Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5CoCsp-10-2020.pdf
PDF · 103.21 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu R Collectors s.r.o., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 50 094 297, zastúpený Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, proti žalovanému J. W., I.. XX.XX.XXXX, W., R. N. XX, v spore o zaplatenie 2 445 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. 24Csp/64/2018-148 z 26.9.2019 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
I. M e n í II. výrok tak, že konanie zastavuje. II. Žalobcovi priznáva náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 465 eur spolu s dlžnými úrokmi z istiny vo výške 17,76 eur, zmluvnými úrokmi vo výške 8,90% ročne zo sumy 2 445 eur od 01.04.2018 do 11.04.2018, vo výške 8,90% ročne zo sumy 2 335 eur od 12.04.2018 do 13.05.2018, vo výške 8,90% ročne zo sumy 2 225 eur od 14.05.2018 do 12.06.2018, vo výške 8,90 % ročne zo sumy 2 115 eur od 13.06.2018 do 11.07.2018, vo výške 8,90% ročne zo sumy 2 005 eur od 12.07.2018 do 09.08.2018, vo výške 8,90 % ročne zo sumy 1 895 eur od 10.08.2018 do 10.09.2018, vo výške 8,90% ročne zo sumy 1 785 eur od 11.09.2018 do 09.10.2018, vo výške 8,90% ročne zo sumy 1 675 eur od 10.10.2018 do 11.11.2018, vo výške 8,90 % ročne zo sumy 1 565 eur od 12.11.2018 do 10.12.2018, vo výške 8,90% ročne zo sumy 1 455 eur od 11.12.2018 do 09.01.2019, vo výške 8,90 % ročne zo sumy 1 345 eur od 10.01.2019 do 11.02.2019, vo výške 8,90% ročne zo sumy 1 235 eur od 12.02.2019 do 10.03.2019, vo výške 8,90 % ročne zo sumy 1 125 eur od 11.03.2019 do 09.04.2019, vo výške 8,90% ročne zo sumy 1 015 eur od 10.04.2019 do 12.05.2019, vo výške 8,90 % ročne zo sumy 905 eur od 13.05.2019 do 11.06.2019, vo výške 8,90% ročne zo sumy 795 eur od 12.06.2019 do 10.07.2019, vo výške 8,90 % ročne zo sumy 685 eur od 11.07.2019 do 11.08.2019, vo výške 8,90% ročne zo sumy 575 eur od 12.08.2019 do 10.09.2019 úrok vo výške 8,90% ročne zo sumy 475 eur od 11.09.2019 do zaplatenia a zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 445 eur od 01.04.2018 do 11.04.2018, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2335 eur od 12.04.2018 do 13.05.2018, vo výške 5,05% ročne zo sumy 2 225 eur od 14.05.2018 do 12.06.2018, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 115 eur od 13.06.2018 do 11.07.2018, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2005 eur od 12.07.2018 do 09.08.2018, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 895 eur od 10.08.2018 do 10.09.2018, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 785 eur od 11.09.2018 do 09.10.2018, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 675 eur od 10.10.2018 do 11.11.2018, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 565 eur od 12.11.2018 do 10.12.2018, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 455 eur od 11.12.2018 do 09.01.2019, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 345 eur od 10.01.2019 do 11.02.2019, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 235 eur od 12.02.2019 do 10.03.2019, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 125 eur od 11.03.2019 do 09.04.2019, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 015 eur od 10.04.2019 do 12.05.2019, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 950
eur od 13.05.2019 do 11.06.2019, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 795 eur od 12.06.2019 do 10.07.2019, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 685 eur od 11.07.2019 do 11.08.2019, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 575 eur od 12.08.2019 do 10.09.2019, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 475 eur od 11.09.2019 do zaplatenia, v splátkach po 110 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia, II. v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a III. žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.
2.V odôvodnení rozsudku uviedol, že pôvodný žalobca Poštová banka a.s. sa žalobou domáhala zaplatenia sumy 2 445 eur proti žalovanému titulom nezaplatenia splátok za poskytnutý úver. Zároveň žiadal priznať dlžné úroky z istiny od 31.3.2018 vo výške 17,76 eur, zmluvný úrok vo výške 8,95 % ročne zo sumy 2 445 eur od 1.4.2018 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 445 eur od 1.4.2018 do zaplatenia a priznať trovy konania. 2.1.Žalovaný k žalobe uviedol, že dlžnú sumu pravidelne spláca po 110 eur a k svojmu podaniu priložil aj uznanie dlhu s vyznačenými ohradenými splátkami. 2.2.Súd citujúc znenie § 52 ods.1,2,3,4, § 53 ods.1,2,5, § 54 ods.1,2,3 Občianskeho zákonníka, § 1 ods.2, § 9 ods.1, § 9 ods.2, § 11 ods.1 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, § 565, § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, čl. 8 základných princípov, § 150 ods.1, § 215 ods.2 CSP mal za to, že účastníci konania uzatvorili zmluvu, ktorú vyhodnotil ako spotrebiteľskú a to vzhľadom na charakter zmluvných strán, kde právny predchodca žalobcu vystupoval pri jej uzatváraní s poukazom na jeho predmet podnikania ako dodávateľ a žalovaný, teda dlžník vystupoval ako spotrebiteľ. 2.3.Súd konštatoval, že predmetom sporu je nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému titulom zaplatenia za poskytnutý spotrebiteľský úver. Podpisom zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach. V konaní nebolo medzi stranami sporné to, že na základe predmetnej zmluvy poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 3 500 eur. Žalovaný nerozporoval ani to, že dlžnú sumu bol povinný splatiť v 84. mesačných splátkach. Žalovaný žalobcovi uhradil ku dňu posledného pojednávania sumu 1 980 eur. V tejto časti vzal žalobca postupne svoju žalobu späť, vo zvyšnej časti žalovaný uznal nárok čo do výšky a dôvodu a zároveň vyjadril snahu pokračovať v pravidelnom mesačnom splácaní dlžnej sumy. Žalovaný rovnako nerozporoval ani zmluvne dohodnuté úroky 8,95 % ročne a dlh uznal aj v tejto časti. Žalovaný rovnako nerozporoval ani zmluvne dohodnuté úroky 8,9% ročne a dlh uznal aj v tejto časti. Nakoľko žalovaný nerozporoval žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu, súd vychádzajúc zo skutkového stavu uvedeného žalobcom a preukázaného ním predloženými listinnými dôkazmi mal za to, že tento skutkový stav je nesporný a nárok žalobcu je dôvodný, preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 465 eur spolu so zmluvnými úrokmi vo výške 8,9% ročne tak, ako je to vo výrokovej časti uvedené. V prevyšujúcej časti 1 980 eur súd žalobu zamietol, nakoľko žalovaný túto sumu uhradil. Ďalej citoval znenie § 232 ods.3,4 CSP a zaoberal sa žiadosťou žalovaného na plnenie dlžnej sumy v splátkach a dospel k záveru, že za situácie, keď žalovaný prejavil záujem a snahu splácať žalovanú pohľadávku a vzhľadom na finančné možnosti žalovaného, bude žalovaný schopný splácať mesačné splátky vo výške 110 eur. 2.4.Citoval znenie § 517 ods.1,2 OZ, § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ a konštatoval, že v čase omeškania dlžníka s plnením dlhu, bola výška úrokov z omeškania v zmysle citovaného nariadenia vlády SR 87/1995 Zb. v sadzbe Európskej centrálnej banky 0,05% + 5 percentuálnych bodov, preto zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne. 2.5.O trovách konania rozhodol citujúc znenie § 255 ods.1, § 262 ods.1 CSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a žalovaný nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovi priznal čiastku 465 eur, nakoľko žalovaný uhradil časť svojho dlhu vo výške 1 980 eur. Ku dňu podania žaloby mal žalovaný splatených 1 210 eur a aj po podaní žaloby naďalej pokračoval v pravidelnom splácaní. Podľa jeho názoru nebolo potrebné zo strany žalobcu podávať žalobu na súd, preto je toho názoru, že úspešným bol žalovaný v časti 80,98% a žalobca bol úspešný v časti 19,02%. Celkový úspech žalovaného teda predstavuje 61,96% a nakoľko si žalovaný neuplatnil náhradu trov konania, súd mu náhradu nepriznal.
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, a to vo výroku II. a III. z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. f/,d/,h/ CSP, a to z nasledujúcich dôvodov: 3.1.Procesný postup súdu a trovy konania - Citoval znenie § 145 ods.2 CSP, § 146 ods.1 CSP a konštatoval, že žalobca podal žalobu a má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať späť, a to či celkom alebo sčasti. Keďže v danom prípade došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby zo strany
žalobcu 14.8.2018 v sume 292,50 eur, 3.9.2019 vo výške 1 870 eur a 18.9.2019 vo výške 110 eur, ešte pred predbežným prejednaním sporu. Súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby v zmysle § 146 ods.1 sa nevyžaduje. Na základe uvedeného mal súd konanie v časti o zaplatenie uvedených čiastočných úhrad s príslušenstvom v zmysle § 145 ods.2 CSP zastaviť II. výrok, a nie žalobu zamietnuť. V kontexte toho mal zároveň konajúci súd priznať žalobcovi trovy konania, nakoľko mal v konaní plný úspech. V uvedenom prípade bola potrebná aplikácia § 256 ods.1 CSP. 3.2.Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby podľa § 388 CSP odvolací súd zmenil prvoinštančné rozhodnutie v napadnutej časti, že konanie v tejto časti zastaví a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4.Rozsudok, vo výroku I., nebol odvolaním napadnutý a tento výrok nadobudol právoplatnosť (§ 227 ods.1 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1 CSP), preto II. výrok, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že konanie zastavuje a žalobcovi priznal náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
6.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p..
7.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 7.1.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav, keď konanie v žalovaným zaplatenej a žalobcom späťvzatej časti nezastavil, ale zamietol.
8.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 8.1.Súd síce nepoužil správny právny predpis, preto jeho záver o právach a povinnostiach strán sporu vyslovený vo výroku II. a III. je nesprávny.
9.Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca podaniami doručenými súdu 14.8.2018 v sume 292,50 eur, 3.9.2019 vo výške 1 870 eur a 18.9.2019 vo výške 110 eur, ešte pred predbežným prejednaním sporu, zobral podanú žalobu v časti o zaplatenie 2 272,50 eura späť a navrhol konanie zastaviť. 9.1.S prihliadnutím na skutočnosť, že k späťvzatiu časti žaloby došlo v konaní pred súdom prvej inštancie neprichádzal do úvahy postup odvolacieho súdu podľa § 370 ods.1 CSP (ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia) ale odvolací súd zmenil výrok II., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá tak, že konanie podľa § 145 a § 146 CSP v späťvzatej časti zastavil.
10.Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. 10.1.Podľa § 145 ods.2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
11.Podľa § 146 ods.1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
12.Podľa § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13.Rozhodnutie o náhrade trov konania nie je v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku.
14.Z konania vyplynulo, že k zastaveniu časti konania o podanej žalobe došlo na základe procesného dispozičného úkonu žalobcu, ktorý podanú žalobu vzal v žalovaným zaplatenej časti späť. 14.1.Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010 vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. 14.2.K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium
procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp., akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. 14.3.Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu. 14.4.Na základe uvedeného, súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o náhrade trov konania. 14.5.Žalobca žiada priznať trovy konania podľa § 256 ods.1 CSP. Použitie cit. ust. znamená, že by súd nemal ukladať povinnosť podľa zásady zodpovednosti za výsledok konania, ale podľa zásady zodpovednosti za zavinenie. Pod zavinením sa rozumie porušenie procesných povinností, v dôsledku ktorých došlo k zmareniu konania. Pri posudzovaní náhrady podľa cit. ust. však treba prihliadať k okolnostiam, za akých k podaniu žaloby došlo. (Nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 881/2007). 14.6.Pôvodný žalobca, Poštová banka a.s. sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 2 445 eur proti žalovanému titulom nezaplatenia splátok za poskytnutý úver, žiadal priznať dlžné úroky z istiny od 31.3.2018 vo výške 17,76 eur, zmluvný úrok vo výške 8,95 % ročne zo sumy 2 445 eur od 1.4.2018 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 445 eur od 1.4.2018 do zaplatenia. 14.7.Žaloba bola v časti o zaplatenie sumy 2 272,50 eura zobratá späť v dôsledku plnenia žalovaného a v časti o zaplatenie 465 eur s prísl. bol žalovaný zaviazaný na plnenie istiny a príslušenstva, teda žaloba bola podaná dôvodne, preto žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.
15.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
17.Úspešným účastníkom odvolacieho konania bol žalobca, ktorému tak vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu 100 %.
18.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).