Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_8P-45-2020.pdf
PDF · 86.46 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/45/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci manželky (navrhovateľky): O. L., B.. X.X.XXXX, X. L. Š. XXX/XX, V. B. O. proti manželovi, ktorý návrh nepodal: T. L.C., B.. XX.X.XXXX, X. L. Š. XXX/XX, V. B. O., za účasti maloletých detí:, mal. X. L.Ľ., B.. XX.X.XXXX, T.. T. L., B.. X.XX.XXXX, T.. W. L., B.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode t a k t o
rozhodol:
Súd manželstvo O. L., G.. W., B.. X.X.XXXX a T. L., B.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu V. B. O. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Na čas po rozvode z v e r u j e maloleté deti X. L., B.. XX.X.XXXX, W. L., B.. XX.XX.XXXX a T. L., B.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Otec sa z a v ä z u j e platením výživného na maloletú T. L., B.. X.XX.XXXX a na maloletého W. L., B.. XX.XX.XXXX, na každé dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť vždy do 25.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva, zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a zaviazania otca platením výživného na dve maloleté deti a to T. H. W. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Maloletá X. už ukončila povinnú školskú dochádzku a v ďalšom štúdiu nepokračuje. Styk otca s maloletými nepožadovala upraviť. V návrhu uviedla, že ako slobodná matka bývala s jej dvoma deťmi v dome rodičov. S terajším manželom sa poznala od detstva, zo školy a postupne nadviazali vzťah. Narodili sa im dve deti a po troch rokoch spoločného bývania sa zosobášili. Po uzavretí manželstva sa im narodili ďalšie deti, ktoré spoločne vychovávali. Po čase však manžel začal na ňu bezdôvodne žiarliť, aj keď na to nemal dôvody. Manželka bola doma a starala sa o deti. Jeho správanie sa zhoršovalo, neustále ju upodozrieval, že ho podvádza. Ponižoval ju pred deťmi aj na verejnosti. Zakazoval jej chodiť von. Keď odprevádzala deti do školy mala na to vymedzený určitý čas. Dlhé roky znášala takéto manželove správanie. Deťom začal neskôr rozprávať, že si nie je istý, či je vôbec ich otec. Najviac poníženia musela znášať manželkina dcéra, jeho nevlastná, ktorú stále urážal, kričal na ňu, nemohla s ním ani sedieť pri stole. Keď bol manžel pod vplyvom alkoholu bol agresívny, rozbíjal riad, pokúsil sa obesiť, čoho svedkom boli deti. Celé roky manžel manželke nijako nepomáhal s výchovou detí, s chodom domácnosti. Nemal záujem hľadať si prácu. V byte bolo všetko zničené, deťom zakazoval chodiť do školy, čoho dôsledkom
bol vysoký počet vymeškaných neospravedlnených hodín. Obaja rodiča boli za takýto skutok aj trestne stíhaní a odsúdení. Neznesiteľná rodinná situácia vyvrcholila vtedy, keď sa manžel pokúsil znásilniť jeho nevlastnú dcéru. Ich rodina už dávno neplní funkciu, ktorú by mala plniť. Počas matkinho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody boli maloleté deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti jej dcére H.. Po návrate manžela z výkonu trestu bola situácia veľmi zložitá. Manžel sa opäť pokúsil znásilniť jej dcéru, robil jej nemravné návrhy. Dcéra sa ho bála, preto odišla preč z domu aj s dvoma sestrami. Po návrate manželky z výkonu trestu sa situácia v rodine nijako nezlepšila a manželka s deťmi už takúto atmosféru nezvládajú. Manžel požíva alkoholické nápoje, nemá záujem o výchovu detí, neprispieva na domácnosť. Manželka k nemu stratila citový vzťah a nemá záujem zotrvať v takom manželskom vzťahu. Ich spolužitie je konfliktné, negatívne pôsobí na celú ich rodinu, hlavne na vývin maloletých detí.
2. Manžel, ktorý návrh nepodal, nevedel zaujať stanovisko k návrhu na rozvod manželstva.
3. Kolízny opatrovník ponechal otázku rozvodu manželstva na zváženie a rozhodnutie súdu. V prípade rozvodu manželstva doporučil zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať platením výživného podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to sobášnym listom účastníkov konania, rodnými listami maloletých detí, správou kolízneho opatrovníka, správou mesta V. B. O., správami ÚPSVaR Vranov nad Topľou a zistil tento skutkový stav:
5. Podľa sobášneho listu účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX a toto je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu V. B. O. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por.č. XX.
6. Z rodných listov maloletých detí vyplýva, že X. L. sa narodila dňa XX.X.XXXX, T. L. J. X.XX.XXXX H. W. L. J. XX.XX.XXXX, všetci z rodičov T. L., B.. XX.X.XXXX H. O. L., B.. X.X.XXXX.
7. Manželka vo výpovedi uviedla, že nezhody v ich spolužití vznikali už po narodení dcéry H.. Manžel požíval alkoholické nápoje, často manželke nadával, nič si nevážil, Nijako nepomáhal s výchovou detí ani so zabezpečením chodu domácnosti. Manželia spoločne nebývajú v jednej domácnosti 5 mesiacov. Manželka už 1 rok udržiava vážnu známosť s priateľom, s ktorým aj žije v jednej domácnosti. Deti s jej priateľom vychádzajú dobre. Priateľ sa o ich deti aj stará. Spoločným intímnym životom manželia nežijú už dva roky. Manželka nemôže zabudnúť na to čo manžel urobil jej dcére, ktorej nie je biologickým otcom ( sexuálne ju obťažoval). Manželka nechce obnoviť manželské spolužitie, chce sa rozviesť a na všetko zabudnúť. S manželom nijako nekomunikuje. Deti sú však s otcom v kontakte, matka im v tom nijako nebráni. Manželkin príjem pozostáva z opatrovateľského príspevku a prídavkov na deti. Manžel si vyživovaciu povinnosť na deti finančne neplní, ale podľa jej vedomostí im kúpi nejaké oblečenie alebo sladkosti.
8. Manžel, ktorý návrh nepodal, potvrdil, že v ich manželskom spolužití boli nejaké nadávky, avšak on si myslí, že mali dobrý život. A to až do času kým do ich spolužitia nevstúpil jej nový priateľ. Manžel má vedomosť o tom, že manželka udržiava známosť s priateľom jeden rok, aj bývajú v spoločnej domácnosti. On býva vonku, nemá ani strechu nad hlavou. Je pravdou, že s manželkou sa nerozprávajú, intímne spolu nežijú. Manžel sa snažil zachrániť manželstvo, odišiel aj za prácou do Českej republiky. Keď sa vrátil domov oznámili mu, že manželka žije s novým priateľom. Odvtedy on spáva vonku. Je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, poberá dávku v hmotnej núdzi. S deťmi je otec v kontakte každý deň, má s nimi vypestovaný dobrý vzťah.
9. Kolízny opatrovník v správe o prešetrení pomerov uviedol, že deti L., T., B.. X.XX.XXXX, X., B.. XX.X.XXXX, T., B.. X.XX.XXXX H. W., B.. XX.XX.XXXX pochádzajú z manželstva O. L. H. T. L.. Matka má spolu 7 detí. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti už 4 roky. Matka má nového partnera, s ktorým zdieľa spoločnú domácnosť. Matka s maloletými deťmi, 1 plnoletým dieťaťom a novým partnerom Y. L., bývajú v sociálnom mestskom byte, ktorý pozostáva z prízemia a z poschodia. Nájomná zmluva k sociálnemu domu je napísaná na oboch manželov a je platná do 31.12.2020. Dom je zariadený nevyhnutným nábytkom, hygiena a čistota sú na nižšej úrovni. Matka
poberá peňažný príspevok na opatrovanie plnoletej dcéry O. R. a prídavky na deti. Otec poberá dávku v hmotnej núdzi. Výdavky matky sú poplatky za byt a vodu- 70,- eur mesačne, elektrina - 80,- eur mesačne a splátky dlhu spoločnosti Telecom po 5,- eur mesačne. Syn T. ukončil povinnú školskú dochádzku pred dvoma rokmi, je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce. Maloletá X. ukončila povinnú školskú dochádzku v júni 2020. Aktuálne je doma, je tehotná. Maloletá T. je žiačkou X. ročníka a maloletý W. žiakom X. ročníka Z. Š. P. V. B. O.. Maloleté deti sú zdravé. Matka uvádza, že s manželom nežije v spoločnej domácnosti, chce sa rozviesť. Maloleté deti otec navštevuje, čo potvrdili aj samotní maloletí. Matka deti podporuje v stretávaní sa s otcom. Otec kolízneho opatrovníka telefonicky kontaktoval a uviedol, že nie všetky skutočnosti uvádzané matkou v návrhu sú pravdivé. S rozvodom manželstva a tiež so zverením detí do starostlivosti matky však súhlasil.
10. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou v správe potvrdil, že otec detí T. L. je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 21.1.2019 a jeho evidencia trvá. Je poberateľom dávky pomoci v hmotnej núdzi od 1.6.2020 vo výške 66,30 eur. Matka detí O. L.Á. je taktiež evidovaná ako nezamestnaná od 23.3.2019. Jej príjem pozostáva z príspevku na opatrovanie, aktuálne vo výške 476,74 eur a z prídavkov na deti.
11. Podľa správy mesta V. B. O. G. O. L. H. T. L. bývajú s deťmi v nájomnom byte nižšieho štandardu, ale T. L. prespáva pred dvermi bytu. O deti sa stará matka v rámci svojich možností. Poberá opatrovateľský príspevok. T. L. pracuje v rámci aktivačných prác. Deti navštevujú základnú školu. Podľa ich informácií má O. L. priateľa, s ktorým zdieľa spoločnú domácnosť. T. L. sa nestaral o deti ani o domácnosť.
12. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
13. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
14. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 Zákona o rodine.
15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí komu mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.
18. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené. Manželstvo neplní svoje funkcie. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne finančne nehospodária, nezabezpečujú výchovu a výživu maloletých detí a ich manželstvo neplní ani biologickú funkciu. Manželia v súdnom konaní potvrdili, že spolu nekomunikujú a ich vzťahy sú konfliktné, rozvrátené. Manžel nevedel zaujať postoj k rozvodu manželstva, ale manželka jednoznačne trvala na návrhu. Nemá záujem na zotrvaní v manželskom zväzku, nevidí nádej na obnovu manželského spolužitia. Manželka udržiava známosť s novým partnerom, s ktorým žije aj v spoločnej domácnosti. S prihliadnutím na zistený trvalý rozvrat v manželskom spolužití, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
19. Na čas po rozvode súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom. Matka má zabezpečené vhodné bytové podmienky, o deti sa stará s prihliadnutím na jej možnosti a schopnosti. V jej starostlivosti o deti neboli zistené vážnejšie nedostatky. S poukazom na uvedené súd na čas po rozvode zveril všetky tri maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal platením výživného.
20. Pri určení výšky výživného musí súd vychádzať z veku dieťaťa , jeho odôvodnených potrieb a zárobkových, majetkových pomerov povinného rodiča. Otec maloletých detí je aktuálne nezamestnaný a jeho príjem pozostáva z dávky pomoci v hmotnej núdzi. S prihliadnutím na výšku príjmu povinného rodiča, jeho možnosti a schopnosti pracovať, súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť na dve maloleté deti a to T. a W. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Ide o minimálne výživné, ktoré je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na zárobkové pomery. V súčasnosti minimálne výživné činí 29,42 eur mesačne a určenie výživného pod túto hranicu nie je možné. Súd nezaviazal otca platením výživného na dcéru X.. Táto je síce ešte maloletá, ale už ukončila povinnú školskú dochádzku a v ďalšom štúdiu nepokračuje. Podľa zákonných ustanovení Zákona o rodine maloletá X. nadobudla schopnosť sama sa živiť a vyživovacia povinnosť rodičov voči nej zanikla.
21. Stretávanie otca s maloletými deťmi rodičia nepožadovali upraviť súdnym rozhodnutím. Matka nijako nebráni otcovi stretávať sa s nimi a aj otec potvrdil, že je s deťmi v pravidelnom kontakte. Súdne rozhodnutie preto neobsahuje výrok o úprave styku otca s maloletými deťmi.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na výkon rozhodnutia podľa osobitného zákona.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.