Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25C-25-2018.pdf
PDF · 69.64 KB
Case nature
Subarea
25C/25/2018
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcov: 1. L. M., G.. XX.XX.XXXX, K. C. X, XXX XX C., 2. C. K., G.. XX.XX.XXXX, K. C. X, XXX XX C., 3. Ľ. M., G.. XX.XX.XXXX, K. C. X, XXX XX C., proti žalovanému: AZ KAPITAL, s.r.o., so sídlom Nová 19, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 46 042 237, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 150.000,- EUR s prísl., takto
rozhodol:
Konanie žalobcov v 1. a 2.rade z a s t a v u j e .
Žalobkyni v 1.rade voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
V právnom vzťahu medzi žalovaným a žalobkyňou v 2.rade žalovanému nárok na náhradu konania n e p r i z n á v a .
Nárok žalobcu v 3.rade voči žalovanému v y l u č u j e na samostatné konanie.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia žalobou zo dňa 26.04.2017 sa domáhali zaplatenia sumy vo výške 150.000,- EUR titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Súčasne požadovali náhradu trov konania.
2. Uznesením zo dňa 16.9.2020 č. k. 25C/25/2018-255 súd nepripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobkyne v 1. rade.
3. Písomným podaním zo dňa 23.11.2019, t. j. v priebehu konania žalobkyňa v 1. rade oznámila, že berie žalobu v celom rozsahu späť, konanie žiadala zastaviť, nakoľko medzi ňou a žalobcom došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody.
4. Oznámením doručeným súdu dňa 29.11.2019 žalovaný so späťvzatím žaloby žalobkyňou v 1. rade súhlasil.
5. Žalobkyňa v 1.rade podaním zo dňa 20.1.2020 následne žiadala o pokračovanie v konaní pričom tvrdila, že žaloba naďalej platí. Podľa nej je späťvzatie žaloby podvodné a nezákonné.
6. Žalobkyňa v 1. rade na prípis súdu, aby označila dôkazy, že späťvzatie je nezákonné nereagovala, z ktorého dôvodu mal súd za to, že späťvzatie je účinné. Na pojednávaní konanom dňa 6.2.2020 právny zástupca žalobkyne v 1. rade potvrdil podpísanie späťvzatia žalobkyňou. Tvrdenie, že bolo podpísané pod nátlakom žalobkyňa v konaní nepreukázala.
7. Súd v danej veci uvádza, že v zmysle dikcie zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku späťvzatie späťvzatia nie je možné, nakoľko ide o kogentnú právnu normu, kedy ak už žalobca
žalobu zobral späť, toto späťvzatie nemožno odvolať. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd obligatórne uznesením konanie zastaví.
8. Žalobkyňa v 2.rade C. K. písomným podaním zo dňa 18.9.2020 žalobu zobrala v celom rozsahu späť, konanie žiadala zastaviť, keďže sa dlhodobo zdržiava a žije v zahraničí.
9. Písomným podaním doručeným súdu dňa 9.12.2020 žalovaný so späťvzatím žaloby žalobkyňou v 2. rade súhlasil.
10. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
12. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Nárok, ktorý si žalobca v žalobe uplatnil, však späťvzatím žaloby nezaniká a možno ho uplatniť znovu. Konanie, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie žaloby, nezakladá prekážku veci rozhodnutej. Ak už žalobca žalobu zobral späť, toto späťvzatie nemožno odvolať. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd uznesením konanie zastaví. Pri čiastočnom späťvzatí súd zastaví konanie len v tejto časti, napríklad v časti o zaplatenie časti žalovanej sumy alebo v časti proti jednému z viacerých subjektov na strane žalovaného.
14. Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon navrhovateľa, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012, sp. zn. 3 Cdo 123/2012).
15. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkýň v 1. a v 2. rade a citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a konanie zastavil.
16. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
18. Ak v sporovom konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je súd povinný skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, tak ten zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nie je možné pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
19. Vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným súd právne uzatvára, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, nakoľko po podaní žaloby na súd, t. j. po začatí konania došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody medzi stranami sporu, z ktorého dôvodu súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobkyni v 1. rade v plnej výške.
20. Vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným, je zrejmé že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa v 2. rade z dôvodu, že po začatí konania zobrala žalobu späť bez relevantného odôvodnenia tohto úkonu. Procesne tak zavinila zastavenie konania a žalovaný by mal nárok na náhradu
trov konania. V konaní však žalovanému preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.
21. Žalobca v 3.rade sa k späťvzatiu nevyjadril, napriek tomu, že bol účastný mimosúdnej dohody ako svedok. Súd tak nárok žalobcu v 3. rade voči žalovanému vylúčil na samostatné konanie v súlade s § 166 ods. 2 CSP, v ktorom voči stranám sporu rozhodne aj o trovách konania.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).