Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou v právnej veci manželky: S.. D. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X/C, G., štátny občan Slovenskej republiky, zast. NIKU & partners s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, proti manželovi: M. H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXX V. U., I. G., I. XPX, H., štátny občan Kanady a Trinidadu, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: H. M. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/ A, Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov konania: S.. D. N., rod. Ž., nar. XX.XX.XXXX, M. M. H. N., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev S. N. - Q. G., vo zväzku Q., ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX, rozvádza.

II. Maloletá: H. M. N., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov zveruje do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej: H. M. N., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 320,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva.

V. Styk otca s maloletou sa neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným dňa 27.12.2018 na Okresný súd Bratislava IV, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 15.01.2019 sa navrhovateľka - manželka domáhala rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov na čas po rozvode k maloletej dcére. Matka navrhovala zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať ju a spravovať jej majetok budú oprávnení obaja rodičia. Otcovi žiadala uložiť povinnosť platiť výživné vo výške 500,- eur mesačne a zároveň žiadala styk otca s maloletou neupraviť.

2. V návrhu uviedla, že manželstvo uzavreli dňa X.XX.XXXX v U. K., V. Y. M. Y.. U obidvoch účastníkov konania ide o prvé manželstvo, z ktorého sa im dňa XX.XX.XXXX narodila t.č. maloletá dcéra H. M.. Odporca je štátnym občanom Kanady a Republiky Trinidad a Tobago. S manželom sa zoznámili v H. počas štúdia na univerzite. Dva roky viedli vzťah na diaľku, no od leta XXXX začali spolu zdieľať spoločnú domácnosť v meste J., G. H.. Ich vzťah bol spočiatku harmonický a plný vzájomného porozumenia,

preto sa aj rozhodli uzavrieť manželstvo a plánovali spoločnú budúcnosť. Prvé problémy v manželstve sa objavili takmer okamžite po narodení dcéry v roku XXXX, keď bola navrhovateľka na materskej dovolenke a manžel zabezpečoval potreby rodiny po materiálnej stránke. Nezhody vznikali najmä v rozdielnych postojoch ohľadom trávenia spoločného voľného času, víkendov, starostlivosti o domácnosť ako výchovy dcéry. Ako pár sa začali odcudzovať, z ich vzťahu sa vytratila vzájomná náklonnosť a porozumenie. V júli XXXX manželka odcestovala aj s dcérou na územie Slovenskej republiky, kde doteraz s maloletou žijú. Manželka má za to, že jej vzťahy s manželom sú hlboko a trvalo rozvrátené, manželstvo už neplní svoj účel a stalo sa len formálnym zväzkom, v ktorom nemá záujem ďalej zotrvať a ani nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia.

3. Manžel sa k návrhu, ktorý mu bol doručený dňa 8.7.2019, nevyjadril. Rovnako sa opakovane nedostavil na pojednávanie, na ktoré si riadne prevzal predvolanie.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom manželky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisu, najmä so sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom maloletej, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Z obsahu sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev S. I.Y. N. - Q. S., vo zväzku Q., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX.

6. Z obsahu rodného listu maloletej: H. M. N., nar. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení S. I.Y. N.

- Q. S., vo zväzku Q., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, súd zistil, že matkou maloletej je S.. D. N., rod. Ž., nar. XX.XX.XXXX, a otcom M. H. N., nar. XX.XX.XXXX.

7. Právomoc slovenského súdu je daná podľa . Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva je daná podľa ako všeobecného súdu navrhovateľky.

8. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní dňa 10.12.2019 uviedla, že manželia žijú dlhodobo v odlúčení, a to manželka na Slovensku a manžel striedavo v H. a v V. Y. M. Y.. Vzhľadom na splnenie hmotnoprávnych podmienok na rozvod manželstva žiadala súd, aby manželstvo rozviedol. Čo sa týka maloletej uviedla, že o túto sa stará výlučne matka, otec je s maloletou v sporadickom kontakte. Pred vypuknutím pandémie prichádzal na Slovensko približne dvakrát ročne. Matka mu vždy umožnila kontakt s maloletou a otec sa zúčastňoval rôznych mimoškolských aktivít dcéry. Od decembra 2019 otec nebol prítomný na území Slovenskej republiky ani raz a telefonicky alebo prostredníctvom správ kontaktuje dcéru cca. raz za dva týždne. Čo sa týka výživného, otec uhrádza matke na kanadský účet výživné vo výške 500 CAD. Matka preto žiada priznať výživné vo výške 320 eur mesačne k 15. dňu v mesiaci. Vzhľadom na skutočnosť, že otec sa nedostavuje do SR za účelom realizácie styku s maloletou a v prípade, že by sa dostavil, matka mu styk bez problémov umožní, čo sa aj v minulosti dialo, a naviac sa otec kontaktu s dcérou nad rámec súčasného stavu ani nedomáha, právna zástupkyňa matky navrhla styk otca s maloletou neupraviť.

9. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 10.12.2019 uviedla, že obnova manželského spolužitia už nie je možná. Príčinu rozvratu manželstva vidí predovšetkým v úplne rozdielnych názoroch ako aj v kultúrnych rozdieloch medzi manželmi. Obaja chceli žiť pri svojej rodine, čo sa však nedalo skĺbiť. Čo sa týka svojich majetkových pomerov, navrhovateľka uviedla, že nehnuteľnosti nevlastní. Vlastní X-ročný automobil zn. Š. Q. v hodnote asi 1500 eur. Býva s maloletou dcérou v byte vo vlastníctve jej matky s tým, že platby za byt hradí matka navrhovateľky, t.j. stará matka maloletej. Navrhovateľka jej prispieva tým, že nakupuje potraviny. Pracuje na živnosť v Y. S. ako produkčná, zarobí v priemere 1.000 eur mesačne netto. Na dcérku deklarovala okrem bežných výdavkov na stravu, oblečenie, hygienu aj pravidelný mesačný výdavok na súkromnú škôlku v sume 399,-eur plus cca 80,- eur na stravu v škôlke, čo aj dokladovala potvrdením materskej školy. Teraz počas pandémie maloletá krúžky nemá, predtým chodila na tanečnú a na kone. Jej zdravotný stav ako aj zdravotný stav dcérky je dobrý. O aktuálnych majetkových a príjmových pomeroch otca navrhovateľka nemá vedomosť, avšak potvrdila skutočnosť, že otec dieťaťa jej platí na dcéru v priemere mesačne 500 CAD, čo zodpovedá cca 320 eur. Pokiaľ ide o styk otca s dcérou, nemieni mu v styku brániť, o čom svedčí aj to, že v minulosti mu ho umožnila, keď prišiel do SR. Pravdou je, že otec dcéru nepozná v tom zmysle, že nevie čo má rada, čo prežíva, a dcéra neovláda

anglický jazyk. Dcéra však vníma manžela ako svojho otca, pričom on prejavuje záujem o nepravidelný telefonický kontakt s dcérou.

10. Kolízny opatrovník maloletej na pojednávaní dňa 10.12.2019 súhlasil s návrhom matky, čo sa týka úpravy práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode a navrhol dieťa zveriť matke s tým, že oprávnenie zastupovať mal. dieťa a spravovať jej majetok budú mať obaja rodičia. Zároveň navrhol priznať výživné do rúk matky v sume 320,-eur mesačne a styk otca s dcérou vzhľadom na okolnosti neupravovať.

11. Podľa o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

13. Podľa , k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

14. Podľa , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

15. Podľa , súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

16. Podľa , súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19.

17. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

18. Podľa , v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

19. Podľa , rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

20. Podľa rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

21. Podľa , , , , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa veta prvá , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

23. Podľa výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. S poukazom na citované zákonné ustanovenia ako aj na výsledky vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje ekonomické, biologické a ani výchovné poslanie. Manželia nevedú spoločnú domácnosť, každý z nich žije v inej krajine, sú si navzájom celkom odcudzení. Vzhľadom na priebeh manželstva a intenzitu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi ako aj s ohľadom na tvrdenia manželky, ktoré manžel žiadnym spôsobom nespochybnil, je súd toho názoru, že ani v budúcnosti nemožno očakávať, že vzťahy medzi manželmi sa upravia k vzájomnej spokojnosti oboch a dôjde k obnoveniu ich manželského spolužitia. Súd preto manželstvo účastníkov rozviedol. Príčiny rozvratu manželstva súd ustálil na strane oboch manželov v povahových a názorových nezhodách ako aj v kultúrnych rozdieloch. Rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa a jeho ďalšej výchovy.

25. Maloletú H. M. súd v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka zveril do osobnej starostlivosti matky, a to s poukazom na skutočnosť, že o maloletú sa od konca júla XXXX stará výlučne ona. Naviac kontakt s otcom mala maloletá opakovane dlhšiu dobu prerušený, pričom v poslednom období sú v kontakte len telefonicky. Medzi maloletou a otcom je aj jazyková bariéra, keďže maloletá neovláda anglický jazyk, v ktorom komunikuje otec. Súd tak s prihliadnutím na citové väzby maloletej, vývinové potreby primerané veku, stabilitu budúceho výchovného prostredia, aktuálnu úroveň rozvoja vzťahu otca s dcérou zveril maloletú matke.

26. Zároveň súd určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia. Zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou základných rodičovských práv a povinností. Keďže v danom prípade nebol dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného rodiča rodičovských práv a povinností, súd ponechal oprávnenie zastupovať maloletú a spravovať jej majetok obom rodičom.

27. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej, súd považuje za potrebné ozrejmiť východiská pre svoje rozhodnutie v tomto konaní. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti-deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti, ako fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor a podobne. Možnosti rodiča taktiež ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pre posúdenie povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem

iného aj jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvo získaných vedomostí a pracovných skúseností. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

28. Pri určovaní výšky výživného teda súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej primeraných jej veku ako aj z možností obidvoch rodičov. Pokiaľ ide o pomery rodičov, matka dosahuje zo živnosti priemerný príjem cca 1000 eur mesačne, nevlastní nehnuteľnosť a býva spolu s dcérou v byte svojej matky, ktorá aj hradí náklady na bývanie. Informácie o aktuálnych príjmových, výdavkových a majetkových pomeroch otca sa súdu nepodarilo zistiť. Výška výživného určená v tomto rozhodnutí je preto na pomyselnej dolnej hranici a vychádzala hlavne z vyjadrenia matky, že otec uvedenú sumu aj reálne platí. Vzhľadom na skutočnosť, že otec je v produktívnom veku, súd vychádzal z vysoko pravdepodobného predpokladu, že má možnosť získať si príjem, z ktorého by mohol prispievať na výživu maloletej sumou, aká bola určená v tomto rozhodnutí. Navyše z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že takto určená výška výživného nezodpovedá skutočným nákladom vynakladaným matkou na dcéru, keď len výdavok na škôlku dosahuje sumu cca 480 eur mesačne a tiež nezohľadňuje osobnú starostlivosť poskytovanú maloletej výlučne matkou. Pri určovaní výšky výživného v sume 320,- eur mesačne súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletej a možností matky ale aj z predpokladaných možností otca, ktorý výživné v uvedenej výške dosiaľ bol schopný matke platiť.

29. Otec žije striedavo v H. M. V. Y. M. Y., maloletú nateraz kontaktuje len telefonicky alebo prostredníctvom správ, styku s ňou sa nedomáha a do Slovenskej republiky za dcérou nedochádza, pričom matka v minulosti, keď otec pricestoval, mu styk s maloletou umožňovala. Vzhľadom na uvedené súd styk otca s maloletou neupravil, s čím súhlasil aj kolízny opatrovník.

30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie kolízneho opatrovníka a navrhovateľa voči rozsudku nie je prípustné, pretože sa tohto práva vzdali, po vyhlásení rozsudku, písomne, do zápisnice.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku schválenia dohody rodičov, rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.