Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/239/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa K. K., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky P. S. T., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky I., trvale bytom v Slovenskej republike I. XXX, právne zastúpenej P. DAVOUÉ UJ s. r. o., so sídlom Vlárska 458, Trenčín, IČO 47 253 894 a otca J. K., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom R. I. XX/XX, Q. pod C., o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Maloletý K. K., nar. XX.XX.XXXX s a zveruje do osobnej starostlivosti matky.

II. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.

III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého K. sumou 200,- Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.09.2020.

IV. Dlh na výživnom otcovi nevznikol.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania matka dieťaťa navrhovala, aby súd zveril maloletého K. do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otcovi navrhovala určiť výživné na maloletého vo výške 200,- Eur mesačne a zameškané výživné od septembra 2020 do právoplatnosti rozsudku povoliť splácať otcovi v splátkach po 50,- Eur. V návrhu uviedla, že s otcom mal. K. sa zoznámila v roku XXXX. Po ročnej známosti začali žiť v spoločnej domácnosti. Mal. K. sa narodil v roku 2013. S otcom mal. nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2018. Otec a mal. K. majú medzi sebou veľmi pekný vzťah. Matka chápe rolu otca v živote syna, na stretávaní sa s otcom vždy vedia dohodnúť. Matka okrem vyživovacej povinnosti k mal. K. má z prvého manželstva mal. dcéru K. K. T., nar. XX.XX.XXXX. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. K. K. od septembra XXXX navštevuje prvý ročník základnej školy - U. škola s materskou školou, I.. N. nástupovom do školy matka uhradila cca XXX Eur (taška do školy, školské potreby ako zošity, pracovné zošity, pomôcky na výtvarnú výchovu, úbor na telesnú výchovu, prezuvky a iné). Mesačne uhrádza mal. družinu a doplatok za stravu vo výške 20 Eur. Matka ďalej uhrádza dieťaťu všetky potreby najmä na oblečenie cca 30 Eur, hygienické potreby a iné potreby slúžiace na uspokojovanie osobných a spoločenských potrieb maloletého. Matka ročne a mesačne uhrádzam nasledovné výdavky - elektrina 30 Eur /mesačne, fond práv (Bytový podnik) 65 Eur/mesačne, hypotéka 350,00 €/mesačne, TV 30 Eur/mesačne, telefón 38 Eur/mesačne, strava 300 Eur/mesačne, životná poistka 44 Eur/mesačne, benzín 60,00 Eur/mesačne. Matka ďalej ročne uhrádza miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za tri osoby 25 Eur/osoba. Matka

býva spolu s maloletým byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, na ktorý som si vzala hypotéku. Otec mal. K. prispieva na jeho výživu nepravidelne od kedy nežijú v spoločnej domácnosti. Matka je zamestnaná v spoločnosti Q. I. spol. s r.o. S. mesačný čistý príjem je cca 659,10 Eur. Poberá rodinné prídavky na dve deti. Otec dieťaťa pracuje ako realitný maklér v spoločnosti K. W. E., s.r.o. Jeho mesačný príjem matke nie je známy.

2. Dňa 27.10.2020 právny zástupca matky doručil súdu rodičovskú dohodu uzatvorenú a podpísanú rodičmi dňa 15.10.2020.

3. Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril. Uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava rodičovskej dohody uzatvorenej s matkou dňa 15.10.2020. Vzhľadom na uvedené navrhol súdu schváliť dohodu. Zároveň sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 10.12.2020 z dôvodu pracovnej cesty v zahraničí a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

4. Vzhľadom na vyjadrenie otca súd uskutočnil dňa 10.12.2020 pojednávanie v neprítomnosti otca.

5. Zo správy z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom a vyjadrenia kolízneho opatrovník na pojednávaní vyplýva, že v domácnosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Matka má vytvorené podmienky k zdravému rastu a vývinu maloletého dieťaťa. Navrhol návrhu matky vyhovieť v celom rozsahu.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením listinných dôkazov - lustrácie v SP, lustrácie v registri obyvateľov, výpisu zo živnostenského registra na otca, daňového priznania k dani FO za rok 2019 otca, daňového priznania k dani PO za rok 2019 spoločnosti K. W. E., s.r.o., rodičovskej dohody rodičov zo dna 15.10.2020, potvrdenia od zamestnávateľa matky o jej príjme, záznamu z vykonania terénnej práce KO a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:

7. Maloletý K. pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí žili v spoločnej domácnosti do roku XXXX. Doposiaľ neboli práva a povinnosti k maloletému upravené súdnym rozhodnutím. Obaja rodičia súhlasili so zverením maloletého do starostlivosti matky a s výškou výživného, ktorú bude otec prispievať na maloletého, v sume 200,- Eur. Dňa 15.10.2020 rodičia podpísali rodičovskú dohodu v uvedenom znení.

8. Maloletý K. má t.č. X rokov. Od septembra 2020 je žiakom 1. ročníka základnej školy. K. nie je dispenzarizovaný v žiadnej odbornej ambulancii. S nástupom do školy mala matka výdavky XXX Eur, inak má s maloletým bežné výdavky. Výdavok na družinu a stravu v škole predstavuje 20 Eur mesačne.

9. Matka býva s dvomi maloletými deťmi a partnerom v trojizbovom byte v jej osobnom vlastníctve. Otec sa s maloletým vída pravidelne, takmer každý druhý víkend, aj v týždni. Od septembra 2020 otec matke prispieva na K. 200 Eur. Matka je zamestnaná v Q. s čistým príjmom asi 660 Eur, poberá rodinné prídavky na dve deti, uplatňuje si daňový bonus. Vlastní len byt v ktorom býva. Vlastní osobné motorové vozidlo H. X.2. Partner matky pracuje v Q. na expedícii s príjmom asi 600 Eur netto.

10. Otec dieťa je žije v T., v čase pojednávania bol mesiac a ž dva pracovne v W.. Je živnostníkom, pracuje ako realitný maklér. Zároveň je jediným vlastníkom a konateľom spoločnosti K. W. E., s.r.o. Okrem maloletého K. nemá ďalšie deti. Matka uviedla, že má vedomosť o vlastníctve dvoch bytov otca v T.. V jednom byte otec býva a druhý prenajíma. Z priznania k dani z príjmov PO spoločnosti K. W. E., s.r.o. za rok XXXX vyplýva, že výnosy spoločnosť v tomto roku nedosiahla, dosiahla náklady v sume 3293,90 Eur. Z priznania k dani z príjmov FO otca vyplýva, že otec dosiahol príjmy 3000 Eur a výdavky 2859,91 Eur.

11. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Podľa 36 ods.1 rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101>, a 26 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101> sa použijú primerane.

13. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

14. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

15. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

16. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa z.č. ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

21. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

22. Podľa z. č. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti prípadne. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.

25. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod.. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek. Cieľom ust. § 62, ods. 5 Zák. o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.

26. V danej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že maloletý K. pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí nežujú v spoločnej domácnosti od 2018, preto súdna úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je dôvodná. O úprave rodičovských práv a

povinností k maloletému nebolo doposiaľ súdom rozhodované. Obaja rodičia súhlasili so zverením maloletého matke a prispievaním otca na výživu maloletého sumou 200,- Eur mesačne. Uvedené deklarovali podpísaním rodičovskej dohody dňa 15.10.2020, ktorú predložili súdu. Navrhovanú úpravu odporučil i kolízny opatrovník s prihliadnutím na šetrenie pomerov v domácnosti matky. Súd má za to, že takáto úprava je v záujme maloletého a rešpektuje aj pokračovanie súčasného stavu, kedy sa fakticky o maloletého osobne stará matka a otec sa s ním stretáva podľa dohody rodičov. Keďže súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, súčasne rozhodol aj o vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Výšku výživného v sume 200,- Eur mesačne súd považoval za primeranú príjmovým a výdavkovým pomerom rodičov a výdavkovým pomerom maloletého s prihliadnutím na jeho vek.

27. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti otca k mal. K. v zmysle rozsudku by vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 01.09.2020 do 30.11.2020. Matka však potvrdila, otec od podania návrhu platí matke na maloletého 200,- Eur mesačne. Súd preto vzal na zreteľ túto skutočnosť a o dlžnom výživnom rozhodol tak, že dlh otcovi na výživnom nevznikol.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne ( v spojení s , prvej vety ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie v zmysle možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (, ods. 1, a ).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho plnenia návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.