Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoE-53-2020.pdf
PDF · 77.25 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/53/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnej: B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, S., občan Slovenskej republiky, o vymoženie pohľadávky vo výške 204,32 Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky pod sp. zn. EX 3065/2012, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2Er/1873/2012-11 zo dňa 31. júla 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2Er/1873/2012-11 zo dňa 31. júla 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 2Er/1873/2012-11 zo dňa 31. júla 2019 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil a druhou výrokovou vetou rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 10. augusta 2012. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 16. októbra 2018 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na pokrytie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, čím sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie. Exekučný súd ďalej uviedol, že z oznámenia súdneho exekútora o stave exekúcie EX 3065/2012 bolo zistené, že súdyn exekútor šetrením majetkových pomerov povinného zistil, že povinný nevlastní majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie trov exekúcie. Exekučný súd preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Druhou výrokovou vetou zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pričom zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považoval oprávnený za predčasné. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinná síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohla získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru ani súdny exekútor, ani exekučný súd nezistili majetkové pomery povinnej dôkladne, pričom uviedol, že povinná môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Podľa oprávneného v rozpore so zásadou danou
ust. § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne, pretože z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie. Ďalej namietal, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Oprávnený ďalej uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR - výnimky umožňuje len zákon. Podľa oprávneného exekučný súd musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinná dobrovoľne nesplnila svoju povinnosť z exekučného titulu nesplnením povinnosti alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo. Opačným postupom by podľa oprávneného exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenené tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bude zamietnutý, prípadne aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Odvolací súd zistil, že dňa 15. augusta 2012 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol právoplatný a vykonateľný Výkaz nedoplatkov oprávneného č. XXXXXXXXXX zo dňa 20. septembra 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11. júla 2012 a ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 204,32 Eur s príslušenstvom. Exekučný súd dňa 28. augusta 2012 vydal poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie č. XXXX XXXXXX. Exekučnému súdu bol následne dňa 16. októbra 2018 doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko „lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok“. Exekučný súd následne odvolaním napadnutým Uznesením zo dňa 31. júla 2019 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a druhou výrokovou vetou zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 51,- Eur.
9.Podľa vyššie citovaného §57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom pre toto exekučné konanie, dôvodom pre zastavenie exekúcie je nemajetnosť povinnej. Zisťovanie majetku povinného v exekučnom konaní patrí do kompetencie exekútora povereného vykonaním exekúcie. Exekučný súd pri svojom rozhodovaní aplikuje právny predpis na zistený skutkový stav, preto musí posúdiť, či si exekútor svoju povinnosť zistiť majetok dlžníka splnil a tiež, či jeho návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť vychádzal zo správneho posúdenia rozsahu zisteného majetku a z vyčerpania úkonov, ktorými je možné majetok povinného zistiť. Poverený súdny exekútor doručil exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že lustráciou majetkovej podstaty povinnej nebol zistený žiadny majetok. K uvedenému podaniu nepriložil žiadne podklady preukazujúce toto tvrdenie. Z oznámenia súdneho exekútora nevyplývajú všetky rozhodné skutočnosti, na základe ktorých možno dospieť k skutkovému záveru o nemajetnosti povinnej. Všeobecné tvrdenie súdneho exekútora o vykonaní lustrácie majetkových pomerov nie je dostatočným dôkazom o nemajetnosti povinnej. Exekútor síce
nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
10. V posudzovanom prípade exekučný súd pri vyhodnocovaní majetkových pomerov povinnej vychádzal iba z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, a teda z okolností zistených súdnym exekútorom v exekučnom konaní vedenom na exekučnom súde pod sp. zn. 2Er/1873/2012.
11. Odvolací súd poukazuje na to, že k exekučnému spisu nebol súdnym exekútorom pripojený žiaden spis v zmysle ustanovenia § 174, § 176 zák. č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších právnych predpisov (viď zoznam pripojených spisov), pričom ani exekučný súd nežiadal o pripojenie iného spisu, ktorý by obsahoval dostatočné dôkazy osvedčujúce šetrenie pomerov povinnej.
12. V posudzovanej veci z uvedených dôvodov odvolací súd nemal podklady na verifikáciu správnosti záveru exekučného súdu o nemajetnosti povinnej. Exekučný súd nevykonal dokazovanie nemajetnosti povinnej oboznámením sa s exekučným spisom EX 3065/2012 za účelom vyhodnotenia majetkových pomerov povinnej, t.j. či povinná vlastní nehnuteľný alebo hnuteľný majetok, či vlastní motorové vozidlo, či je poberateľkou mzdy alebo dávok, či je spoločníčkou obchodnej spoločnosti, či je evidovaná v živnostenskom registri, resp. či má otvorený účet v banke. Vzhľadom na uvedené nie je možné jednoznačne ustáliť, že v posudzovanej veci sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej.
13. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil exekučnému súdu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie.
14. Exekučný súd v ďalšom konaní bude povinný zabezpečiť si aktuálnu správu od súdneho exekútora ohľadne majetkových pomerov povinnej a následne posúdiť otázku, či sú splnené podmienky na zastavenie konania.
15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Poznámka: Rozhodnutie nepodpísali predseda senátu JUDr. Peter Molčan a členka senátu Mgr. Ivana Datlová z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na pracovisku v čase jeho písomného vyhotovenia.