Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/105/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Mariána Dunčka na neverejnom zasadnutí dňa 10. decembra 2020 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. augusta 2020, sp.zn.6Pp/133/2020, a takto

rozhodol:

Podľa sa napadnuté uznesenie z r u š u j e .

Podľa , Tr. zák. s použitím sa návrh odsúdeného P.. Z. K. o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp.zn.3T/201/2012 zo dňa 19.09.2012 a rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn.2T/64/2007 zo dňa 26.05.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn.1To/31/2012 zo dňa 23.01.2013 a trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp.zn.2T/128/2011 zo dňa 12.10.2011 a rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.2T/1/2014 zo dňa 03.04.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.3To/59/2014 zo dňa 22.10.2014 a rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp.zn.2T/98/2013 zo dňa 25.08.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.23To/165/2014 zo dňa 09.02.2015 z a m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 14. augusta 2020, sp.zn.6Pp/133/2020 podľa , Tr. zák. v spojení s rozhodol tak, že odsúdeného P.. Z. K. (ďalej len „odsúdený“) podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp.zn.3T/201/2012 zo dňa 19.09.2012 a rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn.2T/64/2007 zo dňa 26.05.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn.1To/31/2012 zo dňa 23.01.2013 a trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp.zn.2T/128/2011 zo dňa 12.10.2011 a rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.2T/1/2014 zo dňa 03.04.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.3To/59/2014 zo dňa 22.10.2014 a rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp.zn.2T/98/2013 zo dňa 25.08.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.23To/165/2014 zo dňa 09.02.2015. Súčasne podľa Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín sťažnosť v neprospech odsúdeného, ktorú následne písomne odôvodnil s tým, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sa vyžaduje okrem splnenia formálnych podmienok aj splnenie materiálnych podmienok, ktoré podľa prokurátora odsúdený nespĺňa. Odsúdený je recidivista, ktorý bol v minulosti 18-krát odsúdený, pričom bol už viackrát vo výkone trestu odňatia slobody, a v súčasnej dobe je vo výkone trestu opätovne pre majetkovú trestnú činnosť, ktorá je evidentne jeho životným štýlom. Odsúdenému pritom v minulosti bola poskytnutá možnosť a priestor k tomu, aby po výkone trestu odňatia slobody preukázal nápravu, snahu o vedenie riadneho života a o prehodnotenie postojov v doterajšom spôsobe života, avšak opakovane sa dopúšťal ďalšej trestnej činnosti. Ďalej poukázal na

hodnotenie ÚVTOS Trenčín, z ktorého vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného nebolo vždy na požadovanej úrovni, a to hlavne po neprepustení na podmienečné prepustenie zo dňa 12.06.2017, kedy mal problémy s dodržiavaním poriadku a čistoty na izbe, vo svojich osobných veciach a správania sa voči príslušníkom, s ktorými prichádzal do styku. Stanovený program zaobchádzania sa darí odsúdenému plniť len čiastočne. Riziko sociálneho zlyhania bolo u odsúdeného vyhodnotené ako stredné, z dôvodu indikovaných rizikových faktorov ako výrazná recidíva v trestnej činnosti, charakter trestnej činnosti, nekritický postoj k trestnej činnosti, emocionálna nestabilita a sporadická konfliktnosť počas výkonu trestu a finančné dlhy. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol krajskému súdu, aby napadnuté uznesenie podľa zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že zamietne návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 27. októbra 2020, preskúmal v zmysle správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa zrušiť a návrh odsúdeného o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietnuť.

Krajský súd zistil, že okresný súd správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa pred súdom k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdený na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu zotrval na podanej žiadosti o podmienečné prepustenie a požiadal, aby bolo jeho žiadosti vyhovené.

Na základe preskúmania správnosti napadnutého uznesenia krajský súd dospel k záveru, že okresný súd pochybil, keď návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel.

Krajský súd na rozdiel od okresného súdu po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje pri podmienečnom prepustení kumulatívne splnenie zákonných podmienok, a to vykonanie časti trestu v predpísanej dĺžke, preukázanie polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázanie dôvodnej možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Krajský súd zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody). Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu odsúdený preukazuje schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, je možné konštatovať jej čiastočné splnenie. U odsúdeného však nie je splnená tretia zákonná (materiálna) podmienka, a to preukázanie polepšenia svojim správaním vo výkone trestu do takej miery, že v kontexte celkového hodnotenia osoby odsúdeného sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Odsúdený, ako to vyplýva z obsahu podaného hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu, aj keď vo viacerých smeroch nie je hodnotený celkom negatívne, je však tiež konštatované, že program zaobchádzania sa u neho plní iba v čiastočnej miere. Na základe čoho tiež vyhodnotil, že rovnako len čiastočne preukazuje podmienky na podmienečné prepustenie. Odsúdený nevykazuje disciplinárny trest, avšak disciplinárna odmena mu bola udelená doposiaľ 4-krát. U odsúdeného podľa názoru krajského súdu, v zhode so sťažnostnými námietkami prokurátora, sú pri posudzovaní splnenia podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podstatné indikované rizikové faktory ako výrazná recidíva v trestnej činnosti, jej charakter a nekritický postoj odsúdeného k nej, emocionálne nestabilita a sporadická konfliktnosť počas výkonu trestu, finančné dlhy a absencia sociálneho zázemia (formálny pobyt a absencia rodinného zázemia), z toho vyhodnotené stredné riziko sociálneho zlyhania, ako aj zdravotný stav a vek odsúdeného. Krajský súd musí vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatovať, že odsúdený dôsledne preto nespĺňa tretiu materiálnu zákonnú podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, t. j. predpoklad, že na slobode, po podmienečnom prepustení bude skutočne viesť riadny život. Tento predpoklad musí byť podložený viacerými pozitívnymi skutočnosťami, čomu však u odsúdeného ako je vyššie uvedené, tak nie je. Navyše nemožno prehliadnuť skutočnosť, s ktorou sa prvostupňový súd v napadnutom uznesení vôbec

nevysporiadal, a to že odsúdený si kontinuálne vykonáva celkom 5 (päť) uložených trestov odňatia slobody, ako aj to že, už v minulosti bol raz podmienečne prepustený, a aj napriek tejto už raz poskytnutej možnosti preukázať svoje polepšenie sa a schopnosť viesť riadny život sa opakovane dopustil ďalšej trestnej činnosti.

Na základe uvedených skutočností preto krajský súd dospel k záveru, že odsúdený nespĺňa všetky zákonné materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako na to odlišne poukazoval okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorými dôvodmi sa krajský súd v otázke naplnenia materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného nestotožnil. Krajský súd pripomína, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je a ani nemôže mať skutočne charakter akejsi odmeny iba za relatívne dobré správanie sa odsúdenej osoby, ale ide o taký mimoriadny inštitút, ktorým sa iba v odôvodnených prípadoch a po náležitom kumulatívnom splnení všetkých troch zákonných podmienok zasiahne do rozhodnutia súdu o uloženom treste odňatia slobody tak, že u odsúdenej osoby už nie je nevyhnutné pôsobiť v pozitívnom smere bezprostredným výkonom trestu odňatia slobody, ale odsúdenému sa poskytne príležitosť na slobode - za istých zákonných a súdom určených podmienok - preukázať, že vie viesť riadny život občana, predovšetkým bez páchania ďalšej trestnej činnosti.

S poukazom na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť p r í p u s t n á.