Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-68-2020.pdf
PDF · 88.11 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/68/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: T. R., Z.: XX XXX XXX, Y. J. R. N. XXX/XX, XXX XX Y., právne zastúpeného Mgr. Ernestom Vokálom, advokátom, IČO: 50 660 888, so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, proti žalovanému: SEVROL, s. r. o., IČO:44 500 661, so sídlom Harminy 130/10, 082 21 Veľký Šariš, právne zastúpenému JUDr. Zuzanou Pitoňákovou, advokátkou, IČO: 42 385 474, so sídlom Slovenská 5, 080 01 Prešov, o zaplatenie 2.741,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/61/2019-95 zo 6. februára 2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
2. 2.1 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že žalobca mal so žalovaným uzatvoriť zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola realizácia stavebných prác, a to najmä prípravných prác k realizácii stavby, dokončovacích stavebných prác pri realizácii exteriérov a interiérov stavieb, maliarskych a natieračských prác. Žalovaný sa údajne zaviazal zaplatiť žalobcovi cenu za riadne zrealizované stavebné práce. Žalobca vystavil žalovanému za elektroinštalačné práce faktúru 07/2017 na sumu 2.741,- eur. Žalovaný faktúru žiadnym spôsob nenamietal, ani ju žalobcovi neuhradil. Žalovaný nepopieral vykonanie istých stavebných prác žalobcom, avšak tieto práce neboli splnené riadne. Žalovaný musel vynaložiť niekoľkonásobok žalovanej sumy na odstránenie vád spôsobených žalobcom. Žalobca dielo nedokončil riadne a bez akejkoľvek komunikácie odišiel z miesta výkonu diela, pričom po sebe zanechal výrazne nekvalitnú a nedokončenú robotu. Žalovaný vyzýval žalobcu na odstránenie vád. Žalobca sa odmlčal a na výzvy žalovaného nereagoval. Žalovaný mal faktúru formálne v účtovníctve, avšak jej základ neuznával, keďže neboli splnené podmienky na jej splatnosť (dielo nebolo riadne dokončené a trpí vážnymi vadami). Z výpovede žalobcu a predloženej sms komunikácie s Z.. R. Q.Ý. skôr vyplýva, že žalobca vykonal práce pre obchodnú spoločnosť Q. F., Y.. N.. K.., ktorá si ich výkon aj objednala. Za tohto predpokladu by tak prípadný nárok na odplatu žalobcovi vznikol voči tejto obchodnej spoločnosti, o ktorej sa žalobca vyjadril, že „bola len vykonávateľ vyplatenia faktúr“. 2.2 Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili 7. januára 2016 rámcovú zmluvu o dielo, ktorej platnosť a účinnosť bola obmedzená na dobu určitú od 7. januára 2016 do 31. decembra 2016. Žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie ceny diela
vykonaného v roku 2017, za ktoré 4. septembra 2017 vystavil žalovanému faktúru 07/2017. Vo faktúre je uvedené, že suma 2.741,- eur mala byť výsledkom dohody, avšak žalobca predložil súdu len rámcovú zmluvu a faktúru 07/2017, z ktorej nevyplýva, ktorej zákazky sa týka. 2.3 Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca nepreukázal vznik svojho nároku na zaplatenie 2.741,- eur voči žalovanému, napriek tomu, že 4. septembra 2017 vystavil žalovanému faktúru 07/2017 na sumu 2.741,- eur s dátumom splatnosti 4. októbra 2017. 2.4 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 536, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). 2.5 O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.
3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Čo sa týka namietaných nesprávnych skutkových zistení tvrdil, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o nevykonaní diela riadne a v požadovanej kvalite, pričom poukázal na ustanovenie § 562 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, podľa ktorého súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, ale aj na skutočnosť, že takéto oznámenie musí byť urobené písomne. V tejto súvislosti zdôraznil, že doposiaľ mu žalovaný neoznámil konkrétne vady vykonaného diela. Zároveň podotkol, že súd prvej inštancie neakceptoval jeho návrh, že ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení predloží súdu obratom zmluvu o dielo uzatvorenú so žalovaným na kalendárny rok 2017, ktorá bola v tom čase u jeho netere, ktorá pracuje na súde a dal si robiť právnu analýzu, ani sa s týmto jeho návrhom žiadnym procesným spôsobom nevysporiadal. Mal za to, že zo zvukovej nahrávky z pojednávania vyplýva správanie sudcu, ktoré nie je možné považovať za nezaujaté, v dôsledku ktorého mu postupom súdu, ktorý sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho návrhom na doplnenie dokazovania, bolo odopreté právo na predkladanie dôkazov, a preto ako prílohy tohto odvolania predložil odvolaciemu súdu dôkazy, ktoré mu na základe jeho návrhu na pojednávaní súd prvej inštancie neumožnil predložiť. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd po vykonaní predložených dôkazov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 21. júla 2020. K tvrdeniu žalobcu, že nepredložil žiadne dôkazy na potvrdenie svojich tvrdení o tom, že žalobca nevykonal dielo riadne a v požadovanej kvalite uviedol, že zo žaloby, z faktúry, z rámcovej zmluvy o dielo, ani z výsluchu žalobcu nie je zrejmé, aké práce, pre koho, kde a kedy mal žalobca vykonávať a na základe čoho dospel k žalovanej sume, v dôsledku čoho nemal žiadny dôvod vo vzťahu k žalobcom neidentifikovaným prácam preukazovať akékoľvek reklamácie. Mal za to, že ani zmluva o dielo, ktorú žalobca doručil odvolaciemu súdu ako prílohu odvolania, by nebola dôkazom, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného v súdom určenej lehote nevyjadril.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:
10. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa ustanovenia § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie, avšak z tohto ako ani zo žiadneho iného ustanovenia upravujúceho zmluvu o dielo nevyplýva povinnosť zmluvných strán uzatvoriť zmluvu o dielo v písomnej forme. Popritom však zákonodarca do Obchodného zákonníka zakotvil aj ustanovenie § 554 ods. 1 a 6, v súlade s ktorým zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. Ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.
11. Rešpektujúc uvedené odvolací súd konštatuje, že predložením písomnej zmluvy o dielo by žalobca súdu prvej inštancie preukázal len existenciu zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným, ale nepreukázal by svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy, dôkazom ktorého by okrem iného mohla byť aj vyššie spomenutá zápisnica o odovzdaní predmetu diela. V prejednávanej veci však nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela spochybňuje aj tvrdenie žalovaného uvedené v odpore proti platobnému rozkazu, že žalobca dielo nedokončil riadne a bez akejkoľvek komunikácie odišiel z miesta výkonu diela, pričom po sebe zanechal výrazne nekvalitnú a nedokončenú robotu, ale aj skutočnosť, že žalobca toto tvrdenie žalovaného v priebehu konania nijako nepoprel.
12. Za týchto okolností považuje odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania predložením zmlúv o dielo na rok 2017, za správny. Napriek tomu, čo už odvolací súd uviedol v súvislosti s relevanciou zmluvy o dielo a preukázaním nároku uplatneného žalobou, nemožno podľa odvolacieho súdu na tomto mieste opomenúť, ani skutočnosť, že ak žalobca mal k dispozícii tieto zmluvy o dielo v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, prečo ich nedoručil, spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu už Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu. Ako pozoruhodný hodnotí odvolací súd tiež argument žalobcu, že zmluva o dielo uzatvorená so žalovaným na kalendárny rok 2017, bola v čase pojednávania na súde prvej inštancie (6. februára 2020) u jeho netere, ktorá pracuje na súde a dal si robiť právnu analýzu, a to z dôvodu, že
žalobca je v konaní, ktoré začalo ešte 26. marca 2019 zastúpený právnym zástupcom. Na základe toho je možné podľa názoru odvolacieho súdu dôvodne predpokladať, že žalobca mal nielenže pochybnosti o svojom úspechu v konaní, ale aj o kvalite právnych služieb poskytovaných mu jeho právnym zástupcom.
13. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o nevykonaní diela riadne a v požadovanej kvalite, odvolací súd považuje túto jeho námietku v kontexte s vyššie uvedenými dôvodmi za irelevantnú, pretože žalovaný by mohol preukazovať vady diela len vtedy, ak by bolo preukázané, že žalobca konkrétne dielo pre žalovaného vykonal.
14. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
15. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a zároveň žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).