Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62Pc-5-2020.pdf
PDF · 73.88 KB
Case nature
Area
Subarea
62Pc/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnej veci navrhovateľa - otca: Z. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. X. Č.. XX, I., zastúpeného advokátkou Mgr. Anikó Göghovou, Svätovavrinecká č. 2A, Bratislava, voči plnoletému dieťaťu navrhovateľa: A.. D. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. X. Č.. XX, I., o zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa, takto
rozhodol:
I. Súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči plnoletému dieťaťu - Mgr. D. Z., E.. XX.XX.XXXX, určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 15C/140/2008 - 63 zo dňa 16.12.2009, právoplatným a vykonateľným dňa 01.02.2010 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/91/2011 - 140 zo dňa 13.12.2011, právoplatným a vykonateľným dňa 27.07.2012, s účinnosťou od 01.10.2019 z r u š u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným súdu dňa 05.03.2020, sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči svojej plnoletej dcére A.. D. Z., E.. XX.XX.XXXX, naposledy určenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/91/2011 - 140 zo dňa 13.12.2011, a to s účinnosťou od 01.10.2019. Návrh odôvodnil vecne tým, že účastníci sa prostredníctvom písomnej Dohody o zrušení vyživovacej povinnosti zo dňa 03.12.2019 dohodli na zrušení vyživovacej povinnosti otca k plnoletému dieťaťu z dôvodu oznámenia plnoletého dieťaťa o absolvovaní magisterského štúdia, pričom dohoda zodpovedá vzájomne potvrdenej vôli oboch účastníkov. V rámci opísanej dohody plnoleté dieťa vyhlásilo, že v akademickom roku 2018/2019 úspešne ukončilo svoje vysokoškolské štúdium a v čase podpísania dohody je schopné samé sa živiť.
2. Osoba oprávnená na výživné sa písomne vyjadrila k návrhu tak, že so zrušením vyživovacej povinnosti navrhovateľa súhlasí a zároveň súhlasila (spolu s navrhovateľom) s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, nakoľko obaja účastníci konania s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasili a v ich skutkových tvrdeniach nenastala žiadna spornosť, pričom z navrhovateľom predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutočný stav veci.
4. Podľa článku 3.1 Dohody uzatvorenej dňa 03.12.2019 medzi navrhovateľom a jeho plnoletou dcérou A.. D. Z., E.. XX.XX.XXXX, menované plnoleté dieťa vyhlásilo, že v akademickom školskom roku 2018/2019 úspešne ukončilo svoje vysokoškolské štúdium a v čase podpísania tejto dohody je schopné samé sa živiť. Plnoleté dieťa ďalej vyhlasuje, že otec riadne a včas splnil svoju vyživovaciu povinnosť do
30.09.2019 a od 01.10.2019 nie je povinný platiť výživné a od tohto dátumu neuplatňuje žiaden nárok na zaplatenie výživného voči otcovi v súlade s touto dohodou o zrušení vyživovacej povinnosti.
5. Skutočnosť úspešného absolvovania vysokoškolského (magisterského) štúdia oznámilo plnoleté dieťa otcovi i písomným Oznámením zo dňa 02.06.2019.
6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/91/2011 - 140 zo dňa 13.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.07.2012, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči vtedy maloletej D. zo sumy 100,- € mesačne (deklarovanú rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 15C/140/2008 - 63 zo dňa 16.12.2009) na sumu 140,- € mesačne, počnúc dňom 01.04.2011.
7. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
9. Citované ustanovenie § 62 ods. 1 zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú schopné samy sa živiť a nerozlišuje sa pritom, či ide o maloleté alebo plnoleté deti. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom tak zaniká v prípade, ak sa preukáže schopnosť dieťaťa samo sa živiť, resp. ak sa preukáže objektívna možnosť dieťaťa, aby sa samo živilo. Medzi rozhodujúce kritéria určujúce tento faktický stav dieťaťa patrí v závislosti od okolností konkrétneho prípadu jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a podobne. Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby, pričom sa má na mysli objektívna schopnosť živiť sa sám. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Štandardne danú schopnosť nadobudne dieťa ukončením prípravy na jeho budúce povolanie, pod ktorou treba rozumieť najmä ukončenie štúdia na strednej škole, učilišti alebo na vysokej škole dennou formou štúdia, pokiaľ tomu nebránia osobitné významné okolnosti na strane dieťa, za ktoré sa považuje najmä jeho trvale zlý zdravotný stav alebo zdravotné postihnutie, v dôsledku ktorého nie je schopné samo sa živiť.
10. Súd mal nepochybne preukázané, že osoba oprávnená na výživné - plnoleté dieťa navrhovateľa ku dňu 30.09.2019 úspešne absolvovala vysokoškolské štúdium druhého stupňa a od 01.10.2019 nadobudla objektívne schopnosť sama sa živiť, čo deklarovala aj v účastníkmi uzatvorenej a notárom osvedčenej dohode zo dňa 03.12.2019. Vzhľadom na takto zistený skutočný stav veci súd dospel k záveru, že ukončením vysokoškolského štúdia osoba oprávnená na výživné prestala vykonávať svoju prípravu na budúce povolanie, nadobudla schopnosť sama sa živiť a tým jej súdom určené právo na výživné zaniklo.
11. Súd na základe zisteného skutočného stavu veci, ktorý podriadil príslušným právnym normám (právnemu stavu), vyživovaciu povinnosť navrhovateľa postupom podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) zrušil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
12. O trovách konaniach súd rozhodol v intenciách ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).