Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-128-2020.pdf
PDF · 80.67 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/128/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831 proti povinnej: H. T., nar. X. F. XXXX, bytom D. D. XXX, XXX XX, občan Slovenskej republiky, o vymoženie pohľadávky oprávneného výške 742,41 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, pod sp. zn. EX 3355/2011, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/1279/2011-14 zo dňa 2. mája 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/1279/2011-14 zo dňa 2. mája 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým Uznesením č. k. 5Er/1279/2011-14 zo dňa 2. mája 2019 z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastavil. Druhou výrokovou vetou zaviazal oprávneného k povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 54,13 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 4. augusta 2011 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnej na základe právoplatného a vykonateľného Výkazu nedoplatkov oprávneného č. XXXXXXXXXX zo dňa 1. júna 2011 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zo dňa 15. júna 2017, keďže majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň vyčíslil trovy exekúcie. Exekučný súd uviedol, že nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie. Aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, očakávanie oprávneného, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, musí reálny podklad. V danom prípade existencia tohto reálneho podkladu, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinnej dôjde v dohľadnej dobe k zlepšeniu, podľa exekučného súdu nie je daná. Prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie, nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd mal v danom prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej moci za dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodol o zastavení exekúcie. 2. Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pričom zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považoval oprávnený za predčasné. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinná síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti nejaký majetok mohla získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie
aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Namietal, že v danom prípade je povinná fyzickou osobou v produktívnom veku (XX rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinná v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru ani súdny exekútor, ani exekučný súd nezistili majetkové pomery povinnej dôkladne, pričom uviedol, že povinná môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Ďalej namietal, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Oprávnený ďalej uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenené tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bude zamietnutý, prípadne aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. 3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril podaním zo dňa 7. januára 2020 súdny exekútor, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného. V predmetnej veci bola priebežne od začatia exekučného konania vylustrovaná negatívna majetková podstata povinnej, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinná v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, ale rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu. Vzhľadom na uvedené súdny exekútor žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu potvrdil.
4. Oprávnený sa k vyjadreniu súdneho exekútora vyjadril podaním zo dňa 3. apríla 2020, pričom uviedol, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Počet exekučných konaní evidovaných v Centrálnom registri exekúcií nemá žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k skutočnosti, akým majetkom povinná disponuje, a teda či povinná je alebo nie je nemajetná. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený nemá možnosť zistiť, že povinná nadobudla majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Úspešné uplatnenie práva oprávneného na vymoženie dlžnej sumy prípadným novým návrhom je limitované premlčacou dobou v zmysle platných právnych predpisov. Vzhľadom na uvedené oprávnený zotrváva na svojom odvolaní.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.
6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Odvolací súd zistil, že dňa 27. júla 2011 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol právoplatný a vykonateľný Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 1. júna 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26. júna 2011, a ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 742,41 Eur s príslušenstvom. Exekučný súd dňa 4. augusta 2011 vydal poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie č. 5613 039225*. Exekučnému súdu bol následne doručený návrh súdneho exekútora zo dňa 15. júna 2017 na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko „lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok“. Exekučný súd bez pripojenia spisu súdneho exekútora a vykonania akéhokoľvek vlastného šetrenia odvolaním
napadnutým uznesením zo dňa 2. mája 2019 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
9. V § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 je zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.
10. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor doručil exekučnému súdu oznámenie, o tom, že lustráciou majetkovej podstaty povinnej nebol zistený žiadny majetok. Z oznámenia súdneho exekútora nevyplývajú rozhodné skutočnosti, na základe ktorých možno dospieť k skutkovému záveru o nemajetnosti povinnej. Z podaného oznámenia súdneho exekútora nie je možné vôbec identifikovať, aká konkrétna lustrácia majetkovej podstaty povinnej bola vykonaná. Túto skutočnosť súdny exekútor vo svojom oznámení nekonkretizoval a ani neuviedol. Iba všeobecné tvrdenie súdneho exekútora o vykonaní lustrácie majetkových pomerov bez bližšej konkretizácie nie je dostatočným dôkazom o nemajetnosti povinnej. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
11. V posudzovanom prípade exekučný súd pri vyhodnocovaní majetkových pomerov povinnej vychádzal iba z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, a teda z okolností zistených súdnym exekútorom v exekučnom konaní. Zo súdneho spisu nevyplýva, že by ani samotný exekučný súd vykonal akékoľvek zisťovanie majetkových pomerov povinnej.
12. Odvolací súd poukazuje na to, že k exekučnému spisu nebol súdnym exekútorom pripojený žiaden spis v zmysle ustanovenia § 174, § 176 zák. č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších právnych predpisov (viď zoznam pripojených spisov), pričom ani exekučný súd nežiadal o pripojenie iného spisu, exekučný spis teda okrem predmetného všeobecného oznámenia súdneho exekútora neobsahuje žiaden listinný dôkaz osvedčujúci šetrenie pomerov povinnej.
13. V posudzovanej veci z uvedených dôvodov odvolací súd nemal podklady na verifikáciu správnosti záveru exekučného súdu o nemajetnosti povinnej. Exekučný súd nevykonal dokazovanie nemajetnosti povinnej oboznámením sa s exekučným spisom EX 3355/2011 za účelom vyhodnotenia majetkových pomerov povinnej, t.j. či povinná vlastní nehnuteľný alebo hnuteľný majetok, či vlastní motorové vozidlo, či je poberateľom mzdy alebo dávok, či je spoločníkom obchodnej spoločnosti, či je evidovaná v živnostenskom registri, resp. či má otvorený účet v banke. Vzhľadom na uvedené nie je možné jednoznačne ustáliť, že v posudzovanej veci sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej.
14. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil exekučnému súdu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie.
15. Exekučný súd v ďalšom konaní bude povinný zabezpečiť si aktuálnu správu od súdneho exekútora ohľadne majetkových pomerov povinnej a následne posúdiť otázku, či sú splnené podmienky na zastavenie konania.
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov X:X (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).