Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_58Cb-159-2020.pdf
PDF · 75.5 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-58Cb/159/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v spore žalobcu: TATRASPOL J, s.r.o., Hlavná 847/45, 059 21 Svit, IČO: 36 458 457, zastúpeného: JUDr. Karol Pudlák- advokát, Štefánikova 98/70, 058 01 Poprad, proti žalovanému: TREENIUM inverso s.r.o., Černyševského 10, 851 01 Bratislava, IČO: 50 490 176, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom zo dňa 10.11.2020 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosti žalovaného a to na k rozostavanej stavbe bez súpisného čísla a na pozemky.
2. Návrh odôvodnil tým, že má voči žalovanému pohľadávku 56.684,33 Eur titulom zmluvy o dielo zo dňa 23.06.2017, na základe ktorej žalovanému dodal hliníkové konštrukcie na stavbu polyfunkčného domu. Hoci je dielo hotové a nemá žiadne vady, žalovaný dodnes dielo neprebral. Zostávajúca nezaplatená časť diela 22.571,-- Eur, ktorú žalobca nevyúčtoval, nakoľko žalovaný nekomunikuje a tým pádom nechce prevziať dielo ako také a zároveň pri prevzatí diela má uvoľniť aj 5% zádržné právo v rozsahu 34.113,33 Eur. Žalovaný ani po viacerých výzvach termín na prevzatie diela dielo neprevzal a ani neurčil deň prevzatia. Žalovaný nárok žalobcu nikdy nespochybnil, naopak čiastočne plnil. Ohľadom na rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia ohrozenie exekúcie vidí v tom, že žalobca v súčasnosti má na sebou poskytnutú dočasnú ochranu, o ktorej rozhodol Okresný súd Trnava, pod sp.zn. 11CRe/4/2020 dňa 03.06.2020 a žalovaný má majetok v katastri nehnuteľnosti, avšak k celému pozemku má záložné právo Tatra banka, a.s.. V prípade skončenia dočasnej ochrany dňa 31.12.2020 možno aj skôr v prípade ak bude dočasná ochrana zrušená, začne výkon záložného práva banka tak to môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalovaného. Žalovaný má dlhodobo problémy s platením faktúr dodávateľom o čom svedčí článok na webe. Nehnuteľnosti predstavujú základný majetok žalovaného a žalovaný iný prakticky nevlastní. Žalobca je toho názoru, že účel sledovaný žalobcom je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného vzhľadom na výšku pohľadávky a konanie žalovaného. Vo veci samej sa bude domáhať zaplatenia svojej pohľadávky.
3. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
5. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p., výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
6. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
7. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je postavenie veriteľa zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje pohľadávka veriteľa, s cieľom zamedziť alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená.
8. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenia, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti, t. j. že žalobca má voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku, že dlžník vlastní majetok, na ktorý je možné záložné právo zriadiť a že obava, že exekúcia bude ohrozená je dôvodná.
9. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká záložné právo, ktoré má z dôvodu, že sa zriaďuje v súdnom konaní, prívlastok sudcovské. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska jeho charakteru záložného práva nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva a v týchto intenciách medzi nimi vznikajú aj práva a povinnosti. Na režim týchto práv a povinností, výkon záložného práva, ako aj ďalšie otázky s tým spojené sa primerane použijú ustanovenia § 151a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 C.s.p. aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Trvanie zabezpečovacieho opatrenia nie je podmienené právoplatným skončením konania vo veci samej.
10. Žalobca voči žalovanému má nesplatnú pohľadávku celkom 56.684,33 Eur pozostávajúcu zo sumy 22.571,-- Eur titulom neuhradenej časti ceny diela vychádzajúcej zo súpisu vykonaných prác a sumy 34.113,33 Eur titulom zádržného práva dohodnutého v zmluve o dielo (bod 5). Súd pri rozhodovaní o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vychádza zo stavu v čase vydania rozhodnutia, keď Okresný súd Trnava žalovanému poskytol dočasnú ochranu podľa § 15 ods. 1 zák. č. 92/2020 Z.z., a trvanie dočasnej ochrany je s poukazom na nariadenie vlády č. 253/2020 Z.z. predlžené do 31.12.2020. To znamená, že ku dňu vydania tohto rozhodnutia dočasná ochrana nebola zrušená a stále trvá. Ohrozenie budúcej exekúcie žalovaného, žalobca osvedčuje iba titulkom článku uvedeným v denníku SME a potenciálnym možným výkonom záložného práva bankou po skončení dočasnej ochrany, čo však nie je hodnoverným osvedčením, že práve žalobca bude mariť exekúciu. Teda nie je osvedčené také konanie žalovaného dôsledkom, ktorého je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý je možné postihnúť výkonom exekúcie resp. iné konanie podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňujúce jeho majetkové pomery, čo je jedným z dvoch kumulatívnych predpokladov na vyhovenie návrhu podľa § 343 C.s.p.
11. Zároveň súd konštatuje, že navrhované zabezpečovacie opatrenie je neproporcionálne vo vzťahu k výške pohľadávky žalobcu. Pohľadávka žalobcu ako je uvedené vyššie je 56.684,33 Eur. Žalobca síce v petite uvádza príslušenstvo, avšak bez ďalšej špecifikácie a keďže jeho pohľadávka nie je splatná, nie je zrejmé o aké príslušenstvo sa jedná. Zároveň navrhuje zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti žalovaného a to na rozostavanej stavbe a tiež na pozemku v celkovej výmere 2.598 m2 všetko v Bratislave v Ružinove. Hoci je na týchto nehnuteľnostiach už zriadené záložné právo banky, súd má za to, že výška pohľadávky k predmetu navrhovaného zabezpečenia nie je proporcionálne.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a za použitia citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku súd dospel k záveru, že nie sú kumulatívne splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď nie je hodnoverne osvedčená hrozba zmarenia exekúcie ako aj poukazom na nesplnenie zásady primeranosti zásahu do majetkových pomerov žalovaného vo vzťahu k pohľadávke žalobcu, nakoľko vyhovením návrhu by vznikol celkom zjavný nepomer. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
13. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. februára 2018, sp. zn. 7 Cdo 14/2018 uverejnený pod č. 72/2018 Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, časť Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych).
15. Súd návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyhovel a žalovanému podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal v súlade s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. v nadväznosti na čl. 2 ods. 2, čl. 4 a čl. 17 C.s.p., keď už nerozhodoval samostatne o nároku a následne o výške trov konania, keď výška týchto trov je 0,-- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné o d v o l a n i e strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na Okresnom súde Bratislava V, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka.
V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. zostal na súde. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 C.s.p.).