Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-27-2024.pdf
PDF · 174.39 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/27/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava-Ružinov, IČO: 31335004, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 14.991,14 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 06.12.2023 bol na Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania doručený návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa žalobca domáhal toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal v tom čase žalovaného v I.rade E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. F. H. XXX, XXX XX G. F. H. a žalovanú v tom čase žalovanú v II.rade zaplatiť mu sumu 14.991,14 EUR, úrok z úveru vo výške 4,79 % ročne zo sumy 14.042,61 EUR od 22.01.2022 do zaplatenia, najdlhšie do 30.06.2049, ako i úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14.059,61 EUR od 22.01.2022 do zaplatenia, a tiež nahradiť mu trovy konania. Žalobca svoj žalobný návrh zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č.4592615 9 03 bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.4592615 9 03 zo dňa 02.07.2019, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver č.4592615 0 06 vo výške 14.400,- EUR. Žalobca poukázal na článok VIII. bod 8.1. Zmluvy o úvere ohľadne zaúčtovania poplatku za spracovanie úveru. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 82,46 EUR, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 24,98 EUR a 4,79 % ročný úrok za medziúver vo výške 57,48 EUR, pričom sa uspokojovali v poradí úroky za medziúver a vklady. Žalobca po pripísaní vkladu na konto sporenia preúčtoval na konto medziúveru časť, ktorá mu prináleží, teda splátky za úroky z medziúveru. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s článkom V. bod 5.3. Zmluvy o úvere. Splátky boli splatné k 15.dňu mesiaca a suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 01.12.2021 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom ich zároveň upozornil, že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené, bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 21.01.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Listom zo dňa 03.11.2023 vyzval žalobca žalovaných na plnenie, avšak žalovaní dlžnú sumu neuhradili.
Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca zúčtoval nasporenú sumu 357,39 EUR so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 14.400,- EUR, čo predstavuje po započítaní 14.042,61 EUR (istina). Žalovaná suma predstavuje sumu 14.991,14 EUR, pričom pozostáva z istiny vo výške 14.042,61 EUR, z nezaplatených úrokov za medziúver vo výške 4,79 % ročne zo sumy 14.400,- EUR do 21.01.2022 vo výške 931,53 EUR a nezaplateného poplatku za predĺženie lehoty na zdokladovanie účelového použitia úveru vo výške 17,- EUR. Žalobca tiež uviedol, že požadovaním predčasného splatenia úveru úverová zmluva nezaniká, žalobca úročí istinu dohodnutým 4,79 % úrokom za úver a zároveň istinu s nezaplatenými poplatkami ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti. V súvislosti s nárokom na úrok za úver po vyhlásení splatnosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.07.2019 sp.zn.6Cdo/113/2018 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.06.2020 sp.zn.5Cdo/42/2020.
2. Okresný súd Banská Bystrica výzvou zo dňa 19.12.2023 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 pracovných dní od doručenia tejto výzvy opravili návrh v časti úrokov, t.j. aby vyčíslili úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí s prihliadnutím na čiastočné úhrady žalovaného započítané na úroky, ako aj doloženie dokumentov, z ktorých vyčíslenie výsledných úrokov z istiny vychádza. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020, ktorým pripustil nárok žalobcu na uplatnenie úrokov aj po zosplatnení úveru, avšak nie až do úplného zaplatenia istiny. Zároveň žalobcu upovedomili, že v prípade, ak v stanovenej lehote predmetný nárok neopravia, súd s poukazom na tam citované zákonné ustanovenia návrh na vydanie platobného rozkazu odmietne. V reakcii na výzvu súdu žalobca doručil na Okresný súd Banská Bystrica podanie, v ktorom uviedol, že podľa amortizačnej tabuľky mali žalovaní do predpokladaného dátumu splatenia celého úveru, t.j. k 30.06.2049 zaplatiť na riadnych úrokoch sumu 15.067,99 EUR. Žalovaní od poskytnutia úveru uhradili na riadnych úrokoch za úver sumu 776,23 EUR. Úrok z istiny vo výške, aký by pri riadnom plnení povinností žalovaní zaplatili ako cenu peňazí s prihliadnutím na už v žalobe uplatnenú sumu riadnych úrokov vo výške 13.360,23 EUR (predpísané úroky 15.067,99 EUR – už žalovanými zaplatená suma na úrokoch 776,23 EUR – už žalobou uplatnená suma riadnych úrokov do splatnosti 931,53 EUR). V zmysle uvedeného a výzvy okresného súdu žalobca opravil návrh na vydanie platobného rozkazu v časti úroku za úver tak, že tento si uplatnil vo výške 4,79 % ročne zo sumy 14.042,61 EUR od 22.01.2022 do zaplatenia, najviac do sumy 13.360,23 EUR.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 28.12.2023 platobný rozkaz sp.zn.9Up/1924/2023, ktorý bol v tom čase žalovanému v I.rade E. F. doručený dňa 02.01.2024, s tým, že voči nemu sa platobný rozkaz stal právoplatným a vykonateľným dňa 24.01.2024 a v tom čase žalovanej v II.rade bol platobný rozkaz doručený dňa 03.01.2024, proti ktorému podala žalovaná odpor doručený dňa 12.01.2024 na Okresný súd Banská Bystrica, v ktorom okrem iného uviedla, že nesúhlasí s nárokom uplatňovaným žalobcom voči jej osobe, s tým, že ho považuje v celom rozsahu za nedôvodný. Uviedla, že zmluvu o poskytnutí úveru, na ktorú sa žalobca odvoláva a má byť základom tvrdeného nároku, je nutné považovať za absolútne neplatnú z dôvodu absencie právnej subjektivity na strane žalovaného v I.rade, ktorý jej sám uviedol, že nebol v rozhodnom čase spôsobilý na právne úkony, t.j. v čase podpisu. Keďže jej vzťah k žalobcovi je založený na báze zabezpečovacieho záväzku vo vzťahu k primárnemu záväzku, ktorým bolo poskytnutie úveru žalovanému v I.rade, na základe absolútne neplatného právneho úkonu je nutné považovať jej sekundárny vzťah so žalobcom za neexistujúci. Žalobca teda nie je vo vzťahu k jej osobe aktívne vecne legitimovaným subjektom a jej chýba pasívna vecná legitimácia. Ďalej poukázala na skutočnosť vyplývajúcu z jej ručiteľského postavenia a síce, že žalobcom uplatňovaná pohľadávka je evidovaná primárne voči žalovanému v I.rade a v prípade, že tento nebude schopný plniť svoj záväzok, nasleduje eventuálna možnosť uspokojenia veriteľa z majetku ručiteľa. V prípade iného postupu by sa jednalo o nezákonný zásah do jej nerušeného užívania vlastníckeho práva. Žalobca teda podľa jej názoru uplatnil nesprávny procesný postup, ktorý prevzal upomínací súd a zaviazal ju predmetným platobným rozkazom so žalovaným na zaplatenie spoločne a nerozdielne, hoci na takýto postup nie sú splnené podmienky a tento nie je možný z vyššie uvedených dôvodov. Vyjadrila názor, že je potrebné doplniť dokazovanie výsluchom žalobcu, ako i žalovaného v I.rade a jej osoby, a ozrejmiť, či právny vzťah medzi žalobcom a ňou vôbec existuje a ak áno, čo je jeho obsahom, keďže osobitne tiež namietla správnosť výpočtu RPMN, čo bez ďalšieho by spôsobovalo skutočnosť, že poskytnutý úver by bol bezúročný a bezpoplatkový. Z opatrnosti tiež vzniesla námietku premlčania žalobcom tvrdeného
nároku v celom rozsahu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žiadala, aby platobný rozkaz súd zrušil a postúpil vec Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorý by následne žalobu zamietol a priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.01.2024 žalobca sa vyjadril k odporu žalovanej, v ktorom uviedol, že výslovne popiera, že by žalovaná vystupovala vo vzťahu k žalobcovi v postavení ručiteľa, ako aj to, že by nebola vo veci pasívne legitimovaná. Poukázal na ustanovenie § 511 Občianskeho zákonníka, s tým, že žalovaní boli v čase podpisu predmetnej zmluvy manželmi a zmluva o úvere bola uzavretá so žalovanými ako solidárnymi dlžníkmi. Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle zmluvy o úvere mal byť mimoriadny medziúver poskytnutý v celej výške obom spoludlžníkom bez uvedenia ich podielov na dlhu, rovnako nebola v zmluve o úvere osobitne dohodnutá výlučná povinnosť niektorého z dlžníkov plniť dohodnuté splátky, preto si žalobca uplatnil právo požadovať splnenie od ktorejkoľvek osoby zaviazanej na to isté plnenie. Z uvedeného vyplýva, že postavenie žalovanej nevyplýva z ručiteľského postavenia, ako ani to, že by uplatňovaná pohľadávka mala byť evidovaná primárne voči žalovanému. Žalobca tiež výslovne poprel tvrdenie žalovanej, že zmluvu o úvere je nutné považovať za absolútne neplatnú z dôvodu absencie právnej subjektivity na strane žalovaného v čase podpisu zmluvy o úvere, keďže žalovaný mal žalovanej uviesť, že nebol v rozhodnom čase spôsobilý na právne úkony. Žalovaní podpísali zmluvu o úvere v jeden deň 02.07.2019 na Mestskom úrade Zvolen a podľa čísel podpisov idúcich ihneď za sebou uvedených v osvedčovacej knihe vyplýva, že podpis zmluvy žalovaní vykonali za sebou a boli na úrade prítomní obaja súčasne. Žalovaná tak musela mať vedomosť o stave žalovaného v čase podpisu zmluvy a jej tvrdenia o právnej nespôsobilosti žalovaného označil za účelové. Žalobca tiež uviedol, že zmluva o úvere bola podpísaná na Miestnom úrade Zvolen a je nutné uvedenú listinu považovať za verejnú listinu. Verejné listiny potvrdzujú pravdivosť toho, čo je v nich uvedené, ak nie je preukázaný opak. Žalobca tiež poprel tvrdenie žalovanej, že by pohľadávka bola premlčaná, uviedol, že žalovaní boli v omeškaní so splácaním úveru od 16.07.2021, pričom žalobca si svoj nárok uplatnil žalobou podanou na súde dňa 05.12.2023, t.j. nárok uplatnil v trojročnej premlčacej lehote. Žalobcovi tiež nie je zrejmé, ako žalovaná dospela k záveru, že výpočet RPMN by mal byť nesprávny, čo bez ďalšieho by malo spôsobovať skutočnosť, že úver by bol bezúročný a bezpoplatkový. Na záver žalobca uviedol, že právny vzťah medzi ním a žalovanou existuje, je založený na hmotnoprávnom úkone, ktorým je platne uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 02.07.2019, v súlade s ktorou poskytoval žalobca žalovaným predmetný medziúver vo výške 14.400,- EUR. Žalobca tiež navrhol, aby sa pokračovalo na súde príslušnom na prejednanie veci v zmysle Civilného sporového poriadku so žalovanou.
5. Prípisom zo dňa 15.02.2024 Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní oznámil tunajšiemu súdu, že postupuje predmetnú vec ako súdu príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3 resp. § 14 ods. 3 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.
6. Tunajší súd uznesením zo dňa 26.02.2024 sp.zn.10Csp/27/2024-96 vyzval žalovanú, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia sa písomne vyjadrila k vyjadreniu žalobcu, doručeného Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 13.02.2024, uviedla ďalšie skutočnosti a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
7. Dňa 20.03.2024 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovanej zo dňa 20.03.2024, v ktorom okrem iného uviedla, že právne posúdenie postavenia dlžníka, spoludlžníka a ručiteľa prezentované žalobcom síce zodpovedá právnej teórii, ale nevenuje sa aplikácii týchto výkladov na skutkový stav v prejednávanej veci, a preto nie je možné s jeho tvrdeniami sa stotožniť a akceptovať ich. Nie je právne ani skutkovo významné, že podpisy na úverovej zmluve boli úradne overené v ten istý deň, keďže táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na zdravotný a psychický stav ktorejkoľvek z osôb, nakoľko úradnému overovaniu podpisu nepredchádza žiadne psychologické resp. psychiatrické vyšetrenie, prípadne znalecké skúmanie. Uviedla, že nerozumie tvrdeniam žalobcu, že musela vedieť o stave žalovaného, nakoľko ju o tomto neinformoval a nemala sa objektívne z akého zdroja tieto informácie dozvedieť.
Zotrvala teda na tom, že nebola preukázaná samotná existencia právneho vzťahu – záväzku, od ktorého by žalobca voči jej osobe svoj nárok mohol odvodzovať a nejedná sa z jej strany o účelové tvrdenia, ale o právne významné skutočnosti. Okrem toho poukázala na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, s tým, že tieto skutočnosti namietla. Žalobca si teda evidentne podanou žalobou aj v prípade spornej existencie záväzkového vzťahu uplatnil viac, ako by v zmysle platného právneho rámca uplatniť mal.
8. Tunajší súd prípisom zo dňa 01.03.2024 vyzval právneho zástupcu žalovanej, aby v prípade, ak trvá na výsluchu klientky a ďalšieho pôvodne žalovaného, zabezpečil ich účasť na pojednávaní a tiež bol súdom vyzvaný, aby preukázali ich tvrdenie, že pôvodne druhý žalovaný E. F. nebol v rozhodnom čase podpisu zmluvy spôsobilý na právne úkony, v dôsledku čoho by mala byť predmetná úverová zmluva absolútne neplatná.
9. Dňa 01.03.2024 vyzval tunajší súd žalobcu, aby ozrejmili, na základe čoho vypočítali žalobou uplatnený úrok z istiny, ktorý bol dlžník povinný zaplatiť pri riadnom plnení dlhu – cenu úveru spôsobom uvedeným v ich podaní, ktorým reagovali na výzvu súdu z 19.12.2023, keďže zo žaloby resp. jej petitu vyplýva, že sa uplatňuje úrok z úveru vo výške 4,79 % ročne, t.j. úrok z medziúveru, ktorý mal byť uhradený vo výške 57,48 EUR v 240 mesačných splátkach, t.j. v maximálnej výške 13.795,20 EUR s odkazom na údaje vyplývajúce z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vrátane amortizačnej tabuľky. Taktiež súd žalobcu vyzval, aby s poukazom na námietku žalovanej ozrejmili, akým spôsobom bola pri predmetnom úverovom vzťahu vypočítaná RPMN, resp. predložili doklad – Predpoklady použité na výpočet RPMN, ktorý mal tvoriť prílohu predmetnej úverovej zmluvy. Dňa 19.03.2024 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu ako reakcia na výzvu súdu, v ktorom žalobca uviedol, že podľa amortizačnej tabuľky mal žalovaný ako do predpokladaného dátumu splatenia celého úveru, t.j. k 30.06.2049 zaplatiť na riadnych úrokoch sumu 15.067,99 EUR, ak by sa úver splácal riadne a včas, tak vo fáze medziúveru by mali uhradiť úroky v celkovej výške 13.795,20 EUR a následne, ak by došlo k poskytnutiu stavebného úveru, by sa mali uhradiť úroky vo výške 1.272,79 EUR, t.j. spolu 15.067,99 EUR. Žalobca pri výpočte zostatku úrokov, ktoré by mal žalovaný zaplatiť, vychádzal z celkového predpisu splátok úrokov, nielen z časti predpísaných úrokov za fázu medziúveru. Zároveň predložil súdu doklad Predpoklady použité na výpočet RPMN a tiež výpočet RPMN.
10. Dňa 28.03.2024 bolo na tunajší súd formou elektronického podania doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom okrem iného uviedli, že zotrvávajú na podanej žalobe v celom rozsahu, ako i všetkých svojich doterajších vyjadreniach a pre úplnosť uviedli, že žalovaná nekontaktovala žalobcu za účelom mimosúdneho riešenia sporu, ani neuskutočnila žiadne úhrady smerujúce k čiastočnej úhrade dlžnej sumy. K namietanému porušeniu § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, uviedli, že tento prostriedok procesného útoku nebol v odpore voči platobnému rozkazu uplatnený, avšak zároveň výslovne popreli tvrdenie žalovanej, že by toto zákonné ustanovenie porušil žalobca, keďže si tento riadne preveril platobnú schopnosť žalovanej a dlžníka – lustráciou príslušných registrov a preverením platobnej schopnosti v zmysle vtedy platných právnych predpisov. Schválený úver bol zabezpečený dlžníkom E. F. a žalovanou. Žalobca pred poskytnutím úveru požadoval od dlžníka a žalovanej potvrdenie o príjme. Dlžník predložil potvrdenie o príjme od zamestnávateľa Slovenská pošta, a.s., ktorý potvrdil čistý mesačný príjem za posledných 12 mesiacov vo výške 8.098,67 EUR, pričom boli doložené aj výplatné pásky za posledné 2 mesiace predchádzajúce schváleniu úveru. Žalovaná predložila potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok 2019. Tento príjem bol verifikovaný aj v Sociálnej poisťovni. Žalobca tiež vykonal dopyt do spoločného registra bankových informácií. Žalobca zohľadnil pri skúmaní bonity aj náklady potrebné na zabezpečenie základných ekonomických životných potrieb rodiny, ako je strava, bývanie, hygiena, s tým, že jednotlivé položky, ktoré má žalobca ako veriteľ zohľadniť a odpočítať od príjmov, sú stanovené NBS, ktorá ako regulátor a dozor pre bankový sektor stanovuje limity ukazovateľa schopnosti spotrebiteľov splácať poskytnuté úvery. Po vyhodnotení príjmov a výdavkov po zohľadnení existujúcich záväzkov, ako i po odrátaní všetkých nákladov požadovaných NBS (životné náklady na dospelú osobu vo výške 348,13 EUR, náklady na nezaopatrené dieťa 187,22 EUR, požadovanej rezervy vo výške 65,80 EUR) a odrátaním existujúcich záväzkov a splátky žiadaného úveru boli dlžník spolu so žalovanou v čase poskytnutia úveru vyhodnotení ako dostatočne bonitní.
Žalobca poukázal na to, že v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 je priznaná veriteľovi voľná miera úvahy pri určení, či informácie, ktoré má k dispozícii, sú dostatočné na potvrdenie úverovej bonity a či ju musí overiť aj inými prostriedkami. Taktiež poukázali na rozhodnutie Krajského súdu Prešov 4Co/100/2019 zo dňa 13.02.2020. Na záver uviedli, že dlžník splnil požiadavku vyhovujúcej platobnej disciplíny, keďže 12 mesiacov plnil svoje záväzky riadne a včas, t.j. bez upomienok.
11. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 03.04.2024, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.03.2024 elektronickou formou, a to z dôvodu pracovnej vyťaženosti, ako i zásady hospodárnosti konania. Zároveň žalobca vyjadril súhlas, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavila žalovaná, dostavil sa jej právny zástupca, ktorý mal tiež doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní meritórne prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovanej.
12. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré v priebehu konania doložili do súdneho spisu strany sporu a to: zmluvu o spotrebiteľskom úvere z č.l.5-17, všeobecné podmienky stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby z č.l.18-27, upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti z č.l.28-31 vrátane fotokópií poštových doručeniek, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z č.l.32-35 vrátane poštových doručeniek, predžalobné výzvy na zaplatenie dlhu z č.l.36-37 vrátane fotokópií poštových doručeniek, výpis z účtu stavebného sporenia z č.l.38-39, výpis z účtu medziúveru z č.l.40, výpis z účtu medziúveru z č.l.49, predpoklady použité na výpočet RPMN z č.l.107-112, žiadosť o spotrebiteľský úver bez rizikového životného poistenia, výplatné pásky E. F., potvrdenie ÚPSVaR Zvolen o poberaní rodičovského príspevku za rok 2019, týkajúce sa žalovanej, potvrdenie o príjme pre zamestnancov zo dňa 18.06.2019, výpisy z registra klientskych informácií a oboznámil sa s prednesom právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.4592615 9 03 zo dňa 02.07.2019 (ďalej len „predmetná úverová zmluva“) súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a dlžníkom – stavebným sporiteľom E. F., nar. XX.XX.XXXX a spoludlžníkom A. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom C. I. XXXX/XX, D., s tým, že dotyčná je uvádzaná ďalej len ako spoludlžník resp. dlžník, pričom ako predmet zmluvy je uvedené, že na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru, poskytuje veriteľ dlžníkovi medziúver pod č.4592615 0 06 vo výške 14.400,- EUR, s tým, že pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod č.4592615 9 03 vo výške 8.595,54 EUR. V článku II. Základné úverové podmienky sú uvedené údaje týkajúce sa úveru, s tým, že ako druh úveru je uvedený medziúver – spotrebiteľský úver účelový na dobu určitú, výška medziúveru 14.400,- EUR, úroková sadzba medziúveru 4,79 % ročne, výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru 57,48 EUR, frekvencia splátok mesačne, termín splatnosti splátok úrokov z medziúveru 15.deň mesiaca, počet splátok úrokov z medziúveru do pridelenia cieľovej sumy 240. Ďalej je uvedené, že medziúver je poskytnutý dlžníkovi, ktorý má uzatvorenú existujúcu zmluvu o stavebnom sporení, s tým, že počiatočný vklad na účet tejto zmluvy je 0 % cieľovej sumy, výška mesačného vkladu, ktorý má dlžník realizovať je 24,98 EUR, pričom splatnosť vkladu je 15.deň mesiaca, počet mesačných vkladov, ktoré je potrebné uskutočniť na slnenie podmienky pridelenia cieľovej sumy je 240. Tiež je tu uvedený ako druh úveru stavebný úver – spotrebiteľský úver účelový na dobu určitú, výška stavebného úveru po pridelení cieľovej sumy 8.595,54 EUR, úroková sadzba stavebného úveru 2,9 % ročne, výška mesačnej splátky istiny a úrokov stavebného úveru 82,46 EUR, frekvencia splátok mesačne, termín splatnosti splátok istiny a úrokov 15.deň mesiaca, počet splátok istiny a úrokov stavebného úveru 120, doba trvania zmluvy v rokoch 30, termín konečnej splatnosti medziúveru/ stavebného úveru 15.jún 2049, ročná percentuálna miera nákladov – zjednotená pre medziúver a stavebný úver 4,87 %. Tiež je uvedená celková výška medziúveru 14.400,- EUR, celková čiastka medziúveru, ktorú musí dlžník zaplatiť 29.660,79 EUR. Zjednotená výška odplaty pre medziúver a stavebný úver za poskytnutie úveru zo sumy poskytnutých peňažných prostriedkov je 6,13 %. V článku III. Účel a dokladovanie účelu úveru v bode 3.1. je uvedené, že účelom tohto úveru v súlade so zákonom č.310/1992 Zb. o stavebnom sporení sú stavebné úpravy, modernizácia a obnova bytu rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich. V článku VIII. Poplatky a náklady v bode 8.9. je uvedený poplatok za predĺženie lehôt stanovených v zmluve o úvere
vo výške 17,- EUR. V článku X. Mimoriadna splatnosť, odstúpenie od zmluvy, výpoveď v bode 10.1. je uvedené, že veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti, t.j. veriteľ má právo požadovať zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom a dlžník je povinný celý zostatok úveru s príslušenstvom zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti úveru v prípade, ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky stavebného úveru resp. úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace alebo je v omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na účet zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Ako prílohy zmluvy sú uvedené Amortizačná tabuľka, Predpoklady použité na výpočet RPMN, Všeobecné podmienky stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby. Podpisy dlžníka resp. spoludlžníka ku dňu 02.07.2019 sú úradne osvedčené. Z amortizačnej tabuľky pre medziúver a stavebný úver súd zistil, že je tu uvedená celková čiastka, ktorú bude musieť spotrebiteľ zaplatiť 29.660,79 EUR, z toho istina 14.400,- EUR, z toho úroky 15.067,99 EUR, z toho poplatok za spracovanie úveru 172,80 EUR, poplatok za uzatvorenie zmluvy 20,- EUR. V tabuľke je rozdelená zvlášť fáza medziúveru a fáza stavebného úveru. Z upozornení na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 01.12.2021 súd zistil, že boli adresované E. F. a žalovanej – A. F., v ktorých ich upozornili, že dňa 22.12.2021 vyhlásia mimoriadnu splatnosť predmetného úveru, nakoľko napriek zaslaným výzvam nedošlo k úhrade mimo vkladu na účte stavebného sporenia resp. omeškaných splátok úrokov z medziúveru vrátane splátky za mesiac december 2021, spolu vo výške 630,81 EUR, s tým, že v prípade ak do uvedeného dátumu nedôjde k úhrade, bude im zaslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s vyčíslením celkovej dlžnej sumy. Z pripojených fotokópií poštových doručeniek súd zistil, že žalovaná si zásielku neprevzala v odbernej lehote, dátum vrátenia 22.12.2021, E. F. si zásielku prevzal 10.12.2021. Z oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 21.01.2022 súd zistil, že ich adresoval žalobca žalovanej A. F. a E. F., v ktorých uviedli, že dňa 02.07.2019 uzatvorili s Prvou stavebnou sporiteľňou ako veriteľom zmluvu o predmetnom spotrebiteľskom úvere, s tým, že z dôvodu porušenia ich povinností splácať úver riadne a včas ich niekoľkokrát písomne upozornili a vyzvali k pravidelnému splácaniu úveru. Vzhľadom k tomu, že porušili dohodnuté povinnosti a sú v omeškaní s platením úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiaci, boli naplnené skutočnosti v zmysle zmluvy o úvere resp. VOP na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a týmto ku dňu 21.01.2022 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru na základe predmetnej úverovej zmluvy, v dôsledku čoho žiadali vrátiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva, ktorá k danému dňu predstavovala čiastku 15.051,14 EUR, ktorú žiadali uhradiť na tam špecifikovaný bankový účet. Z pripojených fotokópií poštových doručeniek súd zistil, že ani E. F., ani A. F. si zásielku neprevzali v odbernej lehote, dátum vrátenia 15.02.2022. Z predžalobných výziev na zaplatenie dlhu zo dňa 03.11.2023 súd zistil, že ich adresoval žalobca E. F. a žalovanej, v ktorých ich vyzvali na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere na okamžitú úhradu dlžnej sumy vo výške 17.593,15 EUR (istina s príslušenstvom ku dňu predžalobnej výzvy) na tam uvedený bankový účet, prípadne požiadali o návrh splátkového kalendára, v opačnom prípade bude proti nim podaná žaloba na súd. E. F. si zásielku prevzal 08.11.2023, rovnako tak aj žalovaná, čo vyplýva z predložených fotokópií poštových doručeniek. Z výpisu z účtu stavebného sporenia, kde ako sporiteľ je uvedený E. F., č.zmluvy 4592615 9 03, súd zistil, že sú tu uvedené dátumy a názvy jednotlivých obratov vrátane ich čiastok, s tým, že okrem iného sú uvedené vklady vo výške 82,46 EUR v období od 15.08.2019 do 26.08.2020 v počte 13 a následne je ešte uvedený vklad vo výške 137,84 EUR dňa 10.06.2021. Nasporená suma ku dňu vyhlásenia splatnosti je uvedená vo výške 357,39 EUR k 21.01.2022. Z výpisu z účtu medziúveru, kde je ako dlžník uvedený E. F., dátum vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 21.01.2022, č.zmluvy 4592615 0 06, súd okrem iného zistil, že sú tu uvedené dátum, názvy a čiastky jednotlivých obratov, s tým, že ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti je ako celková dlžná istina uvedená suma 14.991,14 EUR, z toho istina 14.042,61 EUR, nezaplatené úroky do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 931,53 EUR, nezaplatené poplatky 17,- EUR, prijaté vklady 776,23 EUR, predpísané úroky za úver do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 1.707,76 EUR, zaplatené úroky za úver do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 776,23 EUR. Z prílohy predloženej žalobcom k predmetnej úverovej zmluve Predpoklady, ktoré použil veriteľ na výpočet RPMN zjednotenej pre medziúver a stavebný úver súd okrem iného zistil, že sú tu uvedené jednotlivé podmienky, z ktorých mal veriteľ vychádzať, s tým, že následne sú uvedené jednotlivé číselné údaje jednotlivých druhov splátok, poplatkov, časových údajov a na záver bola uvedená predmetná sadzba RPMN vo výške 4,87 %. Zo žiadosti o spotrebiteľský úver bez rizikového životného poistenia zo dňa 19.06.2019 súd okrem iného zistil, že sú tu uvedené osobné údaje dlžníka resp. spoludlžníka vrátane veku resp. vzdelania, cieľová suma je uvedená 14.400,- EUR, doba splatnosti 30 rokov, úroková sadzba 4,79 % ročne. Ako účel
použitia úverových prostriedkov sú uvedené stavebné úpravy, modernizácia a obnova bytu rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich. V bode 3 je uvedená Bonita, kde je uvedený čistý mesačný príjem 864,70 EUR, náklady na plnoletú osobu 348,13 EUR, náklady na nezaopatrené deti 187,22 EUR, požadovaná rezerva NBS 65,87 EUR, splátky iných úverov na bývanie 0,- EUR, kreditné karty a kontokorentné úvery 0,- EUR, doterajšie záväzky v PSS, a.s. 158,56 EUR, ostatné záväzky 0,- EUR, budúca splátka v PSS, a.s. 104,02 EUR, zostatok 0,90 EUR. Z výplatných pások E. F. za máj a ďalšie nečitateľné obdobie súd okrem iného zistil, že v jednej z predmetných výplatných pások, kde sú údaje čitateľné, je ako zamestnávateľ uvedená Slovenská pošta, a.s., čistý príjem za obdobie máj 2019 673,63 EUR. Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2019 súd zistil, že je tam uvedená A. F., s tým, že v mesiacoch február až jún bol tento vyplácaný vo výške 220,70 EUR a v mesiaci január vo výške 214,70 EUR. Jedná sa o potvrdenie zo dňa 19.06.2019. Z potvrdenia o príjme pre zamestnancov, tlačivo žalobcu, súd zistil, že zamestnávateľ Slovenská pošta, a.s. potvrdil vo vzťahu k E. F., že je u nich zamestnaný od 15.02.2016 ako vodič, s tým, že jeho čistý príjem za posledných 12 mesiacov bol vo výške 8.098,67 EUR. Zároveň potvrdili, že zamestnanec má pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú a z čistého mesačného príjmu sa mu nevykonávajú zrážky. Súd taktiež z predložených výpisov z registra klientskych informácií zistil, že tieto boli vyžiadané na žalovanú A. F., s tým, že voči jej osobe neboli nájdené žiadne údaje a tiež bol tento výpis z registra klientskych informácií vyžiadaný na E. F., kde boli zistené údaje týkajúce sa jednotlivých úverov, pričom bol zistený spotrebiteľský úver, celková čiastka úveru 13.900,- EUR, počet splátok 96, periodicita mesačné splátky, mesačná splátková operácia 182,- EUR, zostávajúca istina a príslušenstvo 17.234,- EUR, dátum poslednej aktualizácie 31.05.2019 a tiež bol zistený úver na stavebné sporenie, typ spotrebiteľský úver, periodicita platby mesačné splátky, signalizácia 1 je uvedené pre–finance úver, mesačná splátková operácia 148,- EUR, počet zostávajúcich splátok 0, zostávajúca istina a príslušenstva 32.496,- EUR, dátum poslednej aktualizácie 31.05.2019. Z prednesu právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržali všetkých svojich doterajších písomných vyjadrení a z dôvodov, ktoré v týchto písomných vyjadreniach podrobne špecifikovali žiadali, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č.310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení účinnom od 01.01.2019 (ďalej len „zákon o stavebnom sporení“), stavebným sporením sa rozumie bankový produkt, v rámci ktorého môže stavebný sporiteľ sporiť finančné prostriedky vo forme vkladov na stavebné účely uvedené v § 11 a na základe ktorého môže za podmienok ustanovených týmto zákonom získať nárok na štátnu prémiu a nárok na stavebný úver; stavebným úverom je úver poskytnutý stavebnému sporiteľovi zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11. Podľa § 2 ods. 2 zákona o stavebnom sporení, stavebné sporenie môže poskytovať len stavebná sporiteľňa; stavebnou sporiteľňou je banka, ktorá vykonáva tieto bankové činnosti: a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov a b) poskytovanie stavebných úverov. Podľa § 7 ods. 3 zákona o stavebnom sporení, zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o stavebnom sporení, cieľovú sumu, ak jej súčasťou je aj poskytnutý stavebný úver, môže stavebný sporiteľ použiť na tieto stavebné účely: stavebné úpravy, modernizáciu a obnovu bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom od 01.04.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom od 01.04.2015, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom od 01.04.2015, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom od 23.12.2015, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 1 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom do 31.12.2019, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2019, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.05.2018, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver" v príslušnom gramatickom tvare. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.05.2018, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2019, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2019, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Podľa § 7 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2019, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2019, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2019, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Podľa § 7 ods. 19 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2019, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu. Podľa § 7 ods. 20 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2019, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Podľa § 7 ods. 21 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2019, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a). Podľa § 7 ods. 22 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2019, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri spotrebiteľskom úvere, pri ktorom nie je určená fixná úroková sadzba počas celej lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru, zahrnúť do výpočtu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver dopad možného navýšenia úrokovej sadzby. Podľa § 7 ods. 23 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2019, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu. Podľa § 7 ods. 41 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2019, opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví a) metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob určenia limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia možného nárastu úrokových sadzieb a čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31, b) požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa, c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška tohto limitu, d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru, e) limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov podľa osobitného predpisu voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a výška tohto limitu, f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 25.05.2018, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 25.05.2018, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
14. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou ako spoludlžníkom bola uzavretá úverová zmluva dňa 02.07.2019, s tým, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Žalovaná má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca má postavenie dodávateľa, čiže sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považuje za „absolútny obchod“, t.j. na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň súd ale aplikoval na tento zmluvný vzťah aj ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a tiež ustanovenia zákona č.310/1992 Zb. o stavebnom sporení a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako takých, aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ako také. Medzi stranami nebola sporná výška poskytnutého medziúveru, t.j. suma 14.400,- EUR a rovnako žalovaná nespochybnila ani výšku úhrad uskutočnených ňou resp. ďalším dlžníkom na konto medziúveru na úroky z medziúveru a rovnako nespochybnila ani výšku úhrad uskutočnených ňou resp. ďalším dlžníkom, ktoré boli vykonané v prospech účtu stavebného sporenia, t.j. vkladov na konto stavebného sporenia. Taktiež žalovaná nespochybnila skutkové tvrdenie žalobcu ohľadne toho, že sa žalovaná resp. ďalší dlžník z predmetného úverového vzťahu dostali do omeškania s úhradou mesačných splátok predmetného úveru, t.j. mesačných splátok úrokov z medziúveru, ako i úhrad mesačných vkladov na stavebné sporenie, v dôsledku čoho žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ku ktorej malo dôjsť dňa 21.01.2022 a na tomto skutkovom základe sa žalobca podanou žalobou v súdenej veci domáhal zaplatenia žalovanej sumy pozostávajúcej z jednotlivých nárokov, ktoré v žalobe podrobne špecifikoval. Samotné vyčíslenie žalovanej sumy pozostávajúcej z nesplatenej časti poskytnutého
medziúveru resp. neuhradených riadnych úrokov z úveru, ako i nezaplatených poplatkov žalovaná nerozporovala. Obrana žalovanej prostredníctvom jej právneho zástupcu okrem iného spočívala v námietke, že žalobca ako veriteľ nepostupoval v súlade s ustanoveniami § 7 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne ohľadne jeho povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom zákon v ustanovení § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch porušenie tejto povinnosti sankcionuje tým, že veriteľ následne nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru, resp. pri hrubom porušení tejto povinnosti sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd teda zameral svoju pozornosť na preskúmanie toho, či boli splnené tieto zákonné podmienky na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, prípadne, ak by došlo k preukázaniu ich porušenia, aké sankcie je z toho potrebné vyvodiť. Súd mal v konaní preukázané zo strany žalobcu formou predloženia listinných dôkazov, že pred uzavretím predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmal bonitu dlžníkov, t.j. žalovanej a ďalšieho dlžníka, s tým, že v žiadosti o spotrebiteľský úver zo dňa 19.06.2019 sú uvedené údaje týkajúce sa bonity, z ktorých možno vyvodiť, že bol zisťovaný čistý mesačný príjem dlžníka vrátane spoludlžníka t.j. žalovanej, ktorý bol overený príslušnými dokladmi, t.j. potvrdením zamestnávateľa dlžníka resp. potvrdením ÚPSVaR Zvolen o poberaní rodičovského príspevku vo vzťahu k žalovanej, pričom tento čistý mesačný príjem bol uvedený vo výške 864,70 EUR. Následne sú tu uvedené náklady na plnoletú osobu, ako i náklady na nezaopatrené deti, konkrétne náklady na plnoleté osoby, resp. náklady na 2 nezaopatrené deti, sú uvedené vo výške 348,13 EUR resp. 187,22 EUR, čo zodpovedá údajom vyplývajúcim z § 2 zákona č.601/2003 o životnom minime v znení účinnom do 30.06.2019, t.j. v čase vypracovávania predmetnej žiadosti, i keď následne od 01.07.2019, t.j. v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy už boli tieto sumy životného minima vyššie, či už vo vzťahu k plnoletej fyzickej osobe, ďalšej spoločne posudzovanej plnoletej fyzickej osobe, ako i nezaopatreným deťom. Následne ešte okrem požadovanej rezervy vo výške 65,87 EUR sú uvádzané doterajšie záväzky v PSS, a.s. vo výške 158,56 EUR a budúca splátka v PSS, a.s. vo výške 104,02 EUR, v dôsledku čoho po odpočítaní všetkých predmetných nákladov resp. záväzkov od čistého mesačného príjmu bol vypočítaný zostatok vo výške 0,90 EUR a na základe toho mal teda žalobca okrem iného vyhodnotiť, že bola preukázaná schopnosť dlžníkov splácať predmetný úver. Súd však jednak v tejto súvislosti poukazuje na to, že predmetné údaje, ktorými bola posudzovaná bonita dlžníkov, nekorešpondujú s ďalšími údajmi vyplývajúcimi zo žalobcom predloženého výpisu z registra klientskych informácií vo vzťahu k E. F., kde je uvádzaný spotrebiteľský úver s mesačnou splátkovou operáciou vo výške 182,- EUR, kde by mal byť dátum nasledujúcej splátky 20.06.2019, zostávajúca suma k 31.05.2019 13.809,- EUR, keďže takýto záväzok v posudzovaní predmetnej bonity súd neeviduje. Pokiaľ by však súd aj opomenul vyššie uvedenú spornú skutočnosť, súd má za to, že týmito údajmi bol preskúmavaný len ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, avšak podľa názoru súdu zo strany žalobcu nebolo preukázané splnenie podmienky limitu na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu, keď podľa údajov publikovaných na webovej stránke Národnej banky Slovenska tento limit má zodpovedať tomu, že splátky všetkých dlhov môžu tvoriť najviac 60 % príjmu v domácnosti, s tým, že príjem domácnosti je znížený o životné minimum. Pokiaľ teda od čistého mesačného príjmu domácnosti by sme odpočítali náklady na plnoleté osoby resp. náklady na nezaopatrené deti, tak ako ich špecifikoval žalobca v predmetnej žiadosti, jednalo by sa o sumu 329,35 EUR (864,70 – 348,13 – 187,22 EUR), v dôsledku čoho by splátky všetkých dlhov mali tvoriť 60 % z predmetnej sumy, t.j. jednalo by sa o čiastky 197,61 EUR, čo jednoznačne presahuje aj výšku záväzkov uvádzaných pri predmetnom posudzovaní bonity, teda doterajších záväzkov u žalobcu, ako i predpokladanej budúcej splátky u žalobcu vo vzťahu k žalovanej. Na okraj súd uvádza, že bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti je tiež sporné posúdenie splnenia podmienky schopnosti spotrebiteľa splácať predmetný úver v rozsahu odbornej starostlivosti na strane žalobcu, keďže tak, ako už bolo vyššie uvádzané, pri posudzovaní bonity sa vychádzalo z údajov súm životného minima, ktoré v čase reálneho uzatvárania zmluvy už boli iné, ako v čase predmetnej žiadosti o poskytnutie úveru, s tým, že nakoľko rozdiel zostatku príjmov a záväzkov predstavoval aj v predmetnej žiadosti len 0,90 EUR, v prípade použitia aktuálnych súm životného minima na jednotlivé posudzované osoby by ani tento ukazovateľ na strane žalovanej resp. ďalšieho dlžníka nemohol byť podľa názoru súdu splnený, keďže súd zastáva zároveň názor, že výraz „posudzovanie s odbornou starostlivosťou“ by mal zahŕňať aj povinnosť zaobstarať si pri predmetnom posudzovaní a zároveň brať pri ňom do úvahy všetky dostupné informácie týkajúce sa dotknutých záležitostí, keďže do úvahy okrem iného pri
predmetnom posudzovaní sa v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má brať aj doba, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver a vtedy je zrejmé, že ukazovateľ životných nákladov má vždy rastúcu tendenciu. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd ustálil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania jeho povinností konať s odbornou starostlivosťou v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho v zmysle tiež vyššie citovaného ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa, t.j. ani žalovanej jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru a nakoľko žaloba bola postavená na tom skutkovom základe, že žalobca sa žalobou uplatneného nároku domáhal práve v dôsledku mimoriadneho zosplatnenia úveru, súd nemal inú možnosť než žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Pre úplnosť súd uvádza, že nakoľko žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia celého zostatku úveru práve z titulu jeho mimoriadneho zosplatnenia, súd v súlade s hospodárnosťou konania mal za to, že nie je potrebné bližšie sa vysporiadať s otázkou, či predmetné porušenie povinnosti zo strany žalobcu ohľadne posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver má charakter hrubého porušenia tejto povinnosti, nakoľko by to presiahlo potreby tohto súdneho konania. Taktiež súd ešte uvádza, že s poukazom na dôvody, pre ktoré zamietol žalobu v celom rozsahu, súd ani bližšie sa nevysporiadaval s ďalšími námietkami žalovanej, či už pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku, resp. ohľadne nesprávne uvedenej RPMN v úverovej zmluve, či posúdenia absolútnej neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy z dôvodu údajnej absencie právnej subjektivity na strane pôvodne žalovaného v I.rade, a to najmä tiež v súlade so zásadou hospodárnosti konania, keďže bez ohľadu na to, k akým záverom by súd dospel, nemohlo by to ovplyvniť, akým spôsobom súd vo veci rozhodol.
15. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bola žalovaná v celom rozsahu úspešná v tomto konaní, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, bol jej priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.