnosťou odsúdeného v súhrne, podľa prokurátora neposkytujú záruku, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život. Prokurátor je tiež názoru, že prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil rizikové faktory u odsúdeného E. E., ktorý odsúdeného prepustil na slobodu bez súčasného uloženia náležitého primeraného dohľadu. Má preto za to, že u odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život, a teda nie sú splnené zákonné predpoklady pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
K sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril odsúdený s tým, že súd v napadnutom rozhodnutí sa náležite vysporiadal a odôvodnil splnenie tak formálnej podmienky ako aj splnenie druhej a tretej materiálnej podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Rovnako náležite a podrobne sa súd v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rizikovými faktormi, na základe čoho bola vyhodnotená jeho resocializačná prognóza. S hodnotením súdu sa odsúdený v plnom rozsahu stotožňuje, pričom k namietanému neuloženiu primeraného dohľadu zo strany súdu, poukázal na rozsudok Okresného súdu Komárno, sp.zn.3T/12/2016 zo dňa 03.03.2016, ktorým mu bol okrem trestu, ktorý vykonáva, uložený aj ochranný dohľad v trvaní 2 roky. Odsúdený vzhľadom na uvedené požiadal krajský súd, aby nevyhovel podanej sťažnosti prokurátora.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 10. novembra 2020, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušiť a návrh odsúdeného E. E. o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietnuť.
Krajský súd zistil, že okresný súd správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa pred súdom k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdený na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu zotrval na podanej žiadosti o podmienečné prepustenie a požiadal, aby bolo jeho žiadosti vyhovené.
Na základe preskúmania správnosti napadnutého uznesenia krajský súd dospel k záveru, že okresný súd pochybil, keď návrhu odsúdeného E. E. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel.
Krajský súd na rozdiel od okresného súdu po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje pri podmienečnom prepustení kumulatívne splnenie zákonných podmienok, a to vykonanie časti trestu v predpísanej dĺžke, preukázanie polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázanie dôvodnej možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Krajský súd zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody). Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu odsúdený preukazuje schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, je možné konštatovať jej čiastočné splnenie. U odsúdeného však nie je splnená tretia zákonná (materiálna) podmienka, a to preukázanie polepšenia svojim správaním vo výkone trestu do takej miery, že v kontexte celkového hodnotenia osoby odsúdeného sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Odsúdený E. E., ako to vyplýva z obsahu podaného hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu, aj keď vo viacerých smeroch nie je hodnotený celkom negatívne, je však tiež konštatované, že program zaobchádzania sa u neho plní iba v čiastočnej miere, keďže rezervy má v bodoch edukácia, aktivity vo voľnom čase a zaraďovanie do práce, a to pre nedostatočne kritický postoj k páchanej trestnej činnosti, nezapájania sa do protidrogovej osvety, nepravidelné zapájanie sa do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti a opakované porušenie ústavného poriadku. Odsúdený nevykazuje disciplinárny trest, a bol doposiaľ 3-krát disciplinárne odmenený. U odsúdeného podľa názoru krajského súdu, v zhode so sťažnostnými námietkami prokurátora, súd pri posudzovaní splnenia podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody poukázal na podstatné indikované rizikové faktory prognózy jeho recidívy, ktorá je nepriaznivá, a s tým vyhodnotené vysoké riziko sociálneho zlyhania pre opakované páchanie trestnej činnosti, čiastočne kritický postoj k trestnej činnosti, jej závažnosť, experimentovanie s návykovými látkami, nízke vzdelanie, dlhy a disharmonickú rodinu. Avšak krajský súd musí vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatovať, že odsúdený nespĺňa tretiu materiálnu zákonnú podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, t. j. predpoklad, že na slobode, po podmienečnom prepustení bude skutočne viesť riadny život. Tento predpoklad musí byť podložený viacerými pozitívnymi skutočnosťami, čomu však u odsúdeného E. E. ako je vyššie uvedené, tak nie
je. Navyše nemožno prehliadnuť skutočnosť, s ktorou sa prvostupňový súd v napadnutom uznesení nedostatočne vysporiadal, a to že odsúdený bol doposiaľ 4-krát odsúdený, z toho bol 3-krát vo výkone trestu odňatia slobody, pričom po prepustení z posledného mal možnosť preukázať svoje polepšenie sa a schopnosť viesť riadny život, avšak namiesto toho sa opätovne dopustil ďalšej trestnej činnosti (závažnej drogovej trestnej činnosti). V neposlednom rade, pri posudzovaní splnenia tzv. tretej materiálnej podmienky vôbec neprihliadol na ústavom vytýkané tendenčné správanie, bez adekvátnej anticipácie na dôsledkoch konania, pričom v záťažových situáciách sa u odsúdeného zvyšuje manipulatívnosť a hostilita voči svojmu okoliu. Krajský súd teda zistil, že u odsúdeného nebol dosiahnutý taký stupeň jeho nápravy, ktorý by ho zbavil predovšetkým takých charakterových vlastností a nesprávnych návykov, ktoré viedli k opakovanému páchaniu trestných činov a dospel k záveru, že jednak správanie odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu nebolo také, aby mohol súd konštatovať naplnenie účelu trestu, pričom tiež nie je možné vysloviť u neho záver o dôvodnom očakávaní vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení.
Na základe uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že odsúdený E. E. nespĺňa všetky zákonné materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako na to odlišne (aj podrobne) poukazoval okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorými dôvodmi sa krajský súd v otázke naplnenia materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného nestotožnil. Krajský súd pripomína, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je a ani nemôže mať skutočne charakter akejsi odmeny iba za relatívne dobré správanie sa odsúdenej osoby, ale ide o taký mimoriadny inštitút, ktorým sa iba v odôvodnených prípadoch a po náležitom kumulatívnom splnení všetkých troch zákonných podmienok zasiahne do rozhodnutia súdu o uloženom treste odňatia slobody tak, že u odsúdenej osoby už nie je nevyhnutné pôsobiť v pozitívnom smere bezprostredným výkonom trestu odňatia slobody, ale odsúdenému sa poskytne príležitosť na slobode
- za istých zákonných a súdom určených podmienok - preukázať, že vie viesť riadny život občana, predovšetkým bez páchania ďalšej trestnej činnosti.
S poukazom na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť p r í p u s t n á.