Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-5-2020.pdf
PDF · 271.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4P/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou vo veci starostlivosti o maloletú I. S., R.. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, dieťa rodičov: matky S. S., R.. XX.XX.XXXX, T. D. O.A. XXX/X, XXX XX S., V. W., N. D. P. XXX, V. W., toho času bytom T. XXX, XXX XX S., okres Revúca, právne zastúpenej Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Revúcej, Železničná 257/9, a otca W. A., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K. XXX, V. W., T. Č. D. T. XXX, XXX XX S., V. W., za účasti starých rodičov maloletého dieťaťa N.. S. S., R.. XX.XX.XXXX O. X. S., R.. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom P. XXX, XXX XX Q., V. W., a za účasti Okresnej prokuratúry Revúca, v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a o vzájomnom návrhu rodičov na zverenie maloletého dieťaťa do ich spoločnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Maloletá I. S., R.. XX.XX.XXXX, sa zveruje do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom N.. S. S., R.. XX.XX.XXXX O. X. S., R.. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom P. XXX, XXX XX Q., okres Revúca, ktorí sú oprávnení a povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia. Sú povinní najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Majú právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach. Ak predpokladajú, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa môžu sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. II. Matka a otec sú povinní prispievať na výživu maloletej I. S., R.. XX.XX.XXXX, mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet ÚPSVaR Revúca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, počas trvania spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa a po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, priamo dieťaťu.
III. Matka je oprávnená stýkať sa s maloletou I. S., R.. XX.XX.XXXX v prítomnosti aspoň jedného zo starých rodičov neobmedzene.
IV. Matka a otec sú oprávnení stýkať sa s maloletou I. S., R.. XX.XX.XXXX bez prítomnosti obidvoch starých rodičov:
- každý týždeň v stredu v čase od 15.00 hod. do 18.30 hod.
- každý párny kalendárny týždeň od piatku od 08.00 hod. do soboty do 18.30 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od soboty od 08.00 do nedele do 18.30 hod.
- v období Vianočných a Novoročných sviatkov, každý párny kalendárny rok od 23.12. od 09.00 hod. do 26.12. do 18.30 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 30.12. od 15.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roku do 18.30 hod.
V. Súd nariaďuje nad výchovou maloletej I. S., R.. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie - dohľad, ktorý sa bude realizovať v súčinnosti s ÚPSVaR Revúca.
VI. Súd ukladá ÚPSVaR Revúca povinnosť podávať súdu správu o maloletom dieťati každé 2 mesiace počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
VII. Súd zhodnotí účinnosť uloženého výchovného opatrenia k 01.01.2022.
VIII. Vzájomný návrh rodičov na zverenie maloletej I. S., R.. XX.XX.XXXX do ich osobnej starostlivosti sa zamieta.
IX. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
X. Matka je povinná nahradiť štátu trovy konania vo výške 580,36 eur na účet Okresného súdu Revúca v lehote najneskôr 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
XI. Otec je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 553,80 eur na účet Okresného súdu Revúca v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Revúca, sp. zn. 4P/5/2020-10 zo dňa 05.02.2020 bolo na podnet ÚPSVaR Revúca začaté konanie vo veci zverenia maloletej I.G. S., R.. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti, z ktorého podnetu vyplynulo, že podmienky, pomery a spôsob spolužitia rodičov maloletej I., najmä nevyspytateľné, agresívne a ponižujúce správanie zo strany otca voči matke maloletej, tiež užívanie pervitínu zo strany otca maloletej a jeho výbušné správanie sú pre maloletú nevhodné a predstavujú nebezpečenstvo pre jej zdravie a celkový fyzický a psychický vývoj.
2. Uznesením Okresného súdu Revúca, sp. zn. 4P/5/2020-13 zo dňa 05.02.2020 boli do konania ako účastníci konania pribratí N.. S. S. O. X. S., starí rodičia maloletého dieťaťa, keďže z obsahu podnetu ÚPSVaR Revúca, na základe ktorého bolo vo veci začaté konanie o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti vyplynulo, že náhradnú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa by mohli vykonávať starí rodičia maloletého dieťaťa N.. S. S. O. X. S., ktorým bol rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 5P/64/2018 zo dňa 19.12.2019, do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti zverený aj brat maloletej I. S., S. S., nar. XX.XX.XXXX.
3. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k uzneseniu o začatí konania o zverenie maloletej I. S., R.. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti uviedla, že už je prechodne prihlásená na pobyt C. P. Č.. XXX, kde spolu s maloletou I. bývajú. Dňa 17.02.2020 odišla zo spoločnej domácnosti s W. A., R.. XX.XX.XXXX a v ten deň podala aj trestné oznámenie vo veci týrania blízkej osoby. Dňa 02.02.2020 už aj vo vlastnom záujme absolvovala prvé sedenie so psychologičkou K.. D..
4. Otec, rovnako tak starí rodičia maloletého dieťaťa sa k uzneseniu o začatí konania o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti písomne nevyjadrili.
5. Návrhom doručeným súdu dňa 17.04.2020 sa matka domáhala zverenia maloletej I. S. do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 16.02.2020 na polícii podala oznámenie na partnera W. A. vo veci týrania blízkej osoby a dňa 17.02.2020 opustila aj s maloletou dcérou I. spoločnú domácnosť, kde ani nemala nahlásený pobyt, nakoľko majiteľ im odmietol poskytnúť nájomnú zmluvu, a nasťahovala sa k rodičom do P.H., J. žije aj jej maloletý syn S. S., R.. XX.XX.XXXX, ktorý bol zverený do starostlivosti jej rodičov. Ďalej neplánuje spoločný život so svojim bývalým partnerom, ktorý jej aj tak so starostlivosťou o dcéru nepomáhal. Maloletá I. S. citovo
naviazaná na ňu a jej rodičov, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, a ktorí jej s výchovou veľmi pomáhajú. Navrhla preto zveriť maloleté dieťa do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať platením minimálneho zákonného výživného. Matka súčasne podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v spojení s jeho doplnením do zápisnice o výsluchu dňa 21.04.2020. Veci bola pridelená spisová značka 5P/20/2020. 6. Uznesením Okresného súdu Revúca, sp. zn. 4P/5/2020-242 zo dňa 21.04.2020 boli konania vedené na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 4P/5/2020 a 5P/20/2020 spojené na spoločné konanie s tým, že spojená vec bude na Okresnom súde Revúca prejednávaná pod sp. zn. 4P/5/2020, pretože obidve veci spolu skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov konania a spojenie veci je v záujme hospodárnosti konania. 7. Uznesením Okresného súdu Revúca, sp. zn. 4P/5/2020 zo dňa 23.04.2020 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola maloletá I. S., R.. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej I. S., R.. XX.XX.XXXX sumou minimálneho výživného, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom nariadenia tohto rozhodnutia s tým, že neodkladné opatrenie bude platiť do právoplatného skončenia predmetného konania o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a o vzájomnom návrhu matky na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. Vo zvyšnej časti bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.
8. Uznesením, sp. zn. 4P/5/2020 vyhláseným na pojednávaní dňa 22.10.2020 súd pripustil zmenu vzájomného návrhu matky, ktorým sa ďalej domáhala zverenia maloletej I. S., R.. XX.XX.XXXX do starostlivosti jej rodičov z dôvodu, že výsledky doterajšieho konania zásadným spôsobom nemenia podstatu konania, keďže vzájomný návrh matky sa tiež týkal starostlivosti o maloletú I., J. spolu s ňou naďalej býva v spoločnej domácnosti avšak už aj spolu s otcom maloletej, a výsledky doterajšieho konania vzhľadom na jeho štádium mohli byť podkladom na konanie o zmenenom vzájomnom návrhu matky, ktorým sa nemenila vecná a ani kauzálna príslušnosť súdu.
9. V súlade s ustanoveniami §§ 30 a 31 Civilného mimosporového poriadku súd vec prejednal v neprítomnosti otca maloletého dieťa, ktorý bol na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaný. Otec svoju neúčasť na odročenom pojednávaní dňa 10.12.2020 žiadnym spôsobom neospravedlnil, ani nežiadal nariadené pojednávanie odročiť. I keď otec je od 04.11.2020 dočasne práceneschopný pre zlomeninu predlaktia, pre ktorý dôvod bolo pojednávanie nariadené dňa 06.11.2020 na jeho žiadosť odročené, dňa 29.11.2020 sa podľa vyjadrenia starej matky a matky maloletej vo večerných hodinách doma nenachádzal, hoci jeho práceneschopnosť, bez povolenia vychádzok, ukončená nebola a táto stále trvá. Navyše dňa 19.11.2020 počas operatívneho preverovania vo veci podozrenia z trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona bol daný realizačný návrh za začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia voči otcovi maloletého dieťaťa W. A., R.. XX.XX.XXXX, pričom vyšetrovateľom OR PZ Revúca bolo podľa § 199 ods. 1, 2 Trestného poriadku pre vyššie uvedený zločin začaté trestné stíhanie, a následne bola dňa 19.11.2020 vykonaná aj obhliadka miesta činu, počas ktorej bol zaistený igelitový sáčok s obsahom bielej kryštalickej látky, pričom v súvislosti s rozborom tejto látky bolo vo veci nariadené aj znalecké dokazovanie. Uvedené skutočnosti aj s prihliadnutím na vyjadrenie matky, že otec počas trvania práceneschopnosti ide z domu preč, keď ide s maloletou vonku na nákup alebo do mesta, súd v zhode s vyjadrením námestníka okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Revúca vyhodnotil ako účelové správanie sa otca v snahe oddiaľovať rozhodnutie súdu v predmetnej veci. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dôležitý dôvod opätovného odročenia súdneho pojednávania nezistil. S prihliadnutím na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy súd vo veci ďalej konal a rozhodol v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom všetkých účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to rodným listom maloletého dieťaťa, lustráciami v REGOB a Sociálnej poisťovne na všetkých účastníkov konania, lustráciami v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov na starých rodičov, ako aj rodičov maloletého dieťaťa, tiež správami OR PZ, OKP Revúca, správami Sociálnej poisťovne a ÚPSVaR Revúca vrátane pripojených potvrdení, tiež správami od zamestnávateľov starých rodičov maloletého dieťaťa, lekárskymi správami o zdravotnom stave starých rodičov, správami Daňového úradu Banská Bystrica vrátane daňových priznaní otca maloletého dieťaťa, výpisom zo živnostenského registra na otca dieťaťa, správami zo šetrení pomerov v domácnosti, v ktorej vyrastá maloleté dieťa, ako aj vo veci vypracovanými znaleckými posudkami K.. K. K., N.. Č.. XX/
XXXX O. Č.. XX/XXXX na obidvoch rodičov maloletého dieťaťa, a tiež obsahom pripojených spisov Okresného súdu Revúca, sp. zn. 6Tp/9/2020, najmä zápisnice o výsluchu obvineného W. A. U. A. XX.XX.XXXX vrátane uznesenia sudcu pre prípravné konanie a uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5Tpo/16/2020 zo dňa 27.02.2020, tiež obsahom spisu, sp. zn. 7Pr/26/2020, a obsahom pripojených spisov 5P/64/2018, najmä obsahom znaleckých posudkov súdnych znalkýň K.. W. Q. Č.. XX/XXXX O. K.. C. Š. Č.. XX/XXXX, rozsudkom prvoinštančného a odvolacieho súdu, tiež obsahom spisu 4T/48/2019, najmä obžaloby, trestného rozkazu a znaleckého posudku K.. K., N.. Č.. XX/XXXX, tiež obsahom priestupkového spisu V.-W.-V.-X-XX-XXXX-N., vrátane obsahu spisu Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T/57/2020, a to obžaloby, uznesenia o spojení veci na spoločné konanie a zápisnice o hlavnom pojednávaní v časti výsluchu súdnych znalkýň K.. S. Z. O. N.. C. vo veci podaných znaleckých posudkov na rodičov maloletého dieťaťa, vrátane listinných dokladov predložených rodičmi maloletého dieťaťa, a to za účelom zistenia skutočného stavu veci, zohľadňujúc záujmy maloletého dieťaťa, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
11. Maloletá I. S., R.. XX.XX.XXXX pochádza zo vzťahu rodičov: matky S. S., R.. XX.XX.XXXX O. V. W. A., R.. XX.XX.XXXX.
12. Zo vzťahu rodičov maloletej I. pochádza aj maloletý S. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 5P/64/2018 zo dňa 19.12.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17CoP/13/2020 zo dňa 29.04.2020 zverený do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom X. S., R.. XX.XX.XXXX O. N.. S. S.. R.. XX.XX.XXXX, obidvaja trvale bytom P. XXX, XXX XX Q., ktorým boli zároveň vymedzené práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Obidvaja rodičia boli zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu ich maloletého syna sumou minimálneho výživného a súčasne bol upravený styk obidvoch rodičov k maloletým S., čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Revúca, sp. zn. 4P/65/2017 zo dňa 19.01.2018. Súd mal za to, že v prípade maloletého S. S. si záujem dieťaťa vyžaduje jeho odňatie zo starostlivosti rodičov a zverenie do náhradnej starostlivosti, lebo na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že výkon osobnej starostlivosti rodičov o maloletého S. môže byť na ujmu jeho zdravého fyzického a psychického vývoja. Na strane matky je tomu tak preto, že od mladosti mala poruchy správania, kvôli ktorým sa aj psychiatricky liečila a situácia v súvislosti s jej zdravotným stavom sa začala zhoršovať v roku 2018. Zo znaleckého dokazovania znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria dokonca vyplynul záver, že matka trpí duševným ochorením - paranoidnou schizofréniou, pričom z jej ochorenia vyplýval zhoršený kontakt s realitou. Matka nedokáže adekvátne a citlivo reagovať na aktuálne potreby dieťaťa a nedokáže mu zabezpečiť potrebnú istotu a oporu, čo podľa znalkyne môže viesť k nerovnomernosti jeho vývoja vo všetkých smeroch. Absolvovaním zodpovedajúcej liečby a s pomocou inej osoby by podľa názoru znalkyne matka bola schopná zabezpečovať osobnú starostlivosť a výchovu maloletého, takúto liečbu však matka dlhodobo odmietala podstúpiť. I keď pred pár mesiacmi začala podstupovať psychiatrickú liečbu, ktorej výsledky však vzhľadom na krátkosť času a celkovú životnú situáciu, v ktorej sa matka nachádza, nestabilizovali jej stav natoľko, že by bola samostatne schopná starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečovať. Na strane otca mal súd na základe vykonaného dokazovania za to, že tento predstavuje nebezpečenstvo pre zdravý fyzický, ale najmä psychický vývoj maloletého dieťaťa. Otec je osobou agresívnou, nevyspytateľnou, s prehnanými a neadekvátnymi reakciami. Bolo preukázané, že otec sa k matke dlhodobo minimálne od roku 2015, správa agresívne a to ako verbálne, tak aj fyzicky. Na príslušnom obvodnom oddelení bolo vedených niekoľko konaní, kedy otec v stavoch zlosti poškodil majetok a v rámci ktorých vyšlo najavo, že otec matku slovne napádal tak, že na ňu kričal, vulgárne jej nadával a ponižoval ju. Bolo preukázané, že už v minulosti voči matke použil aj fyzické násilie, keď ju mal udrieť otvorenou dlaňou. Ani na samotnom súdnom pojednávaní sa otec nedokázal ovládnuť, a sám z pojednávacej miestnosti musel odísť. Na rozdiel od záverov znalkyne K.. C. Č., týkajúcich sa osobnosti otca, že za bežných okolností je schopný zvládať rôzne situácie vecným a realistickým spôsobom s prevahou rozumovej kontroly, rešpektovať svoje potreby a emocionálne reagovať na podnety z okolia, a byť dostatočne senzitívny voči okoliu, s ktorými závermi sa súd nestotožnil, nakoľko správanie otca, ktoré bolo preukázané z priestupkových spisov, zo šetrení vykonaných sociálnymi pracovníkmi, ukazovalo pravý opak, a to že otec nevie ovládať svoje konanie. Naopak, ako vyplynulo zo záverov znaleckého posudku K.. K., ktoré neboli v rozpore so skutočnosťami, ktoré vyplynuli z ostatného vykonaného dokazovania, otec je osobou abnormne štruktúrovanou, emočne nevyváženou, infantilnouo, labilnou, egocentrickou s neprimeranými formami sebapresadzovania, ktoré sa prejavuje v jeho správaní a konaní, pričom táto jeho osobnostná štruktúra je naviac mnohokrát ovplyvnená užitím návykových látok - amfetamínu, v dôsledku čoho sa môžu jeho osobnostné črty
ešte viac vystupňovať. Preto mal súd za to (na rozdiel od záveru uvedeného v znaleckých posudkoch znalkyne K.. W. Q. O. K.. C. Č.), že matka ani za pomoci otca nie ej schopná zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa. Práve naopak, nevyspytateľné, agresívne a ponižujúce správanie otca maloletého dieťaťa je podľa názoru súdu jednou z hlavných príčin zhoršenia psychického stavu matky. Otec podľa názoru súdu nepredstavuje pre matku oporu v žiadnom zmysle, ani partnerskom ( v minulosti riešili jeho stále pretrvávajúci vzťah s bývalou družkou Q. I.) ani v materiálnom. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach na súde opakovane klamal, či už ohľadne možnosti zabezpečiť maloletému dieťaťu domov na adrese jeho trvalého bydliska, kde mal mať maloletý vytvorené dobré podmienky pre jeho vývoj, keďže bolo zistené, že na tejto adrese žije bývalá družka otca so svojimi 4 maloletými deťmi, a tiež aj ohľadne neužívania omamných a psychotropných látok, ako aj ohľadne svojho príjmu a schopnosti materiálne postarať sa o matku a maloleté dieťa. Súd mal tiež preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa minimálne od októbra 2018 nemajú zabezpečené stabilné bývanie, i keď v súčasnosti bývajú v rodinnom dome C. S., kde mali zabezpečené bývanie iba na základe ústnej nájomnej zmluvy, pričom podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka osoba prenajímateľa rodinného domu je len jeho menšinovým vlastníkom, je jedným z piatich dedičov, ktorí rodinný dom nadobudli dedením v rovnakých spoluvlastníckych podieloch. S poukazom na uvedené, súd mal zo to, že nebezpečenstvo, ktoré prostredie rodičov pre dieťa v súčasnosti predstavuje, je podľa názoru súdu také veľké, že preváži záujem a právo dieťaťa na zabezpečovanie osobnej starostlivosti a výchovy zo strany biologických rodičov. Preto bolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, a to K. S., tohto z osobnej starostlivosti rodičov odňať a zveriť ho do náhradnej formy starostlivosti.
13. Po tom, čo matka dňa 17.02.2020 opustila s maloletou I. spoločnú domácnosť zdieľanú so svojím partnerom a otcom maloletej W. A. a podala na neho trestné oznámenie vo veci týrania blízkej osoby, bolo uznesením vyšetrovateľa OR PZ, OKP v Revúcej ČVS: V.-XX/VYS-W.-XXXX U. A. XX.XX.XXXX W. A. vznesené obvinenie za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Dňa 18.02.2020 o 08.30 hod. D. W. A. obmedzený na osobnej slobode a dňa 19.02.2020 o 16.45 hod. prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na neho návrh na jeho väzobné stíhanie. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5Tpo/16/2020 zo dňa 27.02.2020, bolo uznesenie sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Revúca, sp. zn. 6Tp/9/2020 zo dňa 20.02.2020 zrušené. Krajský súd rozhodujúc sám pri existencii dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku väzbu obvineného W. A., R.. XX.XX.XXXX nahradil podľa § 80 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku písomným sľubom a dohľadom probačného a mediačného úradníka. Podľa § 80 ods. 2 Trestného priadku obvinenému uložil povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu. Podľa § 82 ods. 1 písm. h), j), k) Trestného poriadku uložil obvinenému W. A. nasledovné povinnosti a obmedzenia:
- zákaz styku, ako aj zákaz úmyselne sa priblížiť k poškodenej S. S., R.. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 5 m mimo prípadov úradného a súdneho konania,
- zákaz kontaktu s poškodenou S. S. v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej a telekomunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami,
- zákaz zdržiavať sa v mieste aktuálneho bydliska poškodenej S. S.,
- zákaz požívať omamné a psychotropné látky,
- v určenom čase sa podľa usmernenia dostaviť pred probačného a mediačného úradníka. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu okrem iného vyplýva, že otec sám pripustil násilie, ktorého sa dopustil voči matke, pričom matka popísala, ako ju ponižoval a urážal. Napriek tomu, že otec je v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre drogovú trestnú činnosť, predmetnej trestnej činnosti sa ako obvinený mal dopustiť pod vplyvom omamných a psychotropných látok, kedy nedokázal svoje konanie kontrolovať. Používanie týchto omamných látok v danej dobe ani nepoprel. Dňa 09.07.2020 bola v predmetnej veci na Okresný súd Revúca na otca podaná obžaloba. Veci bola pridelená spisová značka 2T/101/2020. Uznesením, sp. zn. 2T/101/2020 zo dňa 14.07.2020 bola táto vec spojená na spoločné konanie s konaním vedeným proti otcovi pre prečin nedovolaného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona, ktorá je vedená pod sp. zn. 2T/57/2020 s tým, že tieto konania budú ďalej vedené pod sp. zn. 2T/57/2020. Predmetná trestná vec nie je dosiaľ právoplatne skončená.
14. Matka na pojednávaní dňa 09.03.2020 uviedla, že od narodenia I. V. I. stará. Do 17.02.2020 bývali v S. R. T. XXX. Ešte pred tým než sa I. narodila, bývali na Ž., kde mali do konca júna 2019 uzavretú nájomnú zmluvu na jej meno. Po tom, ako tam bola drogová razia, zmluva im nebola predĺžená, a do dvoch týždňov sa vysťahovali. Do októbra 2018 bývali na O. C. S. C. A. XXX/X. Pre dlžoby na nájomnom
im nebola predĺžená zmluva o nájme a tiež preto, že jej partner vykopol na predmetnom byte dvere, ale aj preto, že žiadosť o predĺženie nájmu odniesla na úrad neskoro. Od 18.02.2020 sa so I. zdržiava pri svojich rodičoch, ktorí bývajú v dvojposchodovom rodinnom dome, v ktorom má so I. k dispozícii dve izby. Dcéra tam má postieľku, tiež hračky aj syn má hračky v týchto izbách, ale on spáva pri rodičoch v spálni. Je pre ňu ťažké, že je pri svojich rodičoch, lebo keď mala svoju domácnosť, bola naučená robiť si veci aj sama a tiež aj preto, že medzi sebou mali konflikty. Nezhody s rodičmi vznikajú hlavne kvôli výchove, pre rozdielne názory, niekedy to riešia pred synom, a to ju hnevá. Do výchovy dcéry jej rodičia nezasahujú, iba keď sa v noci prebudí, mama jej pomôže ju prebaliť, kým pre ňu pripraví mlieko, inak nie. Nechápe prečo prebieha toto konanie, nemá za to, že by jej syn bol v života ohrození, ani že by bolo tak potrebné rozhodnúť aj vo vzťahu k dcére. Z vlastnej iniciatívy začala chodiť na úrad práce ku psychologičke, ale pre rodinné vzťahy v týchto sedeniach ďalej nepokračuje. Sama, z vlastnej iniciatívy následne vyhľadala A.. D.. Je tiež ochotná chodiť aj k psychiatrovi. Má za to, že starostlivosť o dcéru zvláda. Ďalej uviedla, že dlhodobo, niekoľko mesiacov až rok neužíva omamné látky. Predtým užívala pervitín, ale nepravidelne, nie každý deň, tak dva tri krát do mesiaca. Zúžilo sa to z jej vlastnej iniciatívy, nepodstúpila žiadne liečenie, nikdy sa z nejakej závislosti neliečila. Keď bola tehotná, drogy neužívala, pomedzi to áno, a to hlavne kvôli účinkom. Obidvaja, ona aj otec maloletej užívali drogy, pervitín. Dostala sa k nim cez otca dieťaťa. Neskôr, v roku 2018, sama prestala. Prvý krát drogy užila asi keď mala 19
- 20 rokov, nebola vtedy s otcom dieťaťa, bolo to v Dunajskej Strede a v Bratislave, potom čo odišla z domu. Vtedy si ich pichala, potom neskôr šňupala do nosa. Bola hospitalizovaná aj na psychiatrii v nemocnici v Nitre, a to asi keď mala 18-19 rokov, možno aj menej, 17 rokov. Bola jej diagnostikovaná Porucha správania. Hospitalizovaná bola 1 mesiac a bola jej predpísaná aj medikamentózna liečba, tie isté lieky jej boli predpísané aj v Banskej Bystrici.
15. Z vyjadrení účastníkov konania na pojednávaní dňa 21.05.2020 ďalej vyplynulo, že koncom mesiaca apríl 2020 matka obnovila spoločnú domácnosť s otcom maloletej a odvtedy sa spolu zdržiavajú v S. R. T. XXX, ktorú skutočnosť matka žiadnym spôsobom ani nerozporovala.
16. Zo šetrenia vykonaného v domácnosti rodičov maloletého dieťaťa dňa 04.05.2020, na základe telefonickej informácie od starej matky, že matka s maloletou opustila domácnosť C. P., a pri odchode dcére nevzala žiadne veci (plienky, oblečenie), bolo ďalej zistené, že rodičia spolu s K. I. žijú v rodinnom dome v S., ktorý pozostáva z dvoch izieb, kuchyne a kúpeľne. Domácnosť je plne zariadená štandardným nábytkom a bežnými elektrospotrebičmi. Domácnosť bola v čase sociálneho zisťovania uprataná a hygiena bývania na primeranej úrovni. Otec dieťaťa preukázal dostatok potravín a viacerých hygienických potrieb, tiež dostatok Nutrilonu, ktorý maloletá konzumuje. V domácnosti sa nachádzalo menej oblečenia pre maloletú, nakoľko podľa vyjadrenia otca matka s dieťaťom prišla bez akýchkoľvek vecí. Otec preukázal finančné prostriedky, s ktorými plánoval ísť na nákup. Matka počas sociálneho zisťovania sedela bez pohnutia v kuchyni, jej odpovede boli spočiatku neurčité, vyhýbavé, postupne sa komunikácia s ňou mierne zlepšila. Počas rozhovoru matka neprejavila žiadnu emóciu. Uviedla, že otec dieťaťa ju nebije, u nich doma je všetko v poriadku. Počas šetrenia matka pripustila, že tento rok užila drogu. Pervitín si dala pred odchodom z domácnosti otca dieťaťa. Otec sa vyjadril, že je 4 mesiace čistý. Počas sociálneho zisťovania v domácnosti rodičov maloletého dieťaťa bola zastihnutá matka s dieťaťom. Komunikácia s matkou bola v porovnaní s predchádzajúcim sociálnym zisťovaním na omnoho lepšej úrovni. Matka komunikovala primerane, uviedla, že absolvovala plánovanú injekciu u psychiatričky a cíti sa lepšie. Poprela tiež užívanie drog.
17. Z listinných dokladov predložených matkou o svojou zdravotnom stave ďalej vyplynulo, že dňa 08.04.2020 sa podrobila psychiatrickému vyšetreniu v psychiatrickej ambulancii NsP v Rožňave, bola jej stanovená diagnóza - Zmiešaná porucha osobnosti. Depotne jej bol podaný Fluanxol v rozsahu 1 ampulky, pričom bola nastavená na jeho ďalšie podanie o 4 týždne.
18. Z vykonaného dokazovania, najmä oboznámených spisov Okresného súdu Revúca, sp. zn. 6Tp/9/2020 a 7Pr/26/2020 ďalej vyplynulo, že v dňoch 16.03.2020 a 14.04.2020 stará matka oznámila tiež probačnému a mediačnému úradníkovi, že W. A. napriek súdnemu zákazu kontaktoval jej dcéru a matku maloletej sms správami a telefonátmi. Uvedená skutočnosť bola tiež oznámená sudcovi pre prípravné konanie, ktorý uvedenú informáciu následne zaslal na vedomie Okresnej prokuratúre Revúca. Dňa 18.06.2020 po tom, čo sa W. A. u probačného a mediačného úradníka podrobil testu na prítomnosť návykových látok s pozitívnym výsledkom, bol odoslaný do NsP, n.o. Revúca na toxikologické vyšetrenie moču, ktoré zaznamenalo pozitívny výsledok na prítomnosť morfínu. O tejto skutočnosti bola probačným
a mediačným úradníkom písomne informovaná Okresná prokuratúra Revúca. Z jednotlivých záznamov z probácie ďalej vyplýva, že W. A. probačnému a mediačnému úradníkovi zakaždým uviedol, že žiadne návykové látky neužíva. Námestník okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Revúca na pojednávaní dňa 10.12.2020 potvrdil, že tieto správy im boli postúpené s tým, že mali za to, že ide o orientačné testy a pozitívny výsledok na morfium skôr svedčil na užívanie dostupných liekov. Vzhľadom na to, že tieto testy boli robené iba z moču a nie z krvi, mohli svedčiť aj o dlhodobejšej prítomnosti látok v tele. Z uvedeného dôvodu neboli robené žiadne ďalšie úkony ani neboli podávané návrhy na súd v tejto veci.
19. Otec na pojednávaní nesúhlasil so zverením maloletej do starostlivosti starých rodičov, a žiadal, aby bola maloletá I. zverená do osobnej starostlivosti rodičov. Na pojednávaní ďalej uviedol, že má peniaze a vie ich aj zarobiť, robí po S.Š.. Aj teraz robil altánok, zarobil 350,- eur. Predtým robil obklad na jednom dome a zarobil 250,- eur. Pri dome vo dvore robil tiež rybník a bude chovať kapre, už má v rybníku aj nasadené ryby. Na dom nemá uzavretú nájomnú zmluvu, ale chcel by ho odkúpiť aj vzhľadom na značné peňažné prostriedky, ktoré do domu investoval v súvislosti s prípravou jazierka na chov kaprov. Mesačné náklady na prevádzku tohto domu sú: voda 25,- eur mesačne, elektrina, predtým 30,- eur mesačne, teraz je to 10,- eur mesačne. Kúria tuhým palivom, uvažoval, že by mohol urobiť aj ústredné kúrenie. Za dom vlastník chce 10 alebo 15,- eur. Zaplatil mu 3 mesiace dopredu, dal mu 80,- eur. Snaží sa, aby zarobil aspoň 15 - 20,- eur na deň, aby ako rodina mali peniaze. Nechce, aby matka išla pracovať, momentálne pre jej zdravotný stav to nie je ani možné. Pomáha mu aj jeho rodina, najmä jeho mama, ktorá keby mohla, všetky peniaze, ktoré v Kii zarobí, mu dá. Vie sa postarať o svoje deti, chladnička je plná. Nemôže ísť ale pracovať na pracovný vzťah, pretože musí byť doma spolu s dcérou a matkou. Matka predsa len potrebuje pomoc pri starostlivosti o dcéru, musí jej pomáhať, dohliadať na ňu. Vie sa o dcéru síce postarať, ale v súvislosti s jej správaním alebo zdravotným stavom je to tak, že jeden deň je dobre, potom sa to zase zmení. Pri starostlivosti o dcéru pomáha, prebaľuje ju, kúpe, všetko v podstate robia spolu. Do roboty by išiel, keď bude matka na tom lepšie. Chce, aby aj syn bol vrátený do ich starostlivosti, aby deti boli spolu. Ďalej uviedol, že on drogy nebral. Matka začala s tým, že mu povedala, že ak by mali drogy, tak by videl, aký dobrý by mali sex. Tak jednoducho raz prišiel domov, položil sáčok na stôl, a hoci drogy užili, sex nebol. Páčilo sa mu, že drogy mu navodili taký účinok, že bol celú noc hore. On matke drogy nedával, a kontaktoval aj ľudí, aby sa matka nestýkala s ľuďmi, ktorí majú aj dnes k drogám prístup C. P.. Štyri a pol mesiaca je čistý, žiadne drogy neberie ani žiaden pervitín. Marihuanu užíval len raz, vtedy len R. Ž.J.. Zdôraznil, že starí rodičia každý deň matke vykrikujú, a oni ju stavajú do neriešiteľnej situácie, lebo chcú od nej, aby sa rozhodla medzi ním alebo nimi. Matke maloletej dokonca kúpil aj auto. Nemá nič proti tomu, ak by kolízny opatrovník chodil k nim aj každý deň, ale chce, aby oni ako rodičia zabezpečovali starostlivosť o deti. Chceli by, aby chlapec k nim chodil na dlhšie, aby mohol u nich aj prespávať.
20. Stará matka na pojednávaní uviedla, že ak by malo dôjsť k tomu, že by dieťa malo byť umiestnené v ústave, budú súhlasiť s jej zverením do ich spoločnej náhradnej starostlivosti. Zvažovali dokonca aj kúpu domu pre dcéru C. P. O. C. Q., prípadne nejakého bytu, aby mohla zabezpečovať starostlivosť o deti, aby postupne sa jej zdravotný stav zlepšil, mohla deti umiestniť do predškolských zariadení, a sama sa zamestnať a žiť plnohodnotný život. Keď sa dcéra presťahovala k nim, pomáhala im aj jej sestra, ktorá je bezdetná. Dcéra mala k dispozícii celé poschodie. Postupne však zistila, že počas celého pobytu u nich dcéra spala v obývačke a I. spávala v izbe. Matka častokrát bývala so slúchadlami na ušiach a nepočula plač maloletej, aj keď je pravda, že o dcéru sa starala dobre. Aj oni boli nápomocní, pomáhali si viac menej vzájomne. Ona sa snažila dcéru odbremeniť varením, a predtým ako šla do práce, navarila, aby mali aj s manželom, čo jesť, aby sa dcéra nemusela tým zaťažovať, mohla sa hrať a venovať deťom. Konflikty medzi nimi vznikali aj kvôli peniazom pre dieťa. Keďže otec zdokladoval na úrade svoje príjmy, matka prišla o dávku, a nemôže poberať ani rodičovský príspevok na I., nakoľko maloletý bol zverený do ich starostlivosti. Dcéra im stále vykrikuje, že nedostáva peniaze. Zdôraznila, že peniaze, ktoré dostávajú na vnuka, nemíňajú, tieto mu ukladajú na vkladnú knižku. Je pravdou, že povedala, že aj otec sa môže o deti postarať, a matka to možno takto zobrala. Toho 18.02.2020, keď manžel a jej sestra boli zobrať I., našli ju v dosť zanedbanom stave, neprebalenú. Zobrali ju domov, okúpali ju, prezliekli ju. Pritom bola aj dcéra a môže to potvrdiť. Neverí, že v domácnosti rodičov má dieťa zabezpečené všetky podmienky pre riadnu starostlivosť. Keď tam prišla, pred domom stále stáli nejaké autá cudzích ŠPZ, či už Q.Č., W. a otec maloletej s dcérou v domácnosti nikdy nebol, bol v prístavbe vo dvore a dcéra bola sama. Keď dcéra od nich odišla, dva týždne o nej nič nevedeli. Ďalej uviedla, že správanie matky, aké odznelo aj na tomto pojednávaní, tá jej výbušnosť, bola aj u nich, keď dcéra s nimi bývala. Stávalo
sa to 2-3 krát za deň. Keď matka súhlasila, aby podstúpila vyšetrenie u primárky v Rožňave, samotná primárka jej navrhovala niekoľko dňovú hospitalizáciu, aby ju vedela nastaviť na liečbu. Z opatrnosti, pretože nevedela ako bude reagovať na depotnú injekciu, ju nastavila iba na polovičnú dávku. Po polovičnej injekcii, ktorú dostala to lepšie nebolo. Stále to bolo o tom, že ju ako rodičia pripravili o peniaze a o chlapca. Poznamenala tiež, že počas dvoch mesiacov, kým bola dcéra u nich, si našla vzťah. Stávalo sa, že s dotyčným trávila čas aj do skorých ranných hodín, teda do tretej alebo do štvrtej ráno. Vtedy sa ona musela starať o I.. Stalo sa to 4 - 5 krát za celé dva mesiace. Na čo matka uviedla, že sa to stalo 3 alebo 4 krát, ďalej s tým pánom v kontakte nie je. Ako starí rodičia sa podieľali aj na úhrade dlžôb svojej dcéry. Niečo zaplatila ona, ako stará matka 50,- eur, niečo jej matka, to je 100,- eur. Dodnes má však dcéra účet zablokovaný, a to preto, že aj v čase, keď bol aktívny, všetci rodinní príslušníci otca posielali na jej účet peniaze, pretože mali exekúcie a nemohli mať vlastné účty.
21. Otec k výpovedi starej matky poznamenal, že ráno o tretej prišli policajti, dieťa bolo v postieľke, bolo bez ponožiek, pretože nie je na ne zvyknutá, ale bola riadne zakrytá. To, že mala na tričku fliačiky to súvisí aj s tým, že keď pije z fľašky, stáva sa, že jej vypadne a sa umaže. Zakaždým sa predsa neprebaľuje, aby sa neprebrala a ďalej už nemohla spať. Prebalená bola. V tom prišli policajti a spýtali sa ho, či môžu dieťa zobrať, svietili dokonca baterkou do kočíka. On doteraz vlastne nevie, za akých okolností a kto odniesol jeho dcéru vtedy ráno z domu. K motorovým vozidlám cudzích Š.-T. O. U. Q. a iné uviedol, že má kamarátov, opravuje im notebooky, telefóny, bicykle. Je to tiež práce, na ktorej vie zarobiť peniaze. K exekúciám poznamenal, že tieto zdedila jeho matka po jeho starej matke v rámci dedičského konania, ostávajú zaplatiť už len tri splátky a všetko bude splatené.
22. Starý otec na pojednávaní uviedol, že sa prikláňa k tomu, čo uviedla jeho manželka. Chcel by, ak by bola možnosť, aby maloletá bola zverená len do výhradnej starostlivosti jeho dcéry. V ten deň, keď so švagrinou vnučku preberali, na brade mala zaschnuté mliečko, možno za niekoľko dní, to isté bolo na ritke. Bolo to potrebné aj zoškrabovať, nedalo sa to ani umyť. Pritom bola prítomná aj dcéra, ona je tiež toho svedkom. Ďalej uviedol, že tak, ako uvádzala jeho manželka, o malú sa vždy starala len dcéra a pán A. I.a stále zdržiaval len s tými svojimi kamarátmi v prístavbe. To čo tu uvádza, klame. Toto celé trvá už nielen 8 rokov, čo majú problémy s dcérou. Jej problémy trvajú už od jej detstva, od 14 -15 rokov. Stále ju z niečoho ťahajú, platia a jednoducho takto sa žiť ďalej nedá. Minule jej povedali, že je to od nich posledná šanca, aby si usporiadala život, aby sa mohla starať o svoje deti. Jednoducho chcú, aby aj maloletá I. žila v bezpečnom, slušnom, čistom prostredí. V tom prostredí, kde momentálne dcéra s pánom A. žije, je polovica ľudí, ktorí sa neživia normálnym spôsobom. Aj ten pán, v ktorého v dome žijú, je v Jelšave vyhlásený úžerník. V čase, keď bol s dcérou pre veci, ten pán ho nechcel pustiť do dvora s tým, že ak vojde, že strelí zbraňou do hlavy.
23. Z obsahu pripojeného spisu OR PZ v Revúcej, sp. zn. V. N.-W.-V.-X-XX-XXXX-N. mal súd ďalej preukázané, že otec maloletého dieťaťa dňa 28.01.2019 v čase o 12.00 hod. viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky - amfetamínu, ktorá mu bola zistená pri toxikologickom vyšetrení, ktorému sa podrobil na výzvu príslušníkov OO PZ Jelšava.
24. Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Revúca, sp. zn. 4T/48/2019 vyplynulo, že v rodinnom dome č. XXX C. obci I. Č. Ž., užívateľom ktorého bol otec maloletého dieťaťa, tento neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu omamnú látku, a to kryštalickú látku o celkovej hmotnosti 0,056 gramov s koncentráciou 80,3% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 45 miligramov absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá najmenej 1 obvyklej jednorázovej dávke drogy, ktorá bola nájdená dňa 17.04.2019 počas domovej prehliadky, ktorú drogu v presne nezistenom čase dňa 16.04.2019 kúpil od nestotožnenej osoby C. Q. pre vlastnú potrebu, čím spáchal prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona. V trestnom konaní predchádzajúcom vydaniu trestného rozkazu otec maloletého dieťaťa na výsluchu pred orgánom činným v trestnom konaní tiež potvrdil, že je občasným užívateľom pervitínu. Potvrdil, že fajčí aj marihuanu. Rozvinutú prevažne psychickú závislosť od amfetamínov (pervitánu) a škodlivé užívanie marihuany zo strany otca v II. štádiu vývoja drogovej závislosti konštatovala súdna znalkyňa K.. K. K., N.. v tejto trestnej veci podanom znaleckom posudku č. XX/XXXX. Na znaleckom vyšetrení pred znalkyňou otec tiež priznal, že naposledy si dal štipku pervitínu pár dní pred znaleckým vyšetrením, ktoré sa uskutočnilo dňa 27.09.2019.
25. Z obsahu znaleckého posudku, a to znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria K.. W. Q. vypracovaného vo veci vedenej pod sp. zn. 5P/64/2018, oboznámeného v predmetnom konaní ako listinný dôkaz, na strane druhej vyplynulo, že osobnosť matky a otca nie je zmenená užívaním omamných a psychotropných látok. Osobnosť matky maloletého dieťaťa je zmenená prebiehajúcim duševným ochorením, a to Paranoidnou schizofréniou, s vysokou pravdepodobnosťou viac rokov trvajúcim, ktoré bez adekvátnej psychiatrickej liečby predstavuje nebezpečenstvo pre priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin maloletého dieťaťa. Z jej duševného ochorenia vyplýva zhoršený kontakt s realitou, na základe ktorého môže dochádzať ku skresleniu okolitej skutočnosti. Matka nedokáže adekvátne a citlivo reagovať na aktuálne potreby dieťaťa a nedokáže mu zabezpečiť potrebnú istotu a oporu, čo môže viesť k nerovnomernosti jeho vývoja vo všetkých smeroch. Je možné predpokladať, že absolvovaním zodpovedajúcej liečby a s pomocou inej osoby (predovšetkým otca dieťaťa) by bola schopná zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa.
26. V súvislosti s rozpormi v záveroch znaleckých posudkov z pripojených súdnych spisov, oboznámených v prebiehajúcom konaní ako listinných dôkazov, v nadväznosti na dokazovanie vykonané v predmetnej veci, súd v zhode s návrhom kolízneho opatrovníka, nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvia psychiatria so zameraním a špecializáciou znalca na liečbu drogových závislostí, ktorému znaleckému dokazovaniu sa podrobili obidvaja rodičia.
27. Zo znaleckého posudku ustanovenej súdnej znalkyne K.. K. K., N.. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerentopsychiatria), vypracovaného na matku maloletého dieťa S. S., R.. XX.XX.XXXX vyplýva, že osobnosť matky je od detstva poznamená disharmonickým vývinom, v priebehu ktorého došlo k narušeniu rovnováhy a súhry medzi jej jednotlivými vlastnosťami. Prevažuje u nej neuvážené, nezodpovedné a impulzívne nekoordinované správanie nad racionálnym. Jedna sa u nej o diagnózu Zmiešané a iné poruchy osobnosti, diagnóza F61 podľa MKCH -10 revízie. Primárne sa u nej jedná o osobnosť s intelektom na hranici subnormy, nezrelú, emočne nestabilnú, nevyrovnanú s málo emočným prežívaním, s tendenciou jednať a správať sa neuvážene, nepredvídateľne, so sklonom k výbuchom zlosti, nízkou mierou pre zodpovednosť, s kolísaním nálad, bez sebareflexie. Jej osobnosť je sekundárne drogovo reštrukturovaná, s toxikomanickou charakteropatiou, charakterizovaná nestálosťou nálad (afektami zlosti, iritability), vydieraním, cieleným správaním vo svoj prospech. Nejedná sa u nej o prejavy duševnej poruchy v zmysle psychózy, nemá narušený vzťah s realitou, neboli u nej zistené ani halucinácie, či bludy a jej správanie sa javí skôr ako účelové a cielené - upozorňuje na seba, chce dosiahnuť výsledok a zisk vo svoj prospech, chce uspokojiť svoje emočné potreby bez ohľadu na spôsob realizácie a jeho dopad na okolie. Porucha osobnosti nespadá do okruhu psychiatrických ochorení v pravom slova zmysle - psychóz. Správanie matky je ďalej zmenené aj následkom drogovania, nezvláda prahnutie po droge (craving), nemá kontrolu nad jej užívaním, zmenil sa jej hodnotový rebríček a v popredí je drogocentralizácia záujmov (aj za cenu zverenia jej detí rodičom), droga slúži aj na únik pre ňu nezvládaných a neriešiteľných vzťahových problémov (s druhom, s rodičmi) a v neposlednom rade jej toho času možno ako jediná poskytuje uvoľnenie a eufóriu. Jej osobnosť sa drogovaním stala nekritická, racionalizuje situáciu, účelovo zavádza, náhľad na závislosť má len parciálny a neproklamuje zámer abstinovať, neuvažuje sa kvôli závislosti liečiť. Rovnako bola u matky zistená závislosť od drog - diagnóza Porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním amfetamínov (pervitín) - epizódne a excesívne nadužívanie pervitínu s vytvorením prevažne psychickej, ale aj fyzickej závislosti, Dg. F19.2 podľa MKCH 10 revízie (t.č. II. štádium vývoja drogovej závislosti p. Täschnera, 1972 a Waldmanna, 1973) a Škodlivé užívanie canabidoidov (marihuana), dg. F12.1 podľa MKCH-10 revízie, ktoré nespadajú do okruhu psychotických porúch či ochorení. Čo sa týka diagnostického záveru psychiatričky (posudok z B. B. /2019), že matka trpí Paranoidnou, roky neliečenou schizofréniou, znalkyňa sa na základe zhrnutia doteraz známych okolností domnieva, že dlhodobo neliečená bola závislosť matky od amfetamínov a kanabinoidov, čo viedlo k zmenám jej správania a vplývalo na jej psychické i telesné funkcie (z podania jej otca veľmi schudla, bola náladová, po nociach sa túlala, netrávila čas s dieťaťom) a v konečnom dôsledku to mohlo viesť aj ku klinickému obrazu podobnému príznakmi schizofrénie. To, že matka netrpela a netrpí týmto ochorením (nie je a nebola psychotická), potvrdzuje absencia klasických „schizofrenických“ príznakov v jej klinickom obraze. Vo vyšetreniach totiž nie je ani raz záznam o pravých halucináciách vo vnímaní, bludoch v myslení, ani o psychotickej paranoidnej poruche a pod. Ochorenie - ak šlo o paranoidnú schizofréniu - nemá pre to svedčiaci klinický priebeh, chýba v príznakoch pre schizofréniu typický autizmus (nekomunikovala by, uzatvárala by sa so seba... to, že sporo komunikovala, keď bol prítomný druh, vyplývalo zrejme z toho,
že jej tvrdenia prekrúcal, zneužíval proti nej a napokon ona sa musela po výsluchu, či po tom ktorom vyšetrení k nemu zase len vrátiť a prežívať to), znalkyňa nezistila chorobne zmenený a narušený prísun asociácií ani chorobnú ambivalenciu, poruchy afektivity vyplývajú rovnako zo vzťahových problémov a nevznikajú na základe chorobného vnútorného prežívania, z počutia hlasov, paranoidného chorobného domýšľania si nereálnych vecí. Počas vyšetrenia matka poskytovala chronologické údaje, dávala veci do súvislosti, pokúšala sa hľadať východisko a pod. Nekonfabulovala, emočne nebola dekompenzovaná, bola všestranne orientovaná. Krátke epizódy v jej prežívaní, ktoré mohli vyznievať ako psychotické epizódy a v krátkom čase odzneli (aj spontánne), nemožno vzhľadom na ich priebeh a krátke trvanie hodnotiť ako duševnú poruchu. Znalkyňa sa domnieva, že mohlo ísť o stavy pod vplyvom drog alebo o abstinenčné stavy (kedy nemala drogu a potrebovala ju - zrejme aj počas krátkej hospitalizácie v NsP v Rožňave, kde moč mala negatívny), priebežné ďalšie toxikologické vyšetrenie moču však u nej robené nebolo. Aj vyšetrenie na psychiatrii v NsP Rožňava podáva vysvetlenie, že „farmakologicky prichádza do úvahy vysvetlenie, že po sporadickom užití pervitínu a následne po poklese hladiny dochádza k zhoršeniu jej prežívania - nespí, nervozita, explozivita“. Keby trpela duševnou chorobou v pravom slova zmysle - psychózou, schizofréniou, polovičná dávka Fluanxolu inj. by nepostačovala, nebola by terapeutická a teda ani účinná. S terajším druhom je matka vo vzťahu od roku 2013. To, že od neho odchádza a opätovne sa k nemu vracia, zotrváva s ním vo vzťahu aj pri spôsobe, akým s ňou zaobchádza (v minulosti ju napríklad v Rakúsku nútili kradnúť) - znalkyňa sa domnieva, že dôvodom k tomu sú drogy, ktoré jej druh zabezpečuje. Podľa jej otca je o ňom známe, že robí s drogami. Paradoxne sa zdá, že matke nebolo nikdy robené toxikologické vyšetrenie moču (1x NsP Rožňava). Napriek početným indíciám, že droguje, nebol realizovaný odber moču (pervitín sa preukáže asi do troch dní od užitia poslednej dávky a pravidelné fajčenie marihuany vykáže pozitívny moč aj viac ako dva mesiace od fajčenia poslednej cigarety). Drogovala pritom pri maloletých deťom! Čo sa týka závislosti znalkyňa zdôraznila, že rodičia pravdepodobne nedrogujú denne. Drogovanie má obraz nebezpečných excesov aj tým, že sa koná
- čo bolo aj preukázané - aj v prítomnosti dieťaťa. Je partnerom zrejme využívaná a manipulovaná cez drogy, ktoré jej zdá sa on zabezpečuje. Toho času je matka rizikovým rodičom pre zdravý telesný, psychický a sociálny vývoj a výchovu maloletých detí a mohlo by dôjsť k nerovnomernosti ich vývoja vo všetkých smeroch. Môže nepriaznivo disharmonizovať a neurotizovať psychický vývoj maloletých detí, je riziko ohrozenia ich harmonického osobnostného vývoja. Najväčším rizikom pre deti sú vzájomné nepriateľské a pred nimi prezentované vzťahy medzi rodičmi, pričom znalkyňa nevylučuje časom, najmä vo vyhrotených situáciách, až verbálne či fyzické inzultovanie aj detí, neraz ako zneužívaných rukojemníkov v takomto vzťahu.
28. Zo znaleckého posudku ustanovenej súdnej znalkyne K.. K. K., N.. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerentopsychiatria), vypracovaného na otca maloletého dieťa W. A., R.. XX.XX.XXXX vyplýva, že osobnosť otca je primárne polymorfne abnormne štruktúrovaná (je infantilná, emočne nevyvážená a oploštená, zvýšene iritibilná, pudovejšia labilná, explozívna a egocentrická, s neprimeranými formami sebapresadzovania - je impulzívny, nezdržanlivý, heteroagresívny a manipulatívny). Je nepsychotický. Jedná sa o osobnosť sekundárne drogami reštruktúrovanú a depravovanú s toxikomanickou, charakteropatiou, s paranoidnými sklonmi, účelovým zavádzaním a asociálnymi rysmi. Jedná sa u neho o diagnózu Zmiešané a iné poruchy osobnosti, dg. F61 podľa MKCH -10 revízie. Porušuje pravidlá a normy, klame. Absentuje u neho schopnosť korektívnej skúsenosti, je nekritický a nekorigovateľný. Má nevyspytateľné až nebezpečné správanie, užíva pervitán, je verbálne a brachiálne heteroagresívny voči matke, a to aj pred deťmi. Porucha osobnosti je stav trvalý, ktorý sa psychiatrickou liečbou ovplyvniť nedá. Psychiatrickou liečbou je však možné dosiahnuť zmiernenie/tlmenie napr. agresívnych spôsobov správania, explozivity, impulzivity a iritability, rozkolísanej emotivity, ktoré sú u neho časté. Znalkyňa predpokladá, že zistená štruktúra osobnosti otca predstavuje nebezpečenstvo pre priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin maloletého dieťaťa v prípade, ak by zabezpečoval jeho osobnú starostlivosť a výchovu. Otec netrpí duševnou poruchou ani chorobou v pravom slova zmysle, znalkyňa u neho nezistila ochorenie psychózu. Zistená porucha osobnosti nespadá do okruhu psychiatrických ochorení v pravom slova zmysle - nejedná sa o psychózu. Rovnako ani u otca zistená závislosť od drog - diagnóza Porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním viacerých drog (prevažne amfetamínov - pervitínu, škodlivé užívanie marihuany), dg. F19.2 podľa MKCH 10 revízie, t.č. II. štádium vývoja drogovej závislosti p. Täschnera, 1972 a Waldmanna, 1973) - nespadá do okruhu psychotických porúch či ochorení). Voči svojej závislosti je nekritický a nepriznáva si ju, protirečí si, bagatelizuje ju a verbalizuje len sporadické užívanie drog (pritom má napr. odobratý VP kvôli drogám a mal uložený podmienečný trest, ďalej popiera užívanie
marihuany a moč mal pozitívny, či pokračoval v drogovaní aj po trestnom čine prechovávania drog a pod.). Drogovanie je pre neho formou „prílevu výdrže“ cez noc na chatovanie cez internet, na hranie pri automatoch, či opravovanie elektroniky, čím si údajne zarába. Droguje vždy, keď je na to príležitosť a keď má financie na drogu, pervitín si aktívne zháňa. Droguje, aby sa „nabudil“, aby si navodil eufóriu, uvoľnenie, droguje, keď je nervózny, aj aby sa „nakopol“. Pri uvedenej poruche osobnosti nie je predpoklad, že by bol schopný a dokázal sa prispôsobiť a akceptovať odvykací ústavný liečebný režim, nemá potrebu a ani sa nechce kvôli závislosti liečiť. Nemá náhľad na situáciu a je nekritický, pričom rozvinutá, prevažne psychická závislosť od užívania pervitínu môže časom viesť k zvýšenej frekvencii užívania drogy. Podmienky, pomery a spôsob spolužitia rodičov maloletého dieťaťa, užívanie pervitínu otcom (ale aj matkou) a jeho výbušné heteroagresívne správanie sú pre maloleté dieťa nevhodné a predstavujú pre jeho vývoj nebezpečenstvo najmenej z dvoch aspektov: 1. nebezpečenstvo vyplývajúce už z vyššie uvedenej poruchy osobnosti otca (dieťa vo vývoji o.i. preberá vzorce správania od rodičov, učí sa od nich), 2. nebezpečenstvo vyplývajúce z drogovania otca dieťaťa. Ak bude otec pokračovať v drogovaní, nemožno do budúcna vylúčiť prehlbovanie a rozvoj závislosti, nemožno ani vylúčiť ďalšie protispoločenské konanie alebo drogovú trestnú činnosť. Z pohľadu sociálneho zabezpečenia rodina nemá stabilné bývanie ani finančný príjem, pričom ako otec sám počas psychiatrického vyšetrenia uviedol, mu v súčasnosti podnikanie „upadá“.
29. Závery znaleckých posudkov vypracovaných vo veci súdnou znalkyňou K.. K. K., N.. korešpondujú aj so znaleckými posudkami vypracovanými súdnymi znalkyňami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria K.. S. Z. a znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých N.. U. C. na obidvoch rodičov maloletého dieťaťa v trestnej veci vedenej Okresným súdom Revúca pod sp. zn. 2T/57/2020, v ktorej sa proti otcovi maloletého dieťaťa W. A., ako už bolo vyššie uvedené, vedie trestné stíhanie pre nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 od. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. b) Trestného zákona, kde poškodenou je matka maloletého dieťaťa S. S., R.. XX.XX.XXXX.
30. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 04.11.2020 v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 2T/57/2020, ako verejnej listiny, ktorá bola oboznámená v predmetnej veci ako listinný dôkaz, a to z výsluchu súdnej znalkyne K.. S. Z. k osobe obžalovaného, teda otca maloletého dieťaťa W. A., R.. XX.XX.XXXX okrem iného vyplynulo, že otec maloletého dieťaťa nie je duševne chorý v zmysle duševnej choroby a poruchy a ani v nikdy v minulosti duševnou chorobou ani duševnou poruchou netrpel. Jedná sa u neho o emočne nevyváženú poruchu osobnosti s prítomnou psychickou závislosťou na psychoaktívnych látkach. Má disharmonickú štruktúru osobnosti, kde chýba súhra jednotlivých osobnostných vlastností. Užívaním psychoaktívnych látok sa disharmonické črty osobnosti u neho zvýrazňujú, čím sa stáva egocentrickým, zavádza a porušuje pravidlá a normy. Znalkyňa fyzickú závislosť od psychoaktívnych látok nezistila. Otec je osobnosť, ktorá žije konzumný životný štýl a pre svoje životné hodnoty využíva to, čo jemu vyhovuje. Znalkyni sa tiež priznal k užívaniu psychoaktívnych látok. Ich užívanie zdôvodňuje ako formu relaxu prípadne nabudenie pri nejakej činnosti. V deň vyšetrenia (20.04.2020) mu znalkyňa urobila rozbor moču na toxikológiu, kde boli tieto látky prítomné a on to nepopieral. Znalkyňa nevylúčila, že ak sa v jeho prípade zvýši frekvencia užívania drogy, môže u neho vzniknúť aj fyzická závislosť. K osobe poškodenej, teda matky maloletého dieťaťa S. S., R.. XX.XX.XXXX z výpovede znalkyne okrem iného vyplýva, že matka nikdy netrpela duševnou poruchou v zmysle psychózy a ani v súčasnosti ňou netrpí. Je však emočne nevyvážená osobnosť, nezrelá so správaným s prudkými emocionálnymi raptami, ktoré niekedy pripomínajú až stav duševnej poruchy. Raptus je prejav agresivity a skratového konania. V spolužití s otcom sa tieto jej bizardné afektívne rapty vyskytovali až do takej miery, že počas psychiatrického vyšetrenia v B.B., tieto poruchy správania lekárka (jedným ambulantným vyšetrením) uzavrela ako schizofréniu. Nejedná sa u nej o duševnú poruchu, pretože klinický obraz trval len krátko, bol prchavý a po meditácii odznel do 4-5 hodín, a pri chorobe to trvá. Po tomto časovom intervale bola matka zo psychiatrického hľadiska bez narušenia vnímania a myslenia. Poruchy správania, reakcie matky a spôsob riešenia životných situácii sú výsledkom disharmonicky štruktúrovanej osobnosti, nezrelosti osobnosti a výsledkom neschopnosti zvládať záťažové situácie a stres. Nemá dostatočnú osobnostnú výbavu a nemá potenciál na to, aby racionálne zvládala stres alebo neštandardnú situáciu. Pobyt na súde a konanie o deti je pre ňu záťaž, lebo ona ako matka chce vychovávať svoje deti, ale nevie si uvedomiť alebo racionálne argumentovať, či je schopná vychovávať deti. V spolužití je naviazaná
na partnera, bez možnosti racionálnej kontroly. Nevie samostatne rozhodovať a nevie znášať následky svojich rozhodnutí vo svojom živote, častokrát sú tieto nepremyslené, prchké a nevie odhadnúť ich dôsledok. Dominantnou osobnosťou, ktorá usmerňuje jej myslenie a emócie je otec maloletej. Ona je pre neho výhodný typ osobnosti, ktorá mu neodporuje a nesnaží sa ho donútiť na nejakú zmenu správania. Je pre neho typologicky ideálna osobnosť. On nenávidí jej rodičov a predkladá jej svoj názor a ona ho prijíma, a to preto že je silne naviazaná na neho a nie na rodičov. Ona snahu o pomoc zo strany svojich rodičov považuje ako zasahovanie do jej súkromia, lebo tak jej to povie otec maloletej, tak je to pre tak. Znalkyňa sa domnieva, že ako rodičia nie sú schopní sa starať o deti. Oni majú iný pohľad na to, čo tie deti potrebujú a z ich pohľadu si myslia, že to zvládajú. Matka sa nevie ani racionálne vyjadriť, či sa vedia o tie deti finančne postarať.
31. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 04.11.2020 v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 2T/57/2020, a to z výsluchu súdnej znalkyne N.. U. C.Á. k osobe obžalovaného, teda otca maloletého dieťaťa W. A., R.. XX.XX.XXXX okrem iného ďalej vyplynulo, že intelektová kapacita a pamäť otca sú podpriemerné. Má sklon si zažívané situácie subjektivisticky spracovať, boli u neho zistené tendencie ku konfabuláciam a účelovým konštrukciám. Je disharmonicky abnormálne štruktúrovaná osobnosť, typické sú pre neho meniace sa stavy správania, nespoľahlivo ovláda emócie a nevie ich regulovať, má nízku frustračnú toleranciu a nedokáže konštruktívne zvládať záťaž. Zistené bolo u neho vysoké riziko výbušných a agresívnych prejavov, má tiež problém s preberaním zodpovednosti. Vo vzťahu k druhému má sklon prejavovať sa egocentricky, manipulatívne, direktívne. Má málo rozvinutú empatiu. Bol by schopný ublížiť matke maloletej, pretože boli u neho zistené agresívne sklony, neschopnosť ovládať a regulovať afekty. Počas celého vyšetrenia bol labilný s emotívnymi prejavmi, ktoré nedokázal regulovať, kričal, plakal, smial sa, manipuloval, obviňoval. Má tendenciu ukazovať sa v dobrom svetle. Má sklon obviňovať starú matku maloletej, druhých devalvovať, aby zvyšoval svoju hodnotu. V rámci vyšetrenia spomínal užívanie psychoaktívnych látok v minulosti, prenášal to na matku, že ona ho na to naviedla. K osobe poškodenej, teda matky maloletého dieťaťa S. S., R.. XX.XX.XXXX z výpovede znalkyne tiež vyplynulo, že matka bola od detstva disharmonicky vyvíjajúca sa osobnosť. Je nezrelá, emočne labilná a impulzívna osobnosť. Má sklon k únikovému správaniu aj k užívaniu drog. Jej frustračná tolerancia je nižšia, nie je u nej dostatočne rozvinuté preberanie zodpovednosti, rovnako tak ťažko zvláda záťaž. Vzťahové prežívanie je u nej nezrelé a nestabilné. Mnohé rysy majú s otcom maloletej podobné, a preto je ich vzťah problémový, matka je však zraniteľnejšia, slabšia ako otec, je viac citovo ovplyvniteľná, otec je dominantnejší. Ich spolužitie bolo konfliktné. Obidvaja sú abnormne šktruktúrované osobnosti. Matka nedokáže zhodnotiť poruchovosť prejavov otca, nechá sa ním ovplyvňovať a v rámci svojej naivity sa k nemu opakovane vracia.
32. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že matka maloletého dieťaťa bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z ktorej bola vyradená dňa 21.07.2019 z dôvodu narodenia dieťaťa. Od 21.07.2019 poberá prídavok na dieťa, naposledy vyplácaný v sume 24,95 eur, a od 01.02.2019 aj dávku v hmotnej núdzi v sume 208,70 eur, ktorá jej bola rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 08.04.2020 odňatá od 01.02.2020 z dôvodu, že do okruhu posudzovaných osôb bol pridaný aj otec maloletého dieťaťa W. A., ktorý vykonáva živnosť na základe živnostenského oprávnenia a v mesiaci február 2020 doložil príjem zo živnosti vo výške 350,- eur (na základe čestného vyhlásenia N.. A.), pričom príjem otca maloletého dieťaťa z podnikania bol vyšší ako suma dávky a príspevkov poskytovaných matke vo výške 187,20 eur. Matka nepoberá rodičovský príspevok z dôvodu, že tento je vyplácaný na zverené dieťa N.. S. S.. Podľa vyjadrenia matky na pojednávaní dňa 22.10.2020 matka v súčasnosti opäť poberá dávku v hmotnej núdzi a ďalšie sociálne dávky, a to príspevok na bývanie a aktivačnú činnosť, pracovať by mala od decembra. Podľa vlastných slov má tiež už uzavretú nájomnú zmluvu na rodinný dom v S., dohodnutý bol krátkodobý nájom po dobu 3 mesiacov s tým, že zmluva sa bude obnovovať každé 3 mesiace, cena nájomného bola dohodnutá na 15,- eur mesačne. Matka je spolu s maloletou I. S. V. XX.XX.XXXX A. XX.XXXX tiež prihlásená na prechodný pobyt na adresu bydliska svojich rodičov a starých rodičov maloletého dieťaťa P.É. XXX, okres Revúca. Matka má dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, okrem I. aj k maloletému S.. Otec má 7 detí z viacerých vzťahov, z toho 6 maloletých. Rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 8P/27/2016-58 zo dňa 06.09.2016, právoplatným dňa 06.09.2016 boli maloleté deti W. A., nar. XX.XX.XXXX, J. A., R.. XX.XX.XXXX, J.R. A., R.. XX.XX.XXXX O. O. A., R.. XX.XX.XXXX, ktoré deti pochádzajú zo vzťahu otca s matkou detí Q. I., R.. XX.XX.XXXX, zverené do osobnej starostlivosti ich matky Q. I. a otec detí W. A. bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou minimálneho výživného, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí. Otec v posledných 12 kalendárnych mesiacoch nie je
a ani nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nepoberal a ani nepoberá žiadne dávky. Otec má od 01.08.2016 aktívne živnostenské oprávnenie v predmete podnikania - výroba jednoduchých výrobkov z kovu. Za kalendárne roky 2017, 2018 a 2019 otec podal daňové priznanie. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby zo živnosti - otca za rok 2017, základ dane z príjmov zo živnosti predstavovala suma 4.559,62 eur (príjmy predstavovali sumu 11.549,20 eur a výdavky sumu 6.989,58 eur), ktorý základ po znížení o nezdaniteľnú časť v sume 3.803,33 eur, predstavoval sumu 756,29 eur. Daňová povinnosť tak predstavovala sumu 143,69 eur. Otec si však zároveň uplatňoval nárok na daňový bonus na viac vyživovaných detí v celkovej sume 1.284,60 eur. Suma daňového bonusu na poukázanie správcom dane tak predstavovala 1.140,91 eur (1.284,60 - 143,69). Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby zo živnosti - otca za rok 2018, základ dane z príjmov zo živnosti predstavovala suma 3.816,- eur (príjmy predstavovali sumu 9.540,- eur a výdavky sumu 5.724,- eur), ktorý základ po znížení o nezdaniteľnú časť v sume 3.803,33 eur, predstavoval sumu 0,- eur. Daňová povinnosť tak predstavovala sumu 0,- eur. Otec si zároveň uplatňoval nárok na daňový bonus na viac vyživovaných detí v celkovej sume 1.293,60 eur. Suma daňového bonusu na poukázanie správcom dane tak predstavovala 1.293,60 eur (1.293,60 - 0). Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby zo živnosti - otca za rok 2019, základ dane z príjmov zo živnosti predstavovala suma 2.360,- eur (príjmy predstavovali sumu 5.900,- eur a výdavky sumu 3.540,- eur), ktorý základ po znížení o nezdaniteľnú časť v sume 3.937,35 eur, predstavoval sumu 0,- eur. Daňová povinnosť tak predstavovala sumu 0,- eur. Otec si tiež uplatňoval nárok na daňový bonus na viac vyživovaných detí v celkovej sume 1.795,77 eur. Suma daňového bonusu na poukázanie správcom dane tak predstavovala 1.795,77 eur (1.795,77 - 0). Ani jeden z rodičov posledných 12 kalendárnych mesiacov nebol vedený v evidencii uvádzačov o zamestnanie na ÚPSVR ani nepoberal žiadne dávky. Ani jeden z rodičov nepoberal dávku v nezamestnanosti, dávku nemocenského ani úrazového či dôchodkového poistenia. Matka nepodala daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za kalendárne roku 2017 a 2018. Podľa správy o povesti z miesta bydliska sa rodičia zdržiavajú v meste S. R. O. T. XXX. Matka je na rodičovskej dovolenke, žije spoločne s dcérou I., striedavo u rodičov C. P. a v rodinnom dome na uvedenej adrese. V minulosti sa zapájala do verejnoprospešných prác v meste S.. Komisiou na ochranu verejného poriadku nebol ani jeden z rodičov prejadnávaný. Informácie o požívaní alkoholických nápojov alebo iných návykových látok a správaní rodičov na verejnosti nie sú mestskému úradu známe. Matka má v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov 3 záznamy, z toho 2 za priestupky na úseku cestnej dopravy a 1 záznam týkajúci sa konania vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť voči svojmu otcovi X. S., v novembri 2018, ktoré konanie bolo zastavené. Otec má v tomto registri celkom 31 záznamov, prevažne za priestupky na úseku cestnej premávky, 2 záznamy týkajúce sa konania vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť voči svojej družke a matke maloletého dieťaťa S. S., v septembri 2018, za ktoré bol postihnutý pokutou vo výške 25,- eur, a priestupku proti majetku, ktorého sa mal dopustiť voči majetku Mestských služieb S., v októbri 2015, keď rukami búchal do dverí nájomného bytu, čím došlo k poškodeniu v oblasti zámku, za čo bol postihnutý pokarhaním. Otec má v registri trestov 4 záznamy, v troch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. V poslednej veci vedenej tunajším okresným súdom pod sp. zn. 4T/48/2019 bol podmienečne odsúdený za drogovú trestnú činnosť na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, do 03.06.2021 a trest prepadnutia veci. Matka má v registri trestov 1 záznam z roku 2011 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona, kedy bolo trestné stíhanie voči nej Okresnou prokuratúrou Dunajská Streda podmienečne zastavené so skúšobnou dobou 12 mesiacov, v ktorej sa osvedčila.
33. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že starí rodičia X. S. O. N.. S. S. sú manželia. Podľa potvrdenia ich všeobecného lekára sú obidvaja psychicky a fyzicky spôsobilí zabezpečovať opateru o maloleté dieťa. Stará matka nie je a ani nebola posledných 12 mesiacov vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, rovnako tak ani starý otec maloletého dieťaťa. Stará matka poberá prídavok na dieťa a rodičovský príspevok. Starý otec nepoberal a ani nepoberá žiadne dávky. Starý otec nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za kalendárne roku 2017 a 2018. Stará matka podala daňové priznanie k dani z príjmov, ako osoba, ktorá má príjmy len zo závislej činnosti, za kalendárny rok 2018, podľa ktorého úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov predstavoval 11.055,80 eur, čiastkový základ dane predstavoval sumu 9.624,95 eur a základ dane po zohľadnení aj nezdaniteľnej čiastky základu dane na daňovníka v sume 3.830,02 eur, bol 5.794,93 eur. Daň predstavovala suma 1.101,03 eur, pričom na preddavkoch bolo uhradených 1.048,26 eur, preto daň na úhradu predstavovala sumu 52,77 eur. Podľa potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby - starej matky- zo závislej činnosti za rok
2019 úhrn zdaniteľných príjmov predstavoval 12.414,03 eur, čiastkový základ dane predstavoval sumu 10.750,79 eur, suma nezdaniteľnej čiastky základu dane na daňovníka predstavovala čiastku 3.937,32 eur, úhrn zrazených preddavkov na daň predstavoval sumu 1.294,52 eur. Stará matka bola v roku 2019 v pracovnom pomere s Mestom Jelšava, bola zaradená do pracovnej pozície „Odborný garant Denného stacionára v Jelšave“ na dobu určitú do 31.05.2020. Jej priemerná mesačná čistá mzda sa pohybovala v sume 745,13 eur. Zo mzdy jej neboli vykonávané žiadne exekučné zrážky. K pracovnej morálke starej matky zamestnávateľ uviedol, že na pracovisku sa vyskytli vzťahové problémy medzi starou matkou ako odbornou garantkou a ostatnými zamestnancami, ktoré zamestnávateľ riešil pohovorom a uskutočnením supervízie, ktoré v tom čase prebiehali s tým, že po ich ukončení zamestnávateľ vzniknuté problémy uzavrie a vyvodí záver. Podľa vyjadrenia starej matky na pojednávaní dňa 22.10.2020 mala nedávno zmeniť prácu. Starý otec je od 01.07.1983 zamestnaný v pracovnom pomere v spoločnosti Slovenské magnezitové závody, a.s. Jelšava (ďalej len „SZM Jelšava, a s.“) a jeho priemerná čistá mzda sa pohybuje vo výške cca 1.112,33 eur mesačne. Zo mzdy nemá vykonávané žiadne exekučné zrážky. Podľa hodnotenia zamestnávateľa starý otec pracuje ako prevádzkový zámočník od roku 1983. Hlavnou náplňou jeho práce po celú dobu zamestnania je oprava a údržba strojných zariadení na stredisku ŠP, Úpravňa č. 1,2, ZMŽH, Exp. Momentálne pracuje ako zmenový údržbár. Je priateľský, cieľavedomý človek, má zmysel pre optimizmus, poctivosť a je ochotný pomáhať druhým. Pracovné povinnosti si plní zodpovedne k spokojnosti svojich nadriadených a dochádzku do práce má dobrú. V kolektíve je obľúbený pre svoju povahu. Jeho pracovnú disciplínu zamestnávateľ hodnotí kladne. Ani jeden zo starých rodičov nemá v registri STA (register trestných konaní) na tunajšom okresnom súde žiadny záznam. V registri centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov má stará matka 6 záznamov, za priestupky na úseku cestnej dopravy. Starý otec má v tomto registri 2 záznamy, 1 za priestupok na úseku cestnej dopravy a 1 záznam týkajúci sa konania vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť voči otcovi maloletého dieťaťa W. A., v januári 2018, ktoré konanie bolo zastavené. Ani jeden zo starých rodičov nemá za posledné dva roky vedený záznam útvarom PZ SR. Starý otec nemá v registri trestov žiadny záznam. Stará matka má v registri trestov 1 záznam z roku 2007, za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, kedy bolo trestné stíhanie voči nej Okresnou prokuratúrou Rožňava podmienečne zastavené so skúšobnou dobou 18 mesiacov, v ktorej sa osvedčila.
34. Zo správy ÚPSVaR Revúca zo šetrenia pomerov v domácnosti rodičov maloletého dieťaťa zo dňa 29.10.2020 vyplynulo, že od podania poslednej správy bolo v rodine vykonaných 10 sociálnych zisťovaní
- 02.06.2020, 11.06.2020, 24.06.2020, 02.07.2020, 21.07.2020, 18.08.2020, 28.08.2020, 28.09.2020, 05.10.2020 a 26.10.2020. V dvoch prípadoch nebola rodina maloletého dieťaťa zastihnutá - 02.06.2020 a 28.09.2020. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že bytové pomery rodiny sa počas sociálnych zisťovaní nemenili - rodina obýva dom, ktorý majú v podnájme. Domácnosť je zariadená bežným nábytkom a štandardnými elektrospotrebičmi. Hygiena bývania bola v čase sociálnych zisťovaní na požadovanej úrovni. Ani raz sa nestala situácia, kedy by bol v domácnosti neporiadok, resp. nedostatočná hygiena. Rodičia vedeli počas sociálnych zisťovaní preukázať dostatok potravín, hygienických potrieb aj oblečenia pre dieťa. Dieťa má v domácnosti rodičov dostatok hračiek. V prípade, ak malo dieťa zdravotný problém (rast zúbkov - teploty, zapálené ďasná), rodičia preukázali lieky, ktoré predpísala ošetrujúca lekárka dieťaťa. Počas niektorých sociálnych zisťovaní (vykonaných v čase obeda) boli rodičia zastihnutí, ako pripravujú obed, resp. majú navarené teplé jedlo. Maloletá podľa slov rodičov konzumuje tuhú stravu a v jedle nepreberá. Maloletá I. bola počas sociálnych zisťovaní videná vždy v čistom oblečení, javila sa spokojná - usmievala sa, bola zvedavá, prihovárala sa rodičom, ako aj pracovníkom úradu. Aj napriek tomu, že pracovníci úradu mali počas sociálnych zisťovaní na tvárach rúška, maloletá nikdy nereagovala negatívne (plačom, strachom). Obidvaja rodičia počas sociálnych zisťovaní tvrdili, že sa nehádajú a neužívajú omamné látky. Rodičom maloletej bolo počas sociálnych zisťovaní poskytnuté sociálne poradenstvo z oblasti štátnych sociálnych dávok. Rodičom, vzhľadom k ich nespokojnosti s realizáciou, resp. nerealizáciou styku s maloletým Jakubom bolo tiež poskytnuté poradenstvo ohľadom možnosti podania návrhu na zmenu styku, prípadne návrhu na výkon rozhodnutia súdu. Napriek tomu pravidelne na nasledujúcom sociálnom zisťovaní mali rodičia opäť tendenciu riešiť tieto problémy (I. I. S., financie), išlo o akýsi začarovaný kruh. Zo správy ďalej vyplýva, že počas opakovaných sociálnych zisťovaní rodičia uvádzali, že sa nehádajú, podľa vyjadrenia otca, si iba zvýšeným hlasom vymenia názor, a v starostlivosti o dieťa si pomáhajú. Rodičia opakovane popreli, že by užívali drogy. Matka potvrdila pravidelné návštevy psychiatrickej ambulancie v Rožňave za účelom podania depotnej injekcie. Dňa 15.08.2020 sa v domácnosti rodičov mal odohrať incident, kedy otec dieťaťa volal na matku sanitku (nakoniec ju nevzala). Matka sa otcovi vyhrážala nožom, on to
nahlásiť nechce. Prítomní boli aj starí rodičia zo strany matky, zavolala ich matka. Príčinou ich konfliktu bola nevera- otec dieťaťa zistil, že matka mala pohlavný styk so susedom (kamarát otca dieťaťa) v ich spálni. Zistil to náhodou - mal doma omylom zapnutý diktafón. Matke dieťaťa povedal, že vie o vzťahu, na čo matka rozbila telefón. Pri poslednom sociálnom zisťovaní dňa 26.10.2020 matka uviedla, že jej vzťah s jej rodičmi je normálny, cez víkend bola na spoločnom obede, pretože starý otec mal narodeniny. Dodala však, že maloletý jej počas stretnutí zvykne hovoriť veci, ktoré zrejme nemá z vlastnej hlavy. Matka tiež uviedla, jej príjem pozostáva z dávky v hmotnej núdzi a prídavku na maloleté dieťa. Otec dieťaťa je bez príjmu, finančne mu pomáha jeho matka, sestra (a jej manžel), a kamarát, ktorý pracuje v zahraničí. Z pripojenej správy ošetrujúcej lekárky maloletého dieťaťa O. U. ďalej vyplynulo, že maloletá I. S. bola dojčená 2 mesiace. Pri každej návšteve na ambulancii je vždy čistučká, spokojná. Matka má k dieťaťu láskavý prístup, v poradni sa aktívne zaujíma o jeho zdravotný stav, dodržiava jej pokyny. I. S. pravidelne očkovaná, raz bola silnejšie prechladnutá, v marci, užívala antibiotiká. V júni jej boli aplikované náušničky, dňa 30.10.2020 bola zaočková proti osýpkam, mumpsu a ružienke.
35. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že už z podanej správy vyplýva, počas vykonaných sociálnych zisťovaní sa v domácnosti rodičov pravidelne nachádzal dostatok oblečenia, potravín, hygienických potrieb pre maloleté dieťa. Úrad nemá pochybnosť o tom, že v oblasti saturácie základných životných potrieb (ako je bývanie, strava, hygiena tela a pod.) sa rodičia dokážu o maloletú postarať riadne. Starostlivosťou o maloleté dieťa sa však nerozumie len poskytnúť mu výživu, oblečenie a strechu nad hlavou. Okrem uvedeného musia rodičia poskytnúť a zabezpečiť maloletému dieťaťu aj ďalšie veci, ako napr. výchovu, postarať sa o jeho zdravý všestranný rozvoj, bezpečie a stabilitu prostredia, v ktorom maloleté dieťa vyrastá atď. Úrad má za preukázané, že práve tieto aspekty starostlivosti
- teda bezpečie, stabilita výchovného prostredia, zdravý všestranný rozvoj - sú u dieťaťa ohrozené. Rodičia maloletej I. počas sociálnych zisťovaní pravidelne tvrdili, že sa nehádajú. Avšak, tieto tvrdenia zo sociálnych zisťovaní - o tom, že sa nehádajú - negujú ich tvrdenia, ktoré uvádzali znalkyni. Matka v rozhovore znalkyni uviedla, že ju otec detí ponižuje, uráža, obviňuje. Otec detí znalkyni opakovane púšťal krátke video, kde matka detí (citujem) „vrieskala“. Takéto správanie rodičov, ktoré sami deklarovali pred znalkyňou, je presným opakom bezpečného a stabilného rodinného prostredia. Na základe týchto skutočností sa taktiež javí, že rodičia dieťaťa nemajú problém klamať, keď sa im to hodí - nielen pracovníkom úradu, ale aj súdu - pričom súdu klamú aj po poučení, že musia hovoriť pravdu. To, že rodičia dokážu účelovo zavádzať, konštatuje aj znalkyňa v znaleckom posudku. Konfliktný vzťah rodičov (ktorý však obaja popierajú), prerastá okrem verbálnej agresie, aj do agresie vo fyzickej rovine. O tom svedčí napr. trestné oznámenie matky detí z februára 2020. Ak aj otec ešte vo veci nebol právoplatne odsúdený, neznamená to, že sa z ľudského hľadiska skutkovo nedopustil nevhodného správania. Je neprijateľné, aby bolo dieťa už v tak útlom veku svedkom konfliktov rodičov a ich prípadného vyústenia do akejkoľvek podoby agresie. Dieťa by v žiadnom prípade nemalo byť svedkom takýchto situácií. Samostatnou kapitolou podľa kolízneho opatrovníka je otázka užívania návykových látok v rodine. Rodičia počas sociálnych zisťovaní tvrdili, že neužívajú drogy, obaja uvádzali posledné užitie niekedy vo februári 2020. Zo záverov znalkyne vyplýva, že obaja rodičia sú v druhom štádiu vývoja drogovej závislosti, k ochoreniu sa stavajú nekriticky - racionalizujú a bagatelizujú ho. Neuvažujú nad liečbou závislosti. V tejto súvislosti je nutné iba skonštatovať, že rodičia by mali byť pre dieťa pozitívnym príkladom v správaní, užívanie omamných a návykových látok je presným opakom pozitívneho príkladu a v budúcnosti - keď dieťa vyrastie - tak aj ohrozením riadneho mravného vývinu maloletej. Zo záverov v znaleckom posudku ďalej vyplýva, že u oboch rodičov došlo k zmene osobnosti práve kvôli závislosti. Ide o negatívne zmeny a obaja rodičia predstavujú nebezpečenstvo pre priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin maloletého dieťaťa. Fungovanie rodiny je teda patologické, v rodine sa vyskytuje agresivita medzi rodičmi, trestná činnosť a závislosti, a osobnosti rodičov dieťaťa predstavujú podľa znalkyne nebezpečenstvo pre zdravý vývin maloletej. V súčasnosti sa preto javí, že zotrvanie I. v starostlivosti rodičov nie je vhodné pre jej zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin. Nakoľko starí rodičia prejavili vôľu zabezpečovať náhradnú osobnú starostlivosť o maloletú I., kolízny opatrovník navrhol zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti.
36. Námestník okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Revúca sa priklonil k názoru kolízneho opatrovníka. Najlepším záujmom maloletej ani podľa neho nie je, aby zostávala v starostlivosti biologických rodičov. Svedčia o tom predovšetkým ich nevhodné osobnostné štruktúry, ich predchádzajúci spôsob života, skutočnosť, že jedno dieťa im už zobrali. Štát musel ingerovať, starí rodičia si návrh nepodali, ale zasiahol štát z objektívnych dôvodov. Tiež je tam vysoké riziko z užívania
návykových látok, opakovane, hlavne zo strany otca. Matka taktiež priznáva užívanie drog, ale otec ich užívanie popiera, robí to pritom účelovo. V neposlednom rade nie sú zodpovednými rodičmi. Navrhol preto, aby mal. I. bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti, teda do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželov S., X. O. S. s tým, že ostatné návrhy navrhol zamietnuť a otca a matku maloletej navrhol zaviazať k povinnosti plniť výživné v minimálnom rozsahu. V súvislosti so stykom poukázal na to, že starí rodičia evidentne z toho čo bolo vydokazované, nebránia ani vo vzťahu k maloletému S. nejakému širšiemu styku a dávajú ho aj nad rámec pri dodržaní bežného denného režimu maloletého, navrhol preto určiť nejaký základný styk s tým, že starí rodičia sú určite ochotní a aj to deklarujú, aby sa ten styk prípadne aj nad rámec rozhodnutia mohol realizovať.
37. Podľa čl. 3 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.
38. Podľa čl. 5 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať zodpovednosť, práva a povinnosti rodičov alebo, v zodpovedajúcich prípadoch a v súlade s miestnou obyčajou, členov širšej rodiny alebo obce, zákonných zástupcov alebo iných osôb právne zodpovedných za dieťa, ktoré smerujú k zabezpečeniu jeho orientácie a usmerňovaniu pri výkone práv podľa Dohovoru v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami.
39. Podľa čl. 9 ods. 1, 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
40. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
41. Podľa § 44 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.
Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
42. Podľa § 45 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
43. Podľa § 46 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
Maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela. Súhlas podľa odseku 2 nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak zadováženie súhlasu je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
44. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť zaniká a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, b) smrťou maloletého dieťaťa, c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46. Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada. Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť podľa odseku 1 písm. f) a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod. Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie, maloleté dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela. Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
45. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
46. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
47. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
48. Úvodom súd uvádza, že náhradná osobná starostlivosť ako jedna z foriem náhradnej starostlivosti má za následok zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča.
Do náhradnej osobnej starostlivosti možno dieťa zveriť vtedy, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, ktorý je v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 5 Zákona o rodine prvoradým hľadiskom, ktoré je súd povinný zohľadňovať pri rozhodovaní v konaniach vo veciach starostlivosti o maloletých. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou jeho rodičov. Ak rodič maloletého dieťaťa, či už zo subjektívnych dôvodov alebo mu v tom bránia objektívne okolnosti, osobnú starostlivosť o maloleté dieťa nevykonáva vôbec alebo ju zanedbáva tak, že ohrozuje zdravý fyzický a psychický vývin dieťaťa, záujem dieťaťa si vyžaduje vyňatie dieťaťa z jeho osobnej starostlivosti. V záujme každého dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Záujem dieťaťa si preto môže vyžadovať vyňatie dieťaťa z osobnej starostlivosti rodiča a jeho zverenie do starostlivosti inej osoby, ako rodiča aj v prípadoch, ak ďalšia starostlivosť rodiča o dieťa predstavuje také nebezpečenstvo pre jeho zdravý fyzický a psychický vývoj, že preváži nad právom dieťaťa žiť a vyrastať s jeho biologickým rodičom, resp. rodičmi.
49. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že záujem maloletej I. S., R.. XX.XX.XXXX si vyžaduje jej vyňatie z osobnej starostlivosti rodičov a jej zverenie do náhradnej starostlivosti, a to spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd za to, že výkon ďalšej osobnej starostlivosti rodičov aj o ich v poradí druhé maloleté dieťa môže byť na ujmu jeho zdravého fyzického a psychického vývoja.
50. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že už rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 5P/64/2018 zo dňa 19.12.2019 bolo z osobnej starostlivosti rodičov odňaté aj ich staršie dieťa, syn S. S., R.. XX.XX.XXXX a brat maloletej I., ktorý bol zverený do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti jeho starých rodičov X. O. S. S., lebo z vykonaného dokazovania mal súd za to, že podmienky, pomery a spôsob spolužitia rodičov maloletého dieťaťa, užívanie pervitínu zo strany otca maloletého dieťaťa a jeho výbušné agresívne správanie boli pre dieťa nevhodné a predstavovali nebezpečenstvo pre jeho zdravie a fyzický a psychický vývoj (čl. 5 písm. b) Zákona o rodine). Zároveň ponižujúce a agresívne správanie otca voči matke, tiež predstavovali ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou (čl. 5 písm. e/ Zákona o rodine). Rovnako tak znaleckým dokazovaním diagnostikované a dlhodobo neliečené duševné ochorenie matky, pre ktoré matka nedokázala adekvátne reagovať na potreby dieťaťa, a samostatne zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa, predstavovali podľa názoru súdu pre maloleté dieťa také veľké nebezpečenstvo, že prevážil záujem a právo dieťaťa na zabezpečenie osobnej starostlivosti a výchovy zo strany biologických rodičov (čl. 5 Dohovoru o právach dieťaťa).
51. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané i to, že spolužitie rodičov aj s odstupom času napriek narodeniu ďalšieho dieťaťa, a to maloletej I., ktorá ku dňu rozhodnutia súdu bola iba vo veku necelých 16 mesiacov, je mimoriadne turbulentné, čo je jednak dané ich polymorfne abnormne štruktúrovanými nezrelými, labilnými a emočne nevyváženými osobnosťami, ktoré sú navyše sekundárne drogovo reštrukturované. Znaleckým dokazovaním najmä znaleckým posudkom vypracovaným v predmetnej veci súdnou znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatrie K.. K. K., N.., ale aj znaleckými posudkami vypracovanými v trestnej (stále živej) veci Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T/57/2020 súdnou znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatrie K.. S. Z. a súdnou znalkyňou z odboru psychológia, odvetvia klinickej psychológie dospelých N.. U. C. mal súd jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že otec a rovnako tak ani matka netrpí a táto ani v minulosti netrpela duševným ochorením - paranoidnou schizofréniou (diagnostikovaným v zmysle znaleckého posudku K.. Q. v roku 2019), naopak u matky sa jedná o dlhodobo neliečenú závislosť od amfetamínov a kanaboidov, ktorá viedla k zmenám jej správania a vplývala aj na jej psychické a telesné funkcie, čo v konečnom dôsledku, ako uviedla znalkyňa K.. K. K., N.. mohlo viesť aj ku klinickému obrazu podobnému príznakmi pre schizofréniu. Obidvom rodičom bolo pritom diagnostikované II. štádium vývoja drogovej závislosti následkom užívania amfetamínov (pervitínu) s vytvorením prevažne psychickej a u matky aj fyzickej závislosti, čo však podľa konštatovania znalkyne, napriek početným indíciám, že matka droguje, nebolo u nej nikdy objektivizované, pretože okrem jedného prípadu, jej dosiaľ nebolo robené toxikologické vyšetrenie moču, pritom matka drogovala aj pri maloletých deťoch. Obidvaja rodičia totiž počas sociálnych zisťovaní vykonaných v máji 2020 sami priznávali posledné užitie drogy vo
februári 2020 pred odchodom matky z domácnosti zdieľanej s otcom maloletej. Práve sekundárne drogovo reštrukturovaná osobnosť matky charakterizovaná okrem iného aj nestálosťou nálad so sklonmi k výbuchom zlosti, ktoré nálady matka nedokázala ovládať nielen počas opakovaných sociálnych zisťovaní (raz pôsobila utiahnutým dojmom a nekomunikovala, inokedy vystupovala prudko a odmietala s pracovníkmi úradu komunikovať), ale aj v priebehu súdneho pojednávania dňa 21.05.2020, keď počas protokolácie výpovede otca maloletého dieťaťa hystericky až neovládateľným krikom začala kričať na svojho otca: „z čoho mala živiť svoje deti, keď jej všetky peniaze zobrali“, podľa názoru znalkyne môže nepriaznivo disharmonizovať a neurotizovať psychický vývoj maloletého dieťaťa, čím je dané riziko ohrozenia jeho harmonického osobnostného vývoja. Rovnako zvýšene iritabilná, labilná, avšak pudovejšia je aj osobnosť otca, navyše charakterizovaná aj neprimeranými formami sebapresadzovania (impulzivita, nezdržanlivosť, heteroagresivita a manipulatívnosť) ktoré sa rovnako tak v plnom rozsahu prejavili počas predmetného konania. Svedčí tomu aj skutočnosť, že po tom, čo matka maloletej opustila spoločnú domácnosť, a ako poškodená podala na otca dňa 17.02.2020 trestné oznámenie, ktoré konanie popísané matkou, bolo po zadovážení ďalších dôkazov vyšetrovateľom OR PZ kvalifikované ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, pre ktoré konanie mu bolo vznesené obvinenie a bola na neho podaná aj obžaloba, ktorého konania sa mal navyše dopustiť pod vplyvom omamných a psychotropných látok, hoci je v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia práve pre drogovú trestnú činnosť. Otec v prebiehajúcom trestnom konaní, na rozdiel od predmetného konania, nepoprel požívanie omamných látok v danej dobe, rovnako tak ani počas vyšetrenia súdnou znalkyňou K.. S. Z. dňa 20.04.2020, po tom, čo mu vykonala toxikologické vyšetrenie moču s pozitívnym výsledkom, hoci mal súdom uložený zákaz požívať omamné a psychotropné látky. Opakované tvrdenia otca, že „on je čistý a drogy 4 mesiace neužíva“ sú tak len účelovým zavádzaním súdu a vedomým porušovaním pravidiel a noriem zo strany otca, čo tiež v plnom rozsahu korešponduje s charakteristikou jeho osobnosti a vo veci vykonaným dokazovaním. Napriek podanému trestnému oznámeniu zo strany matky na otca maloletého dieťaťa, matka už koncom apríla 2020 sa spolu s maloletou dcérou k otcovi opäť vrátila, v dôsledku čoho došlo zo strany rodičov k obnoveniu spoločnej domácnosti a partnerského spolužitia, a to napriek súdom uloženému zákazu styku otca ako obvineného s matkou a poškodenou mimo prípadov úradného a súdneho konania, či zákazu kontaktu s poškodenou v akejkoľvek forme. To, že matka od otca dieťaťa odchádza a opätovne sa k nemu vracia, a zotrváva s ním v partnerskom vzťahu aj pri spôsobe, akým s ňou on zaobchádza, svedčí nielen podľa názoru znalca, ale aj podľa názoru súdu skôr o tom, že matka je zrejme využívaná a manipulovaná otcom dieťaťa cez drogy, ktoré jej on sám zabezpečuje. V konečnom dôsledku to potvrdzuje aj vyjadrenie otca, ktoré matka nerozporovala, že o zabezpečenie drogy ho žiadala práve ona, a to pod zámienkou lepšieho sexu, pričom ako otec sám priznal aj na pojednávaní, minimálne v tomto jednom prípade, drogu jej on sám zabezpečil. Pritom je známe, že opakované užívanie amfetamínov (pervitín) vedie k stavom úplnej vyprahnutosti, k nesústredenosti, nedostatku vôľového uvažovania a konania, k strate výkonnosti, či neadekvátnemu správaniu, v ktorom môže vzniknúť akékoľvek neprimerané počínanie si matky, či otca aj voči dieťaťu (neposkytnutie potrieb, ako je jedlo, hygiena, dostatok spánku, pokoj, nedostatočná citová saturácia až fyzické ublíženie a pod.). Drogovanie, ak sa rozvinie v závislosť, vedie časom k deštrukcii osobnosti, rýchlemu fyzickému chradnutiu k psychickým zmenám, kde v popredí môže byť paranoidné myslenie, depresívne ladenie, či iné abnormné hetero a autoagresívne nevyspytateľné správanie, ktorým môže byť dieťa kedykoľvek a nepredvídateľne ohrozené, čo sa podľa názoru súdu na strane obidvoch rodičov deje už teraz. Ako konštatovala znalkyňa rodičia pravdepodobne nedrogujú denne, avšak toto ich konanie má obraz nebezpečných excesov. V neposlednom rade ďalším a najväčším rizikom pre maloleté dieťa sú ich vzájomné nepriateľské a pred ním prezentované vzťahy nielen ako rodičmi, ale ako aj partnermi, ktoré oni sami počas opakovaných sociálnych zisťovaní, ale i na pojednávaní verbálne negovali, avšak ich tvrdenia sú rozpore s tvrdeniami, ktoré sami uvádzali počas znaleckých vyšetrení, a sú aj v rozpore so stále prebiehajúcim trestným konaním, ktoré vo februári 2020 iniciovala samotná matka voči otcovi pre týranie jej osoby. Takéto správanie rodičov je presným opakom bezpečného a stabilného rodinného prostredia, preto možno len súhlasiť s konštatovaním kolízneho opatrovníka, že dieťa hoci aj v útlom veku, by nemalo byť svedkom takýchto situácii. Rodičia by naopak mali byť pre dieťa pozitívnym príkladom v správaní, lebo ako už bolo uvedené, v záujme každého dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Nevhodné spávanie rodičov ako partnerov, či užívanie omamných a návykových látok sú presným opakom ich pozitívneho príkladu pre maloleté dieťa a v budúcnosti - keď dieťa vyrastie - tak aj ohrozením jeho riadneho mravného a sociálneho vývinu.
52. Na základe vyššie uvedeného súd aj v danom prípade dospel k záveru, že podmienky, pomery a spôsob spolužitia rodičov maloletého dieťaťa, užívanie pervitínu zo strany otca, ale aj matkou maloletého dieťaťa a tiež dominantné, manipuplatívne, výbušné a agresívne správanie zo strany otca, ktoré matka znáša (opakovane sa k nemu do spoločnej domácnosti vracia) sú pre dieťa nevhodné a predstavujú nebezpečenstvo pre jeho zdravie a fyzický a psychický vývoj (čl. 5 písm. b) Zákona o rodine). Zároveň ponižujúce a agresívne správanie otca voči matke rovnako tak pretavujú ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou (čl. 5 písm. e/ Zákona o rodine), najmä preto, že dieťa vo vývoji okrem iného preberá vzorce správania od svojich rodičov, a teda učí sa od nich. Nebezpečenstvo, ktoré prostredie rodičov pre maloleté dieťa v súčasnosti predstavuje je podľa názoru súdu také veľké, že preváži záujem a právo maloletého dieťaťa v tak útlom veku, na zabezpečovanie osobnej starostlivosti a výchovy zo strany jeho rodičov (čl. 5 Dohovoru o právach dieťaťa). Preto bolo v najlepšom záujme aj maloletej I., rovnako ako jej staršieho brata S., odňať ju zo starostlivosti rodičov a zveriť do náhradnej formy starostlivosti, konkrétne náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov S., ktorí so zabezpečovaním spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti o maloletú I. výslovne súhlasili. Z uvedeného dôvodu, súd vzájomný návrh rodičov na zverenie maloletej I. S., R.. XX.XX.XXXX do ich osobnej starostlivosti zamietol.
53. Starí rodičia spĺňajú aj ďalšie zákonnom stanovené predpoklady pre zverenie maloletého dieťaťa do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä osobnostné, ako aj morálne a zdravotné predpoklady. Ich doterajší spôsob života, a starostlivosť aj o maloletého S. zaručujú, že budú náhradnú osobnú starostlivosť aj o ich druhé vnúča vykonávať riadne a v záujme maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania mal súd zároveň preukázané, že starí rodičia sú spôsobilý zabezpečiť riadnu a plnohodnotnú starostlivosť o obidve maloleté deti, ich zdravie a všestranný vývoj, pričom v ich domácnosti majú maloleté deti zabezpečené všetky potreby. Boli preto naplnené všetky zákonom stanovené predpoklady pre zverenie maloletej I. do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov X. O. S. S., ktorí budú maloletú zároveň zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Ak predpokladajú, že rozhodnutie niektorého z rodičov, ako zákonných zástupcov maloletého dieťaťa v podstatných veciach, nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môžu sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. V prípade dočasného premiestnenia maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako 3 mesiace, sú povinní najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa, túto skutočnosť oznámiť súdu spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením.
54. Keďže rozhodnutím súdu o zverení maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov voči ich maloletým deťom, súd určil obidvom rodičom povinnosť prispievať na výživu ich maloletej dcéry, keďže plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako i zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, ako výživou povinných osôb. Na strane maloletého dieťa vo veku necelého 1,5 roka nevznikajú zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom a výživné slúži iba na pokrytie bežných výdavkov súvisiacich s uspokojením jeho základných životných potrieb. Vzhľadom na to, že každý z rodičov má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, matka len jednu, kým otec päť, a to k vekovo starším deťom, súd zaviazal matku, ktorá je poberateľkou iba dávky v hmotnej núdzi a ďalších príspevkov, či už na bývanie alebo aktivačnú činnosť, platením výživného iba v minimálnej zákonnej výške (aktuálne je to suma 29,42 eur). Rovnakou sumou výživného súd zaviazal aj otca maloletého dieťaťa, ktorého ročný príjem zo živnosti za rok 2019 predstavuje iba sumu 2.360,- eur, čo predstavuje mesačný príjem vo výške 196,66 eur. I keď takto určená suma výživného síce plne nezodpovedá potrebám maloletého dieťaťa, súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že výška výživného je vždy limitovaná osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi výživou povinnej osoby. Keďže náhradným rodičom vznikne nárok na poberanie nielen prídavku na maloleté dieťa, ale i príspevku náhradnej starostlivosti o maloleté dieťa, časť jeho potrieb bude možné uspokojiť práve z týchto peňažných prostriedkov. Určenú sumu minimálneho výživného je každý z rodičov povinný poukazovať vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet ÚPSVaR Revúca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, a to počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, s tým, že po dovŕšení plnoletosti dieťaťa bude každý z rodičov povinný poukazovať výživné priamo dieťaťu. Súd zároveň zdôrazňuje, že zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa, prípadne na strane povinného rodiča, odôvodňuje podanie návrhu na zvýšenie výživného oprávnenou osobou.
55. V záujme maloletého dieťaťa, predovšetkým s prihliadnutím na vek obidvoch starých rodičov, prihliadajúc i na skutočnosť, že obidvaja sú stále pracovne činní, pričom v tejto súvislosti predovšetkým stará matka s prihliadnutím na veľmi nízky vek dieťaťa, v priebehu konania ani raz nedeklarovala spôsob zabezpečenia celodennej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, naopak krátko pred rozhodnutím súdu vo veci podľa vlastných slov zmenila zamestnanie. V neposlednom rade nemožno prehliadnuť ani to, že je to už druhé maloleté dieťa ich jedinej dcéry (ktorej osobnosť bola už od skorého detstva poznamenaná disharmonickým vývinom a výraznými poruchami správania), ktoré im bolo zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, preto nie je vylúčené, že rovnakým problémom, akým čelili pri výchove vlastnej dcéry už v minulosti, budú, aj keď už vo výrazne vyššom veku, vystavený opäť. Súd preto s poukazom na uvedené určil v zmysle ustanovenia § 37 ods. 2 Zákona o rodine nad výchovou maloletého dieťa dohľad, ktorý sa bude realizovať v súčinnosti s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca s tým, že úrad bude súdu podávať správu o maloletom dieťati každé dva mesiace, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pričom účinnosť uloženého výchovného opatrenia bude súdom zhodnotená k 01.01.2022.
56. Vzhľadom na to, že účastníci konania neboli schopní preniesť konštruktívny návrh na úpravu možného styku rodičov s maloletým dieťaťom, súd rešpektujúc právo dieťaťa aj na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi v zmysle čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa pristúpil k úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom. Pri rozsahu a spôsobe styku súd prihliadal predovšetkým na veľmi nízky vek maloletej I., ktorej celodennú osobnú starostlivosť doposiaľ zabezpečovala matka, preto umožnil matke stýkať sa s maloletou neobmedzene, ale v prítomnosti aspoň jedného zo starých rodičov, pretože na nich bola v dôsledku zverenia maloletej do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti prenesená zodpovednosť za jej osobnú starostlivosť, a aj výchovu, zdravý všestranný rozvoj, bezpečie a stabilitu prostredia, v ktorom bude ďalej vyrastať. Nakoľko opakovanými sociálnymi šetreniami v domácnosti rodičov bolo preukázané, že títo sú schopní saturovať základné životné potreby maloletého dieťaťa (bývanie, strava, hygiena, zdravotná starostlivosť) riadne a dokážu sa o svoje maloleté deti v tomto smere postarať, súd na rozdiel od úpravy styku rodičov s maloletým S., rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 5P/64/2018 zo dňa 19.12.2019, pristúpil k širšej úprave styku obidvoch rodičov s maloletou I. S. bez prítomnosti obidvoch starých rodičov, fakticky v rozsahu takmer troch dní v priebehu kalendárneho týždňa, a to každý týždeň v stredu v čase od 15.00 hod. do 18.30 hod., každý párny kalendárny týždeň od piatku od 08.00 hod. do soboty do 18.30 hod. (neobmedzene aj s prespaním dieťaťa u rodičov), a každý nepárny kalendárny týždeň od soboty od 08.00 do nedele do 18.30 hod. (neobmedzene aj s prespaním dieťaťa u rodičov), a tiež v období Vianočných a Novoročných sviatkov, každý párny kalendárny rok od 23.12. od 09.00 hod. do 26.12. do 18.30 hod. (neobmedzene aj s prespaním dieťaťa u rodičov), a každý nepárny kalendárny rok od 30.12. od 15.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roku do 18.30 hod. (neobmedzene aj s prespaním dieťaťa u rodičov).
57. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže odmenu za právne zastupovanie matky, ako neúspešného účastníka v predmetnom konaní, ktorému bola poskytnutá právna pomoc podľa zákona č. 327/2005 Z.z., s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 2 tohto zákona, priznaná centrum právnej pomoci podľa ustanovení osobitného predpisu, keďže právo na náhradu trov konania si v konaní pred súdom matka prostredníctvom právneho zástupcu uplatnila riadne a včas. Ostatní účastníci konania si náhradu trov konania neuplatnili.
58. Podľa § 55 Civilného minosporového poriadku súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
59. Podľa § 57 Civilného minosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
60. Podľa § 58 Civilného minosporového poriadku o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
61. Pokiaľ ide o trovy konania štátu, ktoré v predmetnom mimosporovom konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa vznikli v dôsledku nariadeného znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychiatra so špecializáciou na liečbu drogových závislostí pre rozpory v záveroch znaleckých posudkov z
pripojených súdnych spisov, v nadväznosti na dokazovanie vykonané v predmetnej veci, najmä na výpovede účastníkov konania, a to na návrh kolízneho opatrovníka, sledujúc pritom najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktoré neboli z uvedeného dôvodu kryté preddavkami, ale preddavkované zo strany štátu, za situácie, keď vzájomný návrh rodičov na zverenie maloletého dieťaťa do ich osobnej starostlivosti bol zamietnutý, súd s ohľadom na okolnosti prípadu považoval v zmysle ustanovenia § 55 Civilného mimosporového poriadku za spravodlivé priznať štátu plnú náhradu trov konania, ktoré platil, z dôvodu zistenej drogovej závislosti v prípade obidvoch rodičov, ktorá ako bolo preukázané sekundárne reštrukturuje ich osobnosti, hoci napriek veľmi nízkemu veku maloletého dieťaťa, požívanie omamných a psychotropných látok v priebehu konania obidvaja popierali a užívanie drog bagatelizovali, hoci ako osoby drogujúce a nekritické voči drogovaniu sú zároveň rizikovými rodičmi pre zdravý telesný, psychický a sociálny vývoj a výchovu maloletého dieťaťa. S prihliadnutím na výšku trov spojených so znaleckým dokazovaním toto ktorého rodiča, súd zaviazal matku nahradiť štátu trovy konania vo výške 580,36 eur a otca vo výške 553,80 eur, s tým, že obidvaja rodičia, každý osobitne sú povinní tú ktorú sumu uhradiť na účet Okresného súdu Revúca v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. V súvislosti s určením dlhšej paričnej lehoty súd zohľadnil aj aktuálnu finančnú situáciu obidvoch rodičov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.