Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4T-24-2016.pdf
PDF · 170.67 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/24/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich PhDr. Pavla Ščepána a PhDr. Otta Múčku, v trestnej veci obžalovanej B. R., pre pokračovací obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek 5 písmeno a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.12.2020 v Bratislave, takto
rozhodol:
Obžalovaná
B. R. M. O. H. Š. B. D. Á. T. XX.XX.XXXX D. R., U. H. Y. O. Č. X, Bratislava
s a u z n á v a v i n n o u , ž e
1.
dňa 13.02.2008 v Českej republike, v Prahe na Václavskom námestí číslo 16 a 26, v oblastnej pobočke Č. G., Z..G.., Praha centrum, požiadala o poskytnutie úveru, pričom v Žiadosti o úver uviedla, že je zamestnancom spoločnosti X. G..M..B.. s priemerným mesačným príjmom vo výške 28.731,-Kč, čo doložila Potvrdením zamestnávateľa o výške svojho priemerného čistého príjmu za posledné 3 mesiace v sume 28.516,-Kč a s výškou základnej mesačnej mzdy podľa uzatvorenej pracovnej zmluvy vo výške 20.000,-Kč, pričom predmetné potvrdenie malo byť vystavené dňa 13.02.2008 zamestnancom spoločnosti X. G..M..B.., I. C.Ď., avšak predmetné potvrdenie sa nezakladalo na skutočnosti a nebolo vystavené I. C., pričom bolo zistené, že obvinená B. R. v predmetnom období poberala mesačnú mzdu vo výške 8.000,-Kč, následne na základe uvedenej Žiadosti dňa 14.02.2008 uzatvorila Zmluvu o úvere číslo 3576357823 na sumu 200.000,-Kč, pričom za poskytnutý úver doposiaľ uhradila splátky len vo výške 14.952,-Kč a viac úverové splátky nesplácala, čím poškodenej spoločnosti Č. G. Z..G.., spôsobila škodu vo výške 7.394,81 Eur (200.000,-Kč),
2.
dňa 06.06.2008 v Českej republike, v Prahe na Cetelnej ulici číslo 25/590 , v pobočke spoločnosti G. X. Q., Z..G.., uzatvorila Úverovú zmluvu evidovanú číslo 084001499, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 200.000,-Kč, pričom v úverovej zmluve uviedla, že je zamestnancom spoločnosti X. G..M..B.., s čistým priemerným príjmom za posledné 3 mesiace vo výške 31.428,-Kč, čo doložila Potvrdením o príjme zo dňa 04.06.2008 vystaveným zamestnancom spoločnosti X. G..M..B.. I. C.B.D., avšak predmetné potvrdenie sa nezakladalo na pravde pokiaľ ide o údaje o výške príjmu a nebolo vystavené menovanou I. C., pričom bolo zistené, že obvinená B. R. v predmetnom období poberala mesačnú mzdu vo výške 8.000,-Kč a úverové splátky nesplácala, čím poškodenej spoločnosti G. X. Q., Z.. G.., spôsobila škodu vo výške 200.000,-Kč (7.394,81 Eur) a poškodená spoločnosť následne na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 29.11.2011 postúpila svoju pohľadávku voči obvinenej B. R.H.Š. spoločnosti Y. Č. Z. Slovenská M., G..M..B..,
3.
dňa 19.12.2008 v Českej republike, v Prahe na Jindřišskej ulici číslo 17, v budove projektu R. I. C., za účelom financovania kúpy spoluvlastníckeho podielu polovice pozemkovej parcely č. 391/19 o výmere 530 metrov štvorcových - záhrady zapísanej v katastri nehnuteľností Katastrálneho pracoviska Praha
- západ na LV č. 463 pre katastrálne územie a obec Horoměřice, okr. Praha - západ, budovy čp. 389
- rodinný dom, postavený na stavebnej parcele č. 447 o výmere 97 metrov štvorcových - zastavaná plocha a nádvorie, všetko zapísané v katastri nehnuteľností Katastrálneho pracoviska Praha - západ na LV č. 1271 pre katastrálne územie a obec Horoměřice, okres Praha - západ, uzatvorila Zmluvu o preklenovacom úvere číslo 2677594051, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 4.020.000,- Kč, pričom v Prehlásení k žiadosti o úver zo dňa 20.11.2008 uviedla svoj mesačný príjem vo výške 59.665,-Kč, čo doložila Potvrdením o príjme zamestnanca vystaveným zo dňa 24.11.2008 spol. X. G..M..B.., čo sa však nezakladalo na skutočnosti, ďalej k žiadosti o úver predložila falošné potvrdenie zo dňa 08.12.2008 vystavené spol. Č. G.B.Ř., Z..G.., v ktorom bolo uvedené, že B. R. ako klient spoločnosti Č. G.W.na, Z..G.. ku dňu 08.12.2008 pre úver číslo 3576357823/0800 a pre úver zo stavebného sporenia číslo 51-1014013675/0860 nevykazuje žiadne splátky po splatnosti, čo sa nezakladalo na skutočnosti, ďalej predložila falošný dokument „Evidencia MO vymeriavacie základy“ zo dňa 24.11.2008 vystavený Pražskou správou sociálneho zabezpečenia B. R. za obdobie január až október 2008 s celkovým vymeriavacím základom vo výške 856.000,-Kč, čo sa nezakladalo na skutočnosti, ďalej predložila falošné Potvrdenie o zániku pohľadávky vystavenej spoločnosťou G. X. Q. Z..G.. zo dňa 11.12.2008, kde sa uvádza, že pohľadávka vo výške 310.000,-Kč, vyplývajúca z Úverovej zmluvy číslo 084001499 zanikla úplným splatením dňa 30.10.2008, čo sa nezakladalo na skutočnosti a na základe uvedených falošných podkladov jej bol poškodenou spoločnosťou I. C. G. G., Z..G.., poskytnutý úver vo výške 4.020.000,-Kč, ktorý nesplácala, čím poškodenej spoločnosti I. C. G. G., Z..G.., spôsobila škodu vo výške 148.635,66 Eur (4.020.000,-Kč),
t e d a
- v bodoch 1. až 3. vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobila tak škodu veľkého rozsahu,
č í m s p á c h a l a
- pokračovací obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek 5 písmeno a/ Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 222 odsek 5 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno j/ Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona súd obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 1, § 78 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanej ukladá ochranný dohľad na dobu 1 (jeden) rok.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť:
- poškodenej spoločnosti Č. G., Z..G.., G. G. B. XXXX/XX, XXX XX C. X, Č. M., V.: XX XX XX XX, škodu v sume 187.625,40 Kč,
- poškodenej spoločnosti Y. G..Z.. G. G. W. XX, P., C. M.H.W., XX-XXX, V.: XXXXXXXXXX, škodu v sume 10.883,12 Eur.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť H. Q.B.M., Z..G.., G. G. W. XXX/X, XXXXX C. X - I. G., Č. M., V.: XXX XX XXX, so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 30.05.2016 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 30.05.2016, č. k. 4Pv 566/12/1101-100 na obvinenú B. R., pre pokračovací obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek 5 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe.
Podaniu obžaloby, ako aj prípravnému konaniu vedenému na území Slovenskej republiky predchádzalo odovzdanie trestného stíhania v trestnej veci obžalovanej B. R. pre uvedené skutky justičnými orgánmi Českej republiky, pričom v danej trestnej veci je daná pôsobnosť Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v zmysle § 4 Trestného zákona.
Súd na podklade podanej obžaloby následne nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo obžalovaná B. R. urobila vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku (že je nevinná zo spáchania skutku uvedeného vo všetkých bodoch obžaloby), vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom svedka Mgr. N.J.Q. R., prečítaním zápisníc o výsluchoch svedkov z prípravného konania, a to I. G. (č. l. 953 - 959), I. I. (č. l. 961 - 968), V.. U. T. (č. l. 970 - 976), V.. I. G.Á. (č. l. 978 - 984), V.. N. W. (č. l. 986 - 991), I.. C. G. (č. l. 993 - 1000), Y.Ě. G. (č. l. 839 - 846), I. H. (č. l. 809 - 816), I.. I. M. (č. l. 884 - 891), N. W. (č. l. 927 - 935), I. C. (č. l. 944 - 952), G. G. (č. l. 916 - 925) a I. Y. (č. l. 907 - 915), a to so súhlasom obžalovanej a prokurátora postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku, resp. u svedkyni I. Y. postupom podľa § 263 odsek 3 písmeno a/ Trestného poriadku, ako aj čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to Potvrdenia o vzniku zmluvy o stavebnom sporení, návrhu na uzavretie zmluvy, Zmluvy o preklenovacom úvere zo stavebného sporenia, Všeobecných úverových podmienok, Zmluvy o zriadení záložných práv k pohľadávke, exekútorských zápisy (č. l. 105 - 120), Výpisu z Obchodného registra ČR (č . l. 121 - 124), Rozhodnutia Katastrálneho úradu pre Stredočeský kraj (č. l. 127 - 128, 137- 139, Oznámenia o výplate z preklenovacieho úradu, zúčtovania výplaty, žiadosti o vinkuláciu, potvrdenia o vinkulácii (č. l. 129 - 132), Kúpnej zmluvy (č. l. 133 - 136, 244 - 248), Zbavenia mlčanlivosti (č. l. 157), Vysvetlenia k oneskoreným splátkam (č. l. 158), Zoznamu klientov (č. l. 159 - 160), E-mailovej komunikácie (č. l. 161
- 162), Karty klienta (č . l. 163 - 164), Návrhu na uskutočnenie zmeny parametrov zmluvy (č. l. 165), Odhadu obvyklej ceny (č. l. 166), Hodnotenia bonity (č. l. 167), listín vzťahujúcich sa k I.M.X. Y. (č. l. 168
- 197), Listín vzťahujúcich sa k obžalovanej B. R. (č. l. 198 - 234 - osobných dát, kontraktov, čestných prehlásení, hodnotenia bonity, poistnej zmluva, vysvetlenia k oneskoreným splátkam, pokladničnej zloženky, potvrdenia o zániku pohľadávky, žiadosti zo dňa 10.12.2008, oneskorenej úhrady, návrhu na zápis vkladu záložných práv, návrhu na uskutočnenie zmeny parametrov zmluvy, zápisu z konania, potvrdenia, dokladu o prijatej platbe, potvrdenia, priznania k dani z príjmov Právnických osôb), Návrhu na zápis vkladu záložných práv (č. l. 249 - 255), Zmluvy o zriadení záložných práv (č. l. 256 - 260, 261 - 266), Zbavenia mlčanlivosti (č. l. 272), Listín ohľadne spoločnosti X. G..M..B.. (č. l. 284 - 288), Prehlásenia - zbavenie mlčanlivosti (č. l. 293), Žiadosti o úver, potvrdenia o príjme zamestnanca, Zmluvy o preklenovacom úvere, Žiadosti o výplatu, Zmluvy o budúcej zmluve, Čestného prehlásenia, Potvrdení, Výplatných pások, Mzdových listoch, Vymeriavacích základov, Oznámenia, Priznania k dani z príjmov Právnických osôb, Exekučného príkazu (č. l. 319 - 359), Žiadosti o úver, Zmluvy o budúcej zmluve, Potvrdenia, Odhadu obvyklej ceny, Prehlásenia k žiadosti o úver, Potvrdenia o príjme zamestnanca, Výplatných pások, Mzdových listov, Vymeriavacích základov, Oznámenia, Priznania k dani z príjmov Právnických osôb, Zmluvy o preklenovacom úvere, Žiadosti o výplatu, Potvrdenia o stave pohľadávok, Potvrdenia o zániku pohľadávky, Stavu pohľadávky, Potvrdenia, Uznesenia, Čestného prehlásenia, Potvrdenia, Oznámenia, Exekučného príkazu (č. l. 360 - 395), Všeobecných úverových podmienok, Potvrdenia o stave pohľadávok, Obecných procedúr, Potvrdenia o zániku pohľadávky, Stavu pohľadávky, Osobných dát, CBCB - online, Inštrukcií, E-mailu, Návrhu na úver, Hodnotenia bonity, Zápisu z konania (rokovania), Smernice o delegácii, Potvrdení, Obecných procedúr, Osobných dát, CBCB - online, Inštrukcie, E-mailu, Návrhu na úver, Hodnotení bonity, Zápisov z konania (rokovania), Smernice k delegácii (č. l. 402 - 444), Stavu pohľadávok (č. l. 447 - 448), Karty parametrov pre vymáhanie, Výzvy, Opakovanej výzvy, Odstúpenia od zmluvy, Oznámenia o postúpení pohľadávky, Úverovej zmluvy (č.
l. 456 - 462), Vyčíslenia škody (č. l. 468, 490), Úverovej zmluvy, Potvrdenia o príjmoch, Vyúčtovania služieb, Faktúry (č. l. 469 - 475), Výpisu Raiffeisen Bank (č. l. 476 - 482), Splátkového kalendára (č. l. 485), Žiadosti o poskytnutie úverového produktu, Potvrdenia zamestnávateľa, Vyhodnotenia žiadosti, Zmluvy o úvere, Čerpania úveru, Zoznamu splátok úverov, Žiadosti o dodatok, Pohľadávky, Vyrozumenia k žiadosti a iné (č. l. 497 - 516), Zoznamu splátok úverov (č. l. 522 - 528), Oznámenia Pražskej správy sociálneho zabezpečenia (č. l. 531 - 533), Listín k spoločnosti CAPOERA s,r.o. (č. l. 534 - 544), Zmluvy o preklenovacom úvere (č. l. 597 - 601), Kúpnej zmluvy (č. l. 602 - 605), Listín katastra (č. l. 606 - 620), Výpisu z Obchodného registra ČR (č. l. 621 - 622), Registra trestov v ČR (č. l. 632), Stavu pohľadávok (č. l. 697 - 698), Výpisu z Obchodného registra ČR (č. l. 700 - 702), Lekárskych správ vo zväzku č. 3, Oznámenia o postúpení pohľadávky (č. l. 797, 896), Zmluvy o postúpení pohľadávok (č. l. 802 - 808, 897
- 902), Sprievodných listov, Potvrdenia o príjmoch, Dokladu totožnosti, Odstúpenia od zmluvy (č. l. 818 - 825), Stavu pohľadávok (č. l. 836, 838), Zmluvy o úvere, Vyhodnotenia, Žiadosti o poskytnutie úverového produktu, Žiadosti o dodatok zmluvy, Anuitných splátok - plán, Žiadosti o úver a iných listín/dokumentov k úveru (č. l. 848 - 883), Oznámenia o storne (č. l. 903), Vyčíslenia škody (č. l. 904), Oznámenia o postúpení pohľadávky (č. l. 905, Úverovej zmluvy (č. l. 906), Výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č. l. 1046), Lustrácií v STA, GP SR a Registri obyvateľov (č. l. 1076 - 1079), Zmluvy o postúpení pohľadávky + príloh (č. l. 1090 - 1096, 1099 - 1100), Vyjadrenia a aktuálneho stavu odpísaného úveru (č. l. 1157 - 1160, 1245 - 1257, 1292 - 1293), Zmluvy o postúpení pohľadávky (č. l. 1235-1238), Aktuálneho odpisu registra trestov obžalovanej, ďalej listinnými dôkazmi predloženými obžalovanou na hlavnom pojednávaní dňa 10.12.2020, a to Protokolu o schôdzke, listín dokumentujúcich otázky zdravotného stavu a starostlivosti o dieťa a znaleckého posudku č. 653/2010 ohľadne nehnuteľnosti a jeho obvyklej ceny v českých korunách.
Súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedkyne I. Y., nakoľko zápisnicu o jej výsluchu z prípravného konania bolo možné prečítať za podmienok upravených v § 263 odsek 3 písmeno a/ Trestného poriadku, pričom jej predvolanie, resp. zabezpečenie jej účasti na hlavnom pojednávaní by vzhľadom na adresu jej pobytu v cudzine, jej zdravotný stav (doložený vyjadreniami lekára) a opakované ospravedlnenia z neúčasti na hlavnom pojednávaní bolo zjavne bezúspešné. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že výsluch menovanej svedkyne bol v prípravnom konaní vykonaný kontradiktórnym spôsobom za účasti obhajcu obžalovanej a jej osobný výsluch s ohľadom na ostatné vo veci vykonané dôkazy nepovažoval súd za potrebný.
Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania, dospel k záveru, že skutky - jednotlivé čiastkové útoky, ktoré sú v predmetnej trestnej veci obžalovanej kladené za vinu, sa stali, spolu napĺňajú všetky zákonné znaky pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek 5 písmeno a/ Trestného zákona a že tieto skutky spáchala práve obžalovaná B.K. R.B.D..
K výroku o vine
Obžalovaná B. R. v rámci svojej obhajobnej argumentácie vo vzťahu k bodu 1. obžaloby uviedla, že namiesto mesačného platu uviedla plat kvartálny, zle si prečítala požiadavku na uvedenie príjmu, pričom príjem vypočítala na základe telefonického rozhovoru s externou účtovníčkou C.. Tá jej povedala, že jej príjem bol za obdobie 3 mesiacov vo výške 28.516,-Kč, avšak to bola suma dokopy, nie za 1 mesiac. Trojmesačné príjmy teda zrátala do jednej sumy. Opečiatkovala si sama potvrdenie o príjme pečiatkou spoločnosti X.C., G..M..B... Mesačne zarábala 10.000,-Kč.Tento úver žiadala z dôvodu, že potrebovala zrekonštruovať byt, ktorý kúpil jej syn v roku 2008. Č. G., Z..G.. jej poskytla úver vo výške, v akej oň požiadala. Pre schválenie úveru potrebovala iba potvrdenie o zamestnaní a potvrdenie o príjme, v dôsledku čoho na druhý deň telefonicky kontaktovala pani C., ktorá jej vypočítala výšku príjmu, nadiktovala jej údaje do telefónu a tieto ona uviedla v potvrdení. Príjem, ktorý jej uviedla, korešpondoval s realitou, nakoľko v čase, keď žiadala o úver, mala príjem okolo 50.000,-Kč mesačne, raz to bolo 40.000,- Kč, raz 60.000,-Kč. Tento úver prestala splácať, až keď nastali vyššie uvedené problémy, asi v roku 2008. Následne volala do Č. G., či to môže nejako riešiť, na čo jej bolo oznámené, že jej znížia splátky a pošlú jej splátkový kalendár poštou. Tento splátkový kalendár ale nikdy nedostala.
Vo vzťah k úveru od spoločnosti G. X. Q., Z..G.. (bod 2. obžaloby) obžalovaná vypovedala, že ako výšku príjmu uviedla sumu 31.428,-Kč ako priemerný mesačný plat, avšak aj tu si myslela, že má uviesť trojmesačný príjme, takže tri mesačné platy zrátala do jednej sumy. Potvrdenie si opečiatkovala sama. Úver nesplácala v podstate z dôvodu, že nemala splátkový kalendár. Aj v tomto období zarábala cca 10.000,-Kč.. O tento úver obžalovaná požiadala z dôvodu, že nemali dostatok financií na dokončenie rekonštrukcie bytu. Tejto spoločnosti (G. X. Q. , Z..G..) taktiež predložila potvrdenie o zamestnaní a potvrdenie o príjme. Opäť volala pani C., ktoré jej uviedla sumu, ktorú tam má napísať. V tom čase nemala splatený úver v Č. G., Z..G.., a to ani v následnej žiadosti o úver neuviedla, nakoľko sa jej na to nikto nepýtal. Pokiaľ ide o výšku jej príjmu, stále išlo o približne rovnaké príjmy 30.000,-Kč, 50.000,-Kč. Tento úver nesplatila z dôvodu, že v rámci už uvedených problémov odišli z Prahy, a to na jeseň roku 2009. Potvrdenie o príjme vypísala ona, ona ho aj podpísala.
Dôvodom pre úver v bode 3 od I. C. G. G., Z..G.. bolo to, že so spoločníčkou v obchodnej spoločnosti X., G..M..B.. C. Y. sa dohodli, že si kúpia rodinný dom, ktorý bude slúžiť na bývanie aj podnikanie, nakoľko obidve platili nájmy v prenajatých bytoch a kanceláriu spoločnosti X., G..M..B.. Teda výhodnejšie bude, keď si kúpia rodinný dom, kde budú obe bývať a kde budú mať aj sídlo spoločnosti. Našli dom v Horoměřicích, Bočná ulica, Praha a boli ho pozrieť s pani z realitky, ktorá im následne v súvislosti s ich záujmom o dom povedala, že už je to v kompetencii predávajúcich. Na stretnutie s W. išli sami a vlastník domu pán W. im povedal, že on zabezpečí veci k úveru a že ich spojí s pani z banky, ktorá je jeho známa. Dal im kontakt na pani G.V.U., s ktorou si dohodli osobné stretnutie priamo v Modrej pyramíde. Oni chceli kupovať dom na spoločnosť X., G..M..B.., ona im ale povedala, že na uvedenú spoločnosť úver neprejde, avšak si môžu vziať úver každá po 4 milióny Kč s tým, že musia doložiť ďalšie papiere. Tieto papiere jej doniesla, pani G. jej predložila žiadosť o úver, aby ho podpísala a zároveň vyžiadala od nej razítko spoločnosti X., G..M..B.. na 2 - 3 prázdne papiere, ktoré jej orazítkovala. Kúpnu zmluvu zabezpečil pán W.B.M., ktorú ona odovzdala pani G.. Potom jej ešte pani G. zavolala, že či má nejakú podlžnosť v peňažnom ústave, lebo zistila, že má 2 úvery a chcela od nej, aby doručila papier z každého ústavu, či sú úvery vyplatené. Ona jej odovzdala papier od spoločnosti G., že tento úver nie je splatený a rovnako aj potvrdenie z Č. G., že tu má úver, ktorý spláca, ale splatený nie je.
Obžalovaná tiež popísala okolnosti podpísania úverovej zmluvy v I. C. v prítomnosti rodiny W., na čo sa jej aj pýtala, pričom videla, že pani G. dáva prednosť uvedenej rodine. Pani G. na ňu kričala, vyhrážala sa jej problémami, ak zmluvu nepodpíše. Nakoniec teda zmluvu podpísala. Asi 3 - 4 mesiace úver riadne splácala, potom jej začali robiť problémy rodina W., ktorí chceli doplatok, keďže dom bol vo vyššej kúpnej cene ako dostali úver (8.500.000,-Sk), ona mala doplatiť 250.000,-Kč a rovnakú sumu aj svedkyňa Y.. Vyhrážali sa jej, doviedli rusov, ona sa bála, nedalo sa podnikať a preto prestala mať príjem, v dôsledku čoho nevedela úver splácať. Išla do banky za pánom R. ohľadne možného predaja domu. Po tom, čo ich napadla pani W.T.X., odišla do Slovenskej republiky. Obžalovaná poprela, že by I. C. odovzdala nepravdivé doklady, resp. doklady s nepravdivým obsahom, ona odovzdala dokumenty s uvedením pravdivých skutočností.
Čo sa týka bodu 3. obžaloby obžalovaná sa bránila tiež tým, že nemali žiadne problémy s príjmom, zarábali dostatočne a nemali problém uhrádzať svoje záväzky. Do neschopnosti splácať záväzky sa dostali až po tom, čo im predávajúci pán W. s jeho ženou začali robiť problémy. Tento sa im vyhrážal, zavolal si na nich osoby ruskej národnosti a znemožňoval im fungovanie v danej nehnuteľnosti. O predmetnom úvere komunikovala s vlastníkmi nehnuteľnosti pánom W. a pani W., pričom bola prítomná aj pani Y.. Pán W. jej povedal, že má v banke známu pani G., na ktorú ich odkázal. S ňou komunikovali ohľadne podmienok na čerpanie úveru. Podklady pre čerpanie úveru si zháňali každá sama, ona písomne oslovila Č. G., Z..G.. a spoločnosť G. X. Q., pričom bolo potrebné odovzdať aj potvrdenie o príjme. Od uvedených spoločností jej prišli originálne písomnosti, ktoré odovzdala pani G.. Pokiaľ ide o jej podnikanie obžalovaná uviedla, že s pani Y. začali podnikať v oblasti nehnuteľností 5 mesiacov po zoznámení sa v roku 2006. Kúpili už založenú spoločnosť X. G..M..B.. a v rámci tejto spoločnosti podnikali asi 2 roky. Prvé daňové priznanie spoločnosti bolo asi na sumu 200.000,-Kč, čo predstavovalo odvod dane. Účtovníctvo im robila pani C., s ktorou však nemali uzatvorenú zmluvu. Oni boli konateľky spoločnosti a mali so spoločnosťou uzatvorené aj pracovné zmluvy. Na hlavnom pojednávaní sa už nevedela vyjadriť, aká bola výška jej príjmu z funkcie konateľa a zamestnanca. Všetky účtovné dokumenty ostali v predmetnom dome.
V rámci ďalšej obhajobnej argumentácie urobenej prostredníctvom zvoleného obhajcu, sa obžalovaná bránila tým, že pri potvrdení o príjme, ktorý predložila Č. G., Z..G.., došlo k nedorozumeniu, nakoľko namiesto mesačného platu uviedla kvartálny plat, čo si vôbec neuvedomila, pričom spočiatku úver splácala, až neskôr sa dostala do finančnej tiesne. Jej priemerný mesačný bol cca 10.000,-Kč.. K rovnakému omylu, kedy namiesto mesačného platu uviedla plat kvartálny, došlo aj pri podaní žiadosti o úver od spoločnosti G. X.T.G. Q., pričom tento úver nesplácala z dôvodu, že jej uvedená spoločnosť nezaslala splátkový kalendár a nevedela, kam má peniaze uhrádzať. V súvislosti s úverom od poškodenej spoločnosti I. C. komunikovala s pani G., ktorá im uviedla, že majú predložiť daňové priznanie zo spoločnosti X., s.r.o., potvrdenie o výške ich platov, potvrdenie zo sociálnej poisťovne a potvrdenie o tom, že nemajú žiadne podlžnosti. Všetky žiadané potvrdenia doniesla a pani G. jej predložila Žiadosť o úver s tým, aby ho podpísala a tiež jej pani G. kázala, aby podpísala 2-3 prázdne papiere, ktoré mala zároveň opečiatkovať. Všetky predložené doklady podpísala ona, avšak potvrdenie o príjme zamestnanca, výplatné pásky za mesiace 9/2008 a 10/2008, mzdový list za rok 2008 a doklad o vymeriavacom základe, sa nezakladajú na pravde, nikdy nemala čistý príjem, ktorý je v nich uvedený, jej priemerný mesačný príjem bol 10.000,-Kč, pričom uvedené doklady síce sú ňou podpísané a opečiatkované, avšak ona opečiatkovala a podpísala len čisté listy papiera a nevie, kto tam nepravdivé údaje dopísal. Ona odovzdala potvrdenie zo Sociálnej poisťovni o vymeriavacom základe a potvrdenie o nesplácaní svojich podlžností z Č. G. a zo G. X. Q. s pravdivými údajmi, nie falošné potvrdenia, ktoré ma k dispozícií I. C.. Podľa obhajoby pani G. neštandardne detailne komunikovala s predávajúcimi, pánom a pani W.. V rozhodujúcom čase nepodozrievala pani G. zo žiadneho nekalého konania. O absencii akéhokoľvek podvodného úmyslu obžalovanej svedčí aj dobrovoľné zriadenie záložného práva na kupovanú nehnuteľnosť. Obžalovaná ďalej argumentovala tým, že samotná Č. G., Z..G.. pochybila, keď si jednak od obžalovanej nevyžiadala žiadne doplňujúce dokumenty a ani si nijako poskytnuté údaje neoverovala. V tomto prípade taktiež absentuje úmyselné zavinenie, keďže obžalovaná v rámci svojich možností úver splácala, až do doby, keď sa dostala do objektívnej nemožnosti uhradiť dohodnuté splátky. Rovnako potrebná opatrnosť v rámci schvaľovacieho procesu žiadosti o úver nebola dodržaná ani zo strany spoločnosti G. X. Q., a.s., keďže si táto spoločnosť mala údajne overovať len základné dokumenty. To, že zo strany obžalovanej B. R. nešlo o podvodné konanie vyplýva aj z výpovede svedkyne I.J.W. Y., ktorá uvedila, že pokiaľ by neprišli o kontrakt z Floridy, tak by to všetko šlo. Táto svedkyňa tiež pripustila možnosť, že u pani G. podpisovali aj nejaké prázdne dokumenty. Podľa obhajoby nebola táto skutočnosť v prípravnom konaní náležite prešetrená a nebola znalecky skúmaná prípadná zhoda písma, resp. podpisových doložiek pani G.B.D. s písmom a doložkami na predmetnom potvrdení o príjme, resp. inej úverovej dokumentácii. Obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu namietala aj právnu kvalifikáciu skutku z hľadiska spôsobenej škody, keďže kúpená nehnuteľnosť bola zabezpečená záložným právom. Taktiež poukazoval na to, že orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili spisový materiál z Českej republiky týkajúci sa trestnej veci obžalovanej I. Y., ktorý sa týkal totožného skutku a rovnakých osôb. S poukazom na § 530a Trestného poriadku tak došlo k porušeniu procesných práv obžalovanej. Taktiež argumentovala tým, že nikoho nie je možné pozbaviť slobody len pre neschopnosť splniť svoj zmluvný záväzok. Finančné inštitúcie - poškodení pritom poskytli obžalovanej predmetné úvery ako podnikateľskému subjektu a v schvaľovacom procese tak museli zohľadniť aj určité podnikateľské riziko, ktoré sa u obžalovanej následne premietlo do neschopnosti plniť svoje zmluvné záväzky.
S uvedenými obhajobnými tvrdeniami obžalovanej sa súd nemohol stotožniť, nakoľko výsledky vyplývajúce z procesu dokazovania ich jednoznačným spôsobom vyvracajú a bez najmenších rozumných pochybností vylučujú akýkoľvek iný záver, než je ten, ktorý svedčí o vine obžalovanej za spáchaný skutok (spáchané skutky). V tomto smere súd uvádza, že orgány činné v trestnom konaní získali a zabezpečili rozhodujúce dôkazy zákonným spôsobom a v rozsahu nevyhnutnom pre náležité zistenie a objasnenie skutkového stavu, ktorých vykonanie na hlavnom pojednávaní preukázalo ich vzájomnú obsahovú zhodu, resp. obsahovú nadväznosť a vzájomné dopĺňanie sa. Po ich vyhodnotení bolo možné vylúčiť akékoľvek pochybnosti o vine obžalovanej za spáchané skutky, resp. čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu.
V posudzovanej trestnej veci je vina obžalovanej preukázaná tak listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďami svedkov, ktoré vo svojom súhrne obhajobné tvrdenia obžalovanej v celom rozsahu vyvracajú.
Pokiaľ ide o bod 1. obžaloby súd konštatuje, že obžalovaná B. R. uzavrela dňa 14.02.2008 s Č. G., Z..G.. Zmluvu o úvere č. 3576357823 na sumu 200.000,-Kč, pričom finančné prostriedky v uvedenej sume jej boli aj vyplatené. Z potvrdenia zamestnávateľa o výške pracovného príjmu zamestnanca zo dňa
13.02.2008 predložené Č. G.B.Ř., Z..G.. vyplýva, že obžalovaná v súvislosti so žiadosťou o poskytnutie predmetného úveru deklarovala príjem za 3 mesiace v sume 28.516,-Kč. Toto potvrdenie malo byť vystavené spoločnosťou X., G..M..B.. s uvedením mena osoby I. C., ktorá ho mala vystaviť a telefonickým kontaktom na túto osobu. Skutočnosť, že obžalovaná takéto potvrdenie uvedenému peňažnému ústavu skutočne predložila nebola sporná a obžalovaná to ani nenamietala. Bránila sa však tým, že z jej strany išlo iba o nedorozumenie, nakoľko omylom uviedla sumu zodpovedajúcu priemernému mesačnému príjmu za 3 mesiace, nie za 1 mesiac. Vykonaným dokazovaním bola uvedená obhajobná argumentácia obžalovanej vylúčená. Tvrdenie obžalovanej, že omylom uviedla príjem spolu za 3 mesiace v sume 28.516,-Kč je evidentne nepravdivé, nakoľko na tomto potvrdení je uvedená aj ďalšia suma, a to 28.431,- Kč ako priemerný mesačný príjem za posledných 12 mesiacov a najmä údaj o základnom mesačnom príjme v sume 20.000,-Kč. Za takýchto okolností o nedorozumenie vôbec nemohlo ísť a ide o evidentne úmyselné uvedenie nepravdivých údajov zo strany obžalovanej v súvislosti s preukazovaním podmienok na poskytnutie úveru vo vzťahu k Č. G., Z..G.., ktorá v tejto otázke uviedla do omylu. Z vykonaného dokazovania okrem toho vyplýva, že obžalovaná mala v uvedenom období mesačný príjem 8.000,- Kč a teda ani uvedenie súčtu takéhoto príjmu za 3 mesiace by neodôvodňovalo uvedenie príjmu v sume uvedenej na predmetnom potvrdení. Obhajoba obžalovanej napokon nemá oporu ani vo výpovedi svedkyne I. G., zamestnankyne Č. G.V., Z..G.., ktorá uviedla, že výška príjmu bola uvedená už na žiadosti, ktorú obžalovaná následne doložila o deň neskôr. Za nepravdivé je potrebné označiť aj to tvrdenie obžalovanej, v zmysle ktorého si svoj príjem overovala u svedkyne I. C., ktorá jej mala výšku príjmu oznámiť. Už vyššie uvedené skutočnosti vzťahujúce sa k predmetnému potvrdeniu vylučujú, aby menovaná svedkyňa konala spôsobom prezentovaným zo strany obžalovanej, k čomu pristupuje vyjadrenie samotnej svedkyne I. C., ktorá výslovne poprela, že údaje na tomto potvrdení vypisovala, že by podpis na ňom bol jej podpisom a súčasne vo svojej výpovedi uviedla, že telefónne číslo 212234564 nie je na ňu evidované. Je nepochybné, že aj o týchto skutočnostiach vypovedala obžalovaná nepravdu, čo len zapadá do kontextu úmyselného konania obžalovanej uviesť do omylu poškodenú spoločnosť a sťažiť možnosť overenia si otázky mesačného príjmu obžalovanej. Menovaná svedkyňa si na telefonický kontakt s obžalovanou nepamätala, pričom výslovne vylúčila, že by s obžalovanou komunikovala telefonicky v období júna 2008 za účelom upresnenia príjmu v spoločnosti X., G..M..B... Hoci ide o vyjadrenie svedkyne k obdobiu významnému predovšetkým z hľadiska posudzovania skutku v bode 2. obžaloby, má uvedené tvrdenie význam aj v tomto prípade, a to z dôvodu, že obžalovaná sa v oboch týchto prípadoch bránila rovnako vrátane skutočnosti telefonického oznámenia príjmu zo strany svedkyne I. C.. V tomto smere je so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti možné uzavrieť, že menovaná svedkyňa žiadne údaje o príjme obžalovanej neposkytla, uvedené potvrdenie nevystavila, pričom ako sama uviedla, nedisponovala ani pečiatkou spoločnosti a podpisovými právami.
Napokon za v rozpore so skutočnosťou je možné označiť aj to tvrdenie obžalovanej, že úver nesplácala z dôvodu nemožnosti podnikať pre správanie sa svedka N. W.. Časové súvislosti (obžalovaná prestala tento úver splácať skôr, ako vôbec začala jednať s menovaným svedkom) toto tvrdenie vylučujú bez ďalšieho a uvedené len dokresľuje spôsob konania obžalovanej a jej skutočný úmysel.
Obžalovaná teda deklarovala zjavne nepravdivé skutočnosti ohľadne jej príjmu, bez ktorých by jej finančné prostriedky zo strany poškodenej spoločnosti poskytnuté neboli.
S poukazom na uvedené je vina obžalovanej za uvedený skutok - čiastkový útok pokračovacie trestného činu - preukázaná jednoznačne a to aj z hľadiska subjektívnej stránky stíhaného trestného činu. Obžalovaná uvedením nepravdivých údajov chcela spôsobiť následok predpokladaný v skutkovej podstate trestného činu úverového podvodu podľa § 222 Trestného zákona, čím je u nej preukázaný priamy úmysel v zmysle § 15 písmeno a/ Trestného zákona.
Pokiaľ obžalovaná v rámci svojej obhajoby namieta, že neexistenciu úmyslu preukazuje skutočnosť, že niekoľko splátok obžalovaná uhradila, tak súd konštatuje, že táto skutočnosť je pre posúdenie subjektívnej stránky právne nepodstatná a v nijakom smere nezakladá pochybnosť o existencii úmyselnej formy zavinenia. V danom prípade sa totiž úmysel musí vzťahovať na uvedenie nepravdivých údajov a tým uvedenie iného do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobenie škody, ktorá vzniká vyplatením - poskytnutím finančných prostriedkov obžalovanej. Už týmto momentom vzniká poškodenej spoločnosti škoda a vo vzťahu k tomuto okamihu je potrebné posudzovať aj otázku zavinenia. Inak povedané, ak páchateľ úmyselne uvedie nepravdivé skutočnosti a teda úmyselne uvedie iného do omylu ohľadne podmienok na poskytnutie úveru s úmyslom získať finančné prostriedky z úveru,
sú naplnené všetky zákonné znaky trestného činu úverového podvodu podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona bez ohľadu na to, či páchateľ následne jednotlivé splátky, prípadne aj celý úver následne vyplatí alebo nie. Takéto konanie je už možné posudzovať iba ako náhradu škody spôsobenej trestným činom.
Vo vzťahu k čiastkovému útoku (skutku) v zmysle bodu 2. obžaloby súd uvádza, že vo viacerých aspektoch je obhajoba obžalovanej vyvrátená rovnako ako tomu je v bode 1.
V tomto prípade obžalovaná B. R. uzavrela dňa 06.06.2008 Zmluvu o úvere č. 084001499 so spoločnosťou G. X. Q., a.s. taktiež na sumu 200.000,-Kč, ktorá suma jej bola aj vyplatená. Obžalovaná k žiadosti o úver doložila potvrdenie o príjme zo dňa 04.06.2008, v ktorom bolo uvedené, že je zamestnancom spoločnosti X., G..M..B.., jej priemerný mesačný príjem činí sumu 31.428,-Kč, pričom toto potvrdenie mala vystaviť svedkyňa I. C. s uvedením telefonického kontaktu č. 212234564. Ako vyplýva z výpovede svedkyne I. H. a doložených listinných dôkazov, obžalovaná neuhradila ani jednu splátku a teda neplnila podmienky úveru, v dôsledku čoho došlo dňa 18.09.2008 zo strany poškodenej spoločnosti k odstúpeniu od zmluvy. Menovaná svedkyňa tiež uviedla, že obžalovanej boli zaslané dve upomienky, ktoré si prevzala, pričom pri uzatváraní zmluvy si u obžalovanej overovali aj doručovaciu adresu. Z výpovede svedka I.. I. M. a zo správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 11.05.2010 je zrejmé, že obžalovaná B. R. mala v danom období mesačný príjem v sume 8.000,-Kč. Z výpovede menovaného svedka tiež vyplynulo, že ak by spoločnosť G. X. Q., Z..G.. mala vedomosť o skutočnom príjme obžalovanej, nebol by jej zo strany uvedenej spoločnosti úver v sume 200.000,-Kč poskytnutý.
Obžalovaná B. R. tak aj v súvislosti s týmto úverom úmyselne uviedla poškodenú spoločnosť do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, čo bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody v podobe vyplatených finančných prostriedkov.
Vo vzťahu k tej časti obhajoby obžalovanej, v rámci ktorej uviedla, že sa iba pomýlila, keď svoj mesačný príjem sčítala za 3 mesiace a výslednú sumu uviedla v potvrdení o príjme, platí to, čo bolo uvedené v odôvodnení tohto rozsudku k bodu 1. obžaloby. Hoci v potvrdení o príjme predloženom spoločnosti G. X. Q., Z..G.. sa už uvádza iba jedna suma (31.428,-Kč), je zrejmé, že u obžalovanej nemohlo ísť „iba“ o chybu, keďže k uzavretiu tejto zmluvy o úvere došlo až následne, niekoľko mesiacov po uzavretí zmluvy o úvere s Č.G.Y. G., Z..G.. Jednoznačné vyvrátenie takejto obhajoby obžalovanej v bode 1. tak (vzhľadom na všetky súvislosti) nevyhnutné platí aj vo vzťahu k bodu 2. obžaloby. To platí obzvlášť za situácie, že aj v tomto potvrdení sa ako osoba, ktorá mala vystaviť predmetné potvrdenie s uvedením telefonického kontaktu na svoju osobu, uvádza svedkyňa I. C.B.O., ktorá to však rozhodne vylúčila (výslovne uviedla, že ona toto potvrdenie nevystavila, podpis na ňom ani samotné písmo nie je jej) a v tomto prípade vylúčila aj fakt, že by v júni 2008 s obžalovanou B. R. telefonicky komunikovala ohľadne jej príjmu. Aj v tomto prípade pritom platí, že súčet skutočného príjmu obžalovanej za obdobie 3 mesiacov nedosahoval sumu 31.428,-Kč, a teda aj z tohto hľadiska ide o účelovú snahu obžalovanej zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti.
V rozpore so skutočnosťou sú aj ďalšie obhajobné tvrdenia obžalovanej, ktorými sa snažila preukázať neexistenciu zavinenia, a to, že uvedený úver nesplácala, nakoľko nemala splátkový kalendár. V tomto smere súd poukazuje na samotnú zmluvu o úvere, kde je okrem iného uvedený termín prvej splátky a súčasne aj deň, ku ktorému majú byť uhradené ďalšie splátky a napokon aj suma samotnej splátky vo výške 5.641,-Kč. Taktiež je na zmluve uvedený telefonický kontakt na danú spoločnosť. V tejto súvislosti možno poukázať aj na vyjadrenie svedkyne I. H.W., ktorá uviedla, že ich obžalovaná nikdy následne nekontaktovala a nemala záujem vec riešiť, pričom jej boli zaslané aj dve upomienky, ktoré si obžalovaná prevzala. Taktiež z oznámenia spoločnosti G. X. Q., Z..G.. zo dňa 24.05.2010 okrem iného vyplýva, že obžalovaná nereagovala ani na telefonické ani na písomné urgencie. Z uvedeného je nepochybné, že ide iba o vymyslené tvrdenie obžalovanej.
Aj pri tomto skutku bolo rovnako vyvrátené tvrdenie obžalovanej, že úver nesplácala z dôvodu nemožnosti podnikať pre správanie sa svedka N. W., keďže obžalovaná nesplácala tento úver skôr, ako sa dostala do kontaktu s menovaným svedkom.
Obžalovaná identicky ako pri skutku v bode 1. deklarovala zjavne nepravdivé skutočnosti ohľadne jej príjmu, bez ktorých by jej finančné prostriedky zo strany poškodenej spoločnosti poskytnuté neboli.
S poukazom na uvedené je vina obžalovanej aj za tento skutok - čiastkový útok po-kračovacie trestného činu - preukázaná jednoznačne a to aj z hľadiska subjektívnej stránky stíhaného trestného činu. Obžalovaná uvedením nepravdivých údajov chcela spôsobiť násle-dok predpokladaný v skutkovej podstate trestného činu úverového podvodu podľa § 222 Trestného zákona, čím je u nej preukázaný priamy úmysel v zmysle § 15 písmeno a/ Trestného zákona.
Čo sa týka čiastkového útoku (skutku) uvedenom v bode 3. obžaloby, aj tu mal súd vinu obžalovanej B. R. za preukázanú bez akýchkoľvek pochybností.
V súvislosti s týmto skutkom súd uvádza, že obžalovaná B. R. uzavrela dňa 19.12.2008 so spoločnosťou I. C. G. G., Z..G.. Zmluvu o preklenovacom úvere zo stavebného sporenia číslo: 2 677 594 0 51 (zástupcom I. C. G.Z.D. G., Z..G.. podpísaná už dňa 17.12.2008) na sumu 4.020.000,-Kč. Finančne prostriedky v sume 4.020.000,-Kč boli obžalovanej poskytnuté v súvislosti so zaplatením časti kúpne ceny za spoluvlastnícky podiel nehnuteľností špecifikovaných v skutkovej vete tohto rozsudku pod bodom 3. V Prehlásení k žiadosti o úver zo dňa 20.11.2008 obžalovaná uviedla svoj mesačný príjem vo výške 59.665,-Kč, čo doložila Potvrdením o príjme zamestnanca vystaveným zo dňa 24.11.2008 spol. X. G..M..B.., pričom toto potvrdenie mala vystaviť svedkyňa I. C. s uvedením telefonického kontaktu na svoju osobu. K žiadosti o úver predložila aj potvrdenie zo dňa 08.12.2008 vystavené spoločnosťou Č. G., Z..G.., v ktorom bolo uvedené, že B. R. ako klient spoločnosti Č. G.W.na, Z..G.. ku dňu 08.12.2008 pre úver číslo 3576357823/0800 a pre úver zo stavebného sporenia číslo 51-1014013675/0860 nevykazuje žiadne splátky po splatnosti. Ďalej predložila dokument „Evidencia MO vymeriavacie základy“ zo dňa 24.11.2008 vystavený Pražskou správou sociálneho zabezpečenia B. R. za obdobie január až október 2008 s celkovým vymeriavacím základom vo výške 856.000,-Kč, ako aj Potvrdenie o zániku pohľadávky vystavenej spoločnosťou G. X. Q. Z..G.. zo dňa 11.12.2008, kde sa uvádza, že pohľadávka vo výške 310.000,-Kč, vyplývajúca z Úverovej zmluvy číslo 084001499 zanikla úplným splatením dňa 30.10.2008.
Všetky vyššie uvedené skutočnosti sú jednoznačne preukázané výpoveďami jednotlivých svedkov, ako aj listinnými dôkazmi.
Na tomto mieste považuje súd za vhodné stručne zopakovať, že obžalovaná B. R. sa v rámci svojej obhajoby vo vzťahu k tomuto skutku bránila v podstate tým, že nemala žiadne problémy s príjmom, zarábala dostatočne a nemala problém uhrádzať svoje záväzky. Do neschopnosti splácať záväzky sa dostala až po tom, čo im predávajúci pán W. s jeho ženou začali robiť problémy. Svedkyni G. G. predložila pravé dokumenty od Č.G.Y. G., Z..G.. a spoločnosti G. X. Q., Z..G.. ohľadne jej záväzkov v týchto spoločnostiach a v tomto smere poukazovala na možné nekalé konanie zo strany tejto svedkyne, ktorá im podľa vyjadrenia obžalovanej mala dať na podpis a opečiatkovanie čisté papiere. V tejto súvislosti poukázala aj na to, že kontakt na svedkyňu G. G. im dal predávajúci V.. N. W..
Túto obhajobu obžalovanej bolo na základe vykonaného dokazovania možné bezpochyby vyhodnotiť ako nepravdivú a účelovú, ktorá nemá oporu v žiadnej skutočnosti vyplývajúcej z procesu dokazovania, ako ani v časových a logických súvislostiach. Snaha obžalovanej navodiť dojem o prepojení predávajúceho V.. N. W. a svedkyne G. G., zamestnankyne I. C.S. G. G., Z..G.., s ktorou obžalovaná komunikovala v súvislosti so žiadosťou o úver a na ktorú ju mal prvý z menovaných svedkov nakontaktovať, bola vyvrátená nielen výpoveďou menovaných svedkov, ktorí vylúčili, že by sa predtým poznali, pričom uviedli, že kontakt so G. G. sprostredkovala realitná maklérka (S. H.), ale aj výpoveďou svedkyne I. Y., ktorá v zhode s výpoveďami uvedených svedkov uviedla, že to bola realitná maklérka, ktorá im odporučila konkrétnu úverovú pracovníčku v I. C., povedala im jej meno a dala im na ňu kontakt a G. G. tak spoznali na odporúčanie realitnej maklérky.
Na základe vykonaného dokazovania súd absolútne vylúčil obžalovanou navodzovanú alternatívu, že by to mohla byť svedkyňa G. G. (prípadne iný zamestnanec Modrej pyramídy), ktorá by sfalšovala údaje, resp. všetky skutočnosti významné z hľadiska posudzovania podmienok pre poskytnutie úveru, pričom takéto prípadné konanie menovanej svedkyne by za všetkých zistených okolností nemalo žiaden rozumný a logický základ. Z výpovedí svedkov I. I., V.. U. T., V.. I. G., V.. N. W.Z.M., I.. C. G. a aj G. G. je totiž zrejmé, že proces posudzovania relevantných skutočností v súvislosti so žiadosťou obžalovanej o poskytnutie úveru prechádzal rôznymi úrovňami, nakoľko sa riešila otázka výnimky z kritérií nastavených I. C.. Svedkyňa I. I. pritom vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaná potvrdenie o príjme predložila až na jej pokyn, resp. na jej vyžiadanie. Za takýchto okolností si asi ťažko možno rozumne predstaviť,
že by svedkyňa G.Z. G. sama sfalšovala dokumenty predložené obžalovanou, obzvlášť za situácie, že k tomu nemohla mať žiaden rozumný dôvod a ani motív. Naposledy uvedené vyplýva z toho, že po vyplatení úveru svedkyňa síce dostala províziu, ktorá však bola stornovaná z dôvodu nesplácania úveru. V danom prípade teda musela svoju províziu vrátiť. V zmysle mandátnej zmluvy s I. C.u pritom malo byť stanovené, že ak prevezme doklady, ktoré sa následne prejavia ako falzifikáty, tak musí zaplatiť pokutu 20.000,-Kč za každý falzifikát, pričom ona dostala pokutu 20.000,-Kč celkom. Tieto okolnosti uvedené menovanou svedkyňou by boli nepochybne ľahko overiteľné, pričom súd vo výpovedi tejto svedkyne ani z hľadiska ostatného jej obsahu nezistil nič, čo by akokoľvek spochybňovalo jej hodnovernosť. Jej vyjadrenie, ktorým výslovne odmietla tvrdenie obžalovanej, že žiadala obžalovanú a svedkyňu I. Y., aby opečiatkovali čisté papiere, má pritom oporu aj v ostatných vo veci vykonaných dôkazoch.
V súvislosti s uvedeným je potrebné uviesť, že samotné potvrdenia, ktoré mali vydať Č. G., Z..G.. Z. G. X. Q., Z..G.. a ktoré obsahujú nepravdivé skutočnosti ohľadne záväzkov obžalovanej voči týmto spoločnostiam (potvrdenie Č. G., a.s. zo dňa 08.12.2008, v zmysle ktorého banka ČS potvrdzuje svojej klientke B.Ľ.K. R., že ku dňu 08.12.2008 na úvere číslo 3576357823/0800 a na úvere zo stavebného sporenia číslo 51-1014013675/8060 nevykazuje žiadnu splátku po splatnosti, pričom potvrdenie sa vydáva na žiadosť majiteľky úveru a Potvrdenie spoločnosti G. X. Q.V.T., podľa ktorého táto spoločnosť potvrdzuje, že pohľadávka vo výške 310.000,-Kč, vyplývajúca z úverovej zmluvy č. 084001499 voči obžalovanej zanikla úplným splatením dňa 30.10.2008; taktiež obsahuje potvrdenie, že po dobu trvania bol úver riadne splácaný a ukončený vzájomnou dohodou k vyššie uvedenému dátumu, pričom z ich strany išlo administratívne nedopatrenie ohľadne zmeškaných splátok a že potvrdenie sa vydáva na žiadosť klienta), nie sú opatrené podpisom obžalovanej a pečiatkou spoločnosti X., s.r.o., čo samo osebe poukazuje na zjavnú logickú neopodstatnenosť obhajobnej argumentácie obžalovanej. Svedkyňa by totiž uvedené potvrdenia mohla sfalšovať aj bez toho, aby mala akékoľvek obžalovanou podpísané čisté hárky papiera. Z výpovede svedkyne Y. G. (svedkyne oprávnenej konať za poškodenú Č. G., Z..G..) pritom vyplynulo, že Potvrdenie číslo 006268 z 08.12.2008 nie je súčasťou spisovej dokumentácie Č.G.Y. G., Z..G.. O. B. R.. Naopak, evidujú druhú listinu z 11.12.2008, ktorú majú k dispozícii a v tejto listine sa uvádza, že pani R. bolo odmietnuté vystavenie dodatku k zmluve z dôvodu „zosplatnenia pohľadávky“, t. j., že klientka neuhrádzala úver riadnym spôsobom. Tvrdenie obžalovanej, že predložila originálne dokumenty je v celom rozsahu vyvrátené vyjadrením spoločnosti G. X. Q., Z..G.. zo dňa 13.08.2009, v ktorom sa uvádza, že obžalovaná nikdy písomne ani iným spôsobom nepožiadala o potvrdenie o tzv. bezdĺžnosti a potvrdenie o tzv. „zániku pohľadávky“ nebola v žiadnom prípade vystavená spoločnosťou G. X. Q.T.X., Z..G... Uvedené znamená, že obžalovaná žiaden originálny, pravý a obsahom skutočnosti zodpovedajúci dokument uvedenej spoločnosti predložiť ani nemohla, keďže táto spoločnosť nemala žiaden dôvod takýto dokument vydávať. Ak teda obžalovaná predložila predmetné potvrdenie uvedenej spoločnosti ohľadne jej záväzku, musela mať o jeho nepravdivom obsahu jednoznačne vedomosť bez ohľadu na to, či ho vyhotovila sama alebo si ho nechala vyhotoviť niekým iným. Jediným možným dôvodom takéhoto jej konania je snaha úmyselne uviesť danú spoločnosť do omylu s jediným cieľom, a to vylákať finančné prostriedky z úveru, ktorý by jej inak poskytnutý byť nemohol. Možno teda uzavrieť, že svedkyňa G. G. rozhodne nebola tou osobou, ktorá by falšovala obsah obžalovanou predložených potvrdení a v tomto smere je obhajoba obžalovanej bezpredmetná. V tomto smere tvrdenie obžalovanej, že sa svedok I.. N. R. mal vyjadriť o podozrení menovanej svedkyne je výlučne tvrdením obžalovanej a z výpovede menovaného svedka žiadna takáto skutočnosť nevyplýva.
Uvedenému záveru napokon nasvedčuje tiež ten fakt, že obžalovaná, ako to vyplýva z už zmienenej správy sociálneho zabezpečenia, nemala ňou deklarovaný mesačný príjem 59.665,-Kč ani 10-mesačný príjem 596.645,-Kč, čo potvrdila aj svedkyňa I. Y.Á., ktorá uviedla, že obžalovaná B. R. takýto príjem za posledných 10 mesiacov mať nemohla.
V tejto súvislosti súd poukazuje na Potvrdenie od spoločnosti X. G..M..B.. zo dňa 24.11.2008 k č. zmluvy o stavebnom sporení: 2677594002 o príjme zamestnanca pre obžalovanú B. R., predložené obžalovanou Modrej pyramíde, kde je uvedený priemerný príjem za 10 mesiacov v sume 59.665,-Kč (za 10 mesiacov) a v sume, 59.451,-Kč (za 3 mesiace), ktoré mala vystaviť svedkyňa C. s uvedením telefónneho čísla 212234564, ktorá však vylúčila, že by podpis na tomto potvrdení bol jej podpisom, uvedené potvrdenie nevyplňovala a ani telefónne číslo nie je evidované na ňu. Rovnako nevytvorila ani 2 výplatné pásky a 2 mzdové listy, ktoré boli predložené uvedenej poškodenej spoločnosti.
Aj pri tomto skutku možno za nepravdivé uviesť tvrdenie obžalovanej, že úver nesplácala z dôvodu problémov, ktoré im mal robiť svedok V.. N. W.. Okrem vyššie uvedených skutočnosti preukazujúcich to, že obžalovaná nemala ňou deklarovaný príjem možno vychádzať aj z obsahu listu, ktorý dňa 07.04.2009 zaslala obžalovaná spolu G. I. Y.B.R. I. C., kde sa ospravedlňujú za omeškanie, nakoľko si neuvedomili, že úver majú splácať inkasným príkazom cez „Modré konto“ s tým, že už budú splátky riadne hradiť. List s takýmto obsahom by obžalovaná v prípade pravdivosti jej tvrdení zaslať nemohla. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, obžalovaná splátky neplatila a obsah tohto listu možno nepochybne vyhodnotiť ako ďalšie ľstivé konanie z jej strany.
Pokiaľ sa obžalovaná bránila tým, že jednotlivé peňažné ústavy nezachovali potrebnú mieru opatrnosti, súd považuje za potrebné uviesť, že v podmienkach právnej úpravy Slovenskej republiky by táto okolnosť mohla byť zohľadňovaná výlučne vo výroku o treste, nie aj vo výroku o vine. Ide totiž o aspekt významný z hľadiska zásady „ultima ratio“, ktorý je v zmysle judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. augusta 2013, sp. zn. 2 Tdo 35/2013) možné uplatniť len pri prečinoch cez tzv. materiálny korektív v podobe závažnosti činu. Pri obzvlášť závažnom zločine je takýto postup (z hľadiska posudzovania otázky viny) vylúčený.
Za neopodstatnený je potrebné považovať aj argument obžalovanej ohľadne neexistencie zavinenia vzhľadom na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti v prospech I. C., rovnako ako za neopodstatnený je potrebné považovať argument ohľadne hodnoty samotnej nehnuteľnosti. Zabezpečenie nehnuteľnosti záložným právo je pre právne posúdenie skutku nepodstatné, nakoľko čo do svojej podstaty ide o rovnakú skutočnosť, ako keď by obžalovaná uviedla nepravdivé údaje a úver by riadne splácala. Podstatné je to, že uviedla nepravdivé údaje, čím uviedla poškodenú spoločnosť do omylu a tým vylákala finančné prostriedky z úveru, ktoré by jej inak poskytnuté neboli (ak by poškodená spoločnosť mala k dispozícii pravdivé údaje). Inak povedané, rozhodujúcou skutočnosťou je úmysel uviesť iného do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a pokiaľ ide o následok aj úmysel získať finančné prostriedky z úveru bez ohľadu na to, či obžalovaná má zámer takto neoprávnene vylákané finančné prostriedky následne splácať, resp. zabezpečiť. Trestným je už takéto konanie, ktoré môže byť motivované rôzne (napríklad aj len tým, že páchateľ chce mať k dispozícii luxusnú nehnuteľnosť a prezentovať sa navonok ako úspešný podnikateľský subjekt, hoci reálne úspechy v podnikaní ešte nedosiahol a pod.) a ktorého následok sa viaže výlučne na moment poskytnutia finančných prostriedkov z úveru na základe uvedenia nepravdivých skutočností.
Z hľadiska výšky spôsobenej škody je významná tá skutočnosť, o akú sumu z úveru obžalovaná žiadala a aký jej bol poskytnutý (ak by dostala menšiu sumu, mohlo by ísť stále o pokus vo vzťahu k sume, ktorú obžalovaná žiadala), nie je významná hodnota nehnuteľnosti, ktorou bol úver zabezpečený.
Na podklade všetkých zistených skutočností a úvah súdu možno vysloviť jednoznačný záver o vine obžalovanej aj za tento čiastkový útok pokračovacieho trestného činu - obzvlášť závažného zločinu úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek 5 písmeno a/ Trestného zákona, nakoľko výška spôsobenej škody dosahuje škodu veľkého rozsahu.
K výroku o treste
V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu vyjadreného v § 34 odsek 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.
Z tohto hľadiska súd mohol uložiť trest odňatia slobody vo výmere ustanovenej Trestným zákonom (§ 34 odsek 2 Trestného zákona). Ďalej bol súd povinný prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona).
V súvislosti s výrokom o treste bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4 Trestného zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi nimi. Z tohto hľadiska súd uvádza, že u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona spočívajúcu vo vedení riadneho života pred spáchaním trestného činu, pričom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, na základe čoho u obžalovanej došlo k úprave trestnej sadzby postupom § 38 odsek 3 Trestného. V zmysle tohto ustanovenia sa na základe spôsobu výpočtu vyjadreného v § 38 odsek 8 Trestného zákona znížila horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby stíhaného trestného činu (trestná sadzba podľa § 222 odsek 5 Trestného zákona v rozpätí 10 rokov až 15 rokov) o jednu tretinu, t. j. o jeden rok a 8 mesiacov a výsledná trestná sadzba tak predstavovala rozpätie 10 (desať) rokov až 13 (trinásť) rokov a 4 mesiace.
Pri ukladaní druhu trestu a najmä jeho výmery súd prihliadol na všetky preukázané skutočnosti ohľadne spôsobu spáchania činu a jeho následku, okolností, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku, ktoré vyplývajú z odôvodnenia tohto rozsudku v časti týkajúcej sa viny. Medzi tieto skutočnosti je potrebné zaradiť aj konanie samotných poškodených spoločností, ktoré sa nevyznačovalo takou mierou obozretnosti, aká by sa v súvislosti s poskytovaním úverových produktov dala očakávať. Ďalej súd prihliadol na osobu samotnej obžalovanej, ktorá doposiaľ nebola odsúdená za žiaden trestný čin, teda vrátane obdobia od spáchania posledného čiastkového útoku, od ktorého uplynulo už 11 rokov (prvé úkony spojené s vyvodzovaním trestnej zodpovednosti obžalovanej boli uskutočnené spred takmer 10 rokov). Obdobie, ktoré uplynulo od spáchania trestného činu možno považovať za jeden z dôvodov, pre ktorý súd aplikoval zmierňujúce ustanovenie podľa § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona a obžalovanej uložil trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Je síce pravda, že celkovú dĺžku konania je možné sčasti pričítať aj na vrub obžalovanej B. R., nie však v takom rozsahu, aby bolo použitie uvedeného ustanovenia vylúčené. Celková dĺžka konania bola ovplyvnená prvotným vedením trestného stíhania obžalovanej v Českej republike, po podaní obžaloby na tunajší súd tiež zmenou v zložení senátu a napokon aj situáciou spojenou s opatreniami na zabránenie šírenia koronovarísu, ktoré skutočnosti nemožno pričítať k vine obžalovanej. Súd teda nezistil žiaden taký významný dôvod, pre ktorý by nebolo možné pri ukladaní trestu na takúto dĺžku trestného stíhania prihliadať, a to aj s poukazom na judikatúru Európskeho súd pre ľudské práva. V posudzovanej trestnej veci, rešpektujúc Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (jeho článok 6 odsek 1 - právo na spravodlivé súdne konanie zabezpečujúce prerokovanie veci v primeranej lehote), ako aj jednu zo základných zásad trestného konania upravenú v ustanovení § 2 odsek 7 Trestného poriadku (každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná súdom), má súd za to, že obdobie trestného stíhania obžalovanej presiahlo hranicu primeranosti. Pritom podmienka rýchlosti konania musí byť splnená práve z dôvodu, aby sa zabránilo tomu, aby bol obvinený príliš dlho vystavený trestnému stíhaniu.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že plynutím času sa znižuje jednak spoločenská nebezpečnosť konania obžalovanej, ako aj záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne potreba jednak individuálnej prevencie a tiež potreba generálnej prevencie (výchovné a odstrašujúce účinky trestu na ostatných členov spoločnosti sa plynutím času znižujú). Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. Doba, ktorá uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný vplyv na účel trestu (v danom prípade vyjadrený v § 34 odsek 1 Trestného zákona), ktorý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý. Aj z týchto dôvodov je povinnosťou súdov, aby obdobie od spáchania trestného činu a dĺžka trestného stíhania boli určitým primeraným spôsobom zohľadnené. Práve zmiernenie trestu je preto podľa názoru súdu v danom prípade určitou kompenzáciou za celkovú dĺžku trestného konania, od ktorej nie je možné oddeliť stíhanie obžalovanej pre tie isté skutky v cudzine.
Vzhľadom na uvedené, prihliadajúc na všetky zistené skutočnosti považoval súd za adekvátne a všetkým zisteným okolnostiam zodpovedajúce uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Takúto výmeru trestu podľa názoru súdu možno považovať za dostatočnú na dosiahnutie účelu trestu, ktorá zodpovedá povahe spáchaného trestného činu a ktorá z hľadiska obdobia, ktoré uplynulo od ich spáchania smeruje k naplneniu všetkých funkcii trestu, t. j. tak represívnej, ako aj ochrannej, výchovnej a preventívnej (z hľadiska generálnej aj individuálnej prevencie). V neposlednom rade je takáto výmera trestu odňatia slobody súladná aj s § 39 odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona.
Nakoľko má súd za to, že náprava obžalovanej bude lepšie zaručená v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého by mala byť zaradená v zmysle § 48 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, v súlade s § 48 odsek 4 Trestného zákona ju pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
K výroku o ochrannom opatrení
Vzhľadom na dikciu § 76 odsek 1 Trestného zákona súd obligatórne uložil obžalovanej ochranný dohľad, a to na dobu 1 rok (dolná hranica vymedzená v § 78 odsek 1 Trestného zákona), ktorú s ohľadom na osobu obžalovanej možno považovať za dostatočnú.
K výroku o náhrade škody
Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, súd obžalovanú B. R. zaviazal na náhradu škody uplatnenú poškodenými spoločnosťami Č. G., Z..G.. a spoločnosťou X. X. Q., Z..G.. (ako právnym nástupcovi po spoločnosti G. X.O.I. Q., Z..G..), pričom vo vzťahu k naposledy uvedenej spoločnosti súd uvádza, že obžalovanú zaviazal k náhrade škody vo vzťahu spoločnosti Y. G..Z.., G. G. W. XX, P., C. M., XX- XXX, V.: XXXXXXXXXX, nakoľko na túto spoločnosť bola pohľadávka pôvodnej poškodenej spoločnosti postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2011. Vo vzťahu Y. Č. G., Z..G.. súd obžalovanú zaviazal na náhradu škody v cudzej mene, nakoľko si táto poškodená spoločnosť v tejto mene aj škodu uplatnila a takýto postup je v súlade s § 287 odsek 3 Trestného poriadku.
Pokiaľ ide o sumu priznanej náhrady škody, táto bola preukázaná listinnými dôkazmi, preukazujúcimi stav pohľadávok poškodených spoločností vyplývajúcich z uvedených úverov (vzťahujúcich sa ku skutku v bode 1 a 2.), o ktorých správnosti nebol relevantný dôvod pochybovať.
Vo vzťahu k poškodenej spoločnosti v bode 3. súd uvádza, že vzhľadom na postúpenie pohľadávky I. C. G. G., Z.. G.. na spoločnosť H. Q., Z..G.., G. G. W. XXX/X, XXXXX C. X - I. G., Č. M., V.: XXX XX XXX, absenciu relevantných podkladov týkajúcich sa možnej úhrady škody, resp. speňaženia na základe realizácie záložného práva s poukazom na vyjadrenie svedka I.. N. R.B.D. (čistý výnos z realizácie záložného práva bol 4 milióny korún, 2 milióny vo vzťahu k pohľadávke voči obžalovanej), súd právneho nástupcu pôvodne poškodenej spoločnosti odkázal so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces.
S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti a úvahy, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dokázaných skutočností, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Bratislava I. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie iba proti výroku rozsudku o náhrade škody. Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.