Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-182-2017.pdf
PDF · 107.18 KB
Case nature
Subarea
6S/182/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1. Obec Smolenice, SNP 52, 919 04 Smolenice, 2. Občianska iniciatíva „Smolenice bez spaľovne", Za bránou 16, 919 04 Smolenice, obaja právne zastúpení: Mgr. Milan Petráš, advokát, Einsteinova 23, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Nám. slobody 6, Bratislava, za účasti: 1. CHEMOLAK a.s., Továrenská 7, Smolenice, zastúpený: CLC advokátska kancelária s.r.o., Panenská 18, Bratislava, 2. Anja spol. s r.o., Opavská 18/A/6543, Bratislava, 3. Mgr. Róbert Bardáč, občianske združenie Rieka Morava v ohrození, Pavla Horova 23, Bratislava, 4. L.. D. L., Za Q. XX, P., 5. Obec Buková, 919 10 Buková 50, 6. Obec Trstín, 919 05 Trstín 95, 7. Obec Bíňovce, 919 07 Bíňovce 134, 8. Obec Boleráz, 919 08 Boleráz 586, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21555/2014/B623-SV/59339/JD zo dňa 30.09.2014, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu v časti pripojeného spisu pôvodne vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 1S/276/2014 odmieta.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Konanie a rozhodnutia správnych orgánov
1. Zo súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že dňa 24.01.2011 bol Obci Smolenice (ďalej aj ako „Stavebný úrad Smolenice“), ako príslušnému stavebnému úradu podľa § 33 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení (ďalej aj ako „Stavebný zákon“), doručený návrh na vydanie územného rozhodnutia v súlade s § 35 Stavebného zákona a podľa § 3 Vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona, pre stavbu „Spaľovňa priemyselných odpadov CHEMOLAK, a.s. Smolenice“, podaný navrhovateľom CHEMOLAK, a.s., zastúpeným spoločnosťou EKOS PLUS, s.r.o.
2. Stavebný úrad Smolenice vo veci návrhu spoločnosti CHEMOLAK, a.s. rozhodol tak, že konanie o umiestnení stavby „Spaľovňa priemyselných odpadov CHEMOLAK, a.s. Smolenice“ opakovane prerušil, naposledy rozhodnutím č. OcÚ/OŽP/433/2012/PK/Zý k č. 49/2011 zo dňa 17.07.2012, a to na dobu 60 dní od doručenia rozhodnutia a opakovane vyzval účastníka konania CHEMOLAK, a.s. na doplnenie svojho podania. Po uplynutí uvedenej lehoty Stavebný úrad Smolenice rozhodnutím č. OcÚ/OŽP/433/2012/ZK/Zý k č. 49/2011 zo dňa 17.10.2012 územné konanie vo veci umiestnenia stavby „Spaľovňa priemyselných odpadov CHEMOLAK, a.s. Smolenice“ zastavil z dôvodu nedoplnenia návrhu na vydanie územného rozhodnutia požadovaným spôsobom v určenej lehote navrhovateľom. Rozhodnutie bolo spoločnosti CHEMOLAK, a.s. doručené dňa 24.10.2012 a splnomocnenému zástupcovi EKOS PLUS, s.r.o. dňa 25.10.2012. Proti tomuto rozhodnutiu nebol účastníkom konania CHEMOLAK, a.s. podaný riadny opravný prostriedok, a preto nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2012.
3. Dňa 20.11.2013 podal účastník konania CHEMOLAK, a.s. prostredníctvom splnomocneného zástupcu EKOS PLUS, s.r.o. na Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, v ktorom žiadal preskúmať rozhodnutie Stavebného úradu Smolenice č. OcÚ/OŽP/433/2012/ZK/Zý k č. 49/2011 zo dňa 17.10.2012 o zastavení územného konania vo veci umiestnenia stavby „Spaľovňa priemyselných odpadov CHEMOLAK, a.s. Smolenice“. Prvostupňový orgán oznámil začatie konania o zrušenie rozhodnutia Stavebného úradu Smolenice č. OcÚ/ OŽP/433/2012/ZK/Zý k č. 49/2011 zo dňa 17.10.2012 v konaní mimo odvolania všetkým známym účastníkom konania a následne vydal rozhodnutie č. V/OU-TT-OVBP2-2014/00063/Gi, V/OU-TT- OVBP2-2013/00263/Gi a A/2014/07217 zo dňa 28.04.2014, ktorým zrušil právoplatné rozhodnutie Stavebného úradu Smolenice č. OcÚ/OŽP/433/2012/ZK/Zý k č. 49/2011 zo dňa 17.10.2012. Prvostupňový orgán zrušil právoplatné rozhodnutie Stavebného úradu Smolenice zo dňa 17.10.2012 z dôvodu jeho nezákonnosti, nakoľko Stavebný úrad Smolenice neodstránil všetky nedostatky v zistení skutkového stavu vytýkané odvolacím orgánom v predmetnom konaní. Prvostupňový orgán poukázal na to, že Stavebný úrad Smolenice žiadal od účastníka konania CHEMOLAK, a.s. doloženie takých podkladov, ktoré sú podľa odvolacieho orgánu neopodstatnené a neoprávnene žiadané.
4. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podali účastníci konania Obec Trstín, Obec Buková, Obec Bíňovce, Obec Boleráz, Obec Smolenice, L.. D. L. a Občianska iniciatíva „Smolenice bez spaľovne“ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 21555/2014/ B623-SV/59339/JD zo dňa 30.09.2014 tak, že odvolanie Obce Trstín, Obce Buková, Obce Bíňovce, Obce Boleráz, Obce Smolenice, odvolanie L.. D. L. a odvolanie Občianskej iniciatívy „Smolenice bez spaľovne“ zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu č. V/OU-TT- OVBP2-2014/00063/GÍ, V/OU- TT-OVBP2-2013/00263/GÍ a A/2014/07217 zo dňa 28.04.2014 potvrdil.
II.
Žaloba
5. Žalobca 2/ sa v konaní pôvodne vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 1S/276/2014 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 30.09.2014, ktoré spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu považoval nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho a skutkového posúdenia. Navrhoval ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
6. Ako účastník správneho konania v právnej veci vydania územného rozhodnutia pre stavbu „Spaľovňa priemyselných odpadov CHEMOLAK, a.s. Smolenice“ nesúhlasil s výrokom ani s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Pochybenia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu spočívajú podľa žalobcu 2/ v procesných vadách konania, keď žalovaný a prvostupňový orgán porušili právnu povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci, čím porušili zásadu materiálnej pravdy ako jednu zo základných zásad správneho konania. Žalovaný tiež porušil zásadu zákonnosti, kedy nepostupoval v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.
7. Mal za to, že územné konanie začaté na návrh účastníka konania CHEMOLAK, a.s. zo dňa 24.01.2011 je nezákonné. Dôvodom je skutočnosť, že navrhovaná činnosť vyžaduje najskôr vydanie rozhodnutia o povolení navrhovanej činnosti podľa § 38 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pričom Obec Smolenice rozhodnutie o povolení navrhovanej činnosti nevydala. Podľa žalobcu 2/ je irelevantné zaoberať sa územným konaním o umiestnení stavby, keď nie je navrhovaná činnosť povolená.
8. Žalobca 2/ tiež namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkami účastníkov konania. Uviedol, že obhajuje práva a právom chránené záujmy viac ako 5.000 obyvateľov dotknutých regiónov, ktorí podali petíciu proti výstavbe a prevádzkovaniu spaľovne nebezpečných odpadov CHEMOLAK, a.s. Smolenice a ktorí sa vo veciach verejného záujmu obracajú na štátne orgány v zmysle čl. 27 ods. 1 Ústavy SR, zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve, § 3 ods. 2 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a § 15 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí. Zdôraznil, že žalovaný nebral do úvahy záujmy chránené predpismi o ochrane zdravia ľudí, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, o vplyvoch na životné prostredie, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane prírody, o odpadoch a iné. Podľa žalobcu 2/ je výstavba a prevádzkovanie spaľovne
nebezpečných odpadov CHEMOLAK, a.s. Smolenice v rozpore s politikou Európskej únie na úseku spoločných právomocí Únie a jej členských štátov pre oblasť životného prostredia. Poukázal na to, že každý má právo na priaznivé životné prostredie a právo na ochranu zdravia, pričom tieto práva sú garantované Ústavou SR v čl. 44 ods. 1 a čl. 40 SR a tiež medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a ktoré majú prednosť pred zákonmi.
9. Zdôraznil, že obyvatelia dotknutých obcí zastúpení žalobcom 2/ majú dôvodné obavy z nepriaznivého až negatívneho dopadu na kvalitu ich života, ovzdušia, pôdy, vody, živočíchov, fauny a životného prostredia. Podotkol, že katastrálne územie Smolenice je od roku 1976 vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť Malé Karpaty, v ktorej platí druhý stupeň ochrany a je tiež rekreačnou oblasťou s významným záujmom o turizmus. Výstavba a prevádzkovanie spaľovne nebezpečných odpadov CHEMOLAK, a.s. Smolenice by závažným spôsobom zasiahli do ochrany prírody a krajiny, ako aj do životných podmienok obyvateľov obce Smolenice a okolitých obcí a v neposlednom rade aj do cestovného ruchu a turizmu. Výstavba a prevádzkovanie spaľovne nebezpečných odpadov CHEMOLAK, a.s. Smolenice sú v rozpore s Územným plánom Obce Smolenice, schváleným Obecným zastupiteľstvom Smolenice na verejnom zasadnutí Obecného zastupiteľstva Smolenice dňa 21.07.1995, v ktorom výstavba a prevádzkovanie spaľovne nebezpečných odpadov CHEMOLAK, a.s. Smolenice nie sú v odpadovom hospodárstve plánované. V aktualizácii Územného plánu Obce Smolenice z roku 2005 sa v dotknutom území zakazuje vznik zdroja znečistenia ovzdušia. Výstavba a prevádzkovanie spaľovne nebezpečných odpadov CHEMOLAK, a.s. Smolenice nemá oporu ani v Územnom pláne veľkého územného celku - Trnavský kraj (z roku 1997, ani v znení jeho dodatkov z rokov 2003 a 2007).
III.
Vyjadrenie žalovaného
10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe predovšetkým namietal procesnú spôsobilosť a aktívnu legitimáciu žalobcu 2/. Uviedol, že občianskou iniciatívou sú podľa § 25 zákona o posudzovaní vplyvov (v znení účinnom do 31.12.2014) fyzické osoby, ktoré sú staršie ako 18 rokov a ktoré podpíšu spoločné stanovisko k navrhovanej činnosti posudzovanej podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Občianska iniciatíva je akési zoskupenie fyzických osôb, ktoré majú rovnaké stanovisko k posúdeniu navrhovanej činnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Na účely zákona o posudzovaní vplyvov má občianska iniciatíva postavenie účastníka konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Zákon o posudzovaní vplyvov ďalej uvádza, akým spôsobom sa občianskej iniciatíve doručuje rozhodnutie a kto je jej splnomocnencom.
11. Dôvodil, že jednou z hlavných procesných podmienok je spôsobilosť byť účastníkom občianskeho procesu (či inak povedané spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti). Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Spôsobilosť mať práva a povinnosti priznáva Občiansky zákonník fyzickým a právnickým osobám, pričom medzi právnické osoby patrí: združenia fyzických alebo právnických osôb, účelové združenia majetku, jednotky územnej samosprávy a iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Podľa žalovaného je nesporné, že žalobcovi 2/ zákon o posudzovaní vplyvov priznáva postavenie účastníka konania v konaní o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmene, avšak nie v civilnom procese. Žalovaný mal za to, že žalobca 2/ nie je procesné spôsobilým subjektom na podanie žaloby, a preto žiadal konanie zastaviť.
IV.
Rozhodnutie súdu
12. Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu 2/ pôvodne vedenej pod sp. zn. 1S/276/2014 rozhodol uznesením č. k. 1S/276/2014-22 zo dňa 17.03.2016 tak, že konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Dôvodom zastavenia konania bolo podanie žaloby žalobcom 2/ po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 21555/2014/B623-SV/59339/JD zo dňa 30.09.2014 bolo žalobcovi 2/ doručované do vlastných rúk prostredníctvom Slovenskej pošty dňa 14.10.2014, pričom po neúspešnom pokuse o doručenie bolo vykonané opakované doručovanie dňa 15.10.2014 a keďže žalobca 2/ nebol zastihnutý, zásielka bola v rovnaký deň uložená na pošte. Žalobca 2/ fyzicky zásielku prevzal až dňa 31.10.2014. V predmetnej veci zvolil žalovaný správny orgán doručovanie napadnutého
rozhodnutia formou doručovania do vlastných rúk prostredníctvom pošty, t.j. v intenciách ustanovenia § 24 Správneho poriadku.
13. Ďalej krajský súd v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že v prípade žalobcu 2/, ktorý si zásielku uloženú na pošte dňa 15.10.2014 do 3 dní od uloženia nevyzdvihol, nastúpila fikcia doručenia rozhodnutia, ktorá vyplýva zo zákona o správnom konaní, podľa ktorého, ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel, pričom trojdňová úložná lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po upovedomení adresáta o uložení písomnosti. V danom prípade trojdňová úložná lehota začala plynúť dňom 16.10.2014 ako prvý deň, 17.10.2014 ako druhý deň, 18.10.2014 ako tretí deň, keďže však tento deň pripadol na sobotu, lehota skončila posledným najbližším nasledujúcim pracovným dňom 20.10.2014 ako deň tretí, pričom tento deň sa považuje aj za deň doručenia napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že na podanie žaloby v správnom súdnictve bola v tom čase v zmysle ust. § 250b ods. 1 O.s.p. ustanovená dvojmesačná lehota, ktorá v prípade žalobcu 2/ začala plynúť dňom 20.10.2014 a skončila uplynutím posledného dňa lehoty na podanie žaloby, a to dňom 20.12.2014 a žalobca 2/ súdu osobne podal žalobu až dňa 22.12.2014, považoval krajský súd túto žalobu za oneskorene podanú.
V.
Rozhodnutie odvolacieho súdu
14. Proti rozhodnutiu krajského súdu č. k. 1S/276/2014-22 zo dňa 17.03.2016 podal žalobca 2/ odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Sžo/18/2016 zo dňa 20.09.2017 tak, že uznesenie krajského súdu č. k. 1S/276/2014-22 zo dňa 17.03.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd uviedol, že žalobca 2/ označený ako Občianska iniciatíva „Smolenice bez spaľovne“ vystupoval ako účastník konania v administratívnom konaní, rovnako označený podal žalobu, v podanom odvolaní najskôr poukazoval na svoje postavenie občianskej iniciatívy a na existenciu bez registrácie, v doplnení odvolania však poukazoval na status právnickej osoby v zmysle zákona o združovaní občanov a na registráciu občianskeho združenia v registri Ministerstva vnútra SR. V súdnom spise sa tiež nachádzajú stanovy občianskeho združenia „Smolenice bez spaľovne“, ako aj výpis z registra občianskych združení vedenom na Ministerstve vnútra SR. Uvedené podľa najvyššieho súdu spôsobuje zmätočnosť v označení žalobcu, s ktorou bolo potrebné sa vysporiadať.
15. Najvyšší súd konštatoval, že účastníkmi preskúmavacieho konania súdu sú žalobca, teda ten, ktorý bol ako účastník správneho orgánu dotknutý na svojich právach rozhodnutím žalovaného správneho orgánu a žalovaný, teda správny orgán, ktorý rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím. Krajský súd zastavil konanie z dôvodu podania žaloby po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty aplikujúc fikciu doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku bez toho, aby skúmal, či žalobca 2/ označený ako občianska iniciatíva „Smolenice bez spaľovne“ má postavenie fyzickej alebo právnickej osoby. Pokiaľ teda krajský súd konanie zastavil z dôvodu uplynutia lehoty bez toho, aby sa zaoberal právnym postavením žalobcu 2/, podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol vo veci predčasne. Najvyšší súd SR krajský súd v ďalšom konaní zaviazal vysporiadať sa s právnym postavením žalobcu 2/ a následne posúdiť včasnosť podania žaloby.
VI.
Posúdenie veci
16. Krajský súd v Bratislave vec opätovne posúdil a po ustálení právneho postavenia žalobcu 2/ konštatuje, že žalobu je potrebné odmietnuť. Uznesením č. k. 6S/182/2017-51 zo dňa 11.12.2018 krajský súd spojil veci vedené pod sp. zn. 6S/182/2017 a sp. zn. 1S/276/2014 na spoločné konanie s tým, že ďalej sa viedli pod spoločnou sp. zn. 6S/182/2017. Dôvodom spojenia vecí bola skutočnosť, že predmetom žalôb žalobcu 1/ v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 6S/182/2017 a žalobcu 2/ v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 1S/276/2014 je totožné rozhodnutie žalovaného č. 21555/2014/B623- SV/59339/JD zo dňa 30.09.2014.
17. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
18. Podľa § 3 ods. 1 SSP na účely tohto zákona sa rozumie a/ administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b/ rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c/ opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, d/ nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie, e/ iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
19. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
20. Podľa § 181 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
21. Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
22. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.
23. Podľa § 24 zákona č. 24/2006 Z.z. je zainteresovaná verejnosť je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem na postupoch environmentálneho rozhodovania. Medzi zainteresovanú verejnosť patrí najmä a) fyzická osoba podľa § 24a, b) právnická osoba podľa § 24b alebo § 27, c) občianska iniciatíva podľa § 25, d) občianske združenie podporujúce ochranu životného prostredia podľa § 26.
24. Podľa § 25 ods.1 zákona č. 24/2006 Z.z., občianska iniciatíva sú fyzické osoby staršie ako 18 rokov, ktoré podpíšu spoločné stanovisko k navrhovanej činnosti posudzovanej podľa tohto zákona.
25. Podľa § 24a ods.2 zákona č. 24/2006 Z.z., ak najmenej 250 fyzických osôb podá zhodné písomné stanovisko podľa odseku 1, považujú sa tieto fyzické osoby za občiansku iniciatívu podľa § 25; splnomocnencom občianskej iniciatívy je ten, ktorého písomné stanovisko bolo doručené ako prvé v poradí.
26. Podľa § 26 zákona č. 24/2006 Z.z., občianske združenie založené podľa osobitného predpisu za účelom ochrany životného prostredia, ktoré podá písomné stanovisko podľa § 23 ods. 4, § 30 ods. 5 alebo podľa § 35 ods. 3, má v rámci následného povoľovacieho konania podľa osobitného postavenie účastníka konania. Občianske združenie predloží príslušnému orgánu doklad o zaregistrovaní občianskeho združenia spolu s podaním písomného stanoviska. Také občianske združenie sa na účely tohto zákona považuje za zainteresovanú verejnosť, ktorej právo na priaznivé životné prostredie môže byť rozhodnutím dotknuté.
27. Podľa §18 ods. 1, 2 písm. d) Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnickými osobami sú iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
28. Podľa §6 ods.1 zákona č. 83/1993 Z.z. o združovaní občanov, združenie vzniká registráciou.
29. Podľa §7 ods.1 zákona č. 83/1993 Z.z.o združovaní občanov, návrh na registráciu sa podáva Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").
30. Podľa § 24 ods.1,2 správneho poriadku, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
31. Podľa § 25 ods.1,2 správneho poriadku, písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a právnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený zamestnanec na prijímanie písomností, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať. Ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
32. Ohľadom posúdenia žalobcu Občianska iniciatíva Smolenice bez spaľovne ako fyzickej osoby prípadne právnickej osoby v žalobe podanej a vedenej tunajším súdom pôvodne pod číslom 1S/276/2014 správny súd uvádza, že NSSR v citovanom uznesení uložil správnemu súdu zaoberať sa právnym postavením žalobcu, skúmať, či žalobca označený ako „Občianska iniciatíva Smolenice bez spaľovne“ má postavenie fyzickej osoby alebo právnickej osoby. K uvedenému správny súd uvádza, že skúmal príslušné zákonné ustanovenia a to §§24, 24a ods.2, 25 a 26 zákona č. 24/2006, ako aj §18 ods. 1, 2 OZ a ďalšie. Zároveň preskúmal súdny a admin. spis a dospel k záveru, že žalobcu v tomto konaní je nutné definovať ako fyzickú osobu. Žalobca v tomto prípade argumentuje, že je právnickou osobou, nakoľko je registrovaný Ministerstvom vnútra. V súdnom spise sú síce založené Stanovy občianskeho združenia „Smolenice bez spaľovne“ a Výpis z Evidencie občianskych združení, kde je však uvedený dátum vzniku 19.12.2014.
33. Občianska iniciatíva Smolenice bez spaľovne bola ako účastník pôvodného konania o návrhu na vydanie územného rozhodnutia vo veci umiestnenia stavby Spaľovne od roku 2011. Napadnuté predmetné rozhodnutie žalovaného proti ktorému smerovala žaloba bolo vydané dňa 30.09.2014 a následne doručované žalobcovi dňa 14. októbra 2014 neúspešne, dňa 15 októbra 2014 opakovane a následne bola zásielka uložená na pošte.
34. Správny súd pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy skutočnosť, že „Občianska iniciatíva Smolenice bez spaľovne“ v čase vydania napadnutého rozhodnutia nebola registrovaná ako občianske združenia v Evidencii občianskych združení. Občianska iniciatíva na rozdiel od občianskeho združenia nemá stanovy ani nepodlieha registrácii. Správny súd prisvedčil žalovanému, že na vznik občianskej iniciatívy postačuje deklarovanie rovnakého názoru na konanie vo veci posudzovania vplyvov na životné prostredie. Zo samotného zmyslu uvedeného postupu občanov združených v občianskej iniciatíve vyplýva, že nejde o právnickú osobu s konkrétnou určenou sústavnou činnosťou spísanou napríklad do stanov, ale o prejavenie občianskeho postoja. Občanov, ktorí sú súčasťou občianskej iniciatívy zastupuje splnomocnenec, fyzická osoba, ktorá je ako splnomocnenec uvedená v podpisovej listine. Preto je ho nutné posúdiť postavenia žalobcu 2/ ako občianskej iniciatívy, ktorá je jednou z foriem účasti zainteresovanej verejnosti v rámci konaní, ktorých predmetom je posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Prostredníctvom inštitútu občianskej iniciatívy sa v súlade s Aarhuským dohovorom rozširujú práva verejnosti, ktorá má záujem zúčastniť sa na postupoch enviromentálneho rozhodovania. Právny
poriadok však občianskej iniciatíve nepriznáva postavenie právnickej osoby. Na základe uvedeného súd posúdil žalobcu „Občianska iniciatíva Smolenice bez spaľovne“ ako fyzickú osobu.
35. Následne sa súd ohľadom počítania lehôt správny súd uvádza, (rovnako ako odôvodnenie Uznesenia 1S/276/2014 zo dňa 17. marca 2016,) že v prípade žalobcu, ktorý si zásielku uloženú na pošte dňa 15.10.2014 do 3 dní od uloženia nevyzdvihol, nastúpila fikcia doručenia, ktorá vyplýva z §24 ods.2 správneho poriadku, podľa ktorého, ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel, pričom trojdňová úložná lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po upovedomení adresáta o uložení písomnosti. Ide o zákonnú lehotu, ktorú správny orgán nemôže predĺžiť. Táto procesná lehota končí uplynutím posledného dňa lehoty a účinky fikcie doručenia nastanú len za predpokladu, že adresát mal reálnu možnosť písomnosť si v tejto lehote vyzdvihnúť, ale tak neurobil. Ak je lehota určená dňami, počíta sa ako prvý deň ten deň, ktorý nasleduje po dni určujúcom začiatok behu lehoty. Tu je nerozhodné, či prvý deň padne na deň pracovného voľna z čoho vyplýva, že v prípade žalobcu trojdňová úložná lehota začala plynúť dňom 16.10.2014 ako prvý deň, 17.10.2014 ako druhý deň, 18.10.2014 ako tretí deň, keďže však tento deň pripadol na sobotu, lehota skončila posledným najbližším nasledujúcim pracovným dňom 20.10.2014 ako deň tretí, pričom tento deň sa považuje aj za deň doručenia napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že na podanie žaloby v správnom súdnictve ustanovil vtedy platný procesný predpis, teda §250b ods.1 O.s.p., rovnako ako aj SSP dvojmesačnú lehotu, ktorá v prípade žalobcu začala plynúť dňom 20.10.2014 a skončila uplynutím posledného dňa lehoty na podanie žaloby, a to dňom 20.10.2014 a žalobca súdu osobne podal žalobu až dňa 22.12.2014, považuje súd túto žalobu za oneskorene podanú, a preto konanie podľa §98 ods.1 písm. d) SSP odmietol.
36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá.
37.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).