Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoZm-3-2020.pdf
PDF · 97.15 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoZm/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: Renopol, spol. s r. o., so sídlom Bělá 1204, 739 91 Jablunkov, IČO: 146 13 697, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JAKUBÍK & HAJDUK, s. r. o., so sídlom Horná 116, 022 01 Čadca, IČO: 36 868 892, proti žalovaným: 1./ Špeci trade, s. r. o., so sídlom Šalviová 40, 821 01 Bratislava, IČO: 31 666 477, 2./ X.. N. F., R.. XX.XX.XXXX, D. A. XXXX/X, XXX XX N., právne zastúpenému JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, so sídlom Štefánikovo námestie 13, 052 01 Spišská Nová Ves, o zaplatenie 880.262,- Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 21CbZm/7/2014-143 z 20. februára 2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v 2. rade v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Prešov, č. k. 21Zm/6/2014-18 z 23. júla 2014 a priznal žalobcovi proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca má voči žalovanému v 1. rade neuhradené pohľadávky z obchodného styku za dodaný tovar. V rámci obchodného styku medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola 29. marca 2010 vystavená faktúra č. 100100023 s dátumom splatnosti 12. apríla 2010, 25. mája 2010 vystavená faktúra č. 100100035 s dátumom splatnosti 8. júna 2010, 31. januára 2011 vystavená faktúra č. 210008 s dátumom splatnosti 14. februára 2011 a 1. februára 2011 vystavená faktúra č. 110100007 s dátumom splatnosti 8. februára 2011. Žalovaný v 1. rade 11. februára 2011 uznal v súlade s § 323 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákoník svoje záväzky z obchodného styku voči žalobcovi v celkovej výške 913.351,- Kč s príslušenstvom. Žalovaný v 1. rade podpísal 1. apríla 2011 splátkový kalendár, podľa ktorého sa zaviazal uhradiť celý svoj záväzok vo výške 913.351,- Kč desiatimi splátkami v lehote do 31. augusta 2011. Táto pohľadávka žalobcu je zabezpečená zmenkou vystavenou žalovaným v 1. rade s pripojeným avalom - žalovaným v 2. rade, ktorý v tom čase bol konateľom obchodnej spoločnosti I. N., I.. I. W.. V.. (žalovaného v 1. rade). K tejto zmenke vystavenej 11. februára 2011 in blanco, bola v ten istý deň uzatvorená aj Dohoda o zmenkovom vyplňovacom vyhlásení. Žalovaný v 1. rade dohodnutý splátkový kalendár nerešpektoval, v dôsledku čoho mu žalobca 8. decembra 2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal predžalobnú upomienku, v ktorej žalovaných v 1. a 2. rade informoval, že ak dlžná suma nebude zaplatená prevodom na bankový účet uvedený v hore špecifikovaných faktúrach v lehote do 25. decembra 2011, pristúpi k
využitiu svojho práva, t. j. k vyplneniu (použitiu) zmenky. Keďže na túto predžalobnú upomienku nikto nereagoval, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, listom z 19. februára 2014 s poukazom na článok III. Zmenkového vyplňovacieho prehlásenia z 11. februára 2011, obidvom žalovaným oznámil, že využil svoje právo a za podmienok vyplývajúcich z tohto zmenkového prehlásenia vyplnil predmetnú zmenku in blanco na sumu 880.262,- Kč z dôvodu, že zohľadnil úhradu z 1. apríla 2011 vo výške 76.269,- Kč. Žalobca opätovne listom vyzval žalovaných na zaplatenie, ale ani na tento list žalovaní nijako nereagovali. Preto bol žalobca nútený spoločne s týmto návrhom predložiť súdu zmenku, ktorou sa žalovaný v 1. rade ako vystaviteľ vlastnej zmenky zaviazal zaplatiť žalobcovi 27. decembra 2011 na jeho zmenkovú pohľadávku sumu 880.262,- Kč. Táto zmenka obsahovala doložku „bez protestu“. Žalobca predmetnú zmenku riadne prezentoval na dojednanom mieste platenia, avšak na jeho pohľadávku nebolo doposiaľ nič zaplatené, preto návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu z 15. mája 2014, doručeným súdu 16. mája 2014, žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 880.262,- Kč, so 6 % ročným úrokom zo sumy 880.262,- Kč od 1. januára 2012 do zaplatenia a odmenu vo výške 2.934,20 Kč a nahradiť trovy konania. Okresný súd Prešov zmenkovým platobným rozkazom, č. k. 21Zm/6/2014-18 z 23. júla 2014, uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 880.262,- Kč s príslušenstvom. V zákonom stanovenej lehote podali proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu námietky žalovaní.
3. Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca má voči žalovanému v 1. rade neuhradené pohľadávky z obchodného styku za dodaný tovar. V rámci obchodného styku medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola 29. marca 2010 vystavená faktúra č. 100100023 s dátumom splatnosti 12. apríla 2010, 25. mája 2010 vystavená faktúra č. 100100035 s dátumom splatnosti 8. júna 2010, 31. januára 2011 vystavená faktúra č. 210008 s dátumom splatnosti 14. februára 2011 a 1. februára 2011 vystavená faktúra č. 110100007 s dátumom splatnosti 8. februára 2011. Žalovaný v 1. rade 11. februára 2011 uznal v súlade s § 323 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákoník svoje záväzky z obchodného styku voči žalobcovi v celkovej výške 913.351,- Kč s príslušenstvom. Žalovaný v 1. rade podpísal 1. apríla 2011 splátkový kalendár, podľa ktorého sa zaviazal uhradiť celý svoj záväzok vo výške 913.351,- Kč desiatimi splátkami v lehote do 31. augusta 2011. Táto pohľadávka žalobcu je zabezpečená zmenkou vystavenou žalovaným v 1. rade s pripojeným avalom - žalovaným v 2. rade, ktorý v tom čase bol konateľom obchodnej spoločnosti I. N., I.. I. W.. V.. (žalovaného v 1. rade). K tejto zmenke vystavenej 11. februára 2011 in blanco, bola v ten istý deň uzatvorená aj Dohoda o zmenkovom vyplňovacom vyhlásení. Žalovaný v 1. rade dohodnutý splátkový kalendár nerešpektoval, v dôsledku čoho mu žalobca 8. decembra 2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal predžalobnú upomienku, v ktorej žalovaných v 1. a 2. rade informoval, že ak dlžná suma nebude zaplatená prevodom na bankový účet uvedený v hore špecifikovaných faktúrach v lehote do 25. decembra 2011, pristúpi k využitiu svojho práva, t. j. k vyplneniu (použitiu) zmenky. Keďže na túto predžalobnú upomienku nikto nereagoval, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, listom z 19. februára 2014 s poukazom na článok III. Zmenkového vyplňovacieho prehlásenia z 11. februára 2011, obidvom žalovaným oznámil, že využil svoje právo a za podmienok vyplývajúcich z tohto zmenkového prehlásenia vyplnil predmetnú zmenku in blanco na sumu 880.262,- Kč z dôvodu, že zohľadnil úhradu z 1. apríla 2011 vo výške 76.269,- Kč. Žalobca opätovne listom vyzval žalovaných na zaplatenie, ale ani na tento list žalovaní nijako nereagovali. Preto bol žalobca nútený spoločne s týmto návrhom predložiť súdu zmenku, ktorou sa žalovaný v 1. rade ako vystaviteľ vlastnej zmenky zaviazal zaplatiť žalobcovi 27. decembra 2011 na jeho zmenkovú pohľadávku sumu 880.262,- Kč. Táto zmenka obsahovala doložku „bez protestu“. Žalobca predmetnú zmenku riadne prezentoval na dojednanom mieste platenia, avšak na jeho pohľadávku nebolo doposiaľ nič zaplatené, preto návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu z 15. mája 2014, doručeným súdu 16. mája 2014, žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 880.262,- Kč, so 6 % ročným úrokom zo sumy 880.262,- Kč od 1. januára 2012 do zaplatenia a odmenu vo výške 2.934,20 Kč a nahradiť trovy konania. Okresný súd Prešov zmenkovým platobným rozkazom, č. k. 21Zm/6/2014-18 z 23. júla 2014, uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 880.262,- Kč s príslušenstvom. V zákonom stanovenej lehote podali proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu námietky žalovaní.
4. S poukazom na skutočnosť, že námietky žalovaných nie sú dôvodné a opodstatnené súd prvej inštancie ponechal predmetný zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Vo vzťahu k neplatnosti zmenky z dôvodu údajného rozporu v označení žalovaného v 1. rade spočívajúceho v bodke za písmenom
„s“ v dodatku označujúcom právnu formu mal súd za to, že všetky dotknuté subjekty sú identifikované dostatočným a nezameniteľným spôsobom a jedna bodka navyše prípadne zámena malých písmen abecedy za veľké v obchodnom mene žalovaného nemôže mať za následok neplatnosť predmetnej zmenky, ani zmenkového vyhlásenia z 11. februára 2011. Čo sa týka údajne nesprávne vyplnenej zmenkovej sumy súd vyhodnotil tvrdenia a námietky žalovaných ako rozporné a účelové, keďže žalovaní v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu uviedli aktuálnu výšku záväzkov voči žalobcovi 719.647,- Kč a žalovaný v 2. rade vo vyjadrení z 18. decembra 2019 namietal, že žalobca mal mať nárok na zaplatenie pohľadávky len vo výške 757.122,- Kč. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že žalobca uplatňuje svoje nároky zo zmenky, teda výška zmenkovej sumy sa odvíja od uznania záväzku a nie priamo z titulu nezaplatenej faktúry č. 21008. Okrem toho súd pripomenul, že žalobca nenadobudol predmetnú zmenku v zlej viere, ani sa pri jej nadobúdaní neprevinil hrubou nedbanlivosťou.
5. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 323 ods. 1, § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“), § 471 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 372y ods. 1, 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) účinného do 30. júna 2016 a § 175 ods. 4 OSP v znení účinnom do 22. decembra 2015.
6. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
7. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný v 2. rade. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Namietané nesprávne skutkové zistenia odvolateľ vzhliadol v podľa neho povrchnom prístupe súdu prvej inštancie, ktorý mu nedoručil písomné podanie právneho zástupcu žalobcu z 26. augusta 2015, v dôsledku čoho mu nebolo umožnené použiť prostriedok procesnej obrany a vyvrátiť tvrdenia žalobcu v relevantnom čase. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci mal za to, že žalobca už pri primárnom vymáhaní záväzku nekonal v dobrej viere, nakoľko mal snahu o duplicitné plnenie zo strany žalovaných. Zároveň tvrdil, že podkladom na vyplnenie sumy blankozmenky je uznanie záväzku, v ktorom je uvedená suma 913.351,- Kč, teda nie je možné, aby bolo podkladom na vyplnenie blankozmenky príslušenstvo. Preto ako jediné odôvodnené príslušenstvo pohľadávky by podľa neho bolo možné uviesť úrok z omeškania zo sumy 757.122,- Kč od 2. apríla 2011 do 27. decembra 2011 (údaj splatnosti zmenky), pričom berúc do úvahy výšku zákonného úroku z omeškania v obchodnoprávnych vzťahoch, v žiadnom prípade by nepredstavoval sumu 123.139,21 Kč, len sumu 51.345,53 Kč. Čo sa týka námietky, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, túto odvolateľ videl v nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, ktorá podľa neho spočívala v jednoduchom a povrchnom sa stotožnení súdu prvej inštancie s argumentáciou žalobcu a v nezaoberaní sa jeho argumentáciou. Na základe uvedených skutočností žalovaný v 2. rade navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zmenkový platobný rozkaz, sp. zn. 21Zm/6/2014 z 23. júla 2014 ruší v celom rozsahu a priznáva žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril žalobca podaním z 30. júla 2020. Predmetné odvolanie považoval za ďalšiu obštrukciu zo strany žalovaného v 2. rade, účelom ktorej je oddialiť uspokojenie splatných nárokov žalobcu. Vo vzťahu k sume 913.351,- Kč tvrdil, že predstavuje iba súčet neuhradenej istiny a nezohľadňuje kapitalizovaný úrok z omeškania alebo nejaké iné príslušenstvo. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade podaním z 25. augusta 2020. Uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach uvedených v odvolaní a požiadal odvolací súd, aby rozhodol v intenciách tohto odvolania.
10. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril žalobca podaním z 9. septembra 2020. Keďže vyjadrenie žalovaného v 2. rade považoval za nadbytočné z dôvodu, že neobsahuje nič nové, opakovane navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred rozhodnutím.
12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
14. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného v 2. rade uvádza nasledovné:
15. Žalovaný v 2. rade v odvolaní tvrdil, že nedoručením písomného podania právneho zástupcu žalobcu z 26. augusta 2015 mu nebolo umožnené použiť prostriedok procesnej obrany a vyvrátiť tvrdenia žalobcu v relevantnom čase.
16. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že obsahom podania z 26. augusta 2015, doručeného súdu prvej inštancie 28. augusta 2015, bolo vyjadrenie žalobcu k námietkam žalovaných, pričom žalobca sa v tomto podaní vyjadril výhradne k neplatnosti zmenky z dôvodu údajného rozporu v označení žalovaného v 1. rade a k údajne nesprávnemu vyplneniu zmenkovej sumy. Žalovaný v 2. rade sa k týmto námietkam vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na prvom pojednávaní v prejednávanej veci, na ktorom boli prítomné sporové strany, ktoré sa konalo 5. decembra 2019 o 13:00 hod..
17. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že žalovanému v 2. rade síce bolo umožnené vyjadriť sa k predmetnému podaniu žalobcu až o viac ako štyri roky po jeho doručení súdu prvej inštancie, avšak od doručenia tohto podania súdu až do času, kedy sa žalovaný v 2. rade k tomuto podaniu vyjadril, resp. mal možnosť vyjadriť, bolo nariadené v prejednávanej veci iba jediné pojednávanie, a to na 26. septembra 2019 o 14:30 hod., ktoré bolo po začatí, z dôvodu neprítomnosti sporových strán zapríčineného včasnou žiadosťou právnej zástupkyne žalovaného v 2. rade o odročenie pojednávania, odročené na 5. decembra 2019 o 13:00 hod.. Odvolací súd preto nepovažoval uvedenú námietku odvolateľa za dôvodnú.
18. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného v 2. rade, že žalobca už pri primárnom vymáhaní záväzku nekonal v dobrej viere, nakoľko mal snahu o duplicitné plnenie zo strany žalovaných. Dokonca z takéhoto tvrdenia žalovaného 2 súdu ani nie je zrejmé, v čom spočívala snaha žalobcu o duplicitné plnenie zo strany žalovaných.
19. Odvolací súd považuje za irelevantné aj námietky žalovaného v 2. rade týkajúce sa príslušenstva pohľadávky, pretože žalobca si v prejednávanej veci uplatňuje nárok zo zmenky v súlade s čl. 1 § 48 ods. 1 ZZŠ, teda zmenkovú sumu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy.
20. Pokiaľ žalovaný v 2. rade v odvolaní namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a túto videl v nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, ktorá podľa neho spočívala v jednoduchom a povrchnom sa stotožnení súdu prvej inštancie s argumentáciou žalobcu a v nezaoberaní sa jeho argumentáciou, odvolací súd konštatuje, že nepreskúmateľnosť rozsudku je obsahom práva na spravodlivý proces, teda odvolateľ mal namietať odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
21. Napriek tomu odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku nezistil žiadne také pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré by spôsobilo jeho nepreskúmateľnosť. Ak súd prvej inštancie nerozhodol podľa predstáv žalovaného v 2. rade, neznamená to, že sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, ale ani to, že sa nezaoberal jeho argumentáciou.
22. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania.
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana mal v odvolacom konaní plný úspech, teda má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalovanému v 2. rade, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).